Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/83/2017 z 12. 6. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. júna 2018, sp. zn. 4Co/83/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1111244781.2 Krajský súd Bratislava | 4Co/83/2017 | ECLI:SK:KSBA:2018:1111244781.2 | 2018-06-12 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/878cb2bc-f445-4562-a51c-0fc8364288ef Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1111244781.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/83/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244781
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111244781.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a
sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobcu: O. B.,
N. A. X, U., zastúpený zákonnou zástupkyňou: O. B., D.. X.XX.XXXX, N. S. XXXX, U., zastúpená
advokátskou kanceláriou: FUTEJ & Partners, s.r.o., sídlo Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341,
proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom Imricha
Karvaša 1, Bratislava, o náhradu škody vo výške 1393,10 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27. októbra 2015 č.k. 14C 205/2011-397 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby vo veci
samej a v súvisiacej časti týkajúcej sa náhrady trov konania p o t v r d z u j e.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanému
domáhal náhrady škody vo výške 1.393,10 eur s príslušenstvom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. titulom
nesprávneho úradného postupu Národnej banky Slovenskej republiky (ďalej už len „NBS“) pri výkone
dohľadu nad PODIELOVÝM DRUŽSTVOM SLOVENSKÉ INVESTÍCIE.

2. Vychádzal zo žaloby skutkovo žalobcom odôvodnenej tým, že ako člen PODIELOVÉHO DRUŽSTVA
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej už len „Družstvo“) vložil peňažné prostriedky do Družstva za
účelom ich zhodnotenia, nakoľko Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a
zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch ZoCP). Družstvo
tak robilo na základe verejnej ponuky v rámci Prospektu investície, ktorý schválil Úrad pre finančný
trh rozhodnutím UFT -002/2002/SPI z 21.03.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.03.2002.
Nadobúdanie majetkových hodnôt z peňažných prostriedkov zhromaždených na základe verejnej
ponuky Družstva a ich spravovanie v rámci Prospektu investície upravovala zmluva, ktorú uzatvorili
ako zmluvné strany Družstvo a CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej „Obchodník s CP“) s názvom
Zmluva o správe portfólia cenných papierov, uzavretá podľa zákona o cenných papieroch, o správe
aktív podľa Obchodného zákonníka, ktorá bola menená a doplňovaná. Miera zhodnotenia peňažných
prostriedkov vložených žalobcom do Družstva mala byť v súlade s Prospektom investície a podľa zmluvy
vo výške 8% p.a.. Družstvo na zhodnocovanie peňažných prostriedkov používalo výhradne spoločnosť
CAPITAL INVEST, o.c.p.. Obchodník s CP vykonával činnosť obchodníka s cennými papiermi podľa
zákona o cenných papieroch č. 566/2001 Z.z., na základe povolenia na poskytovanie investičných
služieb NBS do 01.03.2011, kedy mu NBS odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. Nad
činnosťou Družstva a Obchodníka s CP mala právomoc vykonávať dohľad NBS v súlade so zákonom č.



566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, v súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch
a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoCP“), ako aj zákonom
č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Podľa žaloby žalobca vložil peňažné prostriedky do Družstva, nakoľko sa spoliehal, že Družstvo a
aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS tak, že bude zabezpečené ich
riadne fungovanie a tým budú nielen ochránené jeho peňažné prostriedky, ale budú aj zhodnotené v
garantovanej výške.

4. Žalobca sa od Družstva dozvedel, že Obchodník s CP s Družstvom k 30.04.2010 skončil spoluprácu,
že Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky a z tohto
dôvodu Družstvo nemá prostriedky na výplatu ním zverených finančných prostriedkov, vrátane ich
zhodnotenia. V dôsledku vyššie uvedeného konania Obchodníka s CP v spojení s jeho činnosťou pre
Družstvo mu tak mala vzniknúť škoda, predstavujúca sumu, o ktorú sa zmenšil jeho majetok, pretože
Družstvo mu nevyplatilo finančné prostriedky zhodnotené o dohodnutý zisk.

5. Podľa žalobcu v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS pri výkone dohľadu nad činnosťou
Obchodníka s CP, ktorý vykonával pre Družstvo činnosť podľa Zmluvy, keď po zistení závažných a
podstatných nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP neurobila riadne a včas úkony potrebné na
nápravu zistených nedostatkov, spôsobila škodu členom družstva, ktorí mu zverili prostriedky na ich
zhodnotenie. Nesprávny úradný postup NBS podľa žalobcu spočíva v tom, že vo vzťahu k Družstvu
NBS nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku tvorenom z vložených
prostriedkov jeho členov zvereného Obchodníkovi s CP. NBS najmä neupozornila včas Družstvo na
možnosť rizika vyplývajúceho z jeho spolupráce s Obchodníkom s CP. NBS zbytočnými prieťahmi,
resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči Družstvu a Obchodníkovi s CP vhodné
opatrenia, ktorými by zabezpečila, že Družstvo a Obchodník s CP by nemohol so svojím majetkom
nakladať inak, než za účelom uspokojenia jeho pohľadávky, čím obchodník s CP mohol pokračovať
v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb až do 01.03.2011, kedy NBS odobrala
Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb.

6. Poukázal na vyjadrenie žalovaného k žalobe, že žalobca si mal svoju pohľadávku uplatniť v
konkurznom konaní, nakoľko na Družstvo bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava
I pod sp. zn. 3 K 95/2010 z 11.04.2011, ktoré bolo dňa 18.04.2011 zverejnené v Obchodnom vestníku
v časti 75B pod číslom 75/2011, pod zn. K000394. Podľa žalovaného Podielové družstvo slovenské
investície a jeho dcérske spoločnosti - Euro Družstvo slovenské investície, Dolárové družstvo slovenské
investície a Sporiteľné družstvo stred BB „v konkurze“ - vystupujúce pod spoločným logom „Slovenské
investície“ - sú podnikateľské subjekty, ktoré vznikli a vykonávali činnosť podľa Obchodného zákonníka.
Za celkovú činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny
orgán družstva, ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, pokiaľ
nie sú zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva.
Podľa žalovaného žalobca ako investor musel vedieť, že s takouto investíciou je spojené aj riziko a
doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov tak, ako to ustanovuje § 129
ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. ZoCP. Spoliehanie sa na to, že Družstvo aj Obchodník s
CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS, pričom pod týmto dohľadom budú peňažné
prostriedky zhodnotené v garantovanej výške (8% p.a.), považoval účelové a založené na neznalosti
právnych predpisov. Podľa neho Úrad pre finančný trh, ktorého kompetencie pri výkone dohľadu
prešli od 01.01.2006 na NBS schválil pre Družstvo dňa 21.03.2002 Prospekt investície podľa § 127
ods. 2 ZoCP (právoplatný dňa 28.03.2002), na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať
majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Prospekt investície je
svojou povahou informačný dokument, ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácií
pre ich investičné rozhodnutie. Pri jeho schvaľovaní orgán dohľadu postupuje podľa § 127 ods. 4 v
spojení s § 125 ods. 7 ZoCP a posudzuje najmä jeho úplnosť (teda či obsahuje všetky údaje podľa
§ 128 ods. 1 ZoCP), vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Podľa žalovaného
za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedá štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt, ktorý vyhlásil, že skutočnosti uvedené v Prospekte investície sú úplné
a pravdivé, ako aj jeho podpis, ktorý Prospekt investície musí obsahovať (§ 128 ods. 1 písm. h/
ZoCP). Označil za zákonnej úprave odporujúce a zavádzajúce tvrdenie žalobcu, že schválený Prospekt
investície obsahoval aj samotnú Zmluvu o správe portfólia. Prospekt investície má podľa zákona



obsahovať a obsahuje iba zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje, čo je povinná náležitosť prospektu
podľa § 128 ods. 1 písm. a) bodu 10 ZoCP. ZoCP však nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu
boli predložené samotné zmluvy (požadoval len ich zoznam) a schválený Prospekt investície tieto
zmluvy nikdy neobsahoval. Schválenie Prospektu v žiadnom prípade podľa žalovaného neznamenalo
schválenie Zmluvy. Schválením Prospektu investície nevznikol medzi Družstvom a Obchodníkom s CP
zmluvný vzťah.

7. Žalovaný uviedol, že NBS vykonávala dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu, a to dohľad nad plnením
povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených v ZoCP, teda kontrolovala
zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 ZoCP a §
127 ZoCP), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných
povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie povinnosti predložiť pred
zverejnením NBS na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj dodržiavanie
ustanovenia § 126 ods. 5 ZoCP. Až s účinnosťou od 01.06.2010 bola NBS oprávnená dohliadať aj na
skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície. NBS teda
nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencie.

8. Podľa žalovaného z polročných správ Družstva predkladaných Družstvom NBS nevyplývali
žiadne indície a ani informácie o zhoršení finančnej situácie Družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie
vyrovnávacích podielov či podielov na zisku jeho členom. Družstvo od začiatku obchodnej spolupráce
s Obchodníkom s CP nemalo žiadne výhrady k činnosti Obchodníka s CP a ani nikdy NBS neoznámilo,
že Obchodník s CP neoprávnene vyúčtováva odmenu alebo si inak neplní povinnosti vyplývajúce
zo zmluvy uzatvorenej s Družstvom, ale ani nikdy nepodalo žiadnu súdnu žalobu, že Obchodník s
CP nekoná v súlade s uzatvorenou zmluvou, prípadne svojim konaním spôsobuje škodu Družstvu.
Až po ôsmich rokoch vzájomnej spolupráce s Obchodníkom s CP, listom doručeným NBS dňa
15.04.2010, Družstvo žiadalo o preskúmanie postupu Obchodníka s CP a vykonanie dohľadu na
mieste. Družstvo sa nedomáhalo svojich nárokov voči Obchodníkovi s cennými papiermi na príslušnom
súde, ale žiadalo okamžitú nápravu od NBS. NBS po podaní podnetu Družstvom a oboznámení sa s
informáciami uvedenými v podnete vykonala ihneď v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 u Obchodníka
s CP dohľad na mieste, pri ktorom bolo zistené, že Obchodník s CP neposkytoval pre Družstvo
investičnú službu riadenie portfólia v zmysle ZoCP. Vzhľadom na podozrenie z možného poškodenia
klientov Obchodníka s CP, v záujme ochrany klientov Obchodníka s CP vydala NBS rozhodnutie
č. ODT-8305/2010 z 12.07.2010 o predbežnom opatrení, ktorým Obchodníkovi s CP uložila zdržať
sa nakladania s majetkom klientov zvereným Obchodníkovi s CP bez predchádzajúceho písomného
súhlasu NBS. Rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010 z 21.12.2010 NBS odobrala Obchodníkovi s CP
povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov uvedených v § 156 ods. 2 písm. a) ZoCP.
V rozhodnutí boli uvedené aj iné porušenia ZoCP. Proti rozhodnutiu podal Obchodník s CP rozklad.
V konaní o rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada Národnej banky Slovenska,
ktorá napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdila rozhodnutím č. GUV-274/2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 04.03.2011.

9. Žalovaný tiež uviedol, že NBS listom z 20.04.2010 vyzvala Družstvo, aby predložilo žiadosť o
schválenie dodatku prospektu investície tak, aby Družstvo mohlo pokračovať v zhodnocovaní finančných
prostriedkov, keďže v Družstve nastali zmeny týkajúce sa údajov zahrnutých do prospektu investície,
ktoré by mohli mať vplyv na hodnotenie ponúkaných majetkových hodnôt investorom a v dôsledku
ktorých sa stala neaktuálna podstatná časť prospektu investície. Družstvo podalo dňa 28.04.2010
žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície. Keďže žiadosť bola neúplná, NBS vyzvala Družstvo
na odstránenie nedostatkov. Družstvo požiadalo trikrát o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov
celkovo na stodvadsať dní, avšak nedostatky neodstránilo. NBS ako prvostupňový orgán dohľadu
nad finančným trhom, rozhodnutím č. OPK-5664/1-5/2010 z 26.08.2010 konanie o žiadosti Družstva
zastavila. Družstvo podalo proti uvedenému rozhodnutiu rozklad. O rozklade ako druhostupňový
orgán rozhodovala Banková rada NBS, ktorá prvostupňové rozhodnutie potvrdila rozhodnutím č.
GUV-1744/2010 z 08.12.2010. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16.12.2010. Medzičasom NBS
ako prvostupňový orgán dohľadu nad finančným trhom, listom pod č. ODT-10890/2010 z 27.08.2010
doručila Družstvu oznámenie o začatí konania za porušenie § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm.



b), c) a h) ZoCP a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 ZoCP, a to tým, že Družstvo nedodržiavalo
schválený Prospekt investície a že skutočnosti v ňom uvedené nie sú aktuálne a pravdivé. Toto konanie
bolo ukončené rozhodnutím pod č. ODT-10890-4/2010 z 30.05.2011, ktorým sa Družstvu zakázal
predaj majetkových hodnôt. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.07.2011. Na tvrdenie žalobcu,
že Družstvo malo poskytnúť Obchodníkovi s CP 26.179.149,64 eur konštatoval, že pri výkone dohľadu
u Obchodníka s CP nenašiel žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, že by Družstvo zverilo
Obchodníkovi s CP finančné prostriedky. NBS podľa neho nebola pri vykonávaní dohľadu nečinná,
nespôsobila žiadne prieťahy v konaní, postupovala v súlade so ZoCP.

10. Vo veci samej súd prvej inštancie rozhodol podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ďalej podľa ust. § 1
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov, § 3 ods. 1 písm. d/ uvedeného zákona, § 9 ods. 1, 2 uvedeného zákona, § 15 ods.
1 uvedeného zákona, § 17 ods. 1 uvedeného zákona a ust. § 127 ods. 2 a § 128 zákona č. 566/2001
Z.z. o cenných papieroch, keď vykonaným dokazovaním zistil, že na základe žiadosti žalobcu o zrušenie
členstva v družstve PDSI zo dňa 11.2.2011 zaniklo jeho členstvo v družstve PDSI dňa 30.3.2011 na
základe rozhodnutia predstavenstva družstva zo dňa 30.3.2011 podľa čl. 16 ods. 3 Stanov družstva
PDSI. Na základe toho mu vzniklo právo na vyplatenie vyrovnávacieho podielu vo výške 1393,10 eur
do 30.9.2011.

11. Zistil, že Úrad pre finančný trh rozhodnutím z 21.03.2002 schválil Družstvu Prospekt investície, pri
ktorom Družstvo požiadalo návrhom na začatie konania doručeným Úradu dňa 16.04.2003 o schválenie
jeho dodatku. Úrad pre finančný trh Družstvo oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto
dodatku podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. a zároveň Družstvo
upozornil, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte
investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a
oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad
celkovou činnosťou družstva.

12. Mal za preukázané, že dňa 02.06.2008 uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi
CAPITAL INVEST, o.c.p., zmluvu o riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s cennými papiermi
ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným
Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe
rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie
predaja cenných papierov z portfólia klienta, uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu
portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných analýz. Obchodník s cennými papiermi sa zaviazal
zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8% ročne.

13. Vychádzal tiež zo zistenia, že investíciami vloženými do Družstva, ktoré tvorili vklady členov
Družstva, mal právo disponovať výhradne Capital Invest, o.c.p. na základe zmluvy o riadení portfólia, z
ktorej vyplývali práva a povinnosti zmluvných strán uzatvorenej medzi Obchodníkom s CP a Družstvom.
Zmluva bola ukončená zo strany Obchodníka s CP výpoveďou z 30.03.2010. Po zániku záväzkového
vzťahu medzi Družstvom a Obchodníkom s CP, sa Družstvo domáhalo svojich nárokov vyplývajúcich
zo zmluvy voči Obchodníkovi s CP rôznymi žiadosťami a výzvami na zaplatenie dlžných súm. Družstvo
sa svojich nárokov voči Obchodníkovi s CP nedomáhalo súdnou cestou. Družstvo finančné prostriedky,
ktoré získalo od svojich členov, neposkytovalo Obchodníkovi s CP na základe zmluvy, kde by bola
špecifikovaná výška poskytnutej sumy, ale zamestnanci Obchodníka s CP priamo disponovali s peniazmi
Družstva na základe udeleného súhlasu Družstvom. S finančnými prostriedkami na účte Družstva boli
oprávnené disponovať zamestnankyne Obchodníka s CP pani Z., H., D. a O.. Družstvo malo účty v
Slovenskej sporiteľni a.s., v Československej obchodnej banke a.s. a Všeobecnej úverovej banke a.s.

14. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca sa voči žalovanému domáha náhrady škody titulom
zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., preto nárok
posudzoval v intenciách tohto zákona.

15. Ustálil, že na základe schváleného prospektu investície Úradom pre finančný trh UTF -002/2002/
SPI z 21.03.2002, právoplatného 28.03.2002, bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s



lehotou verejnej ponuky 10 rokov. Prospekt investície bol informačným dokumentom, z obsahu ktorého
investori získavali informácie pre ich investičné rozhodnutie.

16. Zo Zmluvy o zriadení portfólia z 02.06.2008 mal preukázané založenie zmluvného vzťahu medzi
Družstvom a Obchodníkom s cennými papiermi CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., keď predmetná zmluva
bola Obchodníkom s cennými papiermi vypovedaná listom z 30.03.2010 s účinnosťou od 01.05.2010. Po
tomto úkone Družstvo listom z 15.04.2010 požiadalo NBS o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL
INVEST, o.c.p., a.s.. V tomto čase Družstvo však nepodalo žalobu voči Obchodníkovi s cennými papiermi
o náhradu škody, ale žiadalo NBS aby situáciu riešila.

17. Konštatoval, že do 01.06.2010 - NBS ako aj jej právny predchodca Úrad pre finančný trh v súlade so
zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch postupovali správne vo vzťahu k Družstvu, ktoré bolo
NBS povinné predkladať polročné správy o svojom hospodárení. Z obsahu správ nevyplývali žiadne
informácie o prípadnej zhoršenej finančnej situácií Družstva a ani po rokovaní so štatutárom Družstva
ako aj s ostatnými štatutármi dcérskych spoločností družstva. Obsah prerokovaných skutkových
okolností o činnosti Družstva mal súd prvej inštancie za preukázaný zo zápisu z prerokovania problémov
a nezrovnalostí v činnosti družstiev z 24.08.2007. Družstvo dňa 10.10.2007 doručilo NBS list s tým,
že zo strany družstiev nedošlo k porušeniu zákona a prospektov investícií schválených Úradom pre
finančný trh z dôvodov v liste špecifikovaných. Družstvo sa vyjadrilo k systému fungovania družstiev
vzhľadom na ich investičnú stratégiu, že vtedajší stav zodpovedal dlhoročnej finančnej spolupráci medzi
spoločnosťami CI HOLDINGU, a.s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami. Podľa názoru Družstva
narušenie tohto systému by mohlo týmto spoločnostiam spôsobiť značné škody ako aj na druhej
strane náklady, keďže finančné vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami sú dlhodobými investičnými
vzťahmi. Družstvu a jeho dcérskym spoločnostiam sa javilo ako problematické zabezpečiť do portfólia
družstiev iné investičné nástroje, ktorých emitentmi by boli spoločnosti v rámci finančnej skupiny CI
HOLDING, a.s.. Družstvo zdôraznilo, že dlhodobé vysoké výnosy členov družstiev boli zabezpečené
najmä dobrou investičnou stratégiou družstiev, pričom bola vyslovená obava, že jej zmenou by mohlo
prísť k ich ohrozeniu, resp. narušeniu dôveryhodnosti družstiev, ak by nebolo naďalej zo strany ich členov
možné, aby jednotlivé družstvá boli naďalej schopné plniť svoje záväzky. Za vyše päťročné obdobie
pôsobenia družstiev na slovenskom finančnom trhu nebola evidovaná ani jedna sťažnosť zo strany
členov družstiev a taktiež družstvám nebolo zrejmé, že by NBS disponovala nejakou sťažnosťou voči
jednotlivým družstvám.

18. Uviedol, že Družstvo až listom doručeným NBS dňa 15.04.2010 požiadalo NBS o preskúmanie
postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. po tom, čo mu Obchodník CP vypovedal zmluvu o
zriadení portfólia. Z obsahu listinných dôkazov, ako aj z obsahu výpovede splnomocneného zástupcu
žalovaného mal súd prvej inštancie za preukázané, že NBS vykonala v období od 20.04.2010 do
06.05.2010 u Obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste. NBS v tomto období vyzvala Družstvo
listom z 20.04.2010, aby predĺžilo žiadosť o schválenie dodatku prospektu investície tak, aby Družstvo
mohlo pokračovať v zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže NBS zistila, že podstatná časť
prospektu investície sa stala neaktuálna.

19. Z obsahu listinných dôkazov súd prvej inštancie ustálil, že Družstvo predložilo NBS dňa 28.04.2010
žiadosť o schválenie dodatkov k prospektu investície. Týmto bolo začaté konanie, ktoré bolo podľa §
21 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. prerušené rozhodnutím OPK-5664/1-2/2010 z 10.05.2010
na čas, kedy Družstvo bolo povinné odstrániť nedostatky žiadosti a žiadosť doplniť. Družstvo ani po
opakovanom predĺžení lehoty na odstránenie vád žiadosti nedostatky neodstránilo, v dôsledku čoho
NBS rozhodnutím OPK -5664/1-5/2010 z 26.08.2010 konanie vo veci žiadosti o schválenie dodatkov
k prospektu investície, zastavila. Rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Bankovej rady NBS číslo
GUV-1744/2010 z 08.12.2010, právoplatné 16.12.2010. NBS súbežne začala voči Družstvu konanie o
uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie ustanovenia § 129 ods. 3
v spojení s ustanovením § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) ZoCP a §125c ods. 1 v spojení s § 127 ods.
4 ZoCP, rozhodnutím ODT -10890-4/2010 z 30.05.2011, právoplatné 18.07.2011. Týmto rozhodnutím
NBS Družstvu zakázala predaj majetkových hodnôt, avšak nezakázala Družstvu vykonávať inú činnosť,
keďže NBS takéto kompetencie voči Družstvu ako podnikateľskému subjektu nemala.

20. Dodal, že NBS na základe získaných poznatkov o činnosti Družstva ako aj Obchodníka s CP, podala
dňa 27.07.2010 orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania trestného



činu. Podľa uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja
proti korupcii č.k. ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 zo 16. 11. 2010, bolo dňa 10.08.2010 začaté trestné
stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods.
1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.

21. Súd prvej inštancie vznik škody titulom nesprávneho úradného potupu posudzoval v zmysle § 9
zákona č. 514/2003 Z.z.. Mal za to, že žalobca bol povinný preukázať zákonné podmienky vzniku
zodpovednosti žalovaného za vznik škody, ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad Družstvom, ktorého bol členom, ktoré zákonné
podmienky vzniku zodpovednosti žalovaného za vznik škody musia byť splnené kumulatívne bez
ohľadu na zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemôže zbaviť. Uviedol,
že žalobca musí nesprávny úradný postup orgánu štátu spoľahlivo preukázať, ako aj, že mu vznikla
škoda v príčinnej súvislosť s neprávnym úradným postupom štátneho orgánu. Vyhodnotil, že žalobca
nepreukázal, že by NBS vo vzťahu k Družstvu nesprávne úradne postupovala. Práve naopak, v konaní
mal za preukázané, že NBS až od účinnosti zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch od 01.06.2010
bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt - Družstvo, dodržiava
schválený prospekt investície. NBS nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou
činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, nakoľko by konala v rozpore
s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v rozpore s ustanoveniami zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej
banke Slovenska, so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a zákonom č. 747/2004 Z.z. o
dohľade nad finančným trhom.

22. Súd prvej inštancie žalobu zamietol majúc za to, že žalobca nepreukázal už prvú z troch podmienok
vzniku zodpovednosti za vznik škody a to nesprávny úradný postup NBS a z dôvodu hospodárnosti
konania sa s ostatnými podmienkami vzniku zodpovednosti štátu výškou škody a príčinnou súvislosťou
s nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad Družstvom, nezaoberal.

23. Konštatoval, že činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt je zákonom o cenných
papieroch regulovaná len čiastočne, v § 126 až § 130 ZoCP. Alternatívne investičné možnosti začala v
rámci Európskej únie regulovať až smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 08.06.2011 o
správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES
a nariadení ES č.1060/2009 a EÚ č. 1095/2010, smernica EÚ 2011/61/EÚ, ktorú podľa čl. 66 ods. 1 majú
členské štáty EÚ vrátane Slovenskej republiky prevziať do svojich právnych poriadkov do 22.07.2013.
Prevzatie smernice sa má vykonať na základe vládneho návrhu novely zákona č. 203/2011 Z.z. o
kolektívnom investovaní v znení neskorších prepisov a zákona č. 566/2001 o cenných papieroch.

24. Vyjadril názor, že nárok na náhradu škody voči štátu môže byť úspešne uplatnený iba vtedy, ak
poškodený nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je povinný plniť.
Poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Bratislava I z 11.04.2011, sp. zn. 3K 95/2010 bol na
majetok Družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz. Do funkcie správcu bol ustanovený O.. O. U. a veritelia
Družstva boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Mal tak
za zrejmé, že vzhľadom na vznik nároku žalobcu voči Družstvu na vyplatenie vyrovnacieho podielu,
žalobca patril medzi skupinu veriteľov Družstva oprávnených prihlásiť si svoju pohľadávku do konkurzu,
čo žalobca formou prihlášky do konkurzu urobil. Žalobca si v konkurze uplatnil pohľadávku vo výške
1393,10 Eur.

25. Do pozornosti dal ustálenú súdnu judikatúru, a to rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Cz 110/84 (publikovaného vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pod č. 4/87), ktoré je s poukazom na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
31.05.2006, sp. zn. 4Cdo 199/2005, naďalej aplikovateľné, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej
republiky, sp. zn. 25Cdo 1404/2004, podľa ktorých platí, že nárok na náhradu škody podľa zákona č.
58/1969 Zb. ako aj zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený
voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom,
napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho
vydať. Preto ak má žalobca pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento
prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi,
nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona



č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody. S poukazom na tieto skutočnosti súd prvej
inštancie vyhodnotil žalobu za predčasne podanú.

26. Žalobu zamietol ako predčasne podanú aj z dôvodu, že žalobca ako bývalý člen družstva, ktorý sa
stal v dôsledku nevyplatených finančných prostriedkov družstvom veriteľom družstva, si svoje nároky na
náhradu škody môže uplatniť v zmysle ustanovenia §243a ods.4 Obchodného zákonníka za splnenia
podmienok vzniku škody voči členom predstavenstva družstva alebo členom kontrolnej komisie podľa
ustanovenia § 244 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník v § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244
ods. 8 explicitne zakotvuje, že každý člen družstva je oprávnený v mene družstva podať žalobu o náhradu
škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti voči družstvu za ním spôsobenú škodu,
že každý veriteľ družstva môže vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky družstva na náhradu
škody proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie, ak veriteľ družstva nemôže
uspokojiť svoju pohľadávku z majetku družstva, a taktiež, že ak je na majetok družstva vyhlásený
konkurz, nároky veriteľov družstva proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie
družstva môže uplatňovať správca konkurznej podstaty družstva voči členom predstavenstva družstva,
ktorí ak porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie sú zodpovední spoločne a nerozdielne za
škodu, ktorú tým družstvu spôsobili. Existencia pohľadávky žalobcu na náhradu škody voči vyššie
uvedeným subjektom Družstva vylučuje podľa súdu prvej inštancie možnosť, aby sa žalobca domáhal
náhrady škody voči štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Vyhodnotil, že žalobca nepreukázal, že by bez
svojej viny sa bezúspešne domáhal náhrady škody voči subjektom Družstva. Konštatoval, že skutočnou
škodou je aj ujma spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke žalobcu ako veriteľa voči subjektom
Družstva, ktorú náhradu požaduje od štátu ako subjektu zodpovedného za prípadný nesprávny úradný
postup orgánu verejnej moci. Mal za to, že táto škoda však vzniká za preukázania všetkých podmienok
vzniku zodpovednosti štátu za škodu až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie voči dlžníkovi stane
fakticky nevymáhateľným.

27. Právne uzavrel, že v danom prípade je právne relevantným prípadný nesprávny úradný postup,
ktorého by sa mohla NBS dopustiť zanedbaním dohľadu len vo vzťahu k dohliadanému subjektu, ktorým
je Družstvo. Len v prípade takéhoto nesprávneho úradného postupu by prichádzalo do úvahy, že v
priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom by žalobcovi vznikla škoda. Uviedol, že
žalobca poukázal na to, že mu vznikla škoda aj v príčinnej súvislosti so zanedbaním dohľadu zo strany
NBS nad činnosťou Obchodníka s CP, pričom uviedol, že Družstvo poskytovalo finančné prostriedky
po tom, ako ich získalo od žalobcu, Obchodníkovi s CP na základe zmluvy o riadení portfólia. Medzi
Družstvom a Obchodníkom s CP tak vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého boli obaja účastníci
zmluvy povinní plniť z uzavretej zmluvy. Ak Družstvo zistilo, že Obchodník s CP si svoje povinnosti
vyplývajúce mu zo zmluvy neplní, bolo jeho povinnosťou domáhať sa súdnou cestou pohľadávok, na
ktoré malo na základe uzavretej zmluvy nárok. Len v prípade, ak by sa Družstvo svojej pohľadávky
nedomohlo voči Obchodníkovi s CP titulom nároku vyplývajúcim zo zmluvy, bolo by možné (teoreticky)
dospieť k záveru, že Družstvu vznikla škoda v súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom
NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad Obchodníkom s CP. V priamej príčinnej súvislosti s
prípadným preukázaným nesprávnym úradným postupom nad dohliadaným subjektom - Obchodníkom
s CP mohla vzniknúť škoda len na strane Družstva, čo je však subjekt odlišný od žalobcu. Podľa názoru
súdu prvej inštancie z vyššie uvedených dôvodov je prípadný nesprávny úradný postup NBS vyplývajúci
z dohľadu nad Obchodníkom s CP v danom prípade právne irelevantný, pretože na strane žalobcu
nedošlo k vzniku škody v priamej príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom
NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad Obchodníkom s CP, preto sa súd prvej inštancie takýmto
prípadným nesprávnym úradným postupom ani nezaoberal.

28. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že NBS dohľad nad dohliadaným subjektom - Družstvom
nezanedbala. Priklonil sa k názoru žalovaného, že Družstvo bolo dohliadaným subjektom len v
obmedzenom rozsahu (dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt) v súlade s ustanoveniami § 125 až 128 ZoCP. V súlade s uvedenými stanoveniami Úrad pre
finančný trh schválil Družstvu Prospekt investície, pričom posudzoval len jeho úplnosť (§ 127 ods. 4 v
spojení s § 125 ods. 7 ZoCP), t.j. či obsahuje všetky údaje a vzájomný súlad predložených údajov a
ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedali príslušné orgány Družstva.
NBS tiež preukázala, že nebolo v jej právomoci schvaľovať zmluvu o riadení, resp. portfólia. Prospekt
investície mal podľa zákona obsahovať len zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov žalobcu
verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje (podstatná náležitosť §



128 ods. 1 písm. a/ bodu 10 ZoCP). NBS nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva,
pretože v takom prípade by došlo k prekročeniu jej kompetencií. NBS bola až od 01.06.2010 oprávnená
dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície.

29. Konštatoval, že štát (Slovenská republika) nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti Družstva
a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má Družstvo autonómne postavenie. Vnútorné vzťahy
Družstva sa spravovali v danom čase stanovami družstva a Obchodným zákonníkom. Žalobca ako
člen Družstva (podnikateľského subjektu) neinvestoval predmetné peňažné prostriedky do subjektu, na
činnosť ktorého nemal žiaden vplyv, ale práve naopak, mal za to, že členská schôdza je najvyšším
orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva,
kontrolujú činnosť družstva a jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a Stanov PDSI.
Žalobca nepreukázal, že počas členstva v Družstve realizoval svoje oprávnenia vyplývajúce z členstva
tak, že by aktívne zasahoval do činnosti Družstva za účelom odvrátenia hroziacej škody pri zistení
nedostatkov v činnosti štatutárnych zástupcov Družstva.

30. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku platného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) s poukazom na úspech žalovaného v konaní, ktorému
však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil.

31. Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby vo veci samej podal riadne a včas
prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca a žiadal ho v napadnutom rozsahu zmeniť
a jeho žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť v zrušenom rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil, že žalovaný nepostupoval
v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď orgány verejnej
moci majú postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t. j. že ich postup bude zo
strany subjektov práva predvídateľný. Spoliehal sa na riadny výkon dohľadu zo strany žalovaného a
poukázal na niektoré citáty z rozhodnutí súdov III.341/07, I.ÚS 243/07, PI.ÚS ČR 21/96). Žalovaného
argument, že upozornil Družstvo, že vykonáva dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad
celkovou činnosťou Družstva, je podľa neho úplne irelevantný, ak žalobca nemohol o takto zúženom
dohľade orgánu dohľadu vedieť. Zákon č. 566/2001 Z.z. v ustanovení nepoužíva rozlíšenie medzi
„činnosťou“ a „celkovou činnosťou“ dohliadaného subjektu, pričom takéto rozlíšenie neobsahovalo ust.
§ 135 ods. 1 tohto zákona č. 566/2001 Z.z. ani v čase, keď žalovaný schválil Prospekt investície (2002)
a Družstvo sa stalo dohliadaným subjektom ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt.
Uvedené podľa neho potvrdzuje aj veta prvá ods. 2 časť pred bodkočiarkou, podľa ktorej predmetom
dohľadu Národnej banky Slovenska nad dohliadanými subjektmi uvedenými v odseku 1 je zisťovanie
a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a
ich činnosti. Predmet dohľadu v uvedenom zmysle - t.j. ohľadne činnosti Družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt nebol menený a žalobca sa odôvodnene spoliehal, že v rámci
dohľadu bude žalovaný dohliadať na dodržiavanie podmienok ustanovených povoleniami podľa zákona
č. 566/2001 Z.z. a dodržiavanie tohto zákona a osobitných zákonov v rozsahu z nich vyplývajúceho a
všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na ich vykonanie; podstatné je, že vychádzajúc
zo zákonných ubezpečení, že nad Družstvom (a aj obchodníkom s CP) bude vykonávaný kvalifikovaný
zákonný dohľad (na rozdiel od rôznych nebankových subjektov, pričom žalovaný bol subjekt, ktorý
varoval pred investovaním do subjektov, nad ktorými nie je vykonávaný dohľad žalovaným - žalobca do
investícií Družstva investoval. V tomto smere konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobca sa mal viac
starať o svoje záležitosti v rámci zásady, že „právo patrí bdelým“, označil za obzvlášť nepochopiteľné,
pretože k jeho škode došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti žalovaného vykonávať zákonom
stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že by nebol bdelý. Tým, že súd prvej inštancie
zamietol žalobu aj z dôvodu nedostatku príčinnej súvislosti, resp. z dôvodu, že k nezákonnému postupu
zo strany žalovaného nedošlo, súd podľa jeho názoru odobril výklad zákona č. 566/2001 Z.z., ktorý
úplne popiera zmysel právnej úpravy dohľadu a umožnil, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona
na úkor občanov, ktorí ako vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia
ich investovanie v rámci subjektov dohliadaných žalovaným. Uviedol, že NBS minimálne od roku 2007
zanedbávala svoje povinnosti pri výkone dohľadu nad družstvom aj obchodníkom s cennými papiermi.
Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 ZCP je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov
o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich činností, pričom podľa § 135 ods. 1 ZCP,
ktorý platí v tomto znení už od 1.5.2007, družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt,



ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa § 135 ods. 2
ZCP mal žalovaný zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na
činnosť vydaných NBS družstvu a obchodníkovi, čo v prípade družstva bol prospekt investícií, vydaný
ešte vtedajším Úradom pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. Zároveň
podľa tohto § 135 ods. 2 je povinný zákonný dohľad zo strany NBS koncipovaný dokonca tak široko,
že NBS má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na
činnosť, vrátane rizík, ktorým sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty v rámci nich aj družstvo
činnosťou obchodníka, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov
dohliadaných subjektov, teda v tomto prípade samotného žalobcu. V obdobnom konaní 7C/206/2011 sa
zistilo, že NBS sa po vážnom zistení o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že
toto portfólio bolo následne po tomto vytknutí zo strany NBS, rozložené namiesto jednej do 3 zmeniek,
a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI Reality s.r.o. a GLOBAL production
s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100% dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING a.s.
a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom L.. U.
Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. To znamená, že NBS aj naďalej akceptovala stav,
že celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a
obchodníkom. Následne roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi
označené v žalobnom návrhu, v ktorom konštatovala, že obchodník vo svojej činnosti, pre svojich
klientov a v rámci nich aj výslovne pre družstvo, porušil ZCP vo viacerých podstatných ohľadoch. NBS
podľa neho nevyužila svoje kompetencie v zmysle ZCP existujúce už od roku 2007 a neprijala žiadne
následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia, ktoré podľa ZCP ako i zákona č. 747/2004 Z.z. o
dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení už od roku 2007,
mala a stále má, a to napr. predbežne alebo celkom zakázať činnosť obchodníkovi alebo družstvu,
resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi alebo napr. udeliť peňažné sankcie priamo členom
predstavenstva družstva alebo obchodníka. Týmto podcenením situácie NBS umožnila ďalšiu činnosť
družstva aj obchodníka, čo vyústilo roku 2010 do nedostupnosti žalobcom vložených prostriedkov do
družstva. Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle
zákona o CP na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt v zmysle § 126 zákona o CP, a to na
základe zverejneného prospektu investície, ktorý schválila NBS. Prospekt investície bol vypracovaný
k 20.02.2002 a doplnený dodatkami, a to Dodatkom k prospektu investícií zo dňa 21.03.2003 a
Dodatkom k prospektu investícií zo dňa 03.06.2008 (ďalej len „prospekt investície“ alebo „prospekt“).
Dal do pozornosti, že právna úprava inštitútu prospektu investície obsiahnutá v zákone o CP je
výsledkom implementácie Smernice 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 04. novembra 2003
o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie,
a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES (Ú. v. ES L 345, 31.12.2003, p.64) (ďalej len „Smernica“).
Podľa bodu 21 preambuly Smernice pri ochrane investorov (pozn. ktorým bol aj žalobca) sú kľúčovým
faktorom informácie; do prospektu sa zahrnie súhrn udávajúci základnú charakteristiku a riziká spojené
s emitentom, ručiteľom a cennými papiermi. Podľa bodu 19 preambuly Smernice zábezpeky na ochranu
záujmov skutočných a potenciálnych investorov sa vyžadujú vo všetkých členských štátoch, aby im
bolo umožnené vykonať informované 0 hodnotenie týchto rizík a teda prijímať investičné rozhodnutia s
poznaním všetkých skutočností. Podľa § 125c ods. 1 zákona o CP každá nová významná skutočnosť,
podstatná chyba alebo podstatná nepresnosť týkajúca sa údajov zahrnutých do prospektu, ktorá by
mohla ovplyvniť hodnotenie cenných papierov a ktorá vznikne alebo sa zistí v období medzi schválením
prospektu a záverečným uzatvorením verejnej ponuky cenných papierov alebo začiatkom obchodovania
na regulovanom trhu, podľa toho, čo nastane neskôr, sa musí uviesť v dodatku k prospektu. Uviedol,
že NBS rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, právoplatným dňa 18.07.2011 č. ODT-10890-4/2010 vydanom
v rámci výkonu dohľadu nad družstvom, zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt (ďalej len
„Rozhodnutie o zákaze činnosti“) z dôvodu neaktuálnosti prospektu vzhľadom k tomu, že sa zmenili
skutočnosti v ňom uvedené, a to:
v prospekte sa nenachádzali aktuálne údaje o predmete podnikania,
v prospekte sa nenachádzali aktuálne údaje o členoch predstavenstva a dozornej rady,
v prospekte sa nenachádzali aktuálne údaje o subjektoch, ktoré ovládajú družstvo,
v prospekte sa nenachádzali aktuálne údaje o subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo
prepojené, v prospekte sa nenachádzali aktuálne údaje o zmluvách, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov
družstva alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje, v prospekte sa nenachádzali aktuálne údaje o
majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe
verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva.
Z výpočtu vyššie uvedených nedostatkov prospektu družstva uvedených v Rozhodnutí o zákaze



činnosti mal za nepochybné, že prospekt bol neaktuálny v základných a z pohľadu investorov, vrátane
žalobcu rozhodujúcich skutočnostiach (napr. nedostatok uvedený pod písm. f/ vyššie). Samotná NBS v
Rozhodnutí o zákaze výslovne uviedla (str. 4, druhý odsek), že na základe neaktuálneho prospektu nie
je možné uskutočňovať verejnú ponuku majetkových hodnôt, a ďalej (str. 4, piaty odsek), že prospekt je
neaktuálny a skutočnosti v ňom uvedené nie sú úplné a pravdivé. Pokiaľ ide o trvanie porušenia zákona
o CP z dôvodu neaktuálnosti prospektu, NBS v Rozhodnutí o zákaze (str. 5, druhý odsek) ustaľuje
trvania neaktuálnosti prospektu od mája 2010, teda účelovo len necelé dva týždne po tom, ako NBS v
rámci začatého výkonu dohľadu nad družstvom doručila družstvu výzvu útvaru dohľadu nad finančným
trhom zo dňa 20.04.2010 na predloženie dokladov a informácií k údajom zahrnutým do prospektu, aby
tak čo najviac skrátila lehotu medzi začatím výkonu dohľadu nad družstvom a prípadnou „zistenou“
neaktuálnosťou údajov v prospekte. Údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo
pred májom 2010, a táto neaktuálnosť siahala až spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa
27.08.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva družstva, L.. R. M. a L.. O. A. za účelom
prerokovania nezrovnalostí a problémov v činnosti družstva v zmysle § 2 ods. 8 zákona o dohľade z
dôvodu nedodržiavania prospektu (ďalej len „Prerokovanie nedostatkov"), nasledovne: údaje uvedené
pod písm. c) vyššie boli neaktuálne minimálne od 01.10.2009, keď 50%-ný zakladajúci členský podiel v
družstve pôvodne vlastnený obchodníkom bol prevedený na L.. U. Č.I. V. L.. R. M., teda do vlastníctva
členov samotných orgánov družstva údaje uvedené pod písm. d) vyššie boli neaktuálne minimálne od
01.10.2009, keď do vlastníctva družstva boli prevedené majetkové podiely v spoločnostiach CIRIDIS
a.s. a SI DEVELOPMENT, a.s., pričom majetkový podiel v spoločnosti CIRIDIS a.s. družstvo následne
v decembri 2009 stratilo údaje uvedené pod písm. f) vyššie boli neaktuálne už k 31.12.2006, keď NBS
pri Prerokovaní nedostatkov družstva zistila, že družstvo porušuje prospekt v časti b) a d) - Údaje o
majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe
verejnej ponuky majetkových hodnôt. Podľa zmienenej časti prospektu „povaha majetkových aktív,
ktoré sa budú nadobúdať zo zhromaždených peňažných prostriedkov klientov (podielnikov)- je zrejmá
a odvíja sa od prijatej investičnej stratégie spoločnosti. Tou je financovanie proexportných, výrobných
a investičných aktivít slovenských podnikateľských subjektov formou nákupov ich dlhových nástrojov
zabezpečujúcich stanovený výnos, pri ktorých je tento zdaňovaný zrážkovou daňou a s expiráciou do
siedmich rokov ako aj ostatných nástrojov finančného trhu s cieľom podporiť slovenský finančný trh“ (str.
7 prospektu, prvý odsek), a ďalej, že „v zmysle prijatej investičnej stratégie spoločností by angažovanosť
voči jednému emitentovi nemala prekročiť 30% podiel na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej
ponuky" (str. 8 prospektu, prvý odsek). V Prerokovaní nedostatkov z 27.8.2007 NBS konštatuje (str.
1 dokumentu), že majetok PDSI je tvorený až 98,85 % podielom zmenkami emitenta CI HOLDINQ
akciová spoločnosť, a ďalej, že „družstvo nedodržuje prospekt investície čo sa týka schválenej
investičnej stratégie vo vzťahu angažovanosti voči jednému emitentovi a uloženia aktív vo vysoko
likvidných aktívach" (str. 2 dokumentu). Ako ďalej uviedol v Prerokovaní nedostatkov L.. O. Š., vtedajší
vedúci oddelenia dohľadu pre subjekty kapitálového trhu, „rozloženie investičného rizika Národná
banka Slovenska považuje, a to aj bez ohľadu na samotné znenie prospektov investícií, za jedno z
najdôležitejších kritérií hodnotenia rizík pri výkone dohľadu." NBS napokon družstvu v Prerokovaní
nedostatkov vytkla aj skutočnosť, že v zmienených častiach b, d) prospektu je uvedené, že investičnou
stratégiou spoločnosti je financovanie proexportných, výrobných a investičných aktivít slovenských
podnikateľských subjektov formou nákupu ich dlhových nástrojov, zabezpečujúci stanovený výnos, pri
ktorých je tento zdaňovaný zrážkovou daňou a s expiráciou do siedmich rokov ako aj ostatných nástrojov
finančného trhu s cieľom podporiť slovenský finančný trh, pričom však zmenky emitenta CI HOLDING
akciová spoločnosť nie sú dlhovým nástrojom zdaňovaným zrážkovou daňou, čím nie je dodržaná
investičná stratégia podľa prospektu. Na základe uvedeného tvrdil, že družstvo svojím konaním
porušovalo ustanovenie § 129 ods. 3 v spojení s ustanovením § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a ustanovenie
§ 125c ods. 1 v spojení s ustanovením § 127 ods. 4 zákona o CP od roku 31.12.2006, avšak NBS voči
družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním Rozhodnutia o zákaze činnosti konečne
zakázala činnosť. Pozornosť upriamil na tú skutočnosť, že konanie NBS o dohľade nad družstvom
z dôvodu neaktuálneho prospektu písomne iniciovalo samotné družstvo podnetom. 15. apríla 2010
„Žiadosť o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. a žiadosť o výkon dohľadu
na mieste", a teda NBS ho nezačala z vlastného podnetu. Mal za to, že z dôležitých výsluchov L.. R.
M. Y.. v dňoch 27.9.2012, 01.10.2012, 08.11.2012, V. W. zo dňa 21.01.2013, L.. F. F. zo dňa 21.01.2013
sa ďalej zistilo, že NBS nielen, že vykonávala podrobný a pravidelný dohľad na činnosťou družstva
a obchodníka, ale tento dohľad dokonca vykonávala nad finančnými ukazovateľmi a informáciami
verejne zverejňovanými družstvom, pričom pravidelne potvrdzovala správnosť a hodnovernosť zjavne
chybných a nesprávnych finančných údajov vykazovaných družstvom, na základe ktorých, v domnení



ich správnosti, presnosti a úplnosti, sa rozhodol neukončiť svoju investíciu v družstve a ďalej v ňom
zotrvať. Zároveň na základe týchto nesprávnych a neúplných finančných ukazovateľov iba povrchne
kontrolovaných NBS vstupovali do družstva prostredníctvom peňažných vkladov a nákupu zmeniek ďalší
členovia. Uviedol, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nezohľadnil, resp. nevyhodnotil správne
ním navrhnuté dôkazy, a to správu správcu konkurznej podstaty úpadcu PDSI o stave konkurzu a jeho
výpoveď v konaní sp. zn. 7C 206/2011, z ktorých jednoznačne vyplýva, že aktuálny stav konkurzu je taký,
že objektívne vylučuje jeho možnosť ako veriteľa uspokojiť sa z konkurzu. V tomto smere poukázal na
rozsudok NS ČR sp. zn. 29 Cdo 4968/2009 zo dňa 11.4.2012 o nutnosti zohľadniť správy ustanoveného
správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu. S poukazom na vyššie uvedené naviac uviedol,
že podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa
§ 9 zákona č. 514/2003 Z.z. nie je, aby poškodený preukázal bezúspešnosť vydania pohľadávky v
konkurznom konaní, pretože zákon č. 514/2003 Z.z. upravujúci osobitný druh zodpovednosti nedefinuje
uvedenú podmienku ako jeden z predpokladov tejto zodpovednosti. K tomuto právnemu názoru dal
do pozornosti pri aplikácii analógie práva uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Cdo 48/2010 a sp. zn. 2Cdo 155/2011 alebo aj rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
17Co/2/2013, a sp. zn. 14Co/192/2012. Na záver uviedol, že zo zápisníc o pojednávaní pred súdom
prvej inštancie vyplýva, že listinné dôkazy ním vyžiadané, resp. predložené stranami sporu v značnom
počte a rozsahu, neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 OSP. (v zápisniciach
nie je uvedené, že boli prečítané určité presne označené listiny alebo ich presne označené časti). V
tomto smere vychádzal z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 11/2010
zo dňa 31. januára 2012, z ktorého vyplýva, že podľa názoru Najvyššieho súdu sa za inú vadu konania
spravidla považuje najmä porušenie ustanovení o dokazovaní, a to tým, že súd vôbec nezisťoval
skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci aj napriek tomu, že boli tvrdené a na ich preukázanie
boli navrhnuté dôkazy, porušenie ustanovení o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, (napr.
osoba, ktorá mala byť vypočutá ako svedok, bola vypočutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich
povinnostiach riadne poučený, dôkaz listinou bol vykonaný v rozpore s § 129 OSP a pod.), keď v tomto
rozhodnutí najvyšší súd ďalej vyslovil, že pokiaľ v zápisniciach nie je uvedené, že boli prečítané určité
presne označené listiny alebo ich presne označené časti, ani z nich nevyplýva, že sudca oznámil ich
obsah), tak skutkové zistenia vyvodené z takto nesprávne vykonaných, resp. nevykonaných dôkazov,
nemôžu byť preto pre súd prvej inštancie podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného
nároku. Pokiaľ súd založí svoje právne závery na týchto zisteniach, konanie pred ním sa považuje za
postihnuté tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

32. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

33. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

34. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

35. Vzhľadom na dikciu príslušného prechodného ustanovenia CSP o priamej a okamžitej aplikabilite
nového procesného poriadku účinného od 1.7.2016 (zákon č. 160/2015 Z.z.) podaním odvolania žalobcu
proti rozsudku súdu prvej inštancie tento v napadnutom rozsahu nenadobudol právoplatnosť a je
potrebné ho odvolacím súdom v tomto rozsahu prejednať za použitia príslušných ustanovení CSP a v
ich zmysle o odvolaní i rozhodnúť.

36. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379
a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa §
219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
pre zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby o náhradu škody,
výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým
a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a podrobne odôvodnil (§ 393 ods. 2
CSP), náležite sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami strán sporu prednesenými v konaní, a preto sa
odvolací súd s jeho právnymi závermi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku v celom rozsahu
stotožňuje a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia sa vyjadruje len k odvolacím námietkam žalobcu.



37. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol členom PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ
INVESTÍCIE, Poľná č. 1, Bratislava, IČO: 35 784 717 (ďalej „Družstvo“), toho času v konkurze
vyhlásenom uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, č.k. 3K 95/2010-21,
právoplatným dňa 05.05.2011, s členským podielom v žalovanej sume, ktorá mu Družstvom nebola
vyplatená, a ktorú si uplatnil voči Družstvu v konkurze. Zo súdom prvej inštancie vykonaného
dokazovania vyplýva, že dňa 02.06.2008 bola medzi Družstvom ako klientom a obchodnou
spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. v likvidácii, (ďalej „obchodník s cennými papiermi“), ako
obhospodarovateľom uzavretá Zmluva o riadení portfólia podľa ust. § 43 zák. č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch a investičných službách, predmetom ktorej bol podľa článku I. bod 2 záväzok
obchodníka s cennými papiermi hospodáriť s portfóliom Družstva, pravidelne sledovať a vyhodnocovať
spravované portfólio, obstarávať predaj cenných papierov z portfólia, nákup cenných papierov a
prvé nadobudnutie cenných papierov od emitenta do portfólia Družstva, v súlade so schválenými
prospektami investícií, uschovávať a spravovať cenné papiere nachádzajúce sa v portfóliu Družstva,
uskutočňovať optimalizáciu a taktické zmeny v portfóliu Družstva a poskytovať mu konzultácie a finančné
analýzy, pričom podľa Prílohy č. 2 k predmetnej zmluve sa obchodník s cennými papiermi zaviazal
zabezpečiť mieru zhodnotenia Družstva vo výške 8 % ročne. Medzi stranami sporu nebolo sporným,
že po výpovedi Zmluvy zo dňa 30.03.2010 zo strany obchodníka s cennými papiermi, Národná banka
Slovenska rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, potvrdeným rozhodnutím Bankovej
rady Národnej banky Slovenska zo dňa 01.03.2011, č. GUV-274/2011, odobrala obchodníkovi s cennými
papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, a rozhodnutím č. ODT-10890-4/2010 zo dňa
30.05.2011 Národná banka Slovenska zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt podľa ust. § 144
ods. 4 písm. c) zák. č. 566/2001 Z.z. z dôvodu porušenia ust. § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm.
b), c), h) zák. č. 566/2001 Z.z. a ust. § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch a investičných službách. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalobcovi zaplatiť mu škodu, ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom Národnej banky Slovenska, špecifikovanom žalobe a jej doplnení, ktorý mal spočívať v tom, že
Národná banka Slovenska oneskorene zistila neaktuálnosť Prospektu investícií Družstva, keď Družstvo
porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b), c), h) a ust. § 125c ods. 1 v spojení
s ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a zasiahla až v máji 2011, kedy vydaním
rozhodnutia o zákaze činnosti, zakázala Družstvu činnosť, hoci neaktuálnosť Prospektu investícií bola
už od 31.12.2006, v prijatí nedostatočných opatrení zo strany Národnej banky Slovenska po 24.08.2007,
kedy pri kontrole Družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia, má portfólio nedostatočne rozložené,
t.j., že Družstvo malo všetky získané peňažné prostriedky investované v subjekte personálne a
majetkovo prepojenom s obchodníkom s cennými papiermi, pričom rizikovosť rozloženia portfólia je
jedným z najdôležitejších ukazovateľov, ktoré Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu sleduje
a má sledovať, a že Národná banka Slovenska prijala od 20.08.2008 do 04.03.2011, kedy nadobudlo
právoplatnosť rozhodnutie o odobratí povolenia obchodníkovi, nedostatočné opatrenia a zapríčinila, že
žalobca nemohol rozpoznať riziko svojej investície už skôr, najmä po zisteniach, že obchodník s cennými
papiermi poskytol Družstvu investičnú službu, ktorú mu poskytovať nemohol.

38. V posudzovanej veci sa teda žalobca voči štátu domáha náhrady škody, ktorá mu mala byť
spôsobená nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska podľa zák. č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobcu na náhradu škody je ust. § 9 zák. č. 514/2003
Z.z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

39. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej
zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch
podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody.

40. Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom je existencia nesprávneho úradného postupu, ktorý zákon č. 514/2003 Z.z. v ustanovení §
9 bližšie vysvetľuje tak, že za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa konkrétnych okolností



toho - ktorého prípadu, môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do
najmenších podrobností a preto je potrebné správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu,
k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj
nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných
lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu
alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na
prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

41. Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou
zákon č 514/2003 Z.z. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah
príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku.
Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom otázka
príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v
konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a
ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku
zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková
ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ
vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala.
Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť
ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím
vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu.

42. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.
Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a
vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, aby protiprávne konanie
bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.
Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale
vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie),
bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný
pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania
škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej
súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu
vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané,
že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala a existenciu príčinnej súvislosti zisťuje súd, ktorý so
zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie. Pri riešení otázky
príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a
akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie
zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková
ujma), za ktorú je požadovaná náhrada.

43. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

44. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).



45. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že škoda ako kategória občianskeho
práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v
peniazoch, teda všeobecným ekvivalentom, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, teda
poskytnutím predovšetkým peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie ujma, ktorá musí spočívať v zmenšení
majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou. Podľa ustanovenia odseku 1 sa
uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Ušlý zisk je v podstate ušlým majetkovým prospechom a spočíva
v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať s
ohľadom na pravidelný beh vecí, nebyť škodnej udalosti. Poškodený je povinný vznik škody preukázať,
v súdnom konaní ho preto zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla.

46. Odvolací súd sa najskôr stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebol preukázaný
nesprávny úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou
Družstva. V danom prípade nie je sporné, že Národná banka Slovenska bola povinná vykonávať dohľad
nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol
sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do úvahy, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods.
3 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda
až od 01.06.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak,
že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť
dodržiavať schválený prospekt investícií. Teda až od 01.06.2010 mohla Národná banka Slovenska
dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený Prospekt investícií. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt
investície v zmysle ust. § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 01.01.2009 na základe novelizovaného ust. § 127
ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zák. č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z). Počas
celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a
úplnosť údajov v Prospekte investícií štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) zák. č. 566/2001 Z.z.). Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z.z.
neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti
v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, napr. správcovských spoločností
pre kolektívne investovanie. Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla Národná banka
Slovenska kontrolovať. Národná banka Slovenska nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi
Družstva ako sa mylne domnieva žalobca. Podľa platnej právnej úpravy mohla totiž kontrolovať len to, či
Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. § 126 až § 130 zák. č. 566/2001 Z.z.. V tejto súvislosti
treba poukázať i na to, že žalobca si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko,
a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b)
zák. č. 566/2001 Z.z. v znení platnom do 21.07.2013; § 126 až § 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z.z.
vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.07.2013). Ak si toho žalobca
vedomý nebol, nemožno to pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle zásady, podľa ktorej
neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o jeho argumentáciu, že o rozsahu dohľadu
Národnej banky Slovenska nad činnosťou Družstva nemal vedomosť.

47. Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou žalobcu o povinnosti Národnej banky Slovenska v
oblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch
neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti - preto
ani Národnej banke Slovenska z neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto
povinnosť ukladala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát,
musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných
práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo
v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností
Národnej banky Slovenska. Štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti za postup Národnej banky
Slovenska iba v prípade, ak by sa aj postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv žalobcu,
nemôže však vychádzať z toho, ako takýto postup vyhodnotil žalobca, ale musí vychádzať výlučne z
toho, že nemožno prisúdiť Národnej banke Slovenska pri aplikácii zákonov viac povinností ako tých,
ktoré jej konkrétnym spôsobom zo zákona vyplývajú.

48. Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že
jej podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných
finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva, čo v praxi znamenalo,
že obchodník s cennými papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo



samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu Družstva, ktoré dávalo pokyny na nákup,
či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zák.
č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré Družstvo ako klient
obchodníka s cennými papiermi využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií
nie je zaručená, a žalobca si ako člen Družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio, musel byť
vedomý, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť, čo je podstatným
znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi s tým, že až do rozhodnutia
Národnej banky Slovenska zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s
cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej
rady Národnej banky Slovenska zo dňa 01.03.2011, č. GUV - 274/2011, vykonával obchodník s
cennými papiermi túto činnosť ako regulovanú Národnou bankou Slovenska a činnosť Družstva,
ktorého bol žalobca v rozhodnom čase členom, spĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami,
disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma nakladania s vlastným majetkom je
spôsob zhodnocovania na vlastné riziko, riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného finančného
investovania; a zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s cennými
papiermi voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči žalobcovi.

49. Nebolo možné stotožniť sa ani s námietkou žalobcu o nedostatočných opatreniach Národnej
banky Slovenska na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s
cennými papiermi pri činnosti voči Družstvu, nakoľko odhliadnuc od aktívneho prístupu Národnej banky
Slovenska k obchodníkovi s cennými papiermi, preukázaného jej rozhodnutím zo dňa 08.01.2008, č.
OPK-9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 16.596,96 eur
(500.000,- Sk), kedy po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Bankovou radou Národnej banky
Slovenska, opätovne rozhodnutím zo dňa 20.08.2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s
cennými papiermi pokutu vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk), a následne rozhodnutím zo dňa
21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na
poskytovanie investičných služieb, odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že žalobca sa nemôže
v konaní domáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý má spočívať v takom
pochybení v postupe Národnej banky Slovenska, ktoré sa týkajú hmotnoprávneho posúdenia veci,
keď takéto hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť v obsahu rozhodnutí Národnej banky
Slovenska, nakoľko nie je možné za nesprávny úradný postup považovať to, keď výklad zákona, právne
posúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých,
aké očakáva ten účastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.

50. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej
inštancie, že Národná banka Slovenska svojím postupom neporušila svoje povinnosti, keďže pri výkone
verejnej moci postupovala v rozsahu svojich kompetencií daných jej zákonom, nedopustila sa pri svojom
rozhodovaní žiadneho excesu a ani nepostupovala spôsobom nezlučiteľným s ochranou základných
práv a ľudských slobôd, a preto jej postup nie je možné kvalifikovať ako nesprávny podľa zák. č. 514/2003
Z.z..

51. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že postup Národnej banky Slovenska bol v súlade
s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na
základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a preto pokiaľ Národná
banka Slovenska zisťovala podmienky a predpoklady pre vydanie vyššie uvedených rozhodnutí, za
týmto účelom nepochybne zhromažďovala podklady (dôkazy), hodnotila zistené skutočnosti, tieto
právne posúdila, a iné opatrenia, ktoré od Národnej banky Slovenska žalobca očakával a namietal ich
nedostatočnosť, nemôžu byť na ujmu žalovanému. V daných prípadoch išlo o činnosť priamo smerujúcu
k vydaniu rozhodnutí a prípadné nesprávnosti a vady pri tomto zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní
sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať jeho
zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie, pričom žalobca v priebehu celého konania pred súdom prvej
inštancie vytýkal len nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska a pochybenia, či nedostatky
spočívajúce v tom, že Národná banka Slovenska pred svojím rozhodnutím nesprávne (nedostatočne)
vyhodnotila podmienky pre jeho vydanie, je možné posudzovať v rámci tzv. nezákonného rozhodnutia.
Všetky uvedené rozhodnutia však boli vydané v súlade so zákonom, neboli zrušené a majú povahu
tzv. zákonného rozhodnutia s tým, že žalobca tvrdený nesprávny úradný postup žalovaného v konaní
nepreukázal.



52. Z uvedeného je potom zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle ust. § 9 zák. č.
514/2003 Z.z., ktorým je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného Národnou bankou Slovenska.

53. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalobca bol členom Družstva, ktoré je v súčasnosti v konkurze,
vyhlásenom uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, č.k. 3K 95/2010-21,
právoplatným dňa 05.05.2011. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca v konaní neuniesol
dôkazné bremeno, keď nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, teda
Družstvu, s ktorým bol v právnom vzťahu, a ktoré je vo vzťahu k nemu v pozícii dlžníka povinného mu
vydať získaný prospech.

54. Napokon nebolo možné sa stotožniť ani s odvolacou námietkou žalobcu o nevykonaní listinných
dôkazov, keď obsah všetkých na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov je súdom všetkých inštancií a
obom stranám sporu notoricky známy zo súdnych konaní s identickým predmetom sporu a z obsahu
zápisnice o pojednávaní konanom dňa 23.09.2015 i 27.10.2015 je zrejmé, že zástupcovia oboch
procesných strán zhodne výslovne uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. Nemožno teda
vo veci konštatovať odňatie práva na spravodlivý proces.

55. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na obsah preskúmavaného spisového materiálu odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby vo veci samej, ako aj v
súvisiacej časti týkajúcej sa náhrady trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

56. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a s poukazom na ust. § 378 ods. 1 CSP, pričom úspešnému žalovanému tento nárok
nepriznal, keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

57. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).