Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/261/2018 z 16. 10. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 16. októbra 2019, sp. zn. 16Co/261/2018, ECLI:SK:KSBB:2019:6717211445.2
Krajský súd Banská Bystrica | 16Co/261/2018 | ECLI:SK:KSBB:2019:6717211445.2 | 2019-10-16 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
Citované ustanovenia: § 137 CSP, § 77 CSP, § 78 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1f179069-3e33-448a-a4dd-28bc25372823
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6717211445.2

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/261/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717211445
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6717211445.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov
JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v spore žalobcu O.. E. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom
T., R., E. XX, zastúpeného Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., so sídlom v Bratislave,
Mickiewiczova 2, IČO: 35 951 087, proti žalovaným 1/ D. E., nar. XX. XX. XXXX a 2/ E. E., nar. XX.
XX. XXXX, obaja bydliskom R. U. P. č. 9, a 3/ Z. R. U. P., so sídlom vo R. U. P. č. XX, O.: XX XXX
XXX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
15C/9/2017-105 zo dňa 17. 04. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/, 2/ a 3/ voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom  zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci R. U. P., kat. úz. R. U. P., a to parcela KN-C č. XXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, evidovanej na liste vlastníctva  č. XXX a časť parcely KN-C č.
XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, evidovanej na liste vlastníctva  č. 1, odčlenené
geometrickým plánom č. X/XXXX, vypracovaným autorizovaným geodetom O.. S. V. ako novovytvorené
parcely KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, KN-C č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2,
ako aj časť parcely KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, evidovanej na
liste vlastníctva  č. XXX ako novovytvorená parcela KN-C č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XX mX a KN-C č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, patria do dedičstva
po poručiteľoch I. A., rod.  U., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX a E. A., nar. XX. XX. XXXX,
zomrelom XX. XX. XXXX, obaja naposledy bytom R. U. P. č. XX.

2. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobca odvodzoval z osvedčenia o dedičstve sp. zn. D/XXX/XXXX zo dňa
09. 10. 1996 po poručiteľke I. A., zomr.  XX. XX. XXXX  a z osvedčenia o dedičstve sp. zn. D/XXXX/XXXX
zo dňa XX. XX. XXXX po  poručiteľovi E. A., ktorý zomrel  XX. XX. XXXX. Okresný súd zistil, že v oboch
konaniach boli dedičmi po poručiteľoch synovia Ing. Jozef A. a žalobca O.. E. A., každý v jednej polovici.

3. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že ako dedič po poručiteľovi E. A. prichádzal do úvahy
popri žalobcovi aj O.. D. A. ako druhý syn poručiteľa. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a ak
je viac dedičov, do rozhodnutia o dedičstve sú považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do
dedičstva. Tieto osoby majú v sporoch s inými osobami postavenie nerozlučných spoločníkov. To platí aj
v prípade poručiteľa, ktorý zanechal viac dedičov, ak nebolo medzi nimi vysporiadané dedičstvo ohľadne
veci, o ktorú v konaní vedenom  s inou osobou ide. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí



alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne.
Preto sa rozhodnutie o tom, že určitá vec patrí do dedičstva, musí vzťahovať na všetkých dedičov.  V
pôvodnom dedičskom konaní nebol majetok, ktorý je predmetom sporu, známy a až do vysporiadania
dedičstva ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Keďže stranou sporu
nie je druhý syn poručiteľa E. A., ktorý tvorí spolu so žalobcom nerozlučné spoločenstvo podľa  § 77
CSP, súd žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie zamietol.

4. Na právne zdôvodnenie okresný súd použil ustanovenia § 137 písm. c), § 77 ods. 1 CSP,  § 126 ods.
1, § 460 Občianskeho zákonníka. V konaní boli úspešní žalovaní, ktorým okresný súd v zmysle  § 255
ods. 1, § 262 ods. 2 CSP priznal od žalobcu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5.1.  Žalobca vo včas podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci. Vzhľadom na
predmet sporu okresný súd nesprávne vyhodnotil právne postavenie žalobcu, lebo nie sú splnené
podmienky nerozlučného spoločenstva. Súd pre potreby konania o určenie, že vec patrí do dedičstva
predbežne  posudzuje, či ten, kto sa obrátil so žalobou na súd, prichádza do úvahy ako dedič. Túto
okolnosť skúma v rámci skúmania naliehavého právneho záujmu na určení, že vec patrí do dedičstva.
Do prejednania majetkovej hodnoty v dedičskom konaní nie sú podiely na prejednanom majetku určené
a súd v tomto sporovom konaní nie je oprávnený riešiť otázku, ktorý z dedičov a v akom pomere má mať
právo k určitej majetkovej hodnote. Súd nie je oprávnený vyhodnocovať či tí, ktorí sa obrátili na súd s
určovacou žalobou, že vec patrí do dedičstva,  sú v konečnom dôsledku dedičia poručiteľa. Táto otázka
môže byť vyriešená len v rámci dedičského konania.
5.2. Z rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28 Cdo 2375/2012 a 32 Cdo 1675/2011
podľa žalobcu vyplýva, že právo podať žalobu na určenie, že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom
majetku, má jednotlivo každý potenciálny dedič. Pre posúdenie, či ide o samostatné alebo nerozlučné
spoločenstvo je rozhodná povaha predmetu konania, vyplývajúca z hmotného práva. K žalobe je
oprávnený ktorýkoľvek z potenciálnych dedičov samostatne, lebo ide len o fázu predchádzajúcu
dodatočnému prejednaniu dedičstva. Výsledok sporu  nepredurčuje postavenie žalobcu v rámci
dedičského konania, ktoré bude ohľadne spornej nehnuteľnosti následne vedené.
5.3. Žaloba, že vec patrí do dedičstva, nie je sporom, kde majú dedičia postavenie nerozlučných
aktívnych procesných spoločníkov. Súd musí preskúmať naliehavý právny záujem osoby, ktorá žalobu
podala a nemôže vyhodnocovať okruh dedičov. Ak niekto prichádza do úvahy ako dedič, lebo mu
potenciálne svedčí dedičské právo, záujem na žalobe  nepochybne má. Pri žalobe, že vec patrí do
dedičstva vo vzťahu k tretím osobám, spoluvlastníci netvoria nerozlučné spoločenstvo, lebo pojem
spoločne a nerozdielne podľa § 139 Občianskeho zákonníka znamená, že existuje jedno právo k
mase dedičstva, ktoré prináleží viacerým osobám, avšak nie delene, ale každý jeden zo solidárne
oprávnených je oprávnený k celej majetkovej hodnote. Je potrebné zvažovať, či sa výrok nevyhnutne
musí vzťahovať na všetkých, ktorí vystupujú ako žalobca a žalovaný. Rozhodnutie súdu v posudzovanej
veci nie je spôsobilé prejaviť sa v zápise vo verejnom registri, napr. v katastri nehnuteľností. Otázka,
či spoluvlastníci tvoria spoločenstvo nerozlučné, bude závisieť od toho, či sa rieši ich vnútorný vzťah
alebo vzťah  k tretej osobe, ktorá zasahuje do výkonu spoluvlastníckeho práva. Vzhľadom na uvedenú
argumentáciu žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a žalobe vyhovel.
5.4. Žalobca v replike na vyjadrenie  3/ žalovaného uviedol, že Civilný sporový poriadok rozlišuje inštitút
nerozlučného spoločenstva v zmysle  § 77 ods. 1 CSP a núteného spoločenstva podľa  § 78 ods. 1
CSP. V predošlej právnej úprave, ktorá také rozlišovanie nepoznala,  bolo upravené v  § 91 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku len nerozlučné spoločenstvo . Podľa žalobcu došlo k zásadnej zmene
právnej úpravy v jasne definovaných právnych dôsledkoch nerozlučného procesného spoločenstva a
núteného spoločenstva, ktoré predchádzajúca právna úprava nedefinovala a predchádzajúca judikatúra
podľa OSP nie je v plnom rozsahu aplikovateľná. Právna úprava nerozlučného spoločenstva v
zmysle  § 77 CSP neumožňuje súdu, aby zamietol žalobu z dôvodu, že v konaní nevystupovali
všetci účastníci, ktorí by  tvorili nerozlučné spoločenstvo. Ak by cieľom právnej úpravy bolo v prípade
nerozlučného spoločenstva zamietnutie žaloby, výslovne by to zákon ustanovil tak, ako v prípade
núteného spoločenstva. O nútené procesné spoločenstvo pôjde vtedy, ak zo zákona alebo z povahy
veci je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo. Existencia
spoločenstva je vynútená hmotnoprávnou úpravou.   Okresný súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie, čo mohol urobiť len v zmysle  § 78 ods. 2 CSP. Okresný súd nevyslovil
záver, že žalobca mal so svojím bratom Ing. D. A. tvoriť v konaní nútené spoločenstvo a vzhľadom na
to, že ani žiadny hmotnoprávny predpis neustanovuje povinnosť, aby boli stranou sporu všetci dedičia,
nejde v konaní o nútené spoločenstvo a súd nemá možnosť žalobu zamietnuť na základe nedostatku



vecnej aktívnej legitimácie. Na podporu stanoviska ďalej uviedol, že podľa  § 425 CSP môže dovolanie
podať aj intervient, ktorý tvorí so stranou sporu nerozlučné spoločenstvo, hoci jeho vstup do konania
je dobrovoľný.

6. Žalovaný v rade 3/ navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Názory žalobcu s poukazom na dve
rozhodnutia českých súdov sú nesprávne. Procesné postavenie spoločníkov musí súd hodnotiť vždy ad
hoc podľa konkrétnych skutkových okolností. Súd prvej inštancie rozhodol v predmetnej veci v súlade
s konštantou judikatúrou v zmysle R 42/1974, pričom nedošlo k zmene právnej úpravy. Názor, že v
prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov, v čase od smrti poručiteľa do rozhodnutia o dedičstve sa
považujú za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva všetci dedičia, ktorí majú postavenie
nerozlučných spoločníkov podľa   § 77 CSP zastávajú nielen súdy Slovenskej republiky ale aj v Českej
republike napr.  sp. zn.  33 Cdo2374/2007.

7. Žalovaní v rade 1/ a 2/ v spoločnom vyjadrení navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP)
rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol vo veci samej a o trovách strán sporu podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil, pretože rozhodnutie je vecne správne.

9. Podľa  § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o
určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu,

Podľa  § 77 ods. 1 Civilného sporového poriadku nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo,
v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto
vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

Podľa  § 78 ods. 1 Civilného sporového poriadku nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v
ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Podľa
§ 78 ods. 2, súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.

10. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na závere, že rozhodnutie o tom, že určitá vec patrí do
dedičstva, sa musí vzťahovať na všetkých dedičov, ktorí   majú v sporoch s inými osobami postavenie
nerozlučných spoločníkov. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo  zistenie, že stranou sporu nie je druhý
syn žalobcových poručiteľov, ktorý tvorí spolu so žalobcom nerozlučné spoločenstvo podľa  § 77 CSP,
čo spôsobuje nedostatok vecnej legitimácie.

11. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva,
odôvodnil podľa  § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobca musí preukázať naliehavý právny záujem
na požadovanom určení. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd musí preskúmať naliehavý právny záujem
osoby, ktorá žalobu podala. Súčasne poukázal na to, že súd nemôže vyhodnocovať okruh dedičov a
polemizuje o tom, že právna úprava nerozlučného spoločenstva v zmysle  § 77 CSP neumožňuje súdu,
aby zamietol žalobu z dôvodu, že v konaní nevystupovali všetci účastníci, ktorí by  tvorili nerozlučné
spoločenstvo. Súčasne pripúšťa, že by mohlo ísť o nútené procesné spoločenstvo, ak to vyplýva z
povahy veci a hmotnoprávnej úpravy. Pripustil tiež, že je potrebné zvažovať, či sa výrok nevyhnutne
musí vzťahovať na všetkých, ktorí vystupujú ako žalobca a žalovaný.

12. Okresný súd vadu určovacej žaloby správne zistil vo vecnej legitimácii dedičov k sporným
nehnuteľnostiam. Správne ale z hľadiska predmetu konania o žalobe podľa  § 137 písm. c) CSP neúplné
odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu bolo potrebné doplniť tým, že žalobca existenciu naliehavého
právneho záujmu na určovacej žalobe  z toho dôvodu nepreukázal.

13. Vecnú legitimáciu súd strán sporu súd skúma z hľadiska hmotného práva, ktoré v konaní  posudzuje.
Okresný súd odôvodnil nedostatok vecnej legitimácie správne, pretože pri určovacej žalobe bolo
nevyhnuté, aby bol spoludedič žalobcu stranou sporu (na  strane žalobcu alebo na strane žalovaného). V
posudzovanej veci totiž spočíva právne posúdenie a súčasne preukázanie záujmu žalobcu na určovacej
žalobe v tom, že právne účinky sporu o určenie práva žalobcu, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po



jeho právnych predchodcoch, sa týkajú len strán sporu, nie však spoludediča žalobcu, ktorý bol už v čase
podania žaloby nepochybne známy. Pri určovacej žalobe sa vytvára právny základ medzi stranami sporu.
Ten sa vytvorí medzi žalobcom a žalovanými, ale nie medzi žalovanými  a druhým dedičom. Žalobca síce
preukázal, že rozhodnutie sa bude vzťahovať aj na  jeho spoludediča, ale nepreukázal, že sa odstránila
právna neistota medzi žalovanými 1/ až 3/  a druhým dedičom. Právna prekážka spočíva v tom, že
dotknuté osoby, ktoré žalobca žaloval a ktoré majú vecno- -právny vzťah k sporným nehnuteľnostiam, a
teda nielen so žalobcom, ale aj s jeho spoludedičom, môžu podať žalobu proti spoludedičovi, že sporné
nehnuteľnosti do dedičstva nepatria.

14. Keďže požadovaným určením sa neodstráni spornosť právneho nároku žalovaných osôb k sporným
nehnuteľnostiam, ktoré žiada žalobca pojať do dedičstva po jeho právnom predchodcovi, okresný súd
takúto určovaciu žalobu správne zamietol, pretože ak sa neodstráni spornosť na požadovanom určení,
nie je preukázaný právny záujem na takejto žalobe (takomto určení). Dôvodnosť žaloby o určenie práva
podľa  § 137 písm. c) CSP nie je možné vyložiť  iba z toho, že žalobca a jeho spoludedič netvoria
procesné spoločenstvo podľa  § 77 alebo  § 78 CSP. Keďže  žalobca tvrdí, že k spornej nehnuteľnosti
preukazuje vlastnícke právo jeho poručiteľ, ktorý zomrel pred podaním žaloby, všetci známi právni
nástupcovia tohto poručiteľa sú vecne legitimovaní na konanie o majetku, ktorý poručiteľovi ku dňu jeho
smrti patril, resp. mal patriť. Vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam sú dotknutí všetci právni nástupcovia
poručiteľa a už len z toho dôvodu na preukázanie právneho záujmu na požadovanom určení nestačí,
že stranami sporu boli iba žalobca a žalovaní v rade 1/ až 3/.

15. Odvolací súd potvrdil aj výrok o trovách prvostupňového konania, v ktorom boli úspešní žalovaní a
z toho dôvodu im okresný súd priznal náhradu trov v rozsahu 100 %.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.
1 CSP). V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, ale žiadne trovy odvolacieho konania nepreukázali
a z toho dôvodu žalovaným krajský súd voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

17. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e :
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod  sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).



Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom  je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).

Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod  sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom  je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).

Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.