Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11CoE/138/2013 z 4. 12. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 4. decembra 2013, sp. zn. 11CoE/138/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3809210223.2 Krajský súd Trenčín | 11CoE/138/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3809210223.2 | 2013-12-04 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 57 ods. 1 písm. g) EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/93f07e78-d0e3-488d-ad47-e5f577502364 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3809210223.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11CoE/138/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809210223
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3809210223.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: M.. O. O., advokátom so sídlom N., A. XX proti
povinnej: I. C., bytom A., M. F. XXX/XX, pre vymoženie 277,53 eur s príslušenstvom, na odvolanie
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza dňa 26. júla 2013, č.k. 16Er/1621/2009-28,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, čo
odôvodnil § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku s poukazom na § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní, na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy o úvere, na príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj
na príslušné ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie
zo dňa 18.07.2009 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na základe rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 02582/09 zo dňa
27.05.2009. Predmetný rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. 3461103 zo dňa 29.02.2008.
Poverenie bolo udelené dňa 16.10.2009 súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému. Po preskúmaní
pripojeného exekučného titulu, zmluvy o úvere č. 3461103 a všeobecných podmienok poskytnutia úveru
súd prvého stupňa zistil, že právny vzťah, založený zmluvou zmluvu o úvere, je potrebné posudzovať
podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Predložená zmluva predstavuje spotrebiteľskú zmluvu v
zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a súčasne zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona
č. 258/2001 Z.z. V článku 17. všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy, sa nachádza rozhodcovská doložka. V takto ustanovenom zmluvnom dojednaní
prvostupňový súd vzhliadol nekalú podmienku, nakoľko možnosť výberu spôsobu riešenia sporu
povinným je podľa názoru súdu len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného
sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu oprávnený. V prevažnej väčšine sporov
zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu
nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu
riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní oprávneným stratil povinný možnosť
domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Úpravu zmluvne zakotvenú oprávneným do
rozhodcovskej doložky formou rozväzovacej podmienky prvostupňový súd posúdil ako nekalú povahu
dojednania o možnosti riešenia sporov. Uviedol, že v danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu
a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu
rozhodnúť vo veci na predtlačenom formulári predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu
povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým, ako k uzatvoreniu zmluvy
povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd prvého stupňa
videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa budú prípadne spory riešiť je v tomto



prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred
pripravenej formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v
prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru prvostupňového súdu
je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní
s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom
bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný
nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj
obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok,
resp. odmietnuť. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti prvostupňový súd exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a exekúciu zastavil. Pokiaľ ide o trovy exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi, uviedol,
že o nich rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý
navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. Uviedol, že je nepochybné, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v
zmluve o úvere je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane
domáhať sa ochrany práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len
z toho pohľadu nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa
nevýhradná, nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka (Magál, M.
- Kubina, P.: Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách. Justičná revue, 2008, č. 4, s. 616
a nasl.). Je úplne nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to
jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. V zmysle smernice 93/13/EHS sa
neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide
teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc, uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu.
Nie je pravdou, že európske právo rozhodcovské konanie vylučuje. K rozhodnutiam Európskeho
súdneho dvora uviedol, že na základe aktuálnej rozhodovacej praxe Európsky súdny dvor nerozhoduje
o určení konkrétnej klauzuly ako nekalej, resp. neprijateľnej, ale vyjadruje sa iba všeobecne k výkladu
komunitárneho sekundárneho práva. Záverom oprávnený dodal, že rozhodnutie Európskeho súdneho
dvora vo veci Oceáno Grupo Editorial sa netýka rozhodcovského konania, a že jeho pohľadávka už
bola uhradená.

K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril povinný, ktorý uviedol, že pohľadávka oprávneného bola
dňa 23.04.2012 uhradená. K vyjadreniu doložil oznámenie oprávneného o úhrade.

Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne
správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v nadväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v
celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa
nasledovné:

Exekúcia v danej veci je vedená na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 02582/09
zo dňa 27.05.2009, ktorý podľa vyznačenej doložky právoplatnosti mal nadobudnúť právoplatnosť
dňa 15.06.2009 a vykonateľnosť dňa 18.06.2009. Rozhodcovský súd pri rozhodovaní v uvedenej veci
vychádzal z oprávneným predloženej Zmluvy o úvere č. 3461103, uzavretej medzi oprávneným a
povinným dňa 29.02.2008.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí správne aplikoval
príslušné právne predpisy, ktoré aj správne vyložil. Ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov ukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského
rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa



§ 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/, t.j. ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/,
b/, alebo, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Zo znenia ustanovenia §
45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. explicitne vyplýva, že pri zistení dôvodov, uvedených v citovanom
zákonnom ustanovení, súd výkon rozhodcovského rozsudku zastaví, bez ohľadu na štádium, v akom
sa výkon rozhodnutia, resp. exekúcia nachádza. Keďže súd je oprávnený v každom štádiu exekučného
konania skúmať z úradnej povinnosti, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu
zastaviť, samotné udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je prekážkou pre rozhodnutie súdu o
zastavení exekúcie.

Pre posúdenie dôvodu na postup podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní sa súd prvého
stupňa preto správne zaoberal existenciou dôvodu pre uvedený postup podľa § 45 ods. 1 písm. c/
citovaného zákona, t.j., či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Za správny odvolací súd považuje právny názor súdu prvého stupňa, že medzi oprávneným a povinným
bol založený na základe Zmluvy o úvere zo dňa 29.02.2008 spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že predložená zmluva o úvere vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa
ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
teda ide o zmluvu (bez ohľadu na právnu formu), ktorú uzatvoril dodávateľ - oprávnený, ako právnická
osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so
spotrebiteľom - povinným, ako fyzickou osobou nepodnikateľom, kedy povinný pri uzatváraní a plnení
zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto súd prvého
stupňa postupoval správne, ak na vzťah účastníkov aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka, chrániace spotrebiteľa. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení sa
zmluvné podmienky, upravené spotrebiteľskou zmluvou, nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c/ zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní bolo preto potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia § 52
a nasledujúce Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, s prihliadnutím aj na príslušnú
smernicu Rady 93/13/EHS. Súd prvého stupňa v tomto smere správne zisťoval, či úverová zmluva, na
základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter,
a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má
charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú
nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, teda povinného (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku v bode 17. Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru správne považoval súd prvého stupňa za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej
neplatnosti podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom v rozhodnom období.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nemá ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy
účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne konformným
spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q/ Prílohy považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv
v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti je tu potrebné chápať
tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie
postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových
zmluvných podmienok, a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod tlakom finančnej tiesne
a tak podnikateľ môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov
na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je
potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky. Uvedené zákonné ustanovenie §
45 zákona o rozhodcovskom konaní je pritom podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl.
6 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.



Za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je súčasťou
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré predkladal oprávnený povinnému na formulári, nebola
individuálne dojednaná a jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť. Povinný bol v pozícii, že buď celú
zmluvu aj s príslušnými všeobecnými obchodnými podmienkami, predložené oprávneným, prijme a úver
dostane, alebo tieto v celosti odmietne, ale úver v takom prípade nedostane. Neobstojí ani námietka
zo strany oprávneného v tom smere, že tu existuje možnosť voľby riešiť spor z predmetnej zmluvy
buď súdnym konaním alebo rozhodcovským konaním. V danom prípade veriteľ mohol na základe
predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie a rozhodnutie rozhodcovskému orgánu,
resp. rozhodcovi, ktorého si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto
rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči
takýmto nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcu, resp.
rozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej
doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, resp. všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru. Odvolací súd zastáva názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má
podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale, ak by sa podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je
potom potrebné považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú podmienku, a to aj
v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08,
C-168/05).

Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu
a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ
ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011, sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn. 5 Cdo
230/2011).

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012,
sp. zn. 6 Cdo 1/2012).

Odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský
rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku, a správne exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.



Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .