Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoP/18/2018 z 15. 10. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 15. októbra 2018, sp. zn. 3CoP/18/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8317210029.1 Krajský súd Prešov | 3CoP/18/2018 | ECLI:SK:KSPO:2018:8317210029.1 | 2018-10-15 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: CMP, CSP, ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d57186ea-0b35-4961-b7aa-152d5bde7e2a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8317210029.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoP/18/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317210029
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317210029.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v právnej veci navrhovateľa: G. Ž., L.. XX.XX.XXXX,
J. Y. XXX/XX,XXX XX T. L. Q., proti osobám povinným z vyživovacej povinnosti - matke: W. Ž., L..
XX.XX.XXXX, P. J. G. J. X, E. Š., adresa na doručovanie: D. XX, XXX XX G., otcovi: E. Ž., L..
XX.XX.XXXX, P. J. G. J.M. X, XXX XX E. Š., o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní matky
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 7Pc/32/2017-47 zo dňa 28. 05. 2018 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného zo strany matky navrhovateľa, o dlžnom
výživnom zo strany matky navrhovateľa a vo výroku o trovách konania.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil, cit.:

„Súd mení rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 24P/280/2012-43 zo dňa 21.01.2013 v spojení s
dopĺňacím rozsudkom č.k. 24P/280/2012-64 zo dňa 19.07.2013 tak, že matka navrhovateľa W. X.,
nar. XX.XX.XXXX a otec navrhovateľa E. X., nar. XX.XX.XXXX, sa zaväzujú prispievať na výživu
navrhovateľa G. X., nar. XX.XX.XXXX, každý z nich sumou 70,- eur mesačne, ktoré vždy budú platiť do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa počnúc dňom 24.11.2017.

Zameškané výživné za obdobie 24.11.2017 do 24.05.2018 vo výške 350,52 eur sa povoľuje matke
navrhovateľa splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 30,- eur splatnými spolu s bežným
výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Zameškané výživné za obdobie 24.11.2017 do 24.05.2018 vo výške 350,52 eur je otec navrhovateľa
povinný zaplatiť navrhovateľovi spolu s prvým bežným výživným.

Návrh vo zvyšnej časti zamieta“.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona
č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“).

3. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ sa v predmetom konaní domáhal zvýšenia vyživovacej
povinnosti zo strany matky i otca, u každého z nich na sumu 100 Eur mesačne s účinnosťou od podania
návrhu. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 24Nc/564/2001 zo dňa



15. 05. 2001 bola u neho nariadená ústavná starostlivosť. Od tej doby bol v starostlivosti profesionálnych
rodičov Vitkovičových, u ktorých žil 17 rokov v mieste ich bydliska. Manželia E. sú zamestnancami
Detského domova vo D. a po ukončení ústavnej starostlivosti, navrhovateľ ostal žiť u nich, nakoľko jeho
rodičia ani nikto z príbuzných sa o navrhovateľa za celé roky nezaujímal, nemal kam ísť. Navrhovateľ je
študentom, nemá žiaden príjem a je finančne úplné odkázaný na manželov E..

4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že rozsudkom Okresného
súdu Prešov zo dňa 21. 01. 2013, č. k. 24P/280/2012-43 v spojení s dopĺňacím rozsudkom, č. k.
24P/280/2012-64 bola rodičom navrhovateľa určená vyživovacia povinnosť prispievať na syna sumou
30 % zo sumy životného minima na neplnoleté zaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne
s povinnosťou rodičov platiť výživné vždy k 15.dňu v mesiaci vopred na účet Detského domova vo
D. počnúc právoplatnosťou rozsudku. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť 22. 10. 2013. V
čase určenia vyživovacej povinnosti boli obidvaja rodičia navrhovateľa nezamestnaný. V súčasnosti
matka navrhovateľa je od 12. 11. 2015 zamestnaná v spoločnosti T. G. R. s. r. o. s výškou hrubého
mesačného príjmu 600 Eur. Otec navrhovateľa je od 01. 05. 2016 zamestnancom G. E. E. s výškou
hrubého mesačného príjmu cca 580 - 590 Eur. Navrhovateľ je študentom X.ročníka K.. a pripravuje
sa na výkon svojho budúceho povolania. Keďže je študentom dennej formy štúdia, to mu bráni v tom,
aby sa popri škole zamestnal a takýmto spôsobom si zabezpečil dostatok finančných prostriedkov na
uspokojovanie svojich bežných každodenných potrieb. V súčasnosti žije u manželov E., u ktorých bol
do nadobudnutia plnoletosti ako u profesionálnych rodičov, a nemá žiaden príjem. Na strane rodičov
navrhovateľa od doby poslednej úpravy výživného došlo k zmene majetkových pomerov. V súčasnosti
sú obaja rodičia navrhovateľa zamestnaní a výška ich hrubého príjmu zo zamestnania predstavuje
cca 600 Eur. Vzhľadom na osobné, majetkové pomery rodičov navrhovateľa súd dospel k záveru, že
odo dňa podania návrhu na určenie výživného je v možnostiach a schopnostiach oboch rodičov platiť
výživné na navrhovateľa sumou každý z nich po 70 Eur mesačne, ktorá výška výživného je aj v súlade
s odôvodnenými potrebami navrhovateľa. Súd preto zaviazal rodičov navrhovateľa prispievať na jeho
výživu sumou 70 Eur mesačne od podania návrhu na súde, t. j. od 24. 11. 2017, nakoľko pri určení
výživného na plnoletú osobu je tento nárok možno priznať až odo dňa jeho uplatnenia na súde. Za
obdobie od 24. 11. 2017 do 24. 05. 2018 každému z rodičov vznikol dlh na výživnom v sume 350,52 Eur
a súd vzhľadom na výšku dlhu povolil matke navrhovateľa tento dlh splácať pravidelnými splátkami po
30 Eur mesačne splatnými spolu s bežným výživným a otcovi navrhovateľa uložil povinnosť dlh zaplatiť
jednorazovo spolu s bežným výživným.

5. Proti výroku o zvýšení výživného podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka navrhovateľa.
Uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu, nakoľko vo svojej výpovedi uviedla, že pracuje v spoločnosti
T.. s. r. o. od 12. 11. 2015 s čistým mesačným príjmom 450 Eur, z ktorého musí hradiť nájomné 280 Eur,
ako aj výživné na dcéru vo výške 50 Eur mesačne. Preto nie je možné, aby na výživu syna prispievala
ďalšou sumou 100 Eur mesačne. Po odrátaní všetkých výdavkov z čistého príjmu jej zostane 20 Eur
mesačne, čím sa dostane pod životné minimum. Keďže navrhovateľ je už študentom X.ročníka, nič mu
nebráni po skončení štúdia (XX. XX. XXXX) zamestnať sa, čím by sa stal sebestačným. Pri osobnom
stretnutí so synom jej neposkytol svoje telefónne číslo pre osobný kontakt, napriek tomu si zistila jeho
kontakt, ale navrhovateľ na sms správy nereagoval. Na záver uviedla, že súhlasí, aby navrhovateľ v
budúcnosti býval u nej v G., kde by mu pomohla zamestnať sa, čím by sa zlepšila jeho životná úroveň.
Navrhla, aby odvolací súd prehodnotil rozsudok súdu prvej inštancie a rozhodol tak, aby to bolo pre
navrhovateľa výhodnejšie.

6. K odvolaniu matky sa vyjadril navrhovateľ s tým, že matka na pojednávaní súhlasila so sumou
výživného 70 Eur mesačne. Aj keď ukončil D., môže vykonávať len pomocné práce, nehodnotené
finančne vysoko pre svoj zlý zdravotný stav. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na odvolanie podľa § 34 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 CSP a nasl. a zistil, že
odvolanie matky nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie mal dostatočným spôsobom osvedčené okolnosti dôležité pre rozhodnutie o
návrhu navrhovateľa, skutočný stav zistený v primeranom rozsahu, vec správne právne posúdil a
správne vo veci rozhodol.



9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, na ktoré poukazuje a na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím námietkam matky uvádza
nasledovné:

10. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 15. 05. 2001, sp. zn.
24Nc/564/2001, ktorý nadobudol právoplatnosť 15. 06. 2001 bola u navrhovateľa nariadená ústavná
starostlivosť. K poslednej úprave výživného zo strany rodičov navrhovateľa došlo rozsudkom Okresného
súdu Prešov zo dňa 21. 01. 2013, č. k. 24P/280/2012-43 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 19.
07. 2013, č. k. 24P/280/2012-64 (právoplatný dňa 22. 10. 2013). Citovaným rozsudkom bolo rozvedené
manželstvo rodičov navrhovateľa, zároveň bola určená povinnosť každému z rodičov prispievať na
výživu vtedy mal. navrhovateľa, ako aj na mal. I., nar. XX. XX. XXXX a na mal. E., nar. XX. XX. XXXX,
na každé dieťa sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa,
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona s povinnosťou rodičov platiť výživné do 15.dňa
v mesiaci vopred na účet Detského domova vo D. počnúc právoplatnosťou rozsudku, opakovane do
budúcna. V čase poslednej úpravy výživného matka navrhovateľa nemala vlastné bývanie, poberala
dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur mesačne a výživné na mal. deti neplatila. Na pojednávaní
nariadenom na deň 28. 05. 2018 matka súhlasila s výškou výživného pre navrhovateľa sumou 70 Eur
mesačne. Uviedla, že je čistý mesačný príjem zo zamestnania predstavuje 450 Eur, z ktorého uhrádza
nájomné 280 Eur a platí výživné na dcéru 50 Eur mesačne. Navrhla, aby dlžné výživné mohla splácať
formou mesačných splátok popri bežnom výživnom vo výške 30 Eur mesačne.

11. Podľa ustanovenia § 62 odsek 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa ustanovenia § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa odseku 2, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide
o výživné pre maloleté dieťa.

13. Podľa ustanovenia § 78 odsek 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.

14. Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné
potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný
rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo
s koníčkami dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb je rôzna a je závislá od veku, fyzickej a duševnej
vyspelosti, zdravotného stavu, a pod.. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby
viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z toho dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto
povinnosti.

15. Určenie výšky vyživovacej povinnosti vychádza zo skutočnosti, že obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov. Z uvedeného je zrejmé, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja
rodičia dieťaťa, pričom platí, že súd individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery



každého z rodičov. Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že pod pojmom „svojich schopností a možností“
sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča (mzda a ostatné príjmy za predchádzajúci
kalendárny rok), ale súd komplexne posudzuje schopnosti a možnosti rodiča. Je tomu tak z dôvodu,
aby sa rodič nemohol zbavovať (prípadne znižovať) vyživovacej povinnosti voči dieťaťu napríklad tým,
že prijme finančne nevýhodnejšie zamestnanie alebo sa stane dobrovoľne nezamestnaným, prípadne
sa zbavuje svojho majetku.

16. Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľa, ako aj na strane
jeho rodičov, ako osôb povinných platiť výživné. Navrhovateľ v čase podania návrhu o zvýšenie
výživného bol študentom X.ročníka G.. so zameraním na pomocné práce v záhradníctve a aranžovaní,
remeselné práce. Počas štúdia si nemohol brigádnicky privyrábať, keďže strednú školu navštevoval
formou denného štúdia. Ako vyplýva z rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja, odbor sociálny,
rozhodnutím zo dňa 27. 10. 2010, sp. zn. XXXX/XXXXXOPRO-XXX v zmysle § 106 ods. 8 zákona o
sociálnych služieb bolo začaté konanie vo veci odkázanosti na sociálnu službu s tým, že navrhovateľ je
odkázaný na VI.stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby. Navrhovateľ vzhľadom
na svoj zdravotný stav nie je schopný sám vykonávať sebaobslužné úkony, u navrhovateľa je deficit
jemnej a hrubej motoriky, a preto je odkázaný na nepretržitý dohľad pri väčšine činnosti.

17. Zmena pomerov od poslednej úpravy výživného na strane matky navrhovateľa spočíva v tom, že sa
zamestnala. Matka navrhovateľa pracuje v spoločnosti T.. s. r. o. s čistým mesačným príjmom 450 Eur.
Okrem vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi má vyživovaciu povinnosť aj k dcére vo výške 50 Eur
mesačne. Okrem výživného matka tiež uhrádza náklady na bývanie, ktoré podľa jej tvrdenia predstavujú
280 Eur mesačne, pričom svoje tvrdenie žiadnym listinným dôkazom nepreukázala.

18. Vychádzajúc z uvedeného je dôvodný záver, že od poslednej úpravy výživného došlo k výraznej
zmene na strane navrhovateľa, ale aj na strane matky navrhovateľa, ktorá od poslednej úpravy výživného
sa riadne zamestnala, má príjem a znížil sa aj jej počet vyživovacích povinností. Výška súdom prvej
inštancie určeného výživného je adekvátna vzhľadom na odôvodnené potreby navrhovateľa a na
možnosti a schopnosti matky navrhovateľa bez toho, aby bola ohrozená výživa ďalšieho dieťaťa voči
ktorému má matka vyživovaciu povinnosť. Výška výživného je plne súladná z hľadiskami, ktoré sú
uvedené v § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Vzhľadom na preukázaný príjem matky v súčasnosti,
správne postupoval súd prvej inštancie, ak uzavrel, že je v schopnostiach a možnostiach matky
prispievať na výživu svojmu synovi výškou 70 Eur mesačne.

19. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a zistený skutočný stav veci, považuje odvolací súd napadnuté
rozhodnutie za správne a v zmysle ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozhodnutie v napadnutom rozsahu ako
vecne správne potvrdil.

20. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 52 CMP.

21. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).