Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Sa/26/2017 z 27. 6. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 27. júna 2018, sp. zn. 3Sa/26/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7017200910.1
Krajský súd Košice | 3Sa/26/2017 | ECLI:SK:KSKE:2018:7017200910.1 | 2018-06-27 | Uznesenie
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 61 zákona č. 563/2009 Z. z., § 46 zákona č. 563/2009 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/29f22b16-0fc6-40f4-92c4-490dce229355
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200910.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sa/26/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200910
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200910.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci žalobcu: VENERG,
s.r.o., Skladná 6, Streda nad Bodrogom, IČO: 45 282 897, zastúpený advokátom: Mgr. Henrich
Schindler, advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému:
Daňový úrad Košice, Železničná 1, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č.
9812401/5/1367688/2014/Baj zo dňa 08.04.2014, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu žalobcu ako nedôvodnú   z a m i e t a .

II. Žalobcovi   n e p r i z n á v a   právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného č. 9812401/5/1367688/2014/Baj z 08.04.2014,
ktorým podľa § 61 ods. 1 písm. b/ zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prerušil kontrolu na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie mesiac marec 2013
u daňového subjektu VENERG, s.r.o. (žalobcu) z dôvodu potreby získania informácie spôsobom podľa
osobitného predpisu. Na základe článku 7 Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 o administratívnej spolupráci
a boji proti podvodom v oblasti DPH správca dane odoslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií
v počte 25, ktoré konkrétne uviedol aj v rozhodnutí. Kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti sa prerušuje od 11.04.2014 do dňa zistenia skutočnosti
z medzinárodnej výmeny informácií rozhodujúcich pre správne určenie dane. V kontrole sa bude
pokračovať len čo pominú dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila. Počas prerušenia kontroly lehoty
neplynú.

2. Žalobca podal žalobu podľa § 252 a nasl. Správneho súdneho poriadku proti inému zásahu orgánu
verejnej správy. Žiadal, aby súd zakázal žalovanému pokračovať v daňovej kontrole a uložil mu
povinnosť vydať rozhodnutie v súlade s § 46 Daňového poriadku a ukončiť daňovú kontrolu. Zároveň si
uplatnil náhradu trov konania. Vo veci nežiadal nariadiť pojednávanie.

3. Uviedol, že žalovaný pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie rok 2012 a 2013, vykazuje
znaky nezákonného zásahu do jeho práv na ukončenie daňovej kontroly do jedného roka odo dňa jej
začatia. Za tým účelom žalovaný ako správca dane prerušil daňovú kontrolu z dôvodu podania žiadosti o
MVI k dnešnému dňu ale nebolo vydané oznámenie, že pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola
prerušená, aj keď mu bola doručená konečná odpoveď dožiadaného správcu dane. V tejto súvislosti
poukázal na ustanovenie § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku. Má za to, že uvedený zásah spočíva
v neuplatnení postupu podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Tento zásah trvá, a to zakladá dôvody
na zrušenie a ukončenie daňovej kontroly z dôvodu jej nezákonnosti, pretože lehota na pokračovanie v
daňovom konaní začala plynúť doručením konečnej odpovede, na základe ktorej bola kontrola prerušená
a nie odo dňa vydania upovedomenia o pokračovaní v kontrole. V tejto súvislosti poukázal aj na zákon



č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý implementuje smernicu
Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní. Postupom žalovaného
bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, nakoľko v predmetnom konaní mal žalovaný, ako orgán
verejnej moci ukončiť kontrolu v zákonnej lehote po pominutí dôvodov,  pre ktoré bola daňová kontrola
prerušená. Taký zásah nie je dôvodom na rozhodnutie vo veci druhostupňovým orgánom.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu ako nedôvodnú odmietnuť a vysloviť, že účastníci
nemajú nárok na náhradu trov konania a nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

5. Uviedol, že na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 9812401/5/2824914 /2013/Baj zo
dňa 17.06.2013 bola u žalobcu začatá 24.06.2013 daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie marec 2013. V priebehu výkonu
daňovej kontroly sa zameral na preverovanie nákupu a predaja tovaru v tuzemsku so zameraním na
obchodnú komoditu repka olejná a repkový olej a zároveň na pohyb tovaru v rámci intrakomunitárneho
nadobudnutia a dodania tovaru.

6. Daňová kontrola v nadväznosti na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií bola prerušená
od 11.04.2014 rozhodnutím č. 9812401/5/1367688/2014/Baj z 08.04.2014. Toto rozhodnutie
splnomocnenému zástupcovi žalobcu bolo doručené dňa 14.04.2014. Dôvody prerušenia daňovej
kontroly uvedené v rozhodnutí pominuli 08.02.2016, čo bolo žalobcovi oznámené dňa 22.02.2016
doručením oznámenia z 15.02.2016 č. 102556760/2016.

7. Rozhodnutím č. 102619756/2016 z 25.02.2016 bola daňová kontrola opätovne prerušená od
27.02.2016 z dôvodu, že prebiehajú výmeny informácií podľa zák. č. 442/2012 Z. z. Pre úplné
zabezpečenie a vyhodnotenie dôkazného stavu bolo potrebné zistiť aj skutkový stav u odberateľov
žalobcu, čo bolo dôvodom na prerušenie daňovej kontroly. Uvedené rozhodnutie bolo doručené
splnomocnencovi zástupcu žalobcu 03.03.2016. Personálne prepojené spoločnosti VENAS a.s.,
Moldavská cesta 21, Košice a MVR s.r.o., Moldavská cesta 21, Košice, pre žalobcu boli jedinými
dodávateľmi repkového oleja. Tento tovar bol predmetom intrakomunitárneho dodania s oslobodením
od dane pre odberateľov v iných členských štátoch Európskej únie, a to Maďarsku a Poľsku. Na
základe deklarovaných intrakomunitárnych dodaní je pre účel daňovej kontroly a pre správne určenie
daňovej povinnosti podstatnou skutočnosťou potvrdenie intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru alebo
nadobudnutia tovaru v tuzemsku u jeho dodávateľov (VENAS, a.s. a MVR s.r.o.). Z uvedeného dôvodu
má za to, že preskúmanie rozhodnutia č. 9812401/5/1367688/ 2014/Baj z 08.04.2014 je bezpredmetné,
nakoľko dôvody prerušenia daňovej kontroly uvedené v tomto rozhodnutí pominuli 08.02.2016, čo
žalobcovi bolo oznámené 22.02.2016.

8. V závere zhrnul, že predmetná daňová kontrola začala 24.06.2013, prerušená bola v období od
11.04.2014 do 08.02.2016 a opätovne je prerušená odo 27.02.2016, z ktorého dôvodu má za to, že z
jeho strany nebolo porušené ustanovenie § 46 ods. 10 Daňového poriadku, vzhľadom na neplynutie
lehôt počas prerušenia daňovej kontroly.

9. Poukázal na ustanovenie § 256 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého žaloba proti
inému zásahu orgánu verejnej správy musí byt' podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď
sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch
rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánu verejnej správy. V danom prípade rozhodnutie č.
9812401/5/1367688/2014/Baj z 08.04.2014 bolo žalovanému doručené dňa 14.04.2014, pričom žaloba
proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola Krajskému súdu v Košiciach doručená dňa 16.05.2017,
t.j. po zákonom určenej lehote.

10. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)
bez nariadenia pojednávania, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom
podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, pripojeným administratívnym spisom žalovaného a
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

11. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, iným zásahom orgánu verejnej správy sa na účely Správneho
súdneho poriadku rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým
sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby



priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie
podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy
stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav,
keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej
správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

Podľa § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

12. Úlohu súdu v konaní podľa § 252 a nasl. SSP, možno rozvinúť na dve roviny. Prvou je úloha preveriť,
či žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby sa domáha súdnej ochrany proti inej aktivite verejnej
správy (materiálna stránka verejnej správy). Druhou je rovina, či žalobcom označená verejná správa,
skutočne takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy).

13. V zmysle citovaného § 252 ods. 1 SSP, je pre poskytnutie súdnej ochrany pred nezákonným zásahom
orgánu verejnej správy nevyhnutné kumulatívne splnenie podmienok, a to, ak by išlo o zásah orgánu
verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, zásah bol zameraný proti žalobcovi alebo v jeho dôsledku
priamo proti nemu vykonaný, zásah trvá alebo hrozí jeho opakovanie, žaloba bola podaná do dvoch
mesiacov odo dňa, keď sa žalobca o zásahu dozvedel a súčasne nie neskôr ako dva roky od vykonania
zásahu.

14. Podľa doktríny pri zásahu orgánu verejnej správy ide obvykle o aktívne úkony správnych orgánov
alebo iných súčastí verejnej správy v rámci výkonu verejnej moci súvisiace s výkonom správnej činnosti.
Doktrína sa teda v zásade zhoduje v tom, čo zásahom nie je. Zásahom nie je vydanie právneho predpisu,
vydanie rozhodnutia a nie je ním ani nečinnosť, proti ktorej je poskytovaná ochrana žalobou proti
nečinnosti v zmysle § 242 a nasl. SSP.

15. Aj ustálená judikatúra považuje za iný zásah orgánov verejnej správy zásah proti subjektívnym
verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo
v jeho činnosti, úkone, pokyne a podobne. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv, teda
o porušenie konkrétneho práva, ktorý zásah trvá alebo trvajú jeho dôsledky, či hrozí jeho opakovanie.

16. Základnou úlohou súdu aplikujúceho ustanovenie § 252 ods. 1 SSP, ktorý koná v správnom súdnictve
o žalobe smerujúcej proti tvrdenému zásahu orgánu verejnej správy, je preveriť, či žalobca skutočne
prostredníctvom svojej žaloby sa domáha súdnej ochrany proti iným zásahom orgánu verejnej správy
(materiálna stránka verejnej správy) a či žalobcom označená verejná správa skutočne takúto aktivitu
vykonala (formálna stránka verejnej správy).

17. Uvedené je dôležité z toho hľadiska, že Správny súdny poriadok obsahuje viacero rôznych
prostriedkov súdnej nápravy, pochybení alebo nedostatkov verejnej správy, pričom výber konkrétneho
prostriedku je ponechaný celkom na dispozičnej vôli účastníka. Súd konajúci v správnom súdnictve
nesmie vo vzťahu k zvolenému prostriedku súdnej nápravy účastníkom zaujať žiadne iné hodnotiace
stanovisko ako iba to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne, pričom ho nesmie v konaní
upozorňovať na prípadnú nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej ochrany, resp. poradiť iný
konkrétny prostriedok. Ako už bolo uvedené, zmyslom tejto právnej úpravy, je posilnenie ochrany
fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí
orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti proti nej a vyžadujú si súdnu pomoc vo forme
nápravy tohto pre žalobcu spoločensky neúnosného stavu.

18. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že na základe oznámenia o výkone
daňovej kontroly č. 9812401/5/2824914/2013/Baj zo 17.06.2013 bola u žalobcu 24.06.2013 začatá
daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti
za zdaňovacie obdobie marec 2013. Daňová kontrola u žalobcu bola predovšetkým zameraná na
preverovanie nákupu a predaja tovaru v tuzemsku so zameraním na obchodnú komoditu repka



olejná a repkový olej, ako aj na pohyb tovaru v rámci intrakomunitárneho nadobudnutia a dodania
tovaru. Žalovaný v rámci výkonu daňovej kontroly vykonával úkony, okrem iného vykonával aj miestne
zisťovanie v súvislosti s preverovaním zdaniteľných plnení, keďže išlo o pohyb tovaru v rámci
intrakomunitárneho nadobudnutia a dodania tovaru. Správca dane (žalovaný) požiadal finančnú správu
iného členského štátu, t.j. Maďarsko a Poľsko, o medzinárodnú výmenu informácií, a to za účelom
preverenia prepravy tovaru po spoplatnených úsekoch ciest na území Slovenskej republiky a boli
vyžiadané údaje z elektronického mýtneho systému.

19. Správca dane požiadal žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií daňové orgány Poľska a
Maďarska, z ktorého dôvodu rozhodnutím č. 9812401/5/1367688/2014/Baj z 08.04.2014 prerušil daňovú
kontrolu od 11.04.2014. Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo splnomocnenému zástupcovi
žalobcu doručené 14.04.2014. Dôvody prerušenia daňovej kontroly, ktoré boli uvedené v rozhodnutí
o prerušení daňovej kontroly, pominuli 08.02.2016 a žalovaný oznámením č. 102556760/2016 z
15.02.2016 písomne oznámil žalobcovi, že dňa 08.02.2016 pominuli dôvody prerušenia konania.
Oznámenie bolo zaslané splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 22.02.2016.

20. Správca dane - žalovaný opätovne rozhodnutím č. 102619756/2016 z 25.02.2016 prerušil daňovú
kontrolu podľa § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku od 27.02.2016 z dôvodu, že prebiehajú výmeny
informácií podľa zák. č. 442/2012 Z. z., resp. článku 7, 15, 16 a 25 - 27 Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010/
EÚ, a to konkrétne boli zaslané žiadosti daňovej správe v Poľsku a Maďarsku, a to za účelom úplného
zabezpečenia a vyhodnotenia dôkazného stavu, ktorý je potrebné zistiť, ako aj z dôvodu u dodávateľov
žalobcu VENAS, a.s. a MVR s.r.o., sa vykonáva daňová kontrola z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie marec 2013. Toto rozhodnutie splnomocnený zástupcu žalobcu prevzal 03.03.2016. Ostatné
prerušenie daňovej kontroly stále trvá.

21. Podľa už citovaného ustanovenia § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, môže správca dane
prerušiť daňové konanie, resp. daňovú kontrolu, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej
na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie prostredníctvom MVI. Ak sú výsledky
daňových kontrol u dodávateľov kontrolovaného daňového subjektu potrebné a rozhodujúce pre zistenie
skutkového stavu u odberateľov, ktorého správca dane kontroluje, je možné považovať daňové kontroly
u dodávateľov za konanie o inej skutočnosti a na základe toho prerušiť daňovú kontrolu u odberateľa.
V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu a predovšetkým z
dôvodu prerušenia daňovej kontroly správcom dane rozhodnutím č. 102619756/2016 z 25.02.2016, ide
o zákonný dôvod prerušenia daňovej kontroly. Počas prerušenia daňovej kontroly lehoty neplynú.

22. Podľa názoru správneho súdu žalovaný v danej veci pri rozhodovaní o prerušení daňovej kontroly
postupoval v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami § 46 a § 61 Daňového poriadku, a preto
nijakým spôsobom nemohol vykonať iný zásah do subjektívnych práv žalobcu a najmä nemohol
vydať oznámenie o pokračovaní v kontrole, ktorá bola prerušená podľa § 61 ods. 1 písm. b/
Daňového poriadku. Je potrebné uviesť, že daňová kontrola, ktorú správca dane prerušil rozhodnutím
č. 9812401/5/1367688/ 2014/Baj z 08.04.2014, ktorá bola prerušená od 11.04.2014 potom, čo odpadol
dôvod pre prerušenie daňovej kontroly na základe uvedeného rozhodnutia, žalovaný oznámením č.
102556760/2016 z 15.02.2016 oznámil žalobcovi, a to prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu,
že dôvody prerušenia daňovej kontroly od 11.04.2014 pominuli 08.02.2016. Z uvedeného dôvodu
námietka žalobcu, že nebolo mu doručené oznámenie, že odpadli dôvody prerušenia daňového konania,
nie je opodstatnená, lebo oznámenie o tom, že odpadli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená
od 11.04.2016, jeho splnomocnený zástupca prevzal 22.02.2016.

23. Ako už bolo uvedené rozhodnutím č. 102619756/2016 z 25.02.2016, ktorým bola opätovne daňová
kontrola prerušená od 27.02.2016, doposiaľ z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, žeby zanikli
dôvody prerušenia daňovej kontroly na základe uvedeného rozhodnutia, a preto ani žalovaný, ako
správca dane, ešte nemohol oznámiť žalobcovi, že pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly.

24. Vzhľadom na žalobcom tvrdenú nečinnosť žalovaného, ktorá má spočívať v tom, že nevydal
oznámenie o pokračovaní v kontrole, čím bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, lebo žalovaný
neukončil kontrolu v zákonnej lehote po pominutí dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená,
podľa názoru krajského súdu bol právny prostriedok súdnej nápravy zvolený žalobcom nesprávne,
pretože v preskúmavanom prípade nešlo o útok orgánu verejnej moci proti subjektívnym verejným



právam žalobcu, ktorými bol spočíval v jeho nečinnosti v jeho úkone alebo v jeho pokyne a nebol teda
splnená ani materiálna a ani formálna stránka verejnej správy.

25. Správny súd sa  nestotožňuje s názorom žalovaného, že žaloba žalobcu, ktorá bola doručená
Krajskému súdu v Košiciach 16.05.2017, bola podaná neskoro, teda nie v lehote, ktorá je stanovená
v § 256 Správneho súdneho poriadku. Podľa názoru správneho súdu na danú vec treba pozerať
v globále, a to už aj z toho dôvodu, že žalobca sám v žalobe označil viac rozhodnutí žalovaného,
ktorými bola prerušená daňová kontrola u žalobcu. Aj v danom prípade, ako už bolo uvedené, daňová
kontrola u žalobcu bola prerušená po prvýkrát rozhodnutím č. 9812401/5/1367688/2014/Baj zo dňa
08.04.2014 od 11.04.2014 do 08.02.2016 a následne daňová kontrola bola opäť prerušená rozhodnutím
č. 102619756/2016 z 25.02.2016 od 27.02.2016 a ako vyplýva z obsahu predloženého administratívneho
spisu, ako aj vyjadrenia žalovaného, toto prerušenie daňovej kontroly trvá. Keďže žalobca žiada, aby
súd zakázal žalovanému pokračovať v daňovej kontrole a uložil mu povinnosť vydať rozhodnutie v
súlade s § 46 Daňového poriadku o ukončení daňovej kontroly, keďže daňová kontrola je zákonným
spôsobom prerušená, toto prerušenie trvá, z ktorého dôvodu neprichádza do úvahy, aby sa osobitne
posudzovalo každé prerušenie daňovej kontroly, ale aby sa na daňovú kontrolu, ktorá bola riadne začatá,
pozeralo ako na jeden celok, z ktorého dôvodu súd nepovažuje podanú žalobu za oneskorene podanú,
nakoľko žalobcom udávaný zásah orgánu verejnej správy trvá aj v súčasnosti, ktorý spočíva v zákonnom
prerušení daňovej kontroly. Je potrebné však uviesť aj to, že prvé prerušenie daňovej kontroly potom,
čo odpadol uvedený dôvod jej prerušenia, správca dane postupoval v súlade s § 46 ods. 10 Daňového
poriadku a žalobcovi zaslal písomné oznámenie, že dôvod prerušenia daňovej kontroly odpadol.

26. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu podanej žaloby a po oboznámení sa s obsahom
predloženého administratívneho spisu žalovaného, súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a
preto podľa § 261 SSP ju ako nedôvodnú zamietol.

27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý v konaní úspešný
nebol, nepriznal právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v
Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.