Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoE/117/2015 z 28. 7. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 28. júla 2015, sp. zn. 6CoE/117/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3215201995.1 Krajský súd Trenčín | 6CoE/117/2015 | ECLI:SK:KSTN:2015:3215201995.1 | 2015-07-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c833176-0ac4-4c7c-b27f-fc2fbdec148d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3215201995.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/117/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215201995
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3215201995.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova č. 25, IČO : 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom
v Bratislave 811 09, Grösslingova 4, advokátom a konateľom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.
proti povinnému M. M., bytom Z. XX o vymoženie 296,99 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 14. mája 2015 č.k. 4Er/444/2015 - 10
v senáte jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie s poukazom na § 103, § 104 ods. 1, §
159 ods. 3 a § 251 ods. 4 O.s.p.. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., v zmysle
ktorého žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie
bolo zastavené. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci oprávnený navrhol
vykonať exekúciu voči povinnému na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn. SR 5565/06
zo dňa 07. novembra 2006. Z úradnej činnosti mal súd za preukázané, že na okresnom súde bola
vedená exekúcia pod spisovou značkou 2Er/284/2008 v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Bratislava proti povinnému Marianne Mozolovej, ktorá bola zastavená uznesením č.k. 2Er/284/2008
- 24 zo dňa 08.12.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11CoE/28/2012 -
38 zo dňa 21.03.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.05.2012. Rovnako bola na okresnom
súde vedená exekúcia pod sp.zn. 4Er/676/2014 na podklade tých istých listinných dôkazov, t.j. na
základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 5565/06 zo dňa 07.11.2006,
ktorým bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá
uznesením okresného súdu zo dňa 27.08.2014 č.k. 4Er/676/2014 - 10, právoplatným dňa 08.10.2014.
Následne uznesením zo dňa 23.10.2014 č.k. 4Er/676/2014 - 17, právoplatným dňa 13.11.2014 okresný
súd exekučné konanie zastavil. Okresný súd konštatoval, že pred podaním návrhu oprávneného
na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu medzi tými
istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol vyššieuvedenými uzneseniami. V danom
prípade ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá je predpokladom toho, aby súd nekonal
a nerozhodoval o veci, o ktorej už skôr právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný orgán, ktorého
rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných
vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania (iné rozhodnutie súdu v prípade
prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, podľa ktorej k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei iudicatae dochádza vtedy, ak sú
kumulatívne splnené tri podmienky, a to: začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne
rozhodnuté; začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi; začne sa opätovne konať o tej istej
veci. Nakoľko uvedenými uzneseniami bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného,



ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti
exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutia, ktoré založili prekážku právoplatne
rozhodnutej veci (rei iudicatae), a teda keďže oprávnený podal v totožnej veci návrh na vykonanie
exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať a bolo potrebné exekučné konanie
zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že v tejto
fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie
poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo
vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. V predmetnej veci však okresný súd
o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol napadnutým
uznesením o zastavení exekúcie. Zastával názor, že v danom prípade exekučný súd nesprávne
aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom
konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení
exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z.,
aplikovať zásadu res iudicata. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej
by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, pretože exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie,
ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Je teda zrejmé, že exekučné konanie
nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces, v dôsledku čoho akékoľvek
skončenie exekučného konania nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň poukázal
na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako
vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Uviedol, že rozhodnutie okresného súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom
konaní. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného
súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu dôvodov
podaného odvolania. Dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdiť ako vecne správne. Rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 07. novembra 2006, sp.zn. SR 5565/06.
Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie, keďže v predmetnom exekučnom
konaní je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného ten istý rozhodcovský rozsudok, v
súvislosti s ktorým už okresný súd rozhodol, a to uznesením zo dňa 08.12.2011 č.k. 2Er/284/2008 -
24, ktorým bola exekúcia voči povinnému vyhlásená za neprípustnú a zastavená a uznesením zo dňa
27.08.2014 č.k. 4Er/676/2014 - 10, ktorým bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietnutá.

Z obsahu pripojeného uznesenia okresného súdu zo dňa 08.12.2011 č.k. 2Er/284/2008 - 24 a
uznesenia zo dňa 27.08.2014 č.k. 4Er/676/2014 - 10 vyplýva, že oprávnený sa na podklade exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s. sp.zn. SR 5565/06 zo dňa 07.11.2006 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému
pre vymoženie sumy 296,99 € s príslušenstvom. V uvedenej exekučnej veci okresný súd uznesením
zo dňa 08.12.2011 č.k. 2Er/284/2008 - 24 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
21.03.2012 č.k. 11CoE/28/2012 - 38 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Rovnako
uznesením zo dňa 27.08.2014 č.k. 4Er/676/2014 - 10 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá a uznesením zo dňa 23.10.2014 č.k. 4Er/676/2014 - 17
exekučné konanie zastavené.



Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p. , podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či
sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104
ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za
ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;

3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné
vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami
sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania;
ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie
zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p .. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku
rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p. , ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je
nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom



konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, okresný súd už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom
návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými
istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol. Uznesením zo dňa 08.12.2011 č.k.
2Er/284/2008 - 24, právoplatným dňa 03.05.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 21.03.2012 č.k. 11CoE/28/2012 - 38, ktorým bola exekúcia voči povinnému vyhlásená za
neprípustnú a zastavená a uznesením zo dňa 27.08.2014 č.k. 4Er/676/2014 - 10, ktorým bola žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá a následne uznesením zo
dňa 23.10.2014 č.k. 4Er/676/2014 - 17, právoplatným dňa 13.11.2014 bolo exekučné konanie zastavené.
Nakoľko uvedeným uzneseniami bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý
bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto
exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne
rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva právny názor, že uvedené
uznesenia založili prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na
vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre
existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .