{"guid": "38855c2b-25e4-4cac-8d34-9beea5e2ef0e:dc62efa7-b29f-4f38-a761-58dc0a3098b4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8409202356.1", "spisova_znacka": "2CoE/91/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoE/91/2014 z 28. 10. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 28. októbra 2014, sp. zn. 2CoE/91/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8409202356.1", "identifikacne_cislo": "8409202356", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Mariana Muránska", "sudca_id": 796, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-muranska-796", "datum_vydania": "2014-10-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/244", "nazov": "ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dc62efa7-b29f-4f38-a761-58dc0a3098b4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8409202356.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8409202356.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8409202356.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov\nSpisová značka: 2CoE/91/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 8409202356\nDátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska\nECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8409202356.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,\nIČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti\npovinnému: Q. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom B. č. XXX/X, J., o vymoženie 1.404,08 Eur s prísl., o odvolaní\noprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 2 Er 376/2009-47 zo dňa 1.4.2014\njednohlasne takto\n\nr o z h o d o l :\n\nP o t v r d z u j e  uznesenie okrem výrokov o trovách exekúcie.\n\nV prevyšujúcej časti  v r a c i a   vec súdu prvého stupňa bez meritórneho rozhodnutia.\n\nZ a m i e t a   návrh na prerušenie konania.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil exekúciu,\nsúdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 68,06 eur a\nzaviazal ich uhradiť oprávneného a zároveň rozhodol, že žiaden z ostatných účastníkov nemá právo na\nnáhradu trov exekučného konania.\n\nSvoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal\nvoči povinnému vymoženia istiny s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho\nrozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 12818/08 zo dňa\n18.12.2008.\n\nNásledne súd citoval §§ 41 ods. 2 písm. d), 57, 58 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch\na exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný\nporiadok), § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen zákon o rozhodcovskom konaní, §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, poukázal na články smernice\nRady 93/13/EHS zo dňa  5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a uviedol,\nže rozhodcovský súd sa nevysporiadal s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa.\nBol toho názoru, že spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku individuálne nevyjednal a je nesporné, že\nspotrebiteľ nemal možnosť meniť ju. Rozhodcovská doložka, je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy,\nktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého\ndruhu a neurčitého počtu. Spotrebiteľ vystupuje v konaní ako slabšia strana, pričom súdy preskúmavajú\nrozhodcovské rozhodnutia z pohľadu formálne a materiálnej vykonateľnosti. Súd mal za preukázané, že\nv predmetnej veci sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, na základe exekučného titulu, ktorým\nje rozhodcovský rozsudok, pričom spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal. Vyplýva\nz nej, že spory budú riešené prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu alebo prostredníctvom\nvšeobecného súdu, pričom právo výberu má žalujúca strana. Rozhodcovské rozhodnutie malo za\nnásledok odopretie ochrany spotrebiteľovi, ktorú mu poskytujú ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS\n\no nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky je\nneprimeranou podmienkou, preto ňou spotrebiteľ nie je viazaný.\n\nZ dôvodu nesporných vád rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a pre neplatnosť\nrozhodcovskej doložky ako neprijateľnej rozhodcovskej podmienky v úverovej zmluve súd vyhlásil\nexekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil v súlade s ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a v spojení\ns ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní.\n\nUznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, pričom zákonný sudca podanému odvolaniu\nnevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.\n\nV zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že súd rozhodol\nnad rámec zverenej právomoci, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,\nbola postupom súdu účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom, nebol dostatočne zistený skutkový\nstav a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol\nnapadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nJudikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)\nbola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája\n1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší\nproti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-\nI;  uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací\nsúd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými\nodvolacími námietkami.\n\nV úvode a závere odvolania ešte oprávnený navrhol s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a\nčl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie\nprejudiciálnu otázku v nasledujúcom znení:\n\n1) Má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o\nnekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje\nrozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom\nrozhodcovských súdov?\n\n2)  V prípade zápornej odpovedi Súdneho dvora Európskej únie na prvú otázku, je možné ustanovenia\npísm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHD z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že\n„všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené\na) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho\nrozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná\nstrana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky,\nak žalujúca strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na\nvšeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo\nvšak neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej\nje rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc\nrozhodcovského súdu?\n\n3) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie  vnútroštátneho,\nktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/\nEHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?\n\nPovinnému bolo odvolanie doručené na vedomie v zmysle ust. § 209a Občianskeho súdneho poriadku.\n\nOdvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad\nvyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a\ndospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.\n\nPokiaľ sa  odvolací súd zaoberal odvolacími námietkami oprávneného, je potrebné vychádzať z ust. § 35\nzákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno\n\npreskúmať podľa § 37 má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný\nrozsudok súdu.\n\nÚčinky právoplatného rozsudku v Občianskom súdnom poriadku nie sú presne upravené. Teória však\nrozoznáva účinky právoplatnosti tzv. formálne a tzv. materiálne.\n\nFormálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi\nopravnými prostriedkami, teda, že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna\nprávoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky,\nsa nastolil kvalitatívny nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova\nkonať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom.\n\nFormálna právoplatnosť je bezvýnimočná a teda rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné riadnymi\nopravnými prostriedkami. Materiálna právoplatnosť je flexibilnejšia. Nie je bezvýnimočná, z vážnych\ndôvodov existujú jej výnimky. Tieto výnimky sú stanovené v zákone a pokiaľ zákon nie je v rozpore s\nÚstavou SR, ústavnými zákonmi alebo medzinárodnými zmluvami, súd nemá možnosť skúmať vhodnosť\nalebo nevhodnosť aplikácie tohto zákonného ustanovenia. Takto treba vykladať aj ust. § 45 ods. 1, 2\nzákona o rozhodcovskom konaní.\n\nPodľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia\nalebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený\nvýkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:\na) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (§268 O.s.p.),\nb) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo\nc) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je\nobjektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.\n\nPodľa § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na\nexekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v\nrozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c).\n\nUst. § 45 zák. č. 244/2002 Z. z. umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť\nrozhodcovského rozsudku, a to aj bez návrhu. V prípade, ak by rozhodcovský rozsudok zaväzoval\nna plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, a ktoré je v rozpore s dobrými mravmi,\npredstavovali by tieto nedostatky hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie. Ak súd zistí dôvody\nneprípustnosti uvedené v ust. § 45 zák. č. 244/2002 Z. z., zastaví exekučné konanie aj bez návrhu.\n\nRozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu riešil, je otázka\nplatnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie\nexekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd\njudikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok\nrozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie\nprebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,\nnemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský\nrozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať\ndaný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.  Exekučný súd\nje povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už\npri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so\nzreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci\n6Cdo 143/2011,  2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV.55/2011, IV.60/2011 a nález\nÚstavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01.11.2011. Dojednanie rozhodcovskej\ndoložky, v zmysle ktorej je na konanie zo zmluvy o úvere oprávnený len konkrétne určený rozhodcovský\nsúd, je v rozpore s právom na súdnu ochranu, zaručeným Ústavou SR“.\n\nNa margo návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“)\nrozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru\nSúdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa\nvyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej\n\nzmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná\npodmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju\nbolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho\ndvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).\n\nNa základe uvedeného odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods.\n1 písm. c) O.s.p. zamietol.\n\nPodľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych\nvzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť\nv rozpore s dobrými mravmi.\n\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\nKrajský súd v Prešove sa plne stotožňuje so závermi prvostupňového súdu, preto s prihliadnutím na\nuvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 O.s.p. uzneseniu súdu prvého stupňa ako\nvecne správne potvrdil, okrem výroku o trovách exekúcie.\n\nNovelou Exekučného poriadku účinnou od 1.11.2013 bola z ustanovenia § 58 vypustená možnosť\npodania odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57. Exekučný poriadok\núčinný od 1.11.2013 teda už v ustanovení § 58 nepripúšťa možnosť podania odvolania proti výroku o\nnáhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57.\n\nAké predpisy je potrebné použiť pri rozhodovaní o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania\nv rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.11.2013 upravuje ustanovenie § 243b ods. 3\nExekučného poriadku. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania\nv rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.11.2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných\ndo 31.10.2013; to neplatí, ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom\ndoposiaľ nerozhodol sudca.\n\nV prejednávanej veci napadnuté rozhodnutie o trovách exekúcie vydal vyšší súdny úradník. O odvolaní\nproti tomuto rozhodnutiu sudca súdu prvého stupňa do 31.10.2013 nerozhodol, bolo preto potrebné\npodľa vyššie citovanej právnej úpravy vrátiť vec súdu prvého stupňa bez meritórneho rozhodnutia.\n\nAk teda sudca do 31.10.2013 o odvolaní proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nerozhodol,\npo 1.11.2013 takéto rozhodnutie o trovách má charakter rozhodnutia proti ktorému Občiansky súdny\nporiadok v ustanovení § 202 O.s.p. odvolanie nepripúšťa, čoho dôsledkom vyplývajúcim z ustanovenia\n§ 374 ods. 4 O.s.p. je zrušenie rozhodnutia s tým, že o trovách musí opätovne rozhodnúť sudca.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Er/376/2009", "guid": "6c8c7a13-4062-447b-949a-f9ff409bb3cf:893eca98-7cc3-4125-997e-2235c88fa680", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "2d00fa2a-f303-4cea-8b7f-a90cf1b5fbbe:ff050d2f-c142-4ddf-8b4d-ac377f037357", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Er/376/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2Er/376/2009 z 2. 6. 2014", "sud": "Okresný súd Partizánske", "datum_vydania": "2014-06-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2d00fa2a-f303-4cea-8b7f-a90cf1b5fbbe:ff050d2f-c142-4ddf-8b4d-ac377f037357"}], "citovane_v": []}