{"guid": "3881433f-3f8c-45cd-b811-c2be3aa6f380:1e3c16f1-d6ae-4997-b045-f62c7d092e17", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7611207290.1", "spisova_znacka": "5Co/221/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/221/2012 z 8. 5. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 8. mája 2013, sp. zn. 5Co/221/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7611207290.1", "identifikacne_cislo": "7611207290", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ján Slebodník", "sudca_id": 1306, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-slebodnik-1306", "datum_vydania": "2013-05-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1e3c16f1-d6ae-4997-b045-f62c7d092e17", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7611207290.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7611207290.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7611207290.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/221/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611207290
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7611207290.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu D. H. N., N..V..Q.., G., Ú. X, IČO: XX XXX XXX, proti
žalovanej I. H., naposledy bytom v X., Z. P. XXXX/XX, na neznámom mieste, zast. N. H., bytom tamtiež,
za účasti vedľajšieho účastníka L. J. Q. Q. N. E., Ľ. L. X, G. - O.Ú., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 373,15
€ s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 6C/159/2011-97
zo 6.6.2012

r o z h o d o l :

M e n í   uznesenie tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu rov konania nepriznáva.

Vedľajší účastník nemá právo a žalobcovi trovy odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyslovil povinnosť žalovanému, aby zaplatil vedľajšiemu
účastníkovi, na účet advokáta Z.. M. S. trovy konania 97,56 €, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Druhým výrokom vyslovil, že vo vzťahu žalobcu a žalovanej žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Vychádzal zo zistenia, že aj z obsahu spisu vyplýva oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka (ďalej
len VÚ), ktoré došlo 6.12.2011 súdu prvého stupňa (ďalej len súd) a toto bolo oznámenie bolo doručené
právnemu zástupcovi žalobcu. Výrok o trovách konania odôvodnil pozíciou VÚ v tomto konaní, lebo
VÚ podal vyjadrenie k žalobe, v ktorom vzniesol námietku premlčania a to písomným podaním zo dňa
30.12.2011, síce toto došlo po rozhodnutí súdu o zastavení konania, o čom však právny zástupca VÚ
nevedel, uznesenie o zastavení konania prevzal podľa doručenky 5.1.2012. Trovy konania boli priznané
okrem istiny 373,15 € aj za kapitalizované úroky do 1.10.2011, za 1 úkon právnej služby si účtoval 33,20
€, preto podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z., § 10 ods.1 za 2 úkony po 33,20 € a podľa § 16 ods.3 a § 14 ods.1 cit.
vyhl. režijný paušál 7,41 €, spolu trovy predstavujú 97,56 € a podľa § 146 ods.1 písm.c/ O.s.p. rozhodol
vo vzťahu žalobcu a žalovanej tak, že na trovy konania ani jeden z nich nemá právo, lebo konanie bolo
zastavené.

V podanom odvolaní žiadal žalobca zmeniť výrok uznesenia o náhrade trov VÚ podľa § 220 O.s.p.
tak, že tieto trovy VÚ nebudú priznané. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania 19,12 € s DPH,
pozostávajú z 1/2 úkonu právnej služby vo výške 9,96 € s DPH. V odvolaní namietal, že nemožno
prijať záver v tejto veci, keď právny zástupca VÚ vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j.
že poskytol právne služby, lebo evidentne podľa údajov registrácie Ministerstva vnútra SR samotné
združenie má vo svojich radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Trovy sú premrštené,
lebo združenie na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zák.č. 250/2007 Z.z. má pritom možnosť využívať aj
určenú podporu ministerstva. Okrem toho poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave
(napr. 5Co/26/2012), kde bol vyslovený právny názor, že vzhľadom na cieľ v týchto konaniach - ochranu



spotrebiteľa, musí mať nárok na automatické ustanovenie zástupcov z radov advokátov, že nie je pravda,
aby spotrebiteľ musel mať nárok na automatické ustanovenie zástupcu z radov advokátov, nakoľko
musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach
v spotrebiteľských veciach. Okrem toho konaním VÚ v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k
nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania a na túto skutočnosť by mal súd
prihliadať a reflektovať použiť ust. § 150 O.s.p. Odhliadnuc od toho Okresný súd Bratislava II v inej veci
pri rozhodovaní o trovách konania za účasti spotrebiteľa zaujal názor, že ani úkon prevzatie a príprava
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom nie je úkonom v tomto konaní preukázaný (keďže je zrejmé,
že advokát nemá vedomosť o predmete sporu).

Vo vyjadrení k odvolaniu navrhol VÚ v súlade s ustálenou judikatúrou, keď poukazoval na rôzne
rozhodnutia Krajského súdu v Prešove ako aj Krajského súdu v Banskej Bystrici a iných, že rozhodnutie
je vecne správne a treba ho potvrdiť a uplatnil si 29,08 € ako trovy odvolacieho konania. Vo vyjadrení
ďalej uviedol, že trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené
trovy a ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na náhradu trov konania, de facto by
to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov ich Združením na súdoch. Zároveň podľa
dôvodovej správy zákonu č. 332/2011 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi,
navrhovaná právna úprava má dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade s právnymi
aktmi Európskej únie (podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ - druhá komora zo 22.decembra 2010 vo veci
Debe proti SR Nemecko C 279/09 bola tam citovaná zásada účinnej súdnej ochrany ako je stanovená
v čl. 47 Charty základných práv EÚ, ktorá sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčená, aby sa jej
dovolalo právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie
od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom). Osobitným predpisom vo sfére ochrany práv
spotrebiteľa je aj zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní a zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že neboli splnené podmienky na potvrdenie (§
219) uznesenia, ani na jeho zrušenie (§ 221 ods.1), pokiaľ ide o výrok o trovách konania vedľajšieho
účastníka, preto uznesenie, podľa § 220 O. s. p., zmenil a vedľajšiemu účastníkovi neprisúdil náhradu
trov konania a to iba v napadnutej časti (§§ 212, 206 ods.3 O.s.p.).

V prejednávanej veci trovy vynaložené vedľajším účastníkom, pozostávajúce z trov právneho zast., nie
sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, preto ich nemožno považovať
za účelne vynaložené. Je potrebné poukázať i na skutočnosť, že vedľajší účastník - vzhľadom na svoj
cieľ - bol vytvorený na ochranu spotrebiteľa, že i podľa samotného § 9 bod 5. jeho Stanov sú jeho
výdavkami výdavky na financovanie jeho účelu a výdavky na jeho správu, teda z uvedeného vyplýva,
že samotný vedľajší účastník je spôsobilý a schopný chrániť záujmy spotrebiteľa. Vedľajší účastník má
právo zvoliť si pri účasti v konaní zást., avšak takto vynaložené trovy nemožno považovať za účelné
bránenie práva samotného účastníka v konaní. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, tak
fyzickej, ako aj právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana a hlavný význam práva
na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v Čl. 47 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky majú
zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc, že
súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania a
v tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti
so svojim zast. v rámci zák. upravených možností, t. j. nie je vopred vylúčený z možnosti zvoliť si na
svoje zast. advokáta, avšak tým, že sa mu neprizná náhrada trov konania - trov právneho zast., pretože
sa nepovažujú za účelne vynaložené, lebo neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k
predmetu konania (nález II.ÚS78/03 z 9.9.2004 Ústavného súdu SR), nie je porušené jeho základné
právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa Čl.47 ods.2 a 3 Ústavy SR. V prejednávanej
veci nemožno urobiť záver, že zást. vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo
veci, t. j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu. Znenie § 137
O. s. p. (účinné od 1.1.2012) síce medzi trovy konania zahŕňa i náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, avšak ide o náhradu výdavkov právnickej
osoby, nie o odmenu za zast., ak je zástupcom advokát tejto právnickej osoby. Napokon treba dodať,
že paušálny vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní, v ktorých žalobca vystupuje, bez zreteľa



na stav konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nemožno považovať
za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorým
je ochrana a presadzovanie oprávnených záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to
najmä skutočnosť, že vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného
podnetu, a splnomocnil na svoje zast. advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že musí byť
schopný pomáhať tomu účastníkovi konania, na strane ktorého vstupuje do konania, nemožno - ako už
bolo uvedené - považovať jeho trovy za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť známu
odvolaciemu súdu z iných vecí, v ktorých je ten istý žalobca, ako v prejednávanej veci, že aj iné subjekty s
rovnakým predmetom činnosti (cieľom) ako vedľajší účastník, vstupujú do toho istého konania na strane
žalovaného ako vedľajší účastník a na svoje zast. splnomocňujú advokáta, čo nutne vedie k úvahe, že
primárnou pohnútkou pre vstup do konania nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa (naviac treba
poukázať na článok Justičná Revue č. 4/2005 str. 527 a nasl., JUDr. Ján Slebodník: Vedľajší účastník
a právo na odvolanie: kde je zaujatý názor, že v prípade vedľajšieho účastníctva VÚ ako odvolateľ
nemôže z hmotnoprávneho hľadiska byť priamym dlžníkom, nie je žalovaný; a napokon nemá preto
právo uplatnenia námietky premlčania v konaní a to ani v odvolacom konaní, túto námietku môže uplatniť
len sám účastník).

Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie
konanie.

Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi,  ktorý mal  vo veci  plný úspech,  súd prizná náhradu  trov
potrebných  na  účelné  uplatňovanie alebo bránenie práva  proti účastníkovi,  ktorý vo  veci úspech
nemal.

Podľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vedľajší účastník nemal v odvolacím konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalobcovi
náhrada trov odvolacieho konania nebola podľa § 150 ods.1 O. s. p. priznaná so zreteľom na dôvody
hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v povahe uplatneného nároku.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/159/2011", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "2647522f-8626-4206-92a6-a9df8c5fada2:9b41c92e-b5ec-41cb-8c86-9174bd2fa3a1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8109231303.1", "spisova_znacka": "5Co/26/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/26/2012 z 10. 10. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-10-10", "citacie_n": 705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8109231303.1"}], "citovane_v": []}