Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/109/2017 z 18. 12. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 18. decembra 2017, sp. zn. 2Co/109/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7210214279.1 Krajský súd Košice | 2Co/109/2017 | ECLI:SK:KSKE:2017:7210214279.1 | 2017-12-18 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-387 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e0d0fad-b07e-44d2-8db1-115f65ae8ebd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7210214279.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/109/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210214279
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7210214279.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a
sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcov 1. S. H., J.. XX.X.XXXX,
bytom H., N. XX, zastúpenej JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom, Košice, Mlynárska 15, 2. E. H., J..
XX.XX.XXXX, bytom H., K. X, 3. Z. H., J.. XX.XX.XXXX, bytom H., N. XX, 4. Z. H., J.. XX.X.XXXX,
bytom H.F., H. XX/A, žalobcov v 2. až 4.rade zastúpených JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokátkou,
Košice, Štúrova 20, proti žalovaným 1. Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, 2. K. E., J.. X.X.XXXX,
bytom Štítnik, Malá Maša 553, 3. S. U., J.. XX.X.XXXX, bytom H., N. XX, za účasti Krajskej prokuratúry
Košice, Mojmírova 5, Košice, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o odvolaniach žalobcov
proti rozsudku 45C/90/2010-280 z 28.10.2016 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovia nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol a žalovaným v 1. až 3.rade priznal náhradu trov
konania proti žalobcom v 1. - 4.rade v rozsahu 100%.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXX katastrálne územie K., Q. H. - K.Š., okres H. F., ako parcela č. 544 zastavané plochy s výmerou
570m2 a na LV č. XXX katastrálne územie K., Q. H. - K., okres H.F. F., ako parcela č. 543 záhrady
s výmerou 1045m2 a parcela č. 545 záhrady s výmerou 281m2 patria v celosti do dedičstva po neb.
Z. H. L.. XX.X.XXXX, čo odôvodnili tým, že ako vlastník týchto nehnuteľností je zapísaný žalovaný v
1.rade, avšak evidovaný vlastnícky stav k pozemkom na LV č. XXX M. XXX veľmi dávno nezodpovedá
skutočnému vlastníckemu stavu, nakoľko tieto parcely začal užívať Z. H. so súhlasom štátu - ONV
H., ako svoje vlastné, na základe stavebného povolenia zo 6.6.1959, na nich vykonal prístavbu a
prestavbu svojho domu a tieto nehnuteľnosti najneskôr od r. 1958 nikým nerušený užíval ako vlastník
a po jeho smrti XX.X.XXXX v ich užívaní pokračovali jeho dedičia, a to Z. H., J.. XX.XX.XXXX a Ľ.
H. a po jeho smrti v roku 1997 zase jeho právni nástupcovia. Podľa žalobcov tak Z. H. ku sporným
nehnuteľnostiam nadobudol vlastnícke právo vydržaním a sú tak splnené podmienky pre vyhovenie
žalobe. Súd prvej inštancie vzal do úvahy obranu žalovaného v 1.rade, ktorý namietal, že pozemky,
ktoré sú predmetom konania nadobudol do svojho vlastníctva na základe zákona č. 138/1991 Zb. a o
svojom vlastníctve nemal žiadne pochybnosti a počas uplynulých takmer 20 rokov od r. 1991 vo výkone
svojho vlastníckeho práva nebol nikým rušený. Popísal ďalej zistenia z rozhodnutí Štátneho notárstva
Košice pod sp.zn. D 472/79 a 40D/1330/2003 a podrobne reprodukoval obsah výpovedí sporových strán.
Reprodukoval aj podstatný obsah oboznámených listinných dôkazov a právne vec posúdil podľa § 2
ods. 1 a § 460 Obč.zákonníka, ako aj podľa § 77 ods. 1 a § 137 písm. c/ CSP. Za nesporné označil,



že súčasným výlučným zapísaným vlastníkom nehnuteľností na LV č. XXX a č. XXX v katastrálnom
území K. je Mesto H., ako žalovaný v 1.rade. Keďže predmetom konania bola určovacia žaloba podľa
§ 137 písm. c/ CSP za predpoklad jej úspešnosti označil vecnú legitimáciu ako hmotnoprávny stav
zakladajúci žalovateľnosť nároku. Charakterizoval ďalej podmienky, ktoré musia byť splnené pre úspech
tohto typu žaloby, a to s poukazom aj na vybrané časti odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 3Cdo/222/2010 zo 14.3.2011. Na základe výsledkov dedičských konaní po Z. H. M. Ľ. H.
mal za to, že predmetom dedičstva predmetné nehnuteľnosti neboli. Z rozhodnutia sp.zn. D 472/1979
z 29.5.1979 mu vyplynulo, že dedičstvo po poručiteľovi Z. H., zomrelom XX.X.XXXX nadobudli jeho
synovia Z. H., J.. XX.XX.XXXX a Ľ. H., H. L. XX.X.XXXX, pričom manželka E. H., dedičstvo odmietla.
Podľa osvedčenia o dedičstve z 2.11.2004 sp.zn. 40D/330/2003 ako okruh dedičov zo zákona z prvej
dedičskej skupiny prichádzajú do úvahy E. H., ako manželka poručiteľa, Z. H., J.. XX.XX.XXXX, ako
pozostalý syn a právom nebohého Ľ. H., syna poručiteľa, zomrelého XX.X.XXXX S. H., J.. XX.X.XXXX,
V. H., J.. X.X.XXXX, pozostalý vnuk, F. H., nar. XX.XX.XXXX, pozostalá vnučka a tiež Ľ. H., J.. X.X.XXXX
ako pozostalý vnuk. S poukazom na doterajšiu ustálenú rozhodovaciu prax súdov bol toho názoru, že
konania o takejto žalobe sa musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia, inak je
daný nedostatok vecnej legitimácie. V tomto prípade uvedená podmienka splnená nebola, a preto žalobu
musel zamietnuť. Dodal, že nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemohol odstrániť
z úradnej povinnosti a o tomto nedostatku účastníkov nemohol ani poučiť. Navyše na nesprávny okruh
účastníkov upozornila aj žalovaná v 3.rade vo svojom vyjadrení k žalobe a toto vyjadrenie bolo doručené
aj právnym zástupcom žalobcov. Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu na podanej určovacej
žalobe navyše doplnil, že právny záujem na podanej žalobe nebol preukázaný u žalobkyne v 2.rade,
ktorá dedičstvo po poručiteľovi odmietla a ani u žalobcu v 4.rade, ktorý nie je dedičom poručiteľa Juraja
Kvaku, zomrelého v roku 1979. Vzhľadom na to, že v žalobe bol nesprávne určený okruh účastníkov,
žalobu zamietol z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie a ďalej sa už uplatneným nárokom a jeho
dôvodnosťou bližšie nezaoberal. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 2 v spojení s § 255 ods.
1 CSP a úspešným žalovaným priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia v 2. až 4.rade, navrhli ho zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zrekapitulovali doterajší priebeh konania a
nestotožnili sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého účastníkmi určovacej žaloby mali
byť všetci žijúci právni nástupcovia po poručiteľovi, ktorému svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnosti.
Podľa ich názoru medzi vlastnícke žaloby na ochranu vlastníckeho práva patrí aj žaloba o určenie
vlastníckeho práva, pričom takáto žaloba prichádza do úvahy vtedy, keď sa vlastníckemu právu a
vlastníkovi nemôže poskytnúť ochrana inou žalobou a takáto vlastnícka žaloba je hmotnoprávnym
inštitútom na ochranu vlastníctva. Ochrany vlastníckeho práva sa môže domáhať i dedič ešte predtým,
než došlo k vyporiadaniu dedičstva po poručiteľovi a všetci dedičia musia byť účastníci sporu len vtedy,
ak ide o spor o rozsah dedičstva po poručiteľovi ku konkrétnej veci, či viacerým veciam a o takýto prípad
v danej veci nešlo. S poukazom na rozsudok NS ČR 22Cdo/1586/1999 z 10.10.2000 mali za to, že pri
vlastníckych žalobách má právo dedič rovnako ako pri žalobe na vydanie veci patriacej do pozostalosti
od toho, kto mu ju neoprávnene zadržiava podať takúto na žalobu bez ostatných dedičov.

4. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním aj žalobkyňa v 1.rade, navrhla ho zmeniť a žalobe v
plnom rozsahu vyhovieť alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie majúc
za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd podľa nej
vec nesprávne právne posúdil ohľadne aktívnej, či pasívnej vecnej legitimácie v konaní, prípadne
charakteru viacerých účastníkov na jednej sporovej strane, zvlášť na strane žalobcov. Dedič má právo na
ochranu vlastníckeho práva podľa § 126 Občianskeho zákonníka k veci, aj keď táto nebola predmetom
konania o prejednaní dedičstva (rozsudok NS ČR 22Cdo/2501/1998) a neuvažuje sa, že by museli byť
účastníkmi takého konania všetci dedičia, ak žaloba na ochranu smeruje proti tretej osobe. Účelom
a tiež naliehavým právnym záujmom žalôb smerujúcich proti tretím osobám, ktoré sú nedôvodne
zapísané v katastri nehnuteľností ako vlastníci je dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností v
prospech žalobcu alebo ešte jeho už nebohého právneho predchodcu, ktorý ku dňu smrti bol skutočným
vlastníkom týchto nehnuteľností a to s rovnocenným petitom určovacieho výroku žaloby, že predchodca
bol ku dňu smrti vlastníkom tejto nehnuteľnosti alebo že táto nehnuteľnosť patrí do dedičstva po ňom.
Ak súd vyhovie žalobe, hoci len jedného z potencionálnych dedičov smerujúcej proti tretej osobe, ktorá
je v katastri nehnuteľností nedôvodne evidovaná ako vlastník, na základe čoho v katastri nehnuteľností



bude zapísaný ako vlastník predchodca žalobcu, poručiteľ, ktorý ku dňu smrti skutočným vlastníkom bol,
bude ochrane žalobcu a jeho naliehavému právnemu záujmu na takej žalobe učinené zadosť a nie je
dôležitý a podstatný následný priebeh dedičského konania po zapísanom poručiteľovi. Len v prípade, ak
medzi osobami, ktoré patria do okruhu dedičov po poručiteľovi dôjde ku sporu o to, či vec, ktorá nebola
zahrnutá do dedičstva patrí do dedičstva, musia byť účastníkmi konania o určenie vlastníckeho práva
všetci poručiteľovi dedičia. S odvolaním sa na vybrané rozhodnutia NS ČR a NS SR trvala na tom, že
súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil vo vzťahu k otázke, kto je aktívne legitimovaný podať
predmetnú určovaciu žalobu, a preto napadnutý rozsudok nie je správny a zákonný.

5. Žalovaný v 1.rade vo vyjadrení k odvolaniam žalobcov navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu potvrdiť. Súhlasil s právnym posúdením veci a uviedol, že pokiaľ by súd vyhovel žalobe v
prebiehajúcom konaní, následne by sa už ostatný dedič (nezúčastnený v tomto konaní) ani teoreticky
nemohol domáhať určenia, že predmetná vec do dedičstva nepatrí, keďže by už o tom bolo rozhodnuté
v prebiehajúcom konaní. Aj preto je nevyhnutné, aby už v prebiehajúcom konaní vystupovali ako strany
sporu všetci dedičia (o to skôr, ak okruh dedičov je už známy a vyplýva z príslušných rozhodnutí, resp.
osvedčení o dedičstve), nakoľko práve tu sa fakticky rozhoduje o aktívach dedičstva. Pokiaľ uvedená
podmienka splnená nebola (keďže išlo o nerozlučné procesné spoločenstvo podľa § 77 ods. 1 CSP),
súd nemohol ani teoreticky žalobe vyhovieť.

6. Žalovaný v 2.rade vo vyjadrení k odvolaniam navrhol rozsudok ako správny potvrdiť, nakoľko konajúci
súd vec správne právne posúdil.

7. Krajská prokuratúra Košice zúčastňujúca sa konania vo svojom vyjadrení navrhla napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdiť. Odvolacie námietky žalobcov nepodkladala za dôvodné,
keďže v danej právnej veci súd fakticky rozhodoval o aktívach dedičstva po nebohom Z. H., a preto
nemohol nerešpektovať ustanovenie § 77 CSP.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa ust.
§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že
odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie,
ktoré rozsudku predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že
odvolania nie sú dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19. 12.
2017, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.

9. Žalobcovia použili odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, a h/ CSP. Odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav.
O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce
použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a zahŕňa predovšetkým právo na prístup
k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, na zákonného sudcu, na prejednanie sporu v primeranej
lehote, na poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, navrhovať dôkazy,
vyjadrovať s ak nim, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na jeho preskúmanie, atď.. Porušenie
akéhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu, o naplnenie
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP však pôjde len vtedy, ak nesprávny procesný
postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá odôvodní záver o
tom, že konanie sa nejaví ako spravodlivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej
ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v
tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a
návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07.

10. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania



najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by
na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité
zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite
zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj
správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP. Súhlasiť možno
aj s právnym posúdením veci, vrátane posúdenia vecnej legitimácie žalobcov na podanie predmetnej
určovacej žaloby.

11. Odvolacie námietky žalobcov boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa
s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaniach
neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce,
preto na neho v plnom rozsahu odkazuje. Na doplnenie odôvodnenia a pre zvýraznenie správnosti
rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:

13. Súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nedostatok vecnej legitimácie, keď podľa jeho názoru
stranami sporu mali byť všetci dedičia po nebohom Z. H.. S týmto záverom je možné súhlasiť a tento
má oporu aj v judikatúre všeobecných súdov, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky.

14. Žalobcovia podanou žalobou žiadali určiť, že nimi špecifikované nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
kat.území K. patria v celosti do dedičstva po nebohom Z. H., L. XX.X.XXXX a tak bolo nevyhnutné v
prvom rade posúdiť vecnú legitimáciu vo veci určenia predmetu dedičstva.

15. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že
každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca
povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené
zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale
aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z
23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).

17. Občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo iných skutočností, s ktorými zákon vznik
týchto vzťahov spája (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

18. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Predpokladmi
dedenia sú a/ smrť fyzickej osoby, b/ existencia dedičstva, c/ spôsobilý dedič.

19. Z ust. § 76 CSP vyplýva, že samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o
samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti
samostatne.

20. Nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo v ktorom ide o také spoločné práva alebo
povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný;
procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných (§ 77 ods. 1 CSP).

21. Vyššie uvedená právna úprava zodpovedá úprave účinnej do 30.6.2016, obsiahnutej v § 91 ods.
1,2 O.s.p..



22. O spoločné práva a povinnosti, ohľadne ktorých sa rozhodnutie musí vzťahovať na všetkých
účastníkov konania, ktorí vystupujú na jednej strane a úkony jedného z nich platia aj pre ostatných,
sa jedná vtedy, ak podľa ustanovení hmotného práva je právo alebo povinnosť, o ktoré v konaní ide,
nedeliteľnej povahy. Tak je tomu napr. v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
patriaceho viacerým podielovým spoluvlastníkom, v konaní o neplatnosť závetu poručiteľa, ktorý
zanechal viac dedičov, v konaní o popretie rodičovstva a podobne (viď R 1/1975).

23. Ak bolo v konaní o dedičstve právoplatne rozhodnuté o dedičstve, je toto rozhodnutie súdu záväzné
a súd je povinný z tohto rozhodnutia vychádzať aj pri prejednávaní a rozhodovaní iných vecí.

24. Odvolací súd poukazuje na to, že určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo
nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti,
môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto
osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom.

25. K nadobudnutiu dedičstva však nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Právna úprava
dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného
predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté, konanie o
dedičstve začína aj bez návrhu a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol
známy pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí o dedičstve. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva
alebo o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe
od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím
súdu, tu teda nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí, a to najmä, kto bude
poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov.

26. Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za
vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí
alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne.
Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a
majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 77 CSP.

27. To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadne
veci, o ktorú ide v občianskom súdnom konaní, vedenom s inou osobou ako dedičom (ktorá nie je
poručiteľovým dedičom) vyporiadané. Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok
známy (nebol predmetom dedičstva) a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania
dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Z právnych úkonov
týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú
postavenie vyplývajúce z ustanovenia § 77 CSP.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené je záver súdu prvej inštancie o nemožnosti vyhovenia žalobe z dôvodu,
že stranami konania neboli všetci právni nástupcovia po poručiteľovi Z. H. vecne správny. Na základe
výsledkov dedičských konaní totiž súd prvej inštancie zistil, že dedičmi po nebohom Z. H., L. XX.X.XXXX
sú jeho syn Z. H., J.. XX.XX.XXXX a právni nástupcovia nebohého Ľ. H. - S. H., J.. XX.X.XXXX, V. H., J..
X.X.XXXX, F. H., J.. XX.XX.XXXX a Ľ. H., J.. X.X.XXXX. Je tak zrejmé, že stranami sporu neboli všetci
známi dedičia Z. H. a žalobe preto nebolo možné vyhovieť. Žalobcom nič nebráni podať novú žalobu o
určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi a to tak, že stranami sporu budú
všetci do úvahy prichádzajúci dedičia po poručiteľovi. V závislosti od toho, či ten ktorý dedič má rovnaký
alebo rozdielny názor vo veci samej ako žalobcovia, môže sa stať žalobcom alebo žalovaným. V každom
prípade však musí byť sporovou stranou, nakoľko rozsudok musí byť záväzný pre všetkých dedičov.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení
s § 225 ods. 1 CSP. Žalobcovia neboli so svojimi odvolaniami úspešní a žalovaným preukázateľné trovy
odvolacieho konania nevznikli.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).