Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/192/2011 z 26. 8. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 26. augusta 2012, sp. zn. 1Co/192/2011, ECLI:SK:KSKE:2012:7211202982.1
Krajský súd Košice | 1Co/192/2011 | ECLI:SK:KSKE:2012:7211202982.1 | 2012-08-26 | Uznesenie
Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1e3c8d8f-0788-412d-9986-385a53486826
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7211202982.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/192/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211202982
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211202982.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu I. H. O., X..H..E.. so sídlom v O., A. S. Č.. XXX/XX,
IČO: XX XXX XXX, zastúpeného U.. P. S., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v O., S. Č.. X,
proti žalovaným: X. P. U., nar. XX.X.XXXX, na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou U.. L. D.,
F. Okresného súdu O.-E., 2. Y. O., nar. XX.X.XXXX, bytom O.-Š., Ž. Č.. XXX/X, o zaplatenie 1.726,88
eur, o odvolaní žalovanej v 2.rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 4.4.2011 č.k. 18C
16/2011-12 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách konania.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a žalovaných zaviazal spoločne a
nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 266,22 eur na účet právneho zástupcu žalobcu.

Uznesenie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že  pred začatím pojednávania vo veci samej a to podaním
zo dňa 14.3.2011 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Späťvzatie
odôvodnil tvrdením, že žalovaná v 2.rade dňa 2.3.2011 t.j. po podaní žaloby uhradila čiastku 1.226,88
eur predstavujúcu istinu uplatnenú v žalobe. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania a to z titulu trov
právneho zastúpenia. Na základe toho súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 96 ods. 1 O.s.p. konanie
zastavil a rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 146 ods. 2 O.s.p., keď mal za to, že žalobca
svoju žalobu zobral späť v dôsledku správania sa žalovanej, ktorá po podaní žaloby uhradila uplatňovaný
nárok. Výšku trov predstavuje odmena za 3 úkony právnej pomoci advokátom a to podľa vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. (prevzatie a príprava  zastúpenia, podanie žaloby a späťvzatie žaloby) a náhrada
paušálnych nákladov 3x po 7,41 euro.

Proti uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná v 2.rade. Táto v odvolaní uviedla, že nesúhlasí so
zaplatením trov konania s poukazom na to, že podľa jej názoru samotné podanie žaloby bolo zavinené
nesprávnym postupom žalobkyne ako realitnej kancelárie. V svojom odvolaní, ako aj v jeho doplnení na
výzvu súdu konkretizovala, že dala do realitnej kancelárie ponuku na predaj svojho bytu a žalobcu ako
realitnú kanceláriu informovala o tom, že na byte viazne dlh z titulu neuhradeného zostatku stavebného
sporenia. Uviedla, že žalobca na to reagoval tým, že jej poskytol pôžičku na zaplatenie uvedeného
zostatku, pričom sa následne aj dohodli na tom, že uvedenú sumu si žalobca odpočíta z úhrady kúpnej
ceny záujemcom o kúpu uvedeného bytu, ktorú mal sprostredkovať. Má teda za to, že pokiaľ  záujemcovi
o byt, ktorého našiel žalobca nebol poskytnutý úver a teda nemohlo dôjsť k úhrade tejto pôžičky žalobcovi
tak, ako to bolo dohodnuté, nenesie zodpovednosť ona, ale žalobca. Tohto následne aj informovala o
tom, že predaj bytu realizuje vo vlastnej réžii a pôžičku vráti potom, ako jej bude uhradená kúpna cena.



Tvrdí, že žalobca ako realitná kancelária ju dostal do problémov, keď nezrealizoval predaj bytu a podal
na ňu žalobu napriek tomu, že ona sa snažila uvedenú sumu uhradiť, čo nakoniec aj zrealizovala.

K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Tento žiadal uznesenie vo výroku o trovách konania potvrdiť s poukazom
na to, že žalovaní sa zaviazali predmet pôžičky vrátiť do 30.9.2010 bezúročne a teda vrátenie pôžičky
nebolo podmienené zrealizovaním realitného obchodu. Žalovaní lehotu na vrátenie nedodržali a preto
ich žalobca  vyzval na splnenie tejto povinnosti v uloženej lehote s tým, že pokiaľ bude táto uhradená,
nebude si uplatňovať príslušenstvo. Poukazuje na to, že žalovaní na výzvu nereagovali a neboli ochotní
komunikovať ani o splátkach až do doby 3.2.2001, kedy bol podaný návrh na vydanie platobného
rozkazu. Poukázal na to, že žalovaní vlastnia viacero nehnuteľnosti a teda nie sú ani sociálne odkázaní.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania podľa
§ 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa sa správne vyporiadal s otázkou zavinenia zastavenia konania, ktoré má vplyv aj na
povinnosť hradiť trovy konania a v tejto časti aj správne rozhodol.

Podľa ust. §  146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
nahradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozhodnutie o trovách konania v prípade, ak je toto
skončené jeho zastavením závisí od posúdenia, ktorý  z účastníkov zavinil jeho zastavenie. Všeobecne
za vychádza zo zásady, že pokiaľ bola žaloba podaná dôvodne a k jej späťvzatiu dôjde pre správanie sa
žalovaného, ku ktorému možno zaradiť aj uhradenie predmetu konania, je treba mať za to, že zastavenie
konania v takomto prípade zavinil žalovaný a tento zodpovedá aj za náhradu trov konania žalobcovi.

Pri posudzovaní dôvodnosti podanej žaloby odvolací súd prihliadol na obsah zmluvy o pôžičke zo dňa
5.8.2010 ktorú žalobca pripojil k žalobe. Z jej obsahu vyplýva, že žalobca poskytol žalovaným bezúročnú
pôžičku vo výške 1.226,88 euro dňom podpísania zmluvy s tým, že táto bude použitá na vyplatenie
nedoplatkov na úvere žalovanej F. X. X. Y..X.. W.. Žalovaní sa zaviazali uvedenú pôžičku bezúročne
vrátiť do 30.9.2010.

Z obsahu uvedenej pôžičky nevyplývajú skutočnosti, ktorými sa v odvolaní bráni žalovaná a to, že
vrátenie pôžičky bude podmienené uzavretím realitného obchodu, resp. takým postupom, ako to v
odvolaní uviedla. Pokiaľ teda žalovaní nesplnili svoju povinnosť vrátiť pôžičku v dohodnutej lehote do
30.9.2010, je treba mať za to, že žaloba na zaplatenie tejto sumy bola podaná dôvodne a keďže túto
žalovaná uhradila až po podaní žaloby, je treba mať za to, že žaloba bola podaná dôvodne a k jej
späťvzatiu došlo v dôsledku správania sa žalovanej.

S poukazom na tieto dôvody má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa rozhodol správne, pokiaľ
žalovaných zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania, ktorých výšku aj vyčíslil a odôvodnil.

Na základe toho odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania podľa § 219
O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa  zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešným
žalovaným náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalobca si náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnil, preto odvolací súd účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.