Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoP/4/2013 z 21. 1. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 21. januára 2013, sp. zn. 6CoP/4/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3212202836.2 Krajský súd Trenčín | 6CoP/4/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3212202836.2 | 2013-01-21 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 62 ZoR, § 214 OSP, § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/75c0f1b4-629c-4f6c-978a-99eb5c2366fa Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3212202836.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/4/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3212202836
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3212202836.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov
senátu JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Ľubice Bajzovej vo veci starostlivosti súdu o mal. B. K., nar.
XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, dieťa rodičov matky H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.
nad X., S. XXXX/X a otca Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Mariánom
Ševčíkom, CSc., advokátom so sídlom Bratislava, Nezábudkova č. 22, v konaní o návrhu matky na
zvýšenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou zo dňa 21. novembra 2012, č.k. 2P/76/2012-97, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v záhlaví označeným napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca v prospech
mal. B. K., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 33,19 eur na sumu 100,- eur mesačne, s účinnosťou od
22.06.2012. Zameškané výživné za obdobie od 22.06.2012 do rozhodnutia súdu vo výške 334,05 eur
povolil otcovi maloletého dieťaťa splácať v splátkach po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným,
počnúc prvým výživným po právoplatnosti rozhodnutia pod následkom straty výhody splátok. Tým zmenil
rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 4C/384/1999 zo dňa 10.02.2000. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. V odôvodnení rozhodnutia
okresný súd poukazujúc na ust. § 78 ods. 1 - 3 Zákona o rodine po vykonanom dokazovaní zistil, že mal.
B. K., nar. XX.XX.XXXX pochádza z manželstva rodičov H. K. a Y. K., ktoré bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 10.02.2000, č.k. 4C/384/1999-26 právoplatného dňa
10.03.2000, kedy bola mal. B. na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky a otec
bol zaviazaný prispievať na jej výživu po 33,19 eur mesačne (1.000,- Sk). Od tejto doby vyživovacia
povinnosť otca v prospech maloletého dieťaťa upravovaná nebola. Uviedol, že k zvýšeniu vyživovacej
povinnosti otca v prospech mal. B. došlo na návrh matky, ktorá si tento podala z dôvodu, že mal. B.
má v súčasnosti 16 rokov, navštevuje Strednú hotelovú školu v L., s ktorou sú spojené vysoké náklady,
výdavky so školou a to príspevok do rady rodičov na celé štúdium 50,- eur, pracovné oblečenie na
odborné predmety 142,- eur, pracovné pomôcky na odborné predmety, 3,- eur, príspevok na suroviny na
odborné predmety, 80,- eur, náklady na zakúpenie stravných lístkov - obedov 38,- eur mesačne cestovné
46,- eur mesačne, učebnice cudzieho jazyka 33,15 eur mesačne, príspevok na stužkovú slávnosť
50,- eur ročne. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že skúmal zmenu pomerov na strane
všetkých účastníkov konania z hľadiska ust. § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a na základe vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že návrh matky je podaný dôvodne, pretože výdavky v spojitosti so
zabezpečením odôvodnených potrieb mal. B. od poslednej doby úpravy výživného podstatne vzrástli,
pretože prešlo 12 rokov. V súčasnej dobe má B. 16 rokov, študuje v 1. ročníku Strednej odbornej školy
obchodu a služieb v L.. V čase posledného rozhodovania o výživnom mala 3 roky. Popri bežných



výdavkov na stravu, ošatenie, hygienické potreby vznikajú matke maloletého dieťaťa v súvislosti so
štúdiom na strednej škole preukázateľne ďalšie výdavky v spojitosti so zmienenými nákladmi. Preto pri
rozhodovaní o výške výživného prihliadol na finančnú náročnosť študijného odboru, ktorý maloleté dieťa
študuje ako aj na zdravotné problémy, ktorými trpí, pretože pravidelne navštevuje Výskumný ústav v L.
- reumatológiu v súvislosti s čím má matka zvýšené výdavky na cestovné a na lieky. Konštatoval, že k
zmene pomerov došlo i na strane matky maloletého dieťaťa, pretože v čase posledného rozhodovania
o výživnom matka maloletého dieťaťa bola bez príjmu, predtým bola dlhodobo na materskej dovolenke
a poberala rodičovský príspevok. V súčasnej dobe je nezamestnaná, predtým krátkodobo pracovala na
základe pracovnej zmluvy, resp. dohody o vykonaní práce. Poberá prídavok na dieťa vo výške 22,54 eur
mesačne. Žije spolu s dieťaťom u svojich rodičov v rodinnom dome, ktorým prispieva na chod domácnosti
sumou 130,- eur mesačne. Nepribudla jej žiadna vyživovacia povinnosť. U otca maloletého dieťaťa bola
zistená zmena pomerov v tom zmysle, že v čase posledného rozhodovania o výživnom pracoval vo firme
P. a.s. J. P., kde dosahoval priemerný mesačný zárobok vo výške 246,66 eur. Pracovný pomer vo firme
ukončil dohodou ku dňu 31.12.1999, následne bol práceneschopný, bol v ochrannej dobe a poberal
nemocenské dávky. V súčasnej dobe je od mája 2012 živnostníkom a pracuje pre firmu G. s.r.o. v J. nad
P., kde sa jeho príjem pohybuje od 693,- eur mesačne až do 1.058,75 eur mesačne. Prostredníctvom
výsluchu právneho zástupcu otca na pojednávaní bolo zistené, že otec dieťaťa je do konca roka 2012
oslobodený od odvodovej povinnosti a odvodové povinnosti otcovi, ktoré si bude musieť plniť začnú až
od 08.01.2013. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Pokiaľ ide o mesačné náklady otca na zabezpečenie
svojich potrieb, tento uviedol, že tieto má na zabezpečenie domácnosti a to plynu, TV 77,64 eur, platí
si poistku 22,10 eur, náklady na mobilný telefón 35,- eur, zdravotnú poisťovňu D. 47,58 eur, náklady
na elektrickú energiu 26,32 eur, a štvrťročné poistné na motorové vozidlo 32,95 eur. Okresný súd v
napadnutom rozsudku uviedol, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že maloleté dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že aj po
uhradení výživného na maloleté dieťa, otec dieťaťa disponuje istou sumou na úhradu ďalších nákladov,
ktoré už nie sú prednostné, pričom si musí byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči maloletému
dieťaťu, ktoré nie je schopné aktuálne samostatne sa živiť a to aj na úkor svojej životnej úrovne.
Konštatoval, že doposiaľ určené výživné 33,19 eur ani zďaleka nepokrýva výdavky na zabezpečenie
výživy, štúdia a záujmových činností mal. B., pričom otec sa okrem súdom stanoveného výživného
nepodieľa iným spôsobom na zabezpečení odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Vzal do úvahy aj
tú skutočnosť, že otec dieťaťa je v súčasnosti bez zdravotných ťažkostí, jedná sa o zdravého človeka v
produktívnom veku, má isté odborné schopnosti a v tejto oblasti je schopný vykonávať prácu, pričom od
posledného rozhodovania o výživnom došlo u otca maloletého dieťaťa k podstatnému zvýšeniu príjmov.
Súčasne zohľadnil aj skutočnosť, že otec dieťaťa si nesplnil súdom uloženú povinnosť a nezdokladoval
svoje príjmy a výdavky z podnikateľskej činnosti, pričom pri vyhodnotení dokazovania mal súd za
preukázané, že v súčasnej dobe otec maloletého dieťaťa prosperuje, má pravidelný príjem a v súčasnosti
je aj aktuálne oslobodený od platenia daňovej povinnosti. Pokiaľ ide o vyčíslené zameškané výživné, toto
povolil otcovi dieťaťa splácať s poukazom na ust. § 160 ods. 1 O.s.p. v mesačných splátkach po 20,- eur.

Proti rozsudku okresného súdu podal včas odvolanie otec maloletého dieťaťa, ktorý žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyživovaciu povinnosť otca maloletého dieťaťa zníži na sumu 85,-
eur mesačne s tým, že žiadnemu z účastníkov konania sa nepriznávajú trovy konania, pretože táto časť
výroku v rozsudku okresného súdu chýba a súčasne uviedol, že v časti možnosti splácať zameškané
výživné v splátkach rozsudok okresného súdu nenapáda. Uviedol, že okresný súd síce vykonal rozsiahle
zisťovanie skutkového stavu, avšak dôkazy náležitým spôsobom nevyhodnotil, pretože sa uspokojil so
stanoviskom navrhovateľky, že byt v X. nad X., kde navrhovateľka uvádza svoje trvalé bydlisko je síce jej
vlastníctvom, ale tento neužíva a býva v ňom nešpecifikovaná kamarátka, ktorá vraj hradí nájom. Podľa
jeho názoru teda nebolo dostatočne ozrejmené, či matkou uvádzaná kamarátka neplatí za užívanie bytu
finančnú hotovosť, ktorá by pre ňu predstavovala príjem. Uviedol, že súd nesprávne zhodnotil zárobkové
možnosti otca maloletého dieťaťa, ktorý v dôsledku pracovného úrazu len v roku 2012 začal pracovať
ako živnostník a súdom zistené príjmy sú v brutto vyjadrení bez očistenia nevyhnutných výdavkov
na podnikanie. Poukázal na to, že súd podrobne neskúmal dôvodnosť nezamestnania matky dieťaťa,
pretože podľa jeho názoru v X. nad X. je dopyt po profesii, v ktorej je matka dieťaťa vyučená. Poukázal
na skutočnosť, že otec sa naďalej nemôže stretávať s maloletým dieťaťom.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca maloletého dieťaťa vyjadril tak, že žiadal rozsudok potvrdiť.



Matka maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že podľa jej názoru skutočnosti
uvedené v odvolaní otca len prehlbujú odpor dieťaťa voči otcovi. Skutočnosti uvedené v odvolaní
dieťaťu ubližujú, pretože otec dieťaťa okrem výživného nikdy nedal dieťaťu nič navyše, žiaden darček
a to ani slovnú, písomnú, či telefonickú gratuláciu k sviatkom. Uviedla, že nespochybňuje vlastníctvo
dvojizbového bytu v X. nad X., ktorý jej kúpili jej rodičia z ich finančných prostriedkov. Keďže však nemá
finančné prostriedky na to, aby mohla sama s dieťaťom tento byt užívať a platiť náklady spojené s
užívaním tohto bytu, prenechala na užívanie tento byt priateľke, ktorá ho užíva len za to, že platí náklady
v spojitosti s užívaním tohto bytu vo výške ako vzniknú a matka dieťaťa na tom žiadnym spôsobom
neprofituje. Uviedla, že nie je pravdou, že by nechcela pracovať pretože o hľadanie práce sa vždy
zaujímala a ako uviedla to má podložené aj na ÚPSVaR v Bánovciach nad Bebravou. Naopak poukázala
na to, že práve otec dieťaťa počas celého obdobia, kedy platil minimálne výživné vytváral príčiny, pre
ktoré mu toto nebolo možné zvýšiť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
ust. § 214 ods. 2 a § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku krajský súd zistil, že súd
prvého stupňa vykonal dôkazy nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci a to jednak navrhnuté účastníkmi ako
aj tie, ktoré sám považoval za nevyhnutné (§ 120 ods. 1 O.s.p.) a tieto dôkazy vyhodnotil v súlade so
zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p.. Krajský súd je podľa § 213 ods. 1 O.s.p. viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, neboli dôvody na opakovanie už vykonaného dokazovania
alebo doplnenie dokazovania vykonaním ďalších dôkazov (§ 213 ods. 5 O.s.p.).

Odvolací súd si v plnom rozsahu osvojil skutkový stav zistený okresným súdom, ktorý považoval za
správny. Zo svojich zistení vyvodil súd prvého stupňa aj správny záver a krajský súd sa v plnom rozsahu
stotožňuje nielen so skutkovými, ale aj právnymi závermi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku a v
zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na ne poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia dodáva nasledovné:

Plnenie vyživovacej povinnosti k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú
schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o
rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa
o dieťa stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine).

Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods.
1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ust. § 78 Zákona o
rodine vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd
rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane detí a to v
dôsledku pribúdajúceho veku, nárastu odôvodnených potrieb, tak aj na strane rodičov a to zvýšením
alebo znížením príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím ďalších vyživovacích povinností.

V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že posledná úprava výživného na maloleté dieťa bola
rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 4C/384/1999 zo dňa 10.02.2000, kedy malo
maloleté dieťa necelé 4 roky. Od tejto doby prešlo 12 rokov a v súčasnosti mal. B. má 16 rokov a v
školskom roku 2012/2013 nastúpila do 1. ročníka Strednej odbornej školy obchodu a služieb v L. v
súvislosti s čím okrem bežných výdavkov na stravu, ošatenie, hygienické potreby a podobne vznikajú
nepochybne matke maloletého dieťaťa v súvislosti so štúdiom na strednej škole preukázateľne ďalšie
výdavky na cestovné do školy, zakupovanie školských pomôcok, učebníc, povinného oblečenia na
prax, na pracovné pomôcky, ako aj výdavky na nákup surovín na prax, pričom nemožno opomenúť
fakt, že mal. B. má zdravotné problémy a pravidelne navštevuje Výskumný ústav v L. - reumatológiu,
v súvislosti s čím má takisto matka zvýšené výdavky na cestovné a lieky. V čase poslednej úpravy
výživného matka dieťaťa bola bez príjmu. V súčasnosti je nezamestnaná, priebežne v rokoch 2011 a
2012 ako vyplýva z potvrdení ÚPSVaR Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou bola evidovaná
ako uchádzačka o zamestnanie od januára do júla 2011 a poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške



192,31 eur mesačne. V súčasnosti poberá prídavok na maloleté dieťa vo výške 22,54 eur mesačne. V
období od 17.10.2011 do 27.10.2011 bola zamestnaná na základe pracovnej zmluvy v Q. - SK s.r.o.
R., kde bol s ňou ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe, kde za uvedené obdobie jej príjem
dosahoval výšku 136,80 eur. Následne bola zamestnaná v spoločnosti L. s.r.o. na základe dohody o
vykonaní práce od 02.11.2011 do 19.12.2011, kde za mesiac november 2011 dosiahla príjem 315,43
eur a december 2011 80,40 eur. Následne od 13.02.2012 do 07.05.2012 pracovala vo K. s.r.o. O., kde
dosahovala priemerný mesačný netto príjem 201,15 eur. Vyživovacia povinnosť jej nepribudla, v konaní
nerozporovala, že je vlastníčkou dvojizbového bytu v X. nad X., ktorý však podľa vlastného vyjadrenia
neužíva, pretože z hľadiska finančného je nútená žiť so svojimi rodičmi. Predmetný byt len za náklady
v spojitosti s užívaním bytu užíva jej priateľka. V tomto smere spolu s vyjadrením k odvolaniu otca
zaslala čestné prehlásenie J. I., ktorá podľa jej vyjadrenia predmetný byt za tieto náhrady užíva. Rovnako
otcovi dieťaťa nepribudla vyživovacia povinnosť. V čase poslednej úpravy výživného tento pracoval vo
firme P. a.s. J. P. s priemerným mesačným netto zárobkom 246,66 eur. Pracovný pomer skončil dňom
31.12.1999. V súčasnej dobe je od mája 2012 živnostníkom a pracuje pre firmu G. s.r.o. J. nad P. s
príjmom, ktorý sa pohybuje od 693,- eur do 1.058,75 eur mesačne.

Preskúmaním veci krajský súd dospel k záveru, že vyživovacia povinnosť otca v prospech maloletého
dieťaťa bola správne zvýšená mesačne na sumu 100,- eur už len s ohľadom na skutočnosť, že maloleté
dieťa je od doby poslednej úpravy výživného o 12 rokov staršie, čím nepochybne vzrástli náklady na
uspokojovanie jeho potrieb súvisiacich tak so školskými povinnosťami, ako aj so záujmovou činnosťou
nevynímajúc potreby ošatenia, stravy, nákladov na lekársku starostlivosť. Matke maloletého dieťaťa síce
od doby poslednej úpravy výživného priebežne v čase, kedˇsi si zabezpečila zamestnanie vzrástol
príjem, stala sa vlastníčkou dvojizbového bytu v X. nad X., avšak táto skutočnosť nemôže ovplyvniť výšku
zvýšeného výživného zo strany povinného rodiča, keďže aj jeho prvoradou povinnosťou je zabezpečovať
výživu svojho dieťaťa. Pri rastúcich nákladoch na maloleté dieťa nemožno od matky spravodlivo žiadať,
aby prakticky po celý život od veku troch rokov maloletého dieťaťa v celej miere znášala náklady na
zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pretože suma výživného, ktorá bola otcovi
pôvodne určená len v malej miere prevyšuje minimálnu mieru výživného, ktorú je každý povinný rodič
bez ohľadu na svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery platiť a rozhodne touto sumou nemohli
byť pokryté ani základné odôvodnené potreby maloletého dieťaťa počas celého 12-ročného obdobia,
kedy otec len v tejto nevyhnutej miere si vyživovaciu povinnosť plnil. V tomto smere nemožno opomenúť
ani skutočnosť, že po celé tie roky okrem vyživovacej povinnosti maloletému dieťaťu ničím naviac
neprispel a tak to bola práve matka, ktorá po celé toto dlhodobé obdobie prakticky v prevažujúcej miere
zabezpečovala odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a výhradne osobnú starostlivosť o maloleté
dieťa. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá a podľa názoru súdu jednoznačne vychádzajúc z jeho
aktuálne zistených finančných a zárobkových pomerov v čase, kedy okresný súd rozhodoval, tieto
mu umožňujú si vyživovaciu povinnosť prvostupňovým súdom určenú voči maloletému dieťaťu plniť.
Napokon správne okresný súd poukázal aj na skutočnosť, že otec dieťaťa je v produktívnom veku,
má isté odborné schopnosti, v ktorej oblasti je schopný prácu vykonávať a jeho maloletá dcéra má
nepochybne právny nárok na rovnakú životnú úroveň, ako on.

Zvýšenie výživného zohľadňuje podľa názoru krajského súdu primerané potreby maloletého dieťaťa,
ktorý rozsah je ovplyvnený determinujúcimi činiteľmi, že dieťa je podstatne staršie, je študentkou strednej
školy a rovnako je potrebné prihliadnuť aj na to, že vyživovacia povinnosť otca voči maloletému dieťaťu
nie je vyvažovaná osobnou starostlivosťou o dieťa, ale všetku osobnú starostlivosť zabezpečuje výlučne
sama matka.

Pokiaľ otec v odvolaní uvádzal, že okresný súd sa nevysporiadal s tým, či je matka skutočne
vlastníčkou dvojizbového bytu v X. nad Bebravou, toto neobstojí, pretože v priebehu konania matka
nespochybňovala, že skutočne vlastníčkou takéhoto bytu je. Rovnako pokiaľ by sa aj v konaní preukázal
opak tvrdenia matky, že predmetný byt nie je užívaný jej priateľkou len za výšku nákladov, ktoré platí v
spojitosti s užívaním bytu, ale že matka na prenajímaní tohto bytu nejakým spôsobom profituje, nemôže
táto skutočnosť, ktorá by predstavovala zvýšenie príjmu na jej strane, ovplyvniť výšku zvýšeného
výživného zo strany otca, ako povinného rodiča a to s ohľadom na ďalšie okolnosti v konaní zistené a
to predovšetkým uplynutie dvanásť rokov od poslednej úpravy výživného, rovnako tak, že vyživovacia
povinnosť otca voči dieťaťu nie je vyvažovaná jeho osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa ako aj tým,



že nepochybne je tu zákonné právo maloletého dieťaťa na životnej úrovni otca sa podieľať, pričom z
jeho aktuálnych príjmov je zrejmé, že vyživovaciu povinnosť v rozsahu stanovenom okresným súdom si
je bezpochyby schopný plniť. Pokiaľ otec ešte v odvolaní uvádza, že okresný súd nerozhodol o trovách
konania, toto nemá oporu v zistenom skutkovom stave, pretože súčasťou výroku rozsudku je aj výrok o
trovách konania a to, že súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal s odkazom
na ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov konania podľa jeho výsledku nemá práv
o na náhradu trov konania, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Odvolací súd na základe vyššie uvedeného rozsudok súdu prvého stupňa, podľa ust. § 219 ods. 1, 2
O.s.p. v celom rozsahu potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.