Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Cbi/6/2016 z 29. 1. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 29. januára 2017, sp. zn. 49Cbi/6/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6016200652.1 Krajský súd Banská Bystrica | 49Cbi/6/2016 | ECLI:SK:KSBB:2017:6016200652.1 | 2017-01-29 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-563, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-255.odsek-2 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ec7b8ba7-0db4-44c7-8c61-a66e5702d3ad Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6016200652.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 49Cbi/6/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200652
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200652.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou JUDr. Miroslavou Púchovskou v právnej veci žalobcu Ing.
Ladislav Kokavec so sídlom J. Vargu 16, 984 01 Lučenec, správca úpadcu Investičný fond PSIPS, a.
s. „v likvidácii so sídlom Rudlovská cesta 85, 974 01 Banská Bystrica, IČO:30 230 217, zastúpeného
Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Barát, s. r. o., Školská 3, 949 01 Nitra, IČO:36 868 639 proti
žalovanej X.. V. R., Q. č. XXXX/XX, XXX XX U. - I., zastúpenej advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom
so sídlom Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, o zaplatenie príslušenstva pohľadávky takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 68.281,70 eur
odo dňa 26.6.2007 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti nárok žalobcu ohľadne úroku z omeškania zamieta.

III. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 46,56 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 34Cbi/31/2009-453 zo dňa 18. februára 2013 zaviazal
žalovanú vtedy ako žalovanú 1/ zaplatiť žalobcovi sumu 68.281,70 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 6 % p.a. od 7.12.2005 do zaplatenia. Vo zvyšku voči žalovanej 1/ žalobu zamietol. Voči
žalovanému 2/ - N., a. s. D.alobu zamietol v celom rozsahu a rozhodol, že o trovách konania rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Na odvolanie žalovanej ( vtedy žalovanej 1/) Najvyšší súd SR rozsudkom č. k. 5Obo/32/2013,
5Obo/33/2013-537 z 20. marca 2014 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
34Cbi/31/2009-453 z 18. februára 2013 výroku, ktorým bola žalovaná 1/ zaviazaná zaplatiť žalobcovi
sumu 68.281,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % p.a. od 7. decembra 2005 do zaplatenia
potvrdil, vo zvyšku odvolanie žalovanej 1/ odmietol a zároveň potvrdil uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 34Cbi/31/2009-508 z 28. júna 2013, ktorým krajský súd priznal žalovanej 1/
oslobodenie od súdneho poplatku za podané odvolanie.

3. Následne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 34Cbi/31/2009-564 zo dňa 25. júna 2014
rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi a žalovanej 1/ náhradu trov konania nepriznal a zároveň
zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému 2/ trovy konania vo výške 621,25 eur.

4. Voči uzneseniu podala odvolanie žalovaná (vtedy žalovaná 1/) a Najvyšší súd SR uznesením
č .k. 5Obo/41/2014-606 zo dňa 25. novembra 2014 uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
34Cbi/31/2009-564 v časti výroku, ktorým žalobcovi a žalovanej 1/ náhradu trov konania nepriznal zrušil
a vec v zrušenej časti vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia Najvyšší



súd okrem iného uviedol, že žalovaná 1/ mala v konaní čiastočný úspech, a to vo výške 187.252,58 eur a
neúspech vo výške 68.261,70 eur (187.252,58 eur + 68.281,70 eur = 255.534,28 eur). Z odôvodnenia
napadnutého uznesenia nevyplýva, že by sa súd prvého stupňa riadil ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keďže
z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je možné preskúmať dôvody, pre ktoré prvostupňový súd
nepriznal žalovanej 1/, ktorá mala vo veci čiastočný úspech pomernú náhradu trov konania, resp. z
akého dôvodu jej nepriznal pomernú náhradu trov konania.

5. Na dovolanie žalovanej (vtedy žalovanej 1/) Najvyšší súd SR uznesením č. k. 1ObdoV 13/2014,
1ObdoV 14/2014-617 zo dňa 26. novembra 2015 dovolanie žalovanej 1/ proti rozsudku Najvyššieho
súdu SR zo dňa 20.marca 2014 č. k. 5Obo/32/2013-537 v časti jeho potvrdzujúceho výroku v istine
pohľadávky odmietol. V časti jeho potvrdzujúceho výroku čo do úroku z omeškania vo výške 6 %
p.a. od 7. decembra 2005 do zaplatenia rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.marca 2014
č. k. 5Obo/32/2013-537 zrušil a vec v tejto časti vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a
zároveň dovolanie žalovanej 1/ proti uzneseniu Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.marca 2014 č. k.
5Obo/33/2013-537 odmietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia dovolací súd poukázal na ust. § 563
Občianskeho zákonníka, uviedol, že odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti priznania úroku
z omeškania vo výške 6 % p.a. od 7.12.2005 potvrdil bez toho, aby sa s námietkou žalovanej 1/ právne
relevantným spôsobom skutkovo a právne vysporiadal a vychádzajúc z uvedených aspektov dospel
dovolací súd k záveru, že právo žalovanej 1/ na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v danom
prípade porušené bolo, a preto Najvyšší súd SR ako súd dovolací rozsudok odvolacieho súdu v časti
jeho potvrdzujúceho výroku čo do povinnosti žalovanej 1/ zaplatiť úrok z omeškania vo výške 6 % p.a.
od 7.decembra 2005 do zaplatenia zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

6. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 5Obo/2/2016-630 zo dňa 9.júna 2016 rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 18. februára 2013 č. k. 34Cbi/31/2009-453 v časti jeho potvrdzujúceho výroku
čo do úroku z omeškania vo výške 6 % p.a. od 7.decembra 2005 do zaplatenia zrušil a v tejto časti vrátil
vec Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací
súd konštatoval, že súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil, prečo žalovanú 1/ zaviazal zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania od 7. decembra 2005 do zaplatenia s tým, že uvedené zrejme len prebral
z návrhu žalobcu na začatie konania bez toho, aby sa s tým vysporiadal. Z uvedeného dôvodu v tejto
časti rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušil.

7. Po rozhodnutí dovolacieho súdu bola danej veci pridelená nová spisová značka, preto je vec
ďalej vedená pod č. 49 Cbi/6/2016. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zostalo predmetom konania
príslušenstvo pohľadávky, t. j. zaplatenie úroku z omeškania a zároveň rozhodnutie o trovách konania,
keďže uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým žalobcovi a žalovanej 1/ nepriznal náhradu
trov konania Najvyšší súd SR zrušil.

8. Žalobca vzhľadom na povinnosť ustanoviť si podľa ust. § 90 CSP advokáta, predložil súdu
plnomocenstvo udelené advokátskej kancelárie JUDr. Ladislav Barát, s. r. o. Nitra a zároveň predložil
súdu vyjadrenie z 18.1.2017, v ktorom uviedol, že v zmysle odporúčania príslušného orgánu a
prihliadnuc na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 2/2016 zo dňa 9.9.2016 (správne 9.6.2016)
žalobca si uplatňuje voči žalovanej úroky z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 68.281,70 eur od
1. 11. 2006 do zaplatenia, nakoľko žaloba pôvodne vedená pod sp. zn. 34 Cbi 41/2009 bola podaná
správcom niekedy v mesiaci september 2006, čím je nepochybné, že deň nasledujúci po doručení žaloby
súdu možno považovať za prvé uplatnenie práva veriteľa voči dlžníkovi požadovať zaplatenie úrokov z
omeškania. Keďže nie je žalobcovi známy presný dátum, uplatňuje si úroky z omeškania od 1.11.2006
do zaplatenia z dlžnej sumy právoplatne priznanej rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
34Cbi/31/2009-453 zo dňa 18.2.2013. Zároveň z dôvodu hospodárnosti ospravedlnil neúčasť žalobcu
a právneho zástupcu na pojednávaní nariadenom na deň 30.1.2017 a súhlasil s prejednaním veci bez
ich prítomnosti.

9. V zmysle uvedeného súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

10. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalovanej, ktorý uviedol, že stanovisko žalobcu k prvému
dňu omeškania nemá oporu v právnych predpisoch a skutkovom stave, nakoľko podľa O.s.p., ktorý bol
vtedy účinný, hmotno-právny úkon vykonaný v občianskom súdnom konaní proti účastníkovi sa stáva
účinný momentom, kedy sa tento účastník o vykonaní úkonu dozvie, nie kedy je vykonaný voči súdu.



Dátum doručenia žaloby preto nie je rozhodujúci, rozhodujúce je, kedy súd prvýkrát informoval žalovanú
o tom, že takýto úkon bol voči nej vykonaný, t. j., že bola voči nej podaná žaloba s požadovanou výškou
náhrady škody. Takýto úkon, prvý, ktorý bol vykonaný voči žalovanej bolo doručenie platobného rozkazu
dňa 25.6.2007. Mal za to, že rozhodujúcim dátumom by mal byť dátum, kedy bolo žalovanej doručené
pripustenie zmeny žaloby, a to dňa 21.1.2009. Až touto žalobou bol uplatnený nárok tak, ako bol neskôr
súdom priznaný, to znamená bolo zohľadnené, že žalovaná spôsobila stratu konkurznej podstate, ale
zároveň následným úkonom zabezpečila pre podstatu aj príjem a túto skutočnosť žalobca zohľadnil až
v zmene žaloby, o ktorej sa žalovaná dozvedela dňa 21.1.2009. Mal za to, že prvým dňom omeškania
bol až deň nasledujúci, to znamená pohľadávka sa stala splatnou druhý deň po doručení, t. j. pred 22.1.
a v omeškaní bola žalovaná od 23.1.2009.

11. Podľa ust. § 563 Obč. zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

12. Časť splnenia (splatnosť) môže byť podľa povahy dlhu stanovený dohodou alebo právnym predpisom
alebo určený v rozhodnutí. Typickým nárokom, u ktorého nebýva časť plnenia predmetom dohody, a
nie je stanovený v Občianskom zákonníku je nárok na náhradu škody. V takomto prípade právo určiť
čas splnenia patrí veriteľovi (poškodenému). Splatnosť záväzku nastáva nasledujúci deň po dni, keď bol
dlžník vyzvaný veriteľom k plneniu. Za výzvu sa považuje aj návrh na začatie súdneho konania podaný
veriteľom. V takomto prípade sa dlh stane splatný deň po doručení návrhu dlžníkovi.

13. Žalobca požadoval zaplatenie úroku z omeškania od 1.11.2006, keďže mal za to, že žaloba bola
podaná v mesiaci september 2006 a za deň nasledujúci po doručení žaloby súdu možno považovať za
prvé uplatnenie práva veriteľa voči dlžníkovi požadovať zaplatenie úrokov z omeškania ale vzhľadom
na to, že mu presný dátum nie je známy, uplatňuje si úroky z omeškania od 1.11.2006.

14. Z obsahu spisu súd zistil, žaloba bola podaná na Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 18.9.2006.

15. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní namietol, že dátum doručenia žaloby nie je rozhodujúci,
rozhodujúce je, kedy súd prvýkrát informoval žalovanú o tom, že takýto úkon bol voči nej vykonaný, t.
j., že žaloba bola voči nej podaná. Mal za to, že takýto úkon, ktorý bol vykonaný voči žalovanej bolo
doručenie platobného rozkazu 25.6.2007, ale za rozhodujúci dátum od kedy by bolo možné požadovať
od žalovanej zaplatenie úroku z omeškania je dátum 23.1.2009, pretože dňa 21.1.2009 bolo žalovanej
doručené pripustenie zmeny žaloby, pohľadávka sa stala splatnou na druhý deň, t. j. 22.1.2009 a v
omeškaní bola žalovaná od 23.1.2009.

16. S týmto názorom právneho názoru žalovanej sa súd nestotožnil, nestotožnil sa ani s dátumom
1.11.2006, od ktorého požadoval zaplatenie úroku z omeškania žalobca, pretože vo veci bol vydaný
platobný rozkaz dňa 16.3.2007 (čl. 59), ktorý bol žalovanej doručený spolu s návrhom dňa 25.6.2007,
teda najneskôr týmto dňom sa žalovaná mohla dozvedieť o tom, že si žalobca voči nej uplatňuje
predmetnou žalobou nárok na náhradu škody a v akom rozsahu. Vzhľadom na vyššie uvedené citované
ustanovenie ako aj na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že by žalovanú vyzýval na zaplatenie
pohľadávky predtým, ako bola podaná žaloba, dospel súd k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na
zaplatenie predmetného úroku z omeškania vo výške 6 % ročne až odo dňa nasledujúceho po doručení
návrhu spolu s platobným rozkazom žalovanej, t. j. od 26.6.2007, ktorým dňom sa žalovaná dostala
do omeškania. Keďže v odvolaní proti napadnutému rozsudku žalovaná nenamietala výšku úroku, ktorá
nebola sporná, namietla len skutočnosť, že Krajský súd v Banskej Bystrici neuviedol, prečo mala byť
v omeškaní práve od dátumu t. j. 7.12.2005, súd sa po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom zaoberal
len dátumom, od kedy sa mohla žalovaná dostať do omeškania so zaplatením svojho záväzku.

17. Z uvedeného dôvodu súd v prevyšujúcej časti nárok žalobcu ohľadne úroku z omeškania zamietol,
a to v časti, v ktorej žiadal priznať úrok z omeškania, teda od 1.11.2006 do dátumu 25.6.2007.

18. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením právneho zástupcu žalovanej, že by mal priznať žalobcovi úrok
z omeškania až od 23.1.2009, keď bolo žalovanej doručené uznesenie o pripustení zmeny žaloby
ohľadne žalovaného N., a. s., D., pretože táto skutočnosť, t. j. že žalobca požiadal v priebehu konania o
pripustenie ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného nemá žiadny vplyv voči žalovanej na



plnenie jej záväzku, keďže tak ako bolo vyššie uvedené, žalovaná sa najneskôr dňom doručenia návrhu
spolu s platobným rozkazom dozvedela o povinnosti zaplatiť žalobcovi jeho pohľadávku.

19. Čo sa týka náhrady trov konania, ktoré uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým
rozhodol, že žalobca a žalovaná 1/ nemajú nárok na náhradu trov konania Najvyšší súd SR zrušil,
rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici tak, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania vo výške 46,56 %, a to z dôvodu, že predmetom konania bolo zaplatenie sumy 255.534,28 eur,
súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 68.281,70 eur a vo zvyšnej časti, t. j. v časti o zaplatenie
187.252,58 eur žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z vyššie cit. ustanovenia § 255 ods. 2 CSP
s tým, že pomerný úspech žalovanej v konaní predstavoval 73,28 %, úspech žalobcu 26,72 %, potom
čistý úspech žalovanej predstavuje 46,56 % (73,28 - 26,72). V zmysle vyššie citovaného ustanovenia
262 ods. 1 CSP súd v tomto rozhodnutí rozhodol len o nároku na náhradu trov konania s tým, že po
právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajskom súde v Banskej
Bystrici, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým (§365 ods. 1 CSP), že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak (§ 366 CSP)
a) sa týkajú procesných podmienok



b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo má ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.