{"guid": "387692f3-2211-41bc-91d1-866da6868082:6e0a486d-4d43-4ab9-9a17-9789913c664a", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4613203225.2", "spisova_znacka": "8Co/504/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/504/2015 z 1. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 1. júna 2016, sp. zn. 8Co/504/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4613203225.2", "identifikacne_cislo": "4613203225", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Pogranová", "sudca_id": 1030, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-pogranova-1030", "datum_vydania": "2016-06-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e0a486d-4d43-4ab9-9a17-9789913c664a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4613203225.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2016:4613203225.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2016:4613203225.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/504/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613203225
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4613203225.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: CD
Consulting, s.r.o., Politických vězňů 1272/1, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO:
264 29 705, právne zastúpeného (advokátskou kanceláriou) Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4,
Bratislava, proti odporcovi: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, o zaplatenie zmenkovej sumy
1.381,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k.
6C/326/2013-116 zo dňa 20. februára 2015 a o čiastočnom späťvzatí návrhu, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd  p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľom v časti požadovaného
zmenkového úroku nad výšku  0,06 % denne, rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti  z r u š u j e
a konanie v tejto časti   z a s t a v u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej napadnutej časti                         p o t v r d z u j e .

Odporcovi    n e p r i z n á v a    náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, podaný formou tlačiva podľa
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu,  o zaplatenie zmenkovej sumy 1.055,58 eur s príslušenstvom.
Odporcovi náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj OSP)  dôvodiac tým, že mu trovy konania nevznikli a
náhradu trov konania si neuplatnil.  Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil s poukazom na článok
2 písm. a/, čl. 3 ods.1,3 smernice 93/13/EHS, ustanovenia § 52 ods. 1, 2,3, 4 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, § 3 ods.1, § 39, § 53 ods. 4
písm. k), l) Občianskeho zákonníka, § 2 písm. b), § 3 ods. 1,2, § 4 ods.1 až 4, ods. 6 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len Zákon
o spotrebiteľských úveroch), § 265 Obchodného zákonníka,  čl. I § 5 ods. 1, 2,3, § 10, § 11 ods. 1, §
14 ods. 1, § 17, § 48 ods. 1 bod 2, § 77 ods. 1, 2, § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového
a šekového v znení neskorších predpisov (ďalej len Zmenkový a šekový zákon). Súd prvého stupňa s
poukazom na to, že sa v zmysle čl. 3 Nariadenia č. 861/2007 jednalo o cezhraničný spor, odvodil svoju
právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci s poukazom na článok 16 bod 2 Nariadenia č. 44/2001 o
príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach a článok  25
bod 1 písm. a) Nariadenia č. 861/2007 a určil rozhodné právo v danej veci s poukazom na článok 6 ods.
1 Nariadenia EP a Rady (ES) č. 593/2008 alebo § 10 ods. 1, 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, keď mal za to, že daný právny vzťah



sa spravuje právnym poriadkom Slovenskej republiky, platobné miesto bolo v Slovenskej republike a
aj sídlo pôvodného reminenta bolo v Slovenskej republike. Až indosament dostal  do tohto práv neho
vzťahu cudzí prvok, čo nemôže zmeniť uplatňované rozhodné právo, ktorým bolo od začiatku právo
Slovenskej republiky.
Súd prvého stupňa vykonaním dokazovania ex offo vo veci tiež skúmal, či sa v danej právnej veci
jedná o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu, že sa uplatňuje právo zo zmenky, keď cieľom nariadenia
č. 861/2007 nie je vylúčiť v konaniach s nízkou hodnotou sporu ochranu spotrebiteľa, keďže vysoká
úroveň ochrany spotrebiteľov je jedným zo základných princípov Európskej únie a je ustanovená aj
v primárnom práve, ak to vnútroštátny procesný predpis umožňuje a to aj pri nečinnosti spotrebiteľa,
keďže práve pri spotrebiteľských vzťahoch je potrebné aplikovať ustanovenie tretej vety § 120 ods.
1 OSP, teda výnimku z prejednacej zásady. Uviedol, že súd je oprávnený  a zároveň povinný
skúmať platnosť predmetnej zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky, nekalú povahu
zmluvných podmienok dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý
zmenka zabezpečuje a ktorou bolo vydanie zmenky predvídané. V prípade zistenia nedostatkov je súd
oprávnený konštatovať rozpor práv uplatnených zo zmenky so zákonom, čím napĺňa príkaz vyplývajúci
z ochrany práv spotrebiteľa.
Súd prvého stupňa nariadil pojednávanie vo veci, nakoľko považoval za potrebné pre vykonanie
dokazovania oboznámiť sa  so spisom sp.zn. 4Er/730/2010, zmluvou o úvere č. 402400009, vrátane
všeobecných podmienok poskytnutia úveru, vlastnou zmenkou vystavenou dňa 15.07.2009 na zistenie,
či predmet konania súvisí so spotrebiteľským vzťahom s tým, aby sa účastníci mohli vyjadriť ku všetkým
vykonaným dôkazom. Za tým účelom vyzval navrhovateľa na predloženie listinných dôkazov a uvedenie
skutkových okolností na preukázanie, aký konkrétny kauzálny vzťah zmenka kryje a zabezpečuje a
zároveň mu súd oznámil, že mieni danú vec posúdiť i podľa zákonných ustanovení týkajúcich sa ochrany
spotrebiteľa pri uplatnení istiny, najmä zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z istiny a tiež rozpor
s ustanovením § 39 OZ.  Súd prvého stupňa rozhodol vo veci na pojednávaní, na ktoré pojednávanie
navrhovateľ ospravedlnil svoju neúčasť, pričom navrhovateľ doplnil svoju právnu argumentáciu tak, že
v danom štádiu konania sa nejaví požiadavka na nariadenie ústneho pojednávania ako nevyhnutná a
racionálna, mal súd povinnosť podľa Nariadenia rozhodnúť o nariadení pojednávania formou uznesenia
a toto uznesenie riadne odôvodniť. Nejedná sa v danej veci o prípad uplatňovania pohľadávky zjavne
neopodstatnenej,  ani o podanie zjavne neprípustného návrhu. Poukázal na ustanovenie § 17 Zákona
zmenkového a šekového, podľa ktorého pokiaľ námietka dlžníka nie je vznesená a preukázaná,
neexistuje dôvod, na základe ktorého by súd mohol opodstatnene vykonať dokazovanie týkajúce sa
obsahu kauzálnej zmluvy predchádzajúcej vystaveniu takejto zmenky. Súd prvého stupňa s poukazom
na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že nemožno hovoriť o tom, že vyhlásený rozsudok by bol
pre navrhovateľa prekvapivý a že by došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.

Súd prvého stupňa mal za preukázané, že dňa 15.07.2009 uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o., s odporcom na predtlačenom formulári Zmluvu o úvere č. 402400009, podľa ktorej bol odporcovi
poskytnutý úver vo výške 600 eur (ďalej len „zmluva o úvere“) a odporca sa zaviazal zaplatiť požičanú
sumu zvýšenú o poplatok vo výške 576 eur, v 12 mesačných splátkach po 98 eur, počnúc dňom
16.08.2009. V zmluve o úvere neboli uvedené úroky z úveru, ani  RPMN, ani priemerná RPMN. V bode 17
všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, podľa ktorej „na
zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi vystavil
dlžník (vystaviteľ) zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a ani dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr
v deň, kedy sa stane okamžite celý dlh splatný, zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré mu vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý
dlh.“ Zo zmenky vystavenej odporcom  dňa 15.07.2008 na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., súd zistil, že do
zmenky bola vpísaná suma 1.381,97 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 31.12.2009. Zmenka bola
splatná pri predložení (vistazmenka) s doložkami \"bez protestu\" a \"na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia\". V ľavom dolnom rohu zmenky sa v rámčeku nachádza číslo zmluvy 402400009. Práva
vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., prevedené rubopisom na
navrhovateľa.

Z exekučného spisu súdu prvého stupňa vedeného pod sp. zn. 5Er/484/2010 mal za preukázané, že
v predmetnom exekučnom konaní bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá
uznesením zo dňa 29.03.2011 a exekúcia zastavená uznesením zo dňa 27.09.2011.Exekučným titulom



bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 04747/10 zo dňa 10.06.2010, ktorým bol odporca zaviazaný
zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., sumu 1.381,97 eur, zmenkový úrok 0,25 % denne z tejto
sumy od 31.12.2009 do zaplatenia, zákonný úrok 6 % ročne z tejto sumy od 29.03.2010 do zaplatenia
a trovy konania.

Vzhľadom na ustanovenie bodu 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (dohoda o vyplnení
zmenky), ako aj vzhľadom na zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu údajov
o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o úvere a
na zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumom podpisu zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že
zmenka predložená navrhovateľom  bola vystavená odporcom ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o
úvere ako blankozmenka. Zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy boli do zmenky
doplnené dodatočne, o čom svedčí aj iný spôsob vyplnenia týchto údajov. Vo všeobecnosti môže mať
zmenka vystavená dlžníkom pri podpise úverovej zmluvy, resp. pri prevzatí úveru buď uhradzovaciu
alebo zabezpečovaciu funkciu. V danom prípade spotrebiteľského úveru je však uhradzovacia funkcia
vylúčená  vzhľadom na výslovný zákaz splnenia dlhu zmenkou alebo šekom ustanoveným v § 4 ods. 6
zákona o spotrebiteľských úveroch, na rozdiel od zabezpečovacej funkcie zmenky, ktorá bola v súvislosti
so spotrebiteľskými úvermi zakázaná až s účinnosťou od 01.01.2011. Preto súd mohol v danom prípade
považovať zmenku, ktorá bola nesporne vystavená v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru
odporcovi, len za zabezpečovaciu zmenku, nie za samostatnú a nezávislú zmenku prijatú na uhradenie
dlhu odporcu.

S poukazom na to, že predmetom konania je nárok navrhovateľa vyplývajúci z vlastnej vistazmenky
vystavenej odporkyňou pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., zo zmluvy o úvere, súd najprv posudzoval platnosť zmluvy, na základe ktorej
vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou a teda či vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky.
Dôvodil tým, že predmetná  zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, keďže napĺňa znaky
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 OZ. Išlo o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej
spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami boli POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako
veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a odporca
ako fyzická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, a teda bol spotrebiteľom. Išlo o spotrebiteľský úver upravený Zákonom
o spotrebiteľských úveroch. Súdu sú z úradnej činnosti známe zmluvy uvedeného veriteľa a takmer v
každej takejto zmluve uzatváranej v danom období (2008-2010) je pri dlžníkovi, ktorý nie je podnikateľ,
uvedený účel na výkon povolania alebo zamestnania. Pri pochybnostiach o obsahu zmlúv platí výklad
pre spotrebiteľa priaznivejší a dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon
povolania, zaťažuje toho, kto takúto skutočnosť tvrdí. Keďže účel vyznačený v zmluve navrhovateľ
nepreukázal, súd bol názoru, že uvedený úver bol poskytnutý na súkromné účely.

Preskúmaním celej zmluvy o úvere, vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd dospel
k záveru o tom, že  zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích
prostriedkoch (spísanie notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocnenca, uzatvorenie záložnej
zmluvy prostredníctvom splnomocnenca, niekoľkonásobné zmluvné pokuty, blankozmenka) a je
koncipovaná výlučne na  prospech veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy
vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým
mravom, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
ako veriteľovi nemohlo vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa bodu 17 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, a na základe takto vyplnenej zmenky nebolo možné úspešne sa domáhať
akýchkoľvek práv. Pri konštatovaní nemožnosti vzniku práva na vyplnenie blankozmenky na základe
neplatnosti zmluvy o úvere z vyššie uvedených dôvodov vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp.z n. 4 Obo 161/2007 zo dňa 06.05.2008. Súd bol názoru, že aj keby nebola neplatná celá
zmluva o úvere,  právo na  vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť aj z dôvodu, že dohoda o
vyplnení zmenky ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorých obsah a ani konkrétne
znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a z
toho dôvodu je takáto dohoda neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k), l)
Občianskeho zákonníka (ide o podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť veriteľa
domáhať sa od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane vysokej sumy (úrok 0,25 % denne) ako sankcie
spojenej s nesplnením záväzku, prijatím zmenky ako zabezpečovacieho prostriedku preniesol dodávateľ



povinnosť niesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa) a je neplatná.  Za takýchto okolností vôbec nevzniklo
pôvodnému remitentovi právo na vyplnenie blankozmenky, a teda blankozmenka sa vôbec nestala
zmenkou a pôvodný remitent nemal práva a povinnosti zo zmenky, preto ich ani nemohol indosamentom
previesť (čl. I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.) na navrhovateľa. Súd prvého stupňa ďalej dôvodil
tým, že i                     v prípade, ak by nedospel k záveru o neplatnosti zmluvy o úvere, resp. dohody
o vypĺňacom práve blankozmeniek a následnej nemožnosti vzniku práva na vyplnenie blankozmenky,
nemohol by priznať plnenie, ktorého sa navrhovateľ domáhal, keď sa v danej veci sa jedná nielen o
spotrebiteľskú zmluvu podľa  § 52 OZ, ale aj o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje
Zákon o spotrebiteľských úveroch, preto sa súd posudzoval aj samotnú zmenku (hoci právo na jej
vyplnenie ani nevzniklo) a dospel k záveru, že predloženú zmenku veriteľ nemohol podľa § 4 ods. 6
Zákona o spotrebiteľských úveroch prijať ani ako zabezpečovací inštitút, pretože zmenka bola vyplnená
podstatne vyššou zmenkovou sumou než pripúšťa uvedené ustanovenie zákona (ako bolo uvedené
vyššie, vzhľadom na absenciu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd považoval
daný spotrebiteľský úver za poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov, preto zmenková suma mohla byť
vyplnená maximálne na sumu istiny poskytnutého úveru 600 eur  a zákonného úroku z omeškania.
Okrem toho bol na zmenke uvedený zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. Nie je možné
akceptovať také konanie veriteľa, ktorý by síce vyplnil zmenku tak, že zmenkovú sumu tvorí len istina
s príslušenstvom vo výške maximálne 30 % poskytnutého úveru (čo ale v danom prípade neplatí), ale
súčasne by prijal zmenku s takým úrokom, ktorý je v právnom štáte neakceptovateľný (t. j. s úrokom
91,25 % ročne). Takýto vysoký zmenkový úrok by znamenal pre dlžníka takmer 100%-né navýšenie
dlhu za jeden rok. Takéto konanie veriteľa by bolo potrebné považovať za obchádzanie uvedeného
ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmenková suma v čase vyplnenia bola
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške
maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Konanie, ktorým by veriteľ prijal zmenku
s takto vysokým úrokom, nie je možné považovať za výkon práva, ktorý by nebol v rozpore s dobrými
mravmi, resp. ak by išlo o režim Obchodného zákonníka  v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, a teda ktorý by mal požívať právnu ochranu.  Ďalej uviedol, že z dokazovania mal za preukázané,
že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako dodávateľ spotrebiteľských úverov poskytla odporcovi  úver vo
výške 600 eur, pričom zmluva o úvere neobsahuje údaje o RPMN, ako to vyžaduje citované ustanovenie
§ 4 ods. 2  písm. j) Zákona č. 258/2001 Z. z., tiež neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu  tak ako to
vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 2 písm. h) a tiež priemernú hodnotu RPMN uvádzanú pod písm. k)
citovaného ustanovenia, čo boli v čase uzatvorenia tejto zmluvy povinné  údaje vyžadované zákonom o
spotrebiteľských úveroch. Ich neuvedenie má za následok, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z ustanovenia § 4 ods. 3
Zákona č. 258/2001 Z. z. vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa
ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/, l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto podľa
uvedeného ustanovenia nemôžu byť vymáhané úroky a poplatky. Spoločnosť  POHOTOVOSŤ, s.r.o.
napriek tomu v exekučnom konaní si vymáhala a uplatnila sumu 1.381,97 eur                           s
príslušenstvom, v ktorom konaní bola neúspešná z dôvodu zastavenia exekúcie tak, ako to vyplýva z
vyššie uvedeného. V danej veci si uplatňuje navrhovateľ ako indosatár zaplatenie  zmenkovej sumy
1.381,97  eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne, t. j. 91,25  % ročne zo sumy 1.381,97 eur od
31.12.2009. Pokiaľ navrhovateľ v konaní tvrdil, že súd musí skúmať iba to, či zmenka obsahuje všetky
náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej
vystavenia a ani jej neprípustnosť, takýmto postupom by došlo k zneužitiu zmenkového inštitútu v
neprospech odporcu. Podľa súdu vzhľadom na počet exekučných vecí spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. na okresných súdoch a takmer rovnaký výsledok v týchto konaniach (zastavenie exekučného
konania), vedome tak s navrhovateľom dochádza k indosácií zmenky, účelovo, aby bola znemožňovaná
obrana odporcu ako spotrebiteľa. Je nesporné, že zmenky spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sa týkajú
formulárových úverových zmlúv s rovnakým obsahom. Používané sú rovnaké predtlače zmenky, do
ktorých sú vpisované údaje ako dátum, zmenková suma, dátum  začiatku úročenia, meno a priezvisko,
ako i adresa a rodné číslo vystaviteľa zmenky a tiež číslo úverovej zmluve. V danej veci predmetná
zmenka zabezpečovala predmetnú zmluvu o úvere poskytnutého spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.
odporcovi. Nebolo pritom preukázané, že úver bol poskytovaný v súvislosti s podnikateľskou činnosťou
odporcu.  Posudzujúc výšku zmenkového úroku 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne uplatňujúc
zo sumy 1.381,97 eura od 31.12.2009 do zaplatenia, súd považoval za rozpor s dobrými mravmi tak,
ako to uvádza ustanovenie § 3 a § 39  OZ, a tak dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú vo všeobecných
obchodných podmienkach bolo potrebné  posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je
od počiatku neplatná a preto POHOTOVOSŤ, s.r.o. nebola oprávnená zmenku vyplniť. Uviedol, že z



rozhodovacej praxe súdov je známe, že dojednanie úrokov pri pôžičkách, úveroch musí byť v súlade s
dobrými mravmi pre prekročenie prípustnej hranice. Uvedený postup spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
možno považovať za konanie majiteľa pri nadobúdaní zmenky ako konajúceho vedome na škodu dlžníka
(Článok 1 § 17 citovaného zákona č. 191/1950 Zb). Pre rozpor so zákonom je podľa         § 39 OZ neplatná
dohoda o vyplnení zmenky, na základe ktorej odporca ako spotrebiteľ podpísala v prospech podnikateľa
zmenku, ktorá súvisela so spotrebiteľským úverom. Táto skutočnosť zakladá dôvod na ochranu proti
povinnosti zaplatiť zmenku, ktorú ochranu súd poskytol z úradnej povinnosti.  V konaní bolo preukázané,
že zmenkový úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako je potom v rozpore   s dobrými mravmi
účelový vo veľkom počte uskutočnený prevod zmeniek na navrhovateľa. Navrhovateľ tak nadobudol
zmenky na rad od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktoré boli rovnako vopred formulárovo pripravené
a navrhovateľovi muselo byť pritom známe, že zmenky boli vystavené v súvislosti so spotrebiteľskými
úvermi. Navrhovateľ tak konal pri nadobúdaní zmenky vystavenej  odporcom na rad dňa 15.07.2009 na
škodu odporcu ako dlžníka zo zmluvy, keď mu muselo byť známe z konania a činnosti remitenta, že
zmenka sa týka spotrebiteľského úveru.  Vzhľadom k tomu, že pôvodného remitentovi nevzniklo právo
zmenku prijať, ani právo zmenku vyplniť, nevzniklo mu z takejto zmenky ani právo na žiadne plnenie.
Preto ani navrhovateľ, ktorý nadobudol rubopisom zmenku, na ktorej vyplnenie právo nevzniklo a ktorá
ani nemohla byť vôbec od dlžníka prijatá, sa nemôže na základe takejto zmenky s úspechom domáhať
jej vyplatenia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ.  Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu  v celom rozsahu vyhovie. Namietal, že
súd prvého stupňa mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Napadnuté rozhodnutie je podľa neho prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať
pred súdom, lebo odporca uplatnený nárok nepoprel, a je tu aj rozpor s judikatúrou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Namietal, že účastníci nenavrhli dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným
spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi, pričom dokazovanie je podľa § 120 OSP ovládané prejednacou
zásadou. Predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, preukazujúcu jasne, úplne a
zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky
zo strany odporkyne neboli žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov. Súd prvého stupňa mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a
jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Odporca mohol na základe čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia č.
861/2007 vzniesť námietky voči zmenke a ak tak neurobil, akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté,
a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd nesprávne vykonával a
hodnotil dôkazy na skutočnosti, ktoré netvrdil žiadny z účastníkov konania, preto dospel k rozhodnutiu na
základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych
predpisov a práva Európskej únie. Trval na tom, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu
a nie je účastníkom žiadneho spotrebiteľského vzťahu. Predmetom konania je výlučne zmenka a
nie iný záväzkový právny vzťah. S odkazom na ustanovenie § 17 Zmenkového a šekového zákona
odporca nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho
vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Súd porušil poučovaciu povinnosť obmedzenú ustanovením
§ 5 ods. 1 OSP. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi
odporkyňou a remitentom je irelevantný. Nie je mu známy obsah ich údajného zmluvného vzťahu.
Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatnou, ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože
právna úprava spotrebiteľských úverov explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Limitovaná
bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia zmenky. Zmenka
preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli
z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Nesúhlasí s názorom súdu, že sú
závislé na úverovom vzťahu. Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho
v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou
súvisia. Na podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutia iných súdov.

Odporca sa k podanému odvolaniu  nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote na podanie (§ 201,§204 ods.1 OSP)  a zistení, že  spĺňa náležitosti
§ 205 a nasl. OSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a skutkovým stavom
zisteným súdom prvého stupňa, pretože odvolací súd nezistil výnimky ods. 2-7 § 213 OSP (§ 213 ods. 1



OSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s verejným vyhlásením rozsudku
pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci dospel k záveru,
že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne a odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny
a dostatočne odôvodnený v súlade s § 157 ods.2 OSP, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za potrebné
v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú uvedené v
odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov aplikovaných
v danej právnej veci.

Podľa § 222 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších
predpisov, ďalej len „OSP“), odvolanie môže odvolací súd vybaviť aj tak, že pripustí vzatie návrhu  na
začatie konania späť, alebo schváli zmier.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ prípisom zo dňa 21.12.2015, doručeným súdu dňa 22.12.2015,
zobral návrh na začatie konania späť v časti týkajúcej sa uplatnenia zmenkového úroku vo výške 0,25
% denne tak, že zobral návrh späť vo výške 0,19 % denne.
Odporca  na výzvu súdu neoznámil  nesúhlas s čiastočným späťvzatím návrhu na začatie konanie.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ  zobral svoj návrh na začatie konania čiastočne späť a odporca so
späťvzatím nevyslovil nesúhlas, odvolací súd v súlade s ustanovením             § 96 OSP v spojení s
ustanovením § 222 ods. 2 OSP pripustil vzatie návrhu späť, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v danej časti zrušil a konanie zastavil.

V danej právnej veci je predmetom konania pred súdom prvého stupňa je návrh na uplatnenie
pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho
základe sa navrhovateľ domáhal zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania.
Podľa predloženého návrhu je navrhovateľ ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavila odporkyňa, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ
pohľadávku doposiaľ neuhradil.

Z obsahu podaného odvolania navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ v odvolaní namietal vadu konania
spočívajúcu v prekvapivom rozhodnutí prvostupňového súdu, čo považoval za vadu konania spočívajúcu
v odňatí možnosti konať pred súdom. Odvolací súd preto predtým ako preskúmal rozhodnutie
prvostupňového súdu skúmal, či konanie zaťažil vadou konania namietanou navrhovateľom. Z obsahu
spisu vyplýva, že prvostupňový súd pred nariadením pojednávania oznámil účastníkom konania, že vo
veci nariadil pojednávanie z dôvodu, že predmetný právny vzťah bude posudzovať podľa zákonných
ustanovení o ochrane spotrebiteľa, teda z hľadiska spotrebiteľského práva a na pojednávaní dňa
20.02.2015 vykonal dokazovanie tiež oboznámením sa pripojeným exekučným spisom a z neho najmä
úverovou zmluvou, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmenkou, exekučným titulom. Navrhovateľ
sa na pojednávanie nedostavil, zaslal súdu písomné ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní a
vyjadrenie k veci, v ktorom trval na posúdení jeho nároku z titulu vystavenej zmenky odporkyňou podľa
nariadenia a nesúhlasil s procesným postupom súdu. Prvostupňový súd v dôvodoch svojho písomného
rozhodnutia konštatoval svoj postup a postup navrhovateľa. S poukazom na vyššie uvedené je preto
námietka navrhovateľa o prekvapivom rozhodnutí je nepravdivá. Odvolací súd nezistil žiadne vady
konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu
veci.
V Zbierke súdnych rozhodnutí SR bolo pod číslom 93/2015 publikované spoločné stanovisko
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho
stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v znení:
I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a



povahu , pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu bolo
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky - v zákonom
stanovenom osobitnom médiu so špeciálnym zameraním a účelom,  pod R 93/2015. Uvedeným
postupom plnil Najvyšší súd zákonom stanovenú povinnosť dbať o jednotný výklad a jednotné
používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 16 zákona č. 335/1991 Zb. o
súdoch a sudcoch). Táto povinnosť mu v súčasnosti vyplýva z ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O publikovaní predmetného rozhodnutia bolo
rozhodnuté v rámci zákonom upraveného mechanizmu zabezpečujúceho koherentnosť judikatúry (IV.
ÚS 60/2010). Osobitný proces, výsledkom ktorého bolo publikovanie spoločného stanoviska oboch
kolégií v zbierke ako  R 93/2015, priznáva tomuto stanovisku osobitný význam. Výklad najvyššieho
súdu, ktorý v ňom podal, nie je síce právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) má ale vysokú
vecnú autoritu. I keď judikatúra Najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu silu
má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov), ako  aj v horizontálnej línii (medzi
jednotlivými senátmi a kolégiami najvyššieho súdu navzájom).  Nemožno prehliadať podstatný rozdiel
medzi rozhodnutím nepublikovaným v zbierke (ďalej len „nepublikované rozhodnutie“) a rozhodnutím,
ktoré bolo na podklade zákonom určenej procedúry navrhovania a schvaľovania osobitným orgánom
najvyššieho súdu uverejnené v zbierke (ďalej len „publikované rozhodnutie“). Pokiaľ nepublikované
rozhodnutie najvyššieho súdu vyjadruje názor členov senátu (resp. väčšiny členov senátu) najvyššieho
súdu v individuálne ním prejednávanej veci, názor vyjadrený v publikovanom rozhodnutí je zároveň
zovšeobecňujúcim názorom (relevantnej väčšiny) členov kolégia najvyššieho súdu, ktoré vždy tvorí
viacero senátov. Názor vyjadrený v nepublikovanom rozhodnutí sa v tomto zmysle prípadne (ak vec
prejednávajúci senát dospeje k záveru, že sú pre to splnené podmienky) môže odkloniť či odchýliť od
názoru vyjadreného v publikovanom rozhodnutí, tým ale ešte bez ďalšieho nedochádza k „prekonaniu“
názoru, na ktorom spočíva publikované rozhodnutie.

Zákon č. 191/1950 Sb. a OSP reagovali na prijaté rozhodnutie zákonom č. 438/2015 Z.z. účinným
od 23.12.2015. Doplnil v čl. II. Zákon č. 191/1950 Sb. v §17 ods.1 o novú vetu a doplnil odsek 2.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky
vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystavovateľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní, v ktorom sa
uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce
námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho záväznosť zo
zmluvy vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Poznámka pod čiarou odkazuje príkladmo na §
52 OZ, § 5a zákona č. 250/207 Z.z. Tento zákon v čl. I. zmenil a doplnil OSP v  § 79  o odseky 3,4, § 114
ods.2 OSP,  v ktorých upravil náležitosti návrhu na začatie konania pri nároku uplatnenom zo zmenky
a sankciu za nesplnenie povinnosti spočívajúcej v posudzovaní nároku titulom spotrebiteľskej zmluvy a
poučenie žalovaného  o možnosti uplatňovania námietok. Jednou zo základných zásad práva Európskej
únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a
zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali,
resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo
znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky
nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky
aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti
nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010
nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo
zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až  zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom
od 01.01.2011 do 30.04.2014. S účinnosťou od 01.05.2014 je táto ochrana zabezpečená v zákone



č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.  Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje
žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ
má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých
okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch môže byť nepoužiteľná. Na
podklade takejto úvahy vyvstáva aj právny záver o tom, že z takej zmenky nemohol vzniknúť platný
zmenkový záväzok.

Odvolací súd  s poukazom na judikát R 93/2015, ktorým sa riadil, by preto v zásade nemusel vysvetľovať,
prečo tento judikát považuje za opodstatnený (platí totiž zásada, že len ten, kto volí odklon od
judikatúry, musí náležite vysvetliť, prečo sa neriadi judikátom). Odvolací súd viazaný viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania (§212 ods.1 OSP) k jednotlivým odvolacím dôvodom navrhovateľa, spočívajúcim
predovšetkým v zdôraznení platnosti príslušnej zmenky a nepripustení akéhokoľvek súdneho prieskumu
okolností vzniku zmenky a vykonania dokazovania v tomto smere udáva, že sa nestotožnil s jeho
argumentáciou spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov. Pri postupe podľa nariadenia
je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý súdny proces a zásadu kontradiktórneho konania,
najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je
nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia. Z článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje
inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sa riadi procesným právom členského štátu, v
ktorom sa konanie vedie. Nariadenie nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny
súdom a je možné aplikovať procesnoprávne predpisy použiteľné v slovenskom právnom poriadku,
predovšetkým aplikáciu znalostí určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho
v konaní, či ochrany dobrých mravov. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení
neskorších predpisov, ako základný procesný predpis platný na území Slovenskej republiky dôkaznú
povinnosť upravuje v ustanovení § 120, ktoré v tretej vete odseku 1 umožňuje súdu výnimočne vykonať
aj iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Úvaha
týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvňovaná
povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie  prípadne absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej
súd pristupuje ex offo nie je nariadením vylúčená. Prvostupňový súd preto správne vykonal dokazovanie
v súlade s ustanovením § 120 OSP, správne v súlade s ustanovením § 132 OSP vyhodnotil výsledky
vykonaného dokazovania a vyhodnotil skutkový stav, na ktorý aplikoval správne ustanovenia zákona v
správnej interpretácii. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdil. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil na neplatnosti zmluvy o úvere pre hrubé narušenie
rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích
prostriedkoch. Zmluvu vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, z ktorého veriteľovi nemohlo
vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Navrhovateľ tejto časti v dôvodoch odvolania neuviedol k
právnemu posúdeniu veci nič, argumentoval len tým, že prvostupňový súd nemohol založiť svoj názor
na skúmaní tohto právneho úkonu, ktorého nebol účastníkom konania a mal rozhodovať len na základe
ním predloženej zmenky. Vzhľadom na vyššie uvedené, prijaté stanovisko NS SR v judikáte R 93/2015,
odvolací súd považuje tento odvolací dôvod za bezpredmetný.

Prvostupňový súd napriek tomu, že posúdil úverovú zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon, na
základe ktorého nemohlo dôjsť k vystaveniu zmenky, vyhodnotil za neprijateľné zmluvné podmienky
týkajúce sa dojednania v časti bodu 17 všeobecných obchodných podmienok, pretože sa jedná o
podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťala možnosť veriteľa domáhať sa od spotrebiteľa
zaplatenia neprimeranej sumy (úrok 0,25 % denne) ako sankcie spojenej s nesplnením záväzku (§ 53
ods. 4 písm. k/ OZ) a neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods.4 písm. l/ OZ spočívajúcu v prenesení
povinností dodávateľa niesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa. Celú dohodu o vyplnení blankozmenky
vyhodnotil ako neplatnú dohodu, preto pôvodnému reminentovi vôbec nevzniklo právo na vyplnenie
blankozmenky. Pôvodný remitent nemal práva a povinnosti zo zmenky, preto ich nemohol indosamentom
previesť na žalobcu. Ďalej posúdil samotnú zmenku a dospel k záveru, že  veriteľ ju podľa § 4 ods. 6
zákona o spotrebiteľských úveroch nemohol prijať ako zabezpečovaciu zmenku, pretože bola vyplnená
podstatne vyššou sumou ako pripúšťalo zákonné ustanovenie, keď zmluvu vyhodnotil ako bezúročnú
a bez poplatkov, preto zmenka mohla byť vystavená len na sumu istiny 600 eur a zákonného úroku z
omeškania. Preto konanie veriteľa spočívajúce v prijatí zmenky prevyšujúcej zákonom prípustnú výšku
považoval za výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi nepožívajúcim právnu ochranu. Navrhovateľ v
odvolaní poukázal na zákon č. 258/2001 Z.z., ktorý pripúšťal vystavenie zmenky. Uviedol, že limitovaná
bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia a bolo pripustené
vypĺňať ich dodatočne po ich vystavení. V tejto časti odcitoval celý rozsudok Krajského súdu v Banskej



Bystrici sp.zn. 43 CoZm 10/2013 z 21.11.2013, na záveroch ktorého založil svoje tvrdenie a uznesenie
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4 CoZm 3/2014 z 13.06.2014. Uvedené rozhodnutia nie sú záväzné,
vyjadrujú názor dvoch senátov obchodných kolégií nesúladných s judikátom R 93/2015. Okrem citácii
týchto rozhodnutí neuviedol,  v čom nesúhlasí s rozhodnutím  prvostupňového súdu, len z obsahu
predložených rozhodnutí odvolací súd vyvodil, že podľa názoru navrhovateľa prvostupňový súd bol
oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa  musia pre jej platnosť zo
zákona do nej uviesť. S uvedenými dôvodmi sa odvolací súd vyporiadal vo vyššie uvedených dôvodoch.

Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods.
1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému  odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože si právo na ich priznanie neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/326/2013", "guid": "92bc7203-b2fb-4657-9709-6b83a0ec0790:95a8170b-1efc-4079-82c1-cc04f1d454c0", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7e4aa2dc-f26d-412c-a80c-3a6b7d7ddc90", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 60/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 60/2010 z 20. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-20", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7e4aa2dc-f26d-412c-a80c-3a6b7d7ddc90"}, {"guid": "7571eaa2-af87-4041-83c7-07ff8e104595:eda19390-55ed-4fc2-ae68-1067f20f7a33", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Er/484/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 5Er/484/2010 z 17. 9. 2015", "sud": "Okresný súd Ružomberok", "datum_vydania": "2015-09-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7571eaa2-af87-4041-83c7-07ff8e104595:eda19390-55ed-4fc2-ae68-1067f20f7a33"}], "citovane_v": []}