Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/52/2018 z 27. 6. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. júna 2018, sp. zn. 19Co/52/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8614200725.2 Krajský súd Prešov | 19Co/52/2018 | ECLI:SK:KSPO:2018:8614200725.2 | 2018-06-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0f03a000-86b0-44d2-b284-3e258eb0e23d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8614200725.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/52/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614200725
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8614200725.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX I. Z. XX, právne zastúpenej: Mgr. Zuzana Vaňková, advokátka so sídlom Sov. hrdinov 200/33,
089 01 Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO:
35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16,
811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a vydanie bezdôvodného
obohatenia v sume 2.731,18 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník
č.k. 5C/33/2014-93 zo dňa 15.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zastavení konania v časti o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zrušenie rozhodcovského
rozsudku rozhodcu Z.. S. H., sp. zn. RK-053/07-MK zo dňa 22.05.2007. Ďalším výrokom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.731,18 eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od
06.06.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 163,50
eur na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku po vykonanom dokazovaní a citujúc ust.
§ 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r), § 54 ods. 1, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 457 a §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. skonštatoval, že strany
dňa 28.12.2005 uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný
poskytol žalobkyni úver vo výške 3.983,47 eura (120.006 Sk). Žalobkyňa za tento úver zaplatila sumu
5.340,35 eura, čo je zrejmé z listu žalobcu, ktorý nie je datovaný (č. l. 46 spisu), kde žalovaný uviedol, že
žalobkyňa uhradila sumu 4 244,75 eura za roky 2006 - 2008, sumu 290 eur uhradila žalovaná žalobcovi
na účet exekútora, čo je zrejmé z poštových poukážok za rok 2010 (č. l. 48-49 spisu), sumu 105,60 eura
uhradila žalovaná žalobcovi na účet exekútora, čo je zrejmé z poštových poukážok za rok
2011 (č. l. 50 spisu) a sumu 700 eur, ktorú uhradila žalovaná bankovým prevodom zo dňa 31.05.2011
na účet exekútora (č. l. 51 spisu). Na základe citovaného rozhodcovského rozsudku žalovaný podal
návrh na výkon exekúcie o vymoženie 1.998,81 eura, ktorá je vedená u súdneho exekútora Z. Z. N.,
Z. XX, XXX XX H. pod sp. zn.: Ex 549/2009. Výška plnenia žalobkyne bola celkom 1.998,83 eura.
Žalobkyňa dňa 16.04.2009 podala návrh na zastavenie exekúcie na Okresný súd Svidník, ktorý jej
návrhu vyhovel a uznesením zo dňa 27.02.2013 pod č.k. 6Er/193/2009-44 zo dňa 27.02.2013, ktoré



nadobudlo právoplatnosť dňa 03.04.2013, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Z
odôvodnenia tohto uznesenia je zrejmé, že v danom prípade rozhodcovská doložka nebola osobitne
dojednaná k zmluve, nebola ani osobitne zmluvnými stranami podpísaná a nevyplýva z nej, že povinná
bola oboznámená o tom, že spory medzi zmluvnými stranami môžu byť riešené aj pred rozhodcovským
súdom. Z toho vyplýva, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, teda zmluva je neplatná. Ak je zmluva
neplatná, je každá zo strán povinná vrátiť druhej všetko, čo podľa nej dostala. Žalobkyňa zaplatila
žalovanému celkom 5.340,35 eura a bol jej poskytnutý úver vo výške 2 609,17 eura, a všetko čo
zaplatila naviac, t.j. 2.731,18 eura (5.340,35 eura - 2.609,17 eura) je bezdôvodné obohatenie na strane
žalovaného. Z uvedených dôvodov súd zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie
v sume 2.731,18 eura.
3. Žalobkyňa si uplatnila proti žalovanému okrem istiny aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne
od doručenia návrhu do zaplatenia. Žalovanému bol doručený návrh dňa 05.06.2014. Žalovaný sa
nasledujúcim dňom, teda 06.06.2014 dostal do omeškania (§ 563 Občianskeho zákonníka). Žalovaný
svoj dlh žalobkyni doposiaľ nezaplatil, a preto je od 06.06.2014 v omeškaní. Z uvedených dôvodov
prvoinštančný súd, aj čo sa týka príslušenstva pohľadávky žalobe vyhovel.

4. K námietke premlčania vznesenej žalovaným prvoinštančný súd uviedol, že ju považuje za
nedôvodnú. V danom prípade je potrebné aplikovať 10 - ročnú objektívnu premlčaciu dobu, pretože
došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný ako veriteľ pozná spotrebiteľské právo,
keďže dlhodobo poskytuje úvery na finančnom trhu a teda to je základným nástrojom jeho činnosti.
Spotrebiteľské právo pozná a úmyselne nedáva zmluvy v súlade so zákonom a tým sa aj bezdôvodne
obohacuje.

5. Z dôvodu späťvzatia žaloby v časti o zrušenie rozhodcovského rozsudku rozhodcu Z. S. H. sp. zn.
RK-053/07-MK zo dňa 22.05.2007 žalobkyňou na pojednávaní dňa 23.08.2017, s čím žalovaný podaním
zo dňa 22.09.2017 súhlasil, preto súd konanie v tejto časti zastavil (§ 145 ods. 2, § 146 ods. 1 CSP).

6. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 2 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo. V danom prípade v konečnom dôsledku žiadna zo strán nemala vo veci plný
úspech, pretože žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania v časti o zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa § 256 ods. 1 CSP a v časti konania o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume
2.731,18 eura s prísl. bola úspešná podľa § 255 ods. 1 CSP.
7. S poukazom na § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch z dôvodu, že žalobkyňa je
podľa § 4 ods. 2 písm. u) uvedeného zákona od súdneho poplatku oslobodená a súd jej návrhu vyhovel,
neúspešného žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok za návrh po zaokrúhlení 163,50 eur, t.j. 6 %
zo sumy 2.731,18 eur (Položka 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov) na účet Slovenskej pošty,
a.s. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
8. Proti uvedenému rozsudku, a to okrem výroku o zastavení konania v časti, v zákonom stanovenej
lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal závery súdu prvej inštancie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu. Tvrdil, že v konaní nebola dokázaná žiadna skutočnosť, z ktorej by mal vyplývať dôvod
vzniku bezdôvodného obohatenia. Záver súdu odkazuje na neplatnosť rozhodcovskej doložky, čo
nezakladá vznik bezdôvodného obohatenia, lebo na jeho základe k žiadnemu peňažnému plneniu
nedošlo. Ani plnenie vymožené v exekučnom konaní nemá povahu plnenia z rozhodcovskej doložky,
keďže sa v exekučnom konaní vymáha plnenie peňažného záväzku, ktorý nevyplýva z rozhodcovskej
doložky, ale z úverovej zmluvy. Súd nedospel k záveru o neplatnosti úverovej zmluvy, a teda k
neplatnosti záväzku, v súvislosti s ktorým by bezdôvodné obohatenie vzniklo. Rozhodcovský rozsudok
sp. zn. RK-053/07-MK je deklaratórnym rozhodnutím, nezakladajúcim žiadny nový záväzok. Ním sa
deklarovala existencia práva vyplývajúca zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. V tejto
súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS/354/08. Záväzok uhradiť v exekučnom konaní
vymáhané plnenie nevznikol vydaním rozhodcovského rozsudku, ale už skôr na základe príslušného
zmluvného vzťahu. Rozhodcovský rozsudok priznal právo na zaplatenie peňažnej sumy, ktoré existovalo
skôr ako bol rozsudok vydaný. Poukázal na právnu prax s názorom, že zrušením rozhodnutia, podľa
ktorého bolo plnené, dochádza k bezdôvodnému obohateniu len v prípade, že právny dôvod tohto
plnenia nespočíva v hmotnom práve, teda že podľa hmotného práva tu povinnosť neexistovala.
Vtedy zrušením rozhodnutia tak odpadá právny dôvod a poskytnuté plnenie sa stáva bezdôvodným
obohatením. Tvrdil, že v konaní nebol vykonaný žiaden dôkaz o neplatnosti úverovej zmluvy. Súd prvej
inštancie tak na základe vykonaného dokazovania ani nemohol dospieť k záveru o vzniku bezdôvodného
obohatenia.



9. Odvolateľ súdu prvej inštancie vytýkal aj nesprávne vyhodnotenie uplatnenej námietky premlčania. Z
rozsudku nie je zrejmé, z akých dôkazov vykonaných v konaní súd dospel k záveru o úmysle žalovaného
sa bezdôvodne obohatiť. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Krajských súdov v Banskej Bystrici sp.
zn. 14Co/530/2015, sp. zn. 14Co/637/2015 a v Žiline sp. zn. 9Co/516/2015, podporujúce jeho názor.
Desaťročná premlčacia objektívna lehota je výnimkou zo všeobecnej trojročnej lehoty. Na jej uplatnenie
musia byť dokázané skutočnosti preukazujúce jej uplatnenie, čo v prejednávanej veci sa nestalo. Nebol
vykonaný žiaden dôkaz o úmyselnom konaní smerujúcom k bezdôvodnému obohateniu s cieľom získať
takéto obohatenie.
10. Žalovaný rovnako namietal aj výrok o trovách konania, ktorý je závislý od výroku vo veci samej, o
čom súd prvej inštancie rozhodol nezákonne.
11. Navrhol preto rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať
mu právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v celom rozsahu. Uplatnil si aj trovy
odvolacieho konania, ktoré vyčíslil sumou 144,06 eur. Odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm.
b), d), f) a h) CSP.
12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa tak, že medzi žalobkyňou a právnym predchodcom
žalovaného PROFI REAL Slovakia s.r.o. vznikol zmluvný vzťah, a to zmluvou o revolvingovom
úvere zo dňa 29.12.2005. Ide o typovú zmluvu, ktorá nie je založená z individuálne vyjednaných
zmluvných podmienok. Táto zmluva sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná, formulárová). Ide
o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú je súd povinný podrobiť prieskumu z hľadiska neprijateľných zmluvných
ustanovení, ktoré zhoršujú postavenie spotrebiteľa, a to s poukazom na § 52 OZ a Smernice Rady č.
93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Poukázala na rozsudok
Súdneho dvora EÚ vo veci C-168/05 z 26.10.2006, ako aj rozsudok OS Vranov nad Topľou sp. zn.
7C/166/2014 zo dňa 27.08.2014. Tiež uviedla, že až po tom čo žalobkyňa vyplnila body 1 až 5 Zmluvy
ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru dňa 28.12.2005 (za žalobkyňu to vyplnila pracovníčka
žalovaného - jeho právneho predchodcu), až následne 29.12.2005 bol v zmluve vo formulári doplnený
bod 6 a zmluva bola podpísaná žalovaným. Teda obsah zmluvy žalobkyňa nemohla ovplyvniť. Navyše
zmluva nespĺňa zákonne náležitostí, lebo nie je v nej uvedený údaj o ročnej úrokovej sadzbe (§ 4 ods.
2 písm. h) zákona č. 258/2001 Z.z. a § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z.). Predmetná zmluva
neobsahuje údaj o RPMN, tento údaj obsahuje len žiadosť, kde je uvedená výška 33,69 %, no po
prepočítaní RPMN v skutočnosti táto je vo výške 82,42 %. Tvrdila, že reálne žalobkyňa dostala 2.559,21
eur, ale zaplatila 3.983,47 eur. Keďže v zmluve bola nesprávne uvedená hodnota RPMN, ide o úver
bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti poukázal na zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch platný v čase podpísania zmluvy a jeho § 4 ods. 2 písm. g).
13. Ďalej uviedla, že je v rozpore s dobrými mravmi aj výška zmluvnej odmeny a výška zmluvných
sankcií, ktoré nie sú v zmluve špecifikované. Zmluvná odmena predstavuje sumu 1.374,30 eur a zmluvné
sankcie predstavujú sumu 2.260,10 eur. Žalobkyňa zaplatila navyše aj poplatok za uzatvorenie zmluvy
vo výške 49,49 eur. Žalobkyni bol poskytnutý celkom úver vo výške 2.609,17 eur z čoho vyplýva, že
zmluvná odmena so sankciou predstavuje vyššiu sumu ako samotný úver. Neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je aj podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany
hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa aj neurčitá podmienka alebo tá,
ktorá je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú
sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu
po materiálnej stránke nie je dodané a slúži záujmom dodávateľa. Poukázala na rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 14Co/104/2013 zo dňa 13.03.2014. Tiež zdôraznila, že zmluvné dojednania
predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere uvedené na zadnej strane žiadosti/zmluvy sú nečitateľné.
Drobné písmo pritom spotrebiteľ nie je schopný pri uzatváraní zmluvy si preštudovať. Všetky doklady,
teda aj predmetná zmluva bola súdu prvej inštancie predložená, preto jej preštudovaním tento dospel
k správnemu záveru, že zmluva obsahu neprijateľné podmienky, neobsahuje zákonom predpísané
náležitosti, a preto je neplatná, z čoho vyplýva, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyni.
Podľa žalobkyne aplikácia 10 ročnej objektívnej premlčacej doby súdom prvej inštancie je správna, lebo
konanie žalovaného (uvedenie nesprávneho RPMN v neprospech spotrebiteľa) nemožno hodnotiť inak
ako úmyselné konanie. Navrhla preto rozsudok potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.
14. K replike žalobkyne k odvolaniu žalovaného sa žalovaný už nevyjadril.
15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, a bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej



tabuli súdu a webovej stránke Krajskému súdu v Prešove dňa 29.05.2018 dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.
16. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol, keď uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.731,18 eur s 5, 25 % úrokom z omeškania ročne od 06.06.2014
do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z obsahu spisu a z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa si uplatnila uvedenú sumu ako bezdôvodné obohatenie
v súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.12.2005, uzavretej s právnym
predchodcom žalovaného. Z uvedenej zmluvy, ktorej kópia sa nachádza na č.l. 5 spisu a ktorú súd prvej
inštancie riadne oboznámil na pojednávaní dňa 15.11.2017 vyplýva, že žalobkyni mal byť poskytnutý
úver vo výške 120.006 Sk, čo je 3.983,47 eur. Žalobkyňa v skutočnosti namiesto uvedenej sumy dostala
len 78.604 Sk, čo je 2.609,17 eur a z uvedenej sumy jej bol odpočítaný ešte poplatok za uzatvorenie
zmluvy vo výške 1.500 Sk, čo je 49,79 eur. Žalobkyňa tak reálne dostala 2.559,21 eur, no mala podľa
zmluvy zaplatiť celú sumu úveru, t.j. 120.006 Sk, čo je 3.983,47 eur a navýšenú ešte o zmluvné sankcie.
Uvedené nebolo stranami sporu rozporované. Je možné jednoznačne ustáliť, že za danej situácie, keď
v zmluve - žiadosti bola uvedená RPMN vo výške 33,69 %, táto hodnota nebola uvedená správne,
keďže v skutočnosti jej výška bola podstatne vyššia ako je hodnota 33,69 %. Je preto možné súhlasiť
s názorom, že RPMN uvedená v žiadosti o poskytnutí revolvingového úveru je uvedená v nesprávnej
výške. Už táto skutočnosť robí predmetnú zmluvu zmluvou bez poplatkov a bezúročnou. Navyše je
možné ešte konštatovať, že či už v žiadosti alebo v zmluve o revolvingovom úvere, ktorú žalobkyňa
podpísala 28.12.2005 a právny predchodca žalovaného dňa 29.12.2005, chýba okrem iného splatnosť
poslednej splátky úveru, lebo údaj 18/27 nepostačuje na vyvodenie konkrétnej splatnosti úveru. Aj toto
je dôvodom na záver o tom, že ide o úver bezúročný a bez poplatkový. Odvolací súd tiež dodáva, že je
správny záver súdu prvej inštancie, že ak žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu 5.340,35 eur, pritom jej
bola poskytnutá iba suma 2.609,17 eur, všetko čo zaplatila navyše, teda sumu 2.731,18 eur je možné
považovať za bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu.
17. Keďže súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, no iba okrajovo sa zaoberal neprijateľnými
podmienkami v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, odvolací súd k uvedenému ešte uvádza, že ide o
také podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Pritom je potrebné zdôrazniť, že súd je povinný preskúmať ex offo nekalý
charakter zmluvnej podmienky. Je potrebné upriamiť pozornosť tiež na rozsudok Európskeho Súdneho
dvora sp. zn. C/227/08, ktorý zdôrazňuje odlišovať skutočnosti a okolnosti, na základe ktorých spotrebiteľ
opiera svoje právo od povinnosti súdu ex offo zobrať pri rozhodovaní do úvahy existenciu nekalej
zmluvnej podmienky.
18. Otázkou ochrany spotrebiteľa a činnosťou súdu sa zaoberal Európsky Súdny dvor vo viacerých
svojich rozhodnutiach, a to so záverom, že členské štáty majú povinnosť zabezpečiť, aby nekalé
podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, pritom ani spotrebiteľ nemusí sám poukázať na nekalý
charakter týchto podmienok, lebo napr. z dôvodu nevedomosti spotrebiteľ o nekalom charakter jemu
predložených podmienok ani nemusí vedieť. Preto účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť
len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez návrhu. Pritom je
potrebné zohľadniť aj ústavný aspekt materiálnej rovnosti materiálnej rovnosti medzi spotrebiteľom a
dodávateľom, prejavujúci sa v rovine podústavného práva ako ochrana spotrebiteľa, tiež princíp dôvery
a poctivosti v zmluvných vzťahoch.
19. Teda aj v prejednávanom prípade tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd mali povinnosť
podrobiť prieskumu revolvingovú zmluvu, od ktorej si odvodzuje žalobkyňa svoje nároky uplatnené v
tomto konaní, ato ex offo posúdiť, či uvedená zmluva neobsahuje nekalé, neprijateľné, teda neplatné
podmienky. Za také je možné jednoznačne považovať aj text zmluvy, ktorý je písaný malým, skoro
nečitateľným písmom. Rovnako nekalou podmienkou je aj taká, ktorá zaväzuje spotrebiteľa na plnenie,
ktoré mu po materiálnej stránke nebolo poskytnuté a slúži v skutočnosti iba potrebám dodávateľa. Už
samotná skutočnosť, že právny predchodca žalovaného z poskytnutého, resp. schváleného úveru vo
výške 120.006 Sk v skutočnosti poskytol sumu 78.604 Sk, teda bez akéhokoľvek dôvodu a vysvetlenia
nevyplatil úver o 41.402 Sk je jednak nejasné a neurčité, prečo tak konal, a tiež je nejasné a neurčité,
čo má predstavovať uvedená suma. Navyše za poskytnutý úver si vyúčtoval aj ďalší poplatok 1.500 Sk.
20. V konaní žalovaným navyše nebolo preukázané, aby podmienky zmluvy boli individuálne dohodnuté.
Spotrebiteľské zmluvy totiž nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí iba v prípade, ak neprijateľné
podmienky boli individuálne dojednané.
21. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie poukazuje na ust. § 53 ods. 1 OZ, ktoré je možné
považovať za generálnu klauzulu definujúcu, že dojednania v spotrebiteľskej zmluve nesmú spôsobovať



značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a ak takúto
nerovnováhu obsahujú, je to treba považovať za neprijateľnú podmienku.
22. K ďalšej odvolacej námietke žalovaného, že nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, lebo exekúcia
bola vykonávaná v súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.12.2005
a nie v súvislosti s rozhodcovským rozsudkom odvolací súd uvádza, že podľa § 451 ods. 2 OZ
bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Je možné súhlasiť s tvrdením, že ak je vo vykonávacom
konaní zaplatený dlh, ktorý existoval, je splnený a zaniká; ak ide o plnenie na nedlh, vzniká
oprávnenému bezdôvodné obohatenie na úkor povinného. Ak žalobkyňa vo vykonávacom konaní splnila
rozhodcovským rozsudkom uloženú povinnosť, potom v prípade, že táto povinnosť podľa hmotného
práva skutočne existovala, zanikla by splnením. Ak však takáto povinnosť neexistovala, žalovaný získal
na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie. Vzhľadom na vyššie uvedené so záverom, že žalobkyňa
mala povinnosť žalovanému zaplatiť iba sumu, ktorá jej bola poskytnutá právnym predchodcom
žalovaného, nie celú sumu podľa zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, vzniklo na strane
žalovaného v sume priznanej súdom prvej inštancie bezdôvodné obohatenie. K ďalšej odvolacej
námietke týkajúcej sa nesprávnej aplikácie objektívnej 10 ročnej premlčacej lehote odvolací súd uvádza,
že súd prvej inštancie správne aplikoval v predmetnej veci ust. § 107 ods. 2 OZ, keď vychádzal z 10
ročnej objektívnej premlčacej doby. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, žalovaný, resp. jeho právny
predchodca podnikajúci na slovenskom trhu v oblasti poskytovania úverov, má náležite poznať aj
spotrebiteľské právo tak, aby uzatváral so spotrebiteľmi platné zmluvy a nie zmluvy nereflektujúce
ochranu spotrebiteľa ako takého. V konaní žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu za situácie,
keď neboli dodržané právne prepisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa je nutné v jeho konaní vidieť
minimálne nepriamy úmysel získať vo svoj prospech nenáležiace mu finančné prostriedky. Správne
preto súd prvej inštancie vzhľadom na to, že zmluva bola medzi stranami sporu uzavretá v roku 2005 a
žaloba v predmetnej veci bola súdu prvej inštancie doručená v roku 2014, správne aplikoval 10 ročnú
objektívnu lehotu a správne vyhodnotil, že nárok žalobkyne nie je premlčaný. S uvedeným záverom súdu
prvej inštancie jednoznačne súhlasí aj odvolací súd. Je potrebné ešte dodať, že spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie bude konať
profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Je potrebné predpokladať, že dodávateľ
má dostatočné vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Aj v tomto duchu je nutné vyhodnocovať
konanie žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu, a to aj pri vyhodnocovaní a aplikácii objektívnej
10 ročnej premlčacej lehoty.
23. Odvolací súd ešte uvádza, že ani prípadná vada nedostatku dôvodov rozhodnutia sama o sebe
nemusí vždy disponovať potrebnou intenzitou smerujúcou k porušeniu ústavných práv účastníkov. Túto
skutočnosť je treba posudzovať vždy individuálne pre konkrétny prípad a so zreteľom na charakter
konania. Takú intenzitu zásahu, ktorá je spôsobilá privodiť porušenie ústavných práv dosahuje také
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, na základe ktorej by bolo možné
zistiť rozsah porušenia práva, prípadne také, v ktorom dôvody, na ktorých je založené absentujú, sú
zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, alebo ak sú tieto dôvody zjavne
jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (pozri rozhodnutie Ústavného súdu II.
ÚS/373/08.1. ÚS/344/10).

24. Všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené stranami sporu, len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR. napr. sp. zn. IV. ÚS/115/03.
III. ÚS/209/04 a tiež rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/347/2014 zo dňa 30.09.2015.
25. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom
rozsahu, ako vo výroku vec nesprávne, postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, a to aj čo do
správneho výroku o trovách konania a povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok.
26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté odvolacím súdom postupom podľa § 396 ods. 1
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania
voči v odvolacom konaní neúspešnému žalovanému, a to v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.



27. Keďže proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie v časti o zrušenie
rozhodcovského rozsudku zastavené, odvolanie podané nebolo, tento výrok v zmysle ust. § 367 ods.
2 CSP nadobudol právoplatnosť.
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).