Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/29/2012 z 2. 10. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 2. októbra 2012, sp. zn. 21S/29/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5012200261.1
Krajský súd Žilina | 21S/29/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5012200261.1 | 2012-10-02 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 250j ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/139c7f58-46e8-4100-b54e-dbedadfa407b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5012200261.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/29/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200261
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012200261.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov
senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Martina Bargela, v právnej veci žalobcu: C. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. I. XXXX/XXX, XXX XX W. I., právne zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o.,
Kmeťova 26, 040 04 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru
v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-16/2012 zo dňa 23.02.2012, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu   z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, ktorá bola podaná v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu - č. KRPZ-ZA-KDO-SK-16/2012
zo dňa 23.02.2012, ktorým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného
dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši č. ORPZ-LM-
ODI-28-022/2011 zo dňa 24.11.2011, ktorým rozhodnutím bola žalobcovi uložená povinnosť podrobiť sa
preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu, inej návykovej látky
alebo liečiva lekárom so špecializáciou v špecializovanom odbere psychiatria, nakoľko bol ako držiteľ
vodičského oprávnenia a ako vodič motorového vozidla dôvodne podozrivý z porušenia pravidiel cestnej
premávky, požitím alkoholu alebo inej návykovej látky podľa § 91 ods. 4 zákona č. 8/2000 Z.z..

V odôvodnení svojho Rozhodnutia o odvolaní žalobcu uviedol žalovaný, že žalobca je podozrivý z
porušenia pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu, nakoľko dňa 20.11.2011 o 01:20 hod vykonával
po ceste H/537 v smere od obce Liptovský Peter na mesto Liptovský Hrádok jazdu motorovým vozidlom
Volvo XC 90 e.č. LM-529BN (ďalej len „motorové vozidlo"), kde na mieste zvanom Pod Skalkou bol
hliadkou policajného zboru zastavený a podrobený vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu dychovou
skúškou, pričom prístrojom ALCOTEST 7410 č. ARHH-0313 bolo u neho zistené požitie alkoholu vo
výške 0,34 mg/l vo vydychovanom vzduchu.

Žalobca vo svojom odvolaní zo dňa 29.12.2011 navrhoval, aby bolo Rozhodnutie OR PZ ODI LM o
preskúmaní zdravotnej spôsobilosti zrušené, a to z nasledujúcich dôvodov:

1. Žalobca dňa 20.11.2011 o 01:20 hod. predmetné motorové vozidlo tak ako je uvedené v napadnutom
rozhodnutí neviedol nakoľko v tomto vozidle stojacom pred penziónom Skalka iba sedel za volantom na
mieste vodiča a hľadal veci osobného charakteru, pričom mal zapnutý motor vozidla kvôli osvetleniu a
kvôli tomu, aby si mohol zapnúť kúrenie v aute, pretože mu bola zima.



Policajná hliadka žalobcu k vykonaniu dychovej skúšky v podstate prinútila, pretože mu bolo povedané,
že keď sa nepodrobí dychovej skúške, bude sa mať automaticky za to, že požil alkoholický nápoj pred
jazdou a automaticky mu bude zadržaný vodičský preukaz s trestnoprávnymi dôsledkami.

Policajná hliadka neumožnila žalobcovi vykonanie opakovanej dychovej skúšky. Následne mu
neumožnila ani lekárske vyšetrenie odberom krvi, čo mala zdôvodniť tým, že lekári sú v štrajkovej
pohotovosti.

Žalobca poukazoval na porušenie či. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava   SR"),
nakoľko   podľa   jeho   názoru   napadnutým   rozhodnutím   došlo k porušeniu jeho ústavného práva
na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

OR PZ ODI LM sa neriadil ustanoveniami zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov,  keď nezistil zmysle ust.  § 32 ods.1  (ďalej len „správny poriadok") presne a úplne skutočný
stav veci a taktiež žalobcovi nedal v zmysle ust.  § 33 ods.1   správneho poriadku možnosť,  aby sa
pred vydaním rozhodnutia  mohol  vyjadriť k jeho  podkladu  i k spôsobu jeho zistenia  a doplniť podklad
rozhodnutia.

V odôvodnení svojho rozhodnutia za žalovaný vyjadril k jednotlivým bodom, na ktoré žalobca vo svojom
odvolaní zo dňa 29.12.2011 poukazoval a na základe ktorých požadoval, aby bolo Rozhodnutie OR PZ
ODI LM o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti zrušené.

K bodu 1. sa žalovaný vyjadril, že z úradného záznamu č. ORPZ-LM-OPP-P-400/2011 zo dňa 20.11.2011
(ďalej len „úradný záznam") spísaným členmi policajnej hliadky strž. Q. a práp. C., z ktorého vyplýva,
že účastník konania dňa 20.11.2011 o 1.20 hod. vykonával po ceste H/537 v smere od obce Liptovský
Peter a na mesto Liptovský Hrádok jazdu motorovým vozidlom Volvo XC 90 e.č. LM-529BN (ďalej
len „motorové vozidlo"), pričom ho zastavili na križovatke Pod skalkou. Nakoľko vozidlo zastavilo v
ceste a tvorilo v jazdnom pruhu prekážku, vodiča vyzvali, aby vozidlo preparkoval. Vodič toto vykonal a
vozidlo posunul v križovatke na pravú krajnicu na začiatok ulice Hradná. Žalovaný vo svojom odôvodnení
uvádza, že v predmetnom úradnom zázname a ani v iných listinných dôkazoch nachádzajúcich sa
v spisovom materiáli policajti neuvádzajú, že dychová skúška by bola vykonaná na parkovisku pred
penziónom Skalka. Ďalej žalovaný uvádza, že žalobca vo svojom odvolaní nepredložil žiadne dôkazy,
ktorými by bol schopný spochybniť alebo vyvrátiť skutočnosť, že motorové vozidlo viedol a dychovú
skúšku vykonal ako vodič motorového vozidla.

Žalobca by chcel upozorniť na zjavný rozpor v tvrdeniach žalobcu a žalovaného, keďže žalobca od
začiatku tvrdí, že žiadnu jazdu motorovým vozidlom nevykonával. Uvedené vyplýva aj z vysvetlenia
žalobcu podaného hliadke PZ. V tom čase žalobca sedel za volantom stojaceho motorového vozidla pred
penziónom Skalka v Liptovskom Hrádku z vyššie uvedených dôvodov. Žalovaný vo svojom Rozhodnutí
uvádza, že žalobca bol údajne ako vodič zastavený na križovatke Pod Skalkou. Križovatka pod Skalkou,
tak ako to nazval žalovaný, ináč miesto pred Penziónom Skalka, tvorí súvislú asfaltovú plochu, kde sa
krížia ulice Hradná, Československej armády a cesta č. H/537. Cesta č. H/537 v smere od obce Liptovský
Peter sa v inkriminovanom mieste súvislé rozširuje a plynulé na pomerne veľkej ploche prechádza do ul.
Hradná a súčasne pokračuje ďalej v smere do centra mesta Liptovský Hrádok. Tvoriť na tomto mieste
prekážku v jazdnom pruhu, ako to tvrdí žalovaný a OR PZ ODI LM je nemožné. Aby motorové vozidlo
mohlo tvoriť v tomto mieste prekážku, muselo by stáť úplne presne v strede vozovky cesty č. II/537 a to
tak, že kolmo v smere jazdy by na každú stranu bola súvislá asfaltová plocha v šírke okolo 10m na každú
stranu. Navyše ak by tvrdenia policajnej hliadky boli pravdivé, tak zastavili (dali pokyn) údajne idúce
vozidlo tak, že tvorilo prekážku v jazde. Plocha vymedzená Penziónom Skalka , vyústením ulice Hradná
na cestu č. M/537 a samotnou cestou č. H/537 je taká veľká, že akékoľvek dodatočné vyzývanie údajne
zastaveného auta na preparkovanie by bolo nezmyselné a tvrdenia policajnej hliadky sú len dodatočne
a nie veľmi presvedčivo vykonštruované tvrdenia.

Úplne zavádzajúcim je tvrdenie žalovaného, že žalobca vo svojom odvolaní nepredložil žiadne dôkazy,
ktorými by bol schopný spochybniť alebo vyvrátiť skutočnosť, že motorové vozidlo viedol a dychovú
skúšku vykonal ako vodič motorového vozidla. Žalovaný takto svojvoľne, v rozpore so zákonnými
ustanoveniami prenáša dôkazné bremeno na žalobcu a úplne obchádza jednu zo základných právnych
zásad trestného práva a trestného procesu - prezumpciu neviny, keď žalovaný správny orgán došiel vo
svojom rozhodnutí k predčasným a tým pádom aj k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe čoho



usúdil, že žalobca viedol motorové vozidlo v inkriminovaný časový okamžik pod vplyvom alkoholu, za
čo mu uložil povinnosť podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti
od alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva lekárom so špecializáciou v špecializovanom odbore
psychiatra.

Žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že dňa 20.11.2012 o 01:20 hod. motorové vozidlo tak, ako bolo
uvedené v napadnutom rozhodnutí neviedol, ale v tomto vozidle iba sedel a hľadal veci osobného
charakteru, pričom mal zapnutý motor vozidla kvôli osvetleniu a aby mu nebola zima.

S týmto vyjadrením žalobcu,  teda účastníka konania,  sa správny orgán vôbec nevysporiadal. Z
odôvodnenia odvolacieho orgánu je zrejmé, že tento vychádzal len zo skutkových zistení vyplývajúcich
z úradného záznamu spísaným členmi policajnej hliadky a vyjadrením žalobcu v odvolaní sa vôbec
nezaoberal.

Odvolací orgán vo svojom odôvodnení v závere bodu 1 len uvádza, že účastník konania vo svojom
odvolaní nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by bol schopný spochybniť alebo vyvrátiť skutočnosť, že
motorové vozidlo viedol a dychovú skúšku vykonal ako vodič motorového vozidla.

Vyššie uvedeným tvrdením odvolací orgán preniesol dôkazné bremeno na žalobcu ako účastníka
konania, čím vlastne poprel účel správneho konania ako takého.

Hlavnou úlohou správneho orgánu je predsa v správnom konaní spoľahlivo a bez pochybností zistiť
skutočný stav vecí a to v súlade s § 3 ods. 4 správneho poriadku, podľa ktorého „rozhodnutie správnych
orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku, podľa
ktorého „správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať
potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania."

K bodu 2. sa žalovaný vyjadril, že od 01.11.2011 vstúpil do účinnosti zák. č. 313/2011 Z.z., ktorým sa
mení a dopĺňa zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len „zákon o cestnej premávke") v znení
neskorších predpisov. V nadväznosti na tento zákon bol novelizovaný aj zák. č. 300/2005 Z.z. Trestný
zákon a jeho § 289 týkajúci sa ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Žalovaný uviedol, že v zmysle
predmetnej zmeny, ten kto vykonáva inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí sa
odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou, dopúšťa
sa prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky.

Skutočnosť, že žalobca dňa 20.11.2011 v čase o 01.20 hod, vykonával jazdu na motorovom vozidle v
smere jazdy Lipt. Peter - Lipt. Hrádok, nie je pravdivá. Uvedené vyplýva aj z jeho vysvetlenia podaného
hliadke PZ. V tom čase žalobca sedel za volantom stojaceho motorového vozidla pred penziónom Skalka
v Liptovskom Hrádku. Opodiaľ od uvedeného penziónu sa v tom čase nachádzala aj policajná hliadka
v zložení práp. C. C. a stržm. C. Q., ktorí zo žalobcovho konania zrejme nadobudli dojem, že vedie,
resp. viedol motorové vozidlo a rozhodli sa preto, že ho vyzvú, aby sa podrobil vyšetreniu na zistenie
prítomnosti alkoholu dychovou skúškou. Samotné ustanovenie § 289 TZ pritom vychádza z dispozície,
že má byť pri takomto konaní ohrozený život alebo zdravie ľudí. Pri predmetnej situácii k ničomu takému
nedošlo a ani dôjsť nemohlo.

Po tom, čo bol žalobca vyzvaný, aby sa podrobil vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu dychovou
skúškou sa žalobca rozhodol, že sa dychovej skúške podrobí dobrovoľne napriek tomu, že pred tým
neviedol motorové vozidlo, a to z dôvodu, aby sa tak vyhol ďalším nepríjemnostiam s príslušníkmi PZ.
Žalobcovi bolo povedané, že keď sa nepodrobí dychovej skúške, bude sa mať automaticky za to, že požil
alkoholický nápoj pred jazdou a automaticky mu bude zadržaný vodičský preukaz s trestnoprávnymi
dôsledkami.

Žalobca dal znova do pozornosti, že žalovaný označuje žalobcu ako vodiča, pritom ten za vodiča
pokladaný nemôže byť, pretože žiadnu jazdu motorovým vozidlo pred údajným zastavením policajnou
hliadkou nevykonával a ani sa vykonávať nechystal.

K bodu 3. sa žalovaný vyjadril, že neumožnenie dodatočnej dychovej skúšky zo strany príslušníkov
PZ nie je porušením žiadnej zákonnej normy. Uviedol taktiež, že skutočnosť, že žalobca viedol vozidlo
v takom čase po požití alkoholu, keď sa alkohol ešte nachádzal v jeho organizme bola potvrdená už
dychovou skúškou vykonanou o 01:20 hod. Ku ďalšej skutočnosti, a to, že mi nebolo umožnené lekárske



vyšetrenie odobratím krvi z dôvodu štrajkujúcich lekárov, sa žalovaný vyjadril tak, že túto skutočnosť
považuje za nepravdepodobnú, pretože podľa všeobecne známych informácií týkajúcich sa štrajkovej
pohotovosti lekárov vtom čase malo každé zdravotnícke zariadenie zabezpečený chod pohotovostných
lekárskych služieb, kde by sa účastníkovi konania odber krvi poskytol.

Po tom, čo bola žalobcovi daná výzva zo strany policajnej hliadky na predloženie dokladov nič
nenasvedčovalo tomu, že policajný úkon bude smerovaný k zisťovaniu prítomnosti alkoholu. Až
následne, po vysvetlení vlastníckych vzťahov k motorovému vozidlu a prevereniu si žalobcom
uvedených skutočností policajnou hliadkou, policajná hliadka z jemu neznámych dôvodov pristúpila k
zisťovaniu prítomnosti alkoholu, pričom, ako je z opisu situácie zrejmé, v podstate „vydieraním" hrozbou
okamžitého zadržania vodičského oprávnenia trestnoprávnej zodpovednosti, nakoľko vtom čase už bolo
toto oprávnenie v držbe policajnej hliadky.

Po vykonaní dychovej skúšky, napriek tomu, že žalobca argumentoval jej zbytočnosťou, požiadal o ďalší
pokus daného vyšetrenia na potvrdenie prvého výsledku. Druhá dychová skúška mu však umožnená
nebola, načo vyzval policajnú hliadku, aby mu predložila certifikát o poslednej kalibrácii meracieho
prístroja, ktorým bola jeho dychová skúška vykonaná. Aj ku tejto jeho žiadosti zaujali príslušníci policajnej
hliadky odmietavé stanovisko, preto ich požiadal, aby mu bol vykonaný lekársky odber a vyšetrená
krv. Bolo mu však podané vysvetlenie, že lekári sú v štrajkovej pohotovosti, a teda nemôžu vyhovieť
jeho žiadosti. Žalobca osobne nemal v danej chvíli žiadnu možnosť k tomu, aby si danú informáciu
overil, preto vychádzal z tvrdení samotnej policajnej hliadky. Navyše z medializovaných skutočností
bolo zrejmé, že najhoršia situácia bola práve v okrese Liptovský Mikuláš a z tohto dôvodu Sa tvrdenie
policajnej hliadky javilo byť ako pravdivé. Na základe týchto skutočností preto žalobca odmietol podpísať
zápis o dychovej skúške. Samotné vykonanie opakovanej dychovej skúšky síce doslovne ako to uvádza
aj žalovaný neprikazuje žiadny právny predpis, avšak má sa za to, že samotné vykonanie dychovej
skúšky spočíva v opakovanom (2x) vydýchnutí do prístroja za účelom predchádzania akýmkoľvek
pochybnostiam spočívajúcom v náhodnej udalosti.

Po objasnení vyššie uvedených skutočností zo strany žalovaného je zrejmé, že celá situácia zo dňa
20.11.2011 o 1.20 hod. nebola v Rozhodnutí o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti popísaná v súlade
so skutočným stavom vecí.

Možno dospieť k záveru, že hliadka PZ žalobcu ako nevodiča vyzvala na vyšetrenie na zistenie
prítomnosti alkoholu dychovou skúškou po zlom vyhodnotení situácie, že viedol motorové vozidlo, z čoho
následne vyplýva, že žiadny skutok, z ktorého by mohol byť žalobca dôvodne podozrivý z porušenia
pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu alebo inej návykovej látky sa nestal a ani sa stať nemohol,
pretože bol nevodič.

Podľa ust. § 91 ods. 4 zákona o cestnej premávke v zmysle ktorého „ak je držiteľ vodičského oprávnenia
ako vodič motorového vozidla dôvodne podozrivý z porušenia pravidiel cestnej premávky požitím
alkoholu alebo inej návykovej látky alebo odmietnutím podrobiť sa vyšetreniu na ich zistenie, orgán
Policajného zboru rozhodne o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti
od alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore
psychiatria (ďalej len "psychiater")."

Ako nevodič v čase údajného skutku predsa nemôže byť žalobca podozrivý z porušenia cestnej
premávky spôsobom uvedeným v tomto ustanovení.

Z uvedeného jasne vyplýva, že nedošlo k naplneniu predpokladov na vydanie

rozhodnutia o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti.

K bodu 4. sa žalovaný vyjadril, že v zmysle či. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR povinnosti možno ukladať
zákonom alebo na základe zákona a v jeho medziach. Z toho teda vyplýva, že povinnosť podrobiť sa
preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu, inej návykovej látky
alebo liečiva lekárom so špecializáciou v špecializovanom odbore psychiatria je ustanovená v § 91 ods.
4 zákona o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, a teda k porušeniu práva na ochranu pred
neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa či. 19 ods. 2 Ústavy SR vydaním
napadnutého Rozhodnutia nedošlo.



Príslušné ustanovenie § 91 ods. 4 zákon o cestnej premávke sa však týka prípadu, keď sa jedná o vodiča
motorového vozidla a nie o nevodiča. Z tohto dôvodu je preto žalobca toho názoru, že tak OR PZ OPI
LM ako aj žalovaný si zle vykladali príslušné ustanovenie zákona a z tohto dôvodu týmto Rozhodnutím
o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti zasahujú do súkromného, ako aj rodinného života žalobcu.

K bodu 5. sa žalovaný vyjadril, že ustanovenie § 91 ods. 4 zákona o cestnej premávke, z ktorého
vyplýva: „ak je držiteľ vodičského oprávnenia ako vodič motorového vozidla dôvodne podozrivý z
porušenia pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu alebo inej návykovej látky alebo odmietnutím
podrobiť sa vyšetreniu na ich zistenie, orgán Policajného zboru rozhodne o preskúmaní zdravotnej
spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva lekárom so
špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria", teda že prvostupňový správny orgán je takéto
rozhodnutie v tomto prípade povinný vydať, nakoľko zákonodarca v znení predmetného ustanovenia
nezveril prvostupňovému správnemu orgánu možnosť rozhodnúť sa, či toto rozhodnutie vydá alebo
nevydá.

Žalobca má aj v tomto prípade za to, že tak OR PZ ODI LM ako aj žalovaný si zle vykladali príslušné
ustanovenie zákona. Nesprávnosť spočíva totiž nie len vtom, že sa v tomto prípade nejedná o vodiča,
ako to predmetné ustanovenie zákona predpokladá, ale aj vtom, že z tohto ustanovenia zákona
vôbec nevyplýva povinnosť správneho orgánu bezpodmienečne rozhodnúť o preskúmaní zdravotnej
spôsobilosti aj cez to, že nie je spoľahlivo zistený skutkový stav veci, ako to vyplýva z ust. § 3 ods.
4 Správneho poriadku. Práve   skutočnosť,   že   predmetom   tohto   konania   je   primárne
fakt,   či   žalobca   bol v inkriminovanom časovom okamžiku vodič alebo nevodič, činí v tomto
štádiu konania rozhodnutie správneho orgánu rozhodnutím predčasným a teda zjavne zasahujúcim do
súkromného a rodinného života. Navyše si žalovaný vykladá príslušné ustanovenie zákona spôsobom
jemu jednostranne vyhovujúcim, pohodlným a zbavujúcim prvostupňový správny orgán povinnosti
presne si vykladať jednotlivé ustanovenia zákona a individuálne posudzovať to ktoré konanie. Ak
by bol úmysel zákonodarcu v tomto zákonnom ustanovení taký, ako tvrdí žalovaný, tak by bola
nepochybne uvedená formulácia v zmysle toho, že: „držiteľ vodičského oprávnenia je povinný podrobiť
sa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti....". Zákon v tomto prípade ukladá správnemu orgánu iba
povinnosť rozhodnúť o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti a nie rozhodnúť automaticky kladne bez
toho, aby bol dostatočne a spoľahlivo zistený stav veci.

Príslušný orgán PZ mohol a aj mal rozhodnúť o tom, že v tomto štádiu správneho konania neukladá
žalobcovi povinnosť podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti. Neoprávnený a Ústave SR
odporujúci zásah do súkromného a rodinného života žalobcu spočíva práve v tom, že podrobenie
sa takémuto preskúmaniu sa v neskoršom konaní - po vykonaní všetkých dôkazov, z ktorých by
nepochybne vyplynulo, že nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky - ukáže ako zbytočné a
neodôvodnené. Takýmto konaním tak dochádza k svojvôli konania správneho orgánu.

K tvrdeniu žalobcu uvedenom v odvolaní, v zmysle ktorého policajná hliadka žalobcu ako účastníka
konania k vykonaniu dychovej skúšky prinútila hrozbou trestného stíhania, odvolací orgán zaujal
stanovisko podľa ktorého príslušníci policajnej hliadky pred vykonaním dychovej skúšky len upozornili
žalobcu na legislatívnu zmenu - zákon č. 313/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cestnej
premávke v znení neskorších predpisov, ktorým bolo novelizované ustanovenie § 289 zák. č. 300/2005
Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon").

Podľa tejto zmeny, ten kto vykonáva inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí
a odmietne sa podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou,
dopúšťa sa prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky.

Aby mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty prečinu v zmysle § 289 ods. 2 Trestného zákona, musel
by podozrivý vykonávať zamestnanie alebo činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí,
teda v našom prípade viesť motorové vozidlo. Keďže však žalobca pred vykonaním dychovej skúšky
motorové vozidlo neviedol, pretože len sedel v stojacom motorovom vozidle, nevykonával ani činnosť
ohrozujúcu zdravie alebo život ľudí.

Upozornenie na legislatívnu zmenu spočívalo vlastne v tom, že príslušníci policajného zboru hrozili
trestným konaním v situácii, ktorá takéto trestné konanie vylučovala, navyše majúc v držbe doklady
žalobcu.



Ako žalobca uviedol už v odvolaní, príslušníci policajnej hliadky neumožnili žalobcovi vykonanie
opakovanej dychovej skúšky. Následne na to žalobcovi neumožnili ani lekárske vyšetrenie odberom krvi,
o ktoré on sám osobne požiadal.

Odvolací orgán vo svojom odôvodnení uvádza, že skutočnosť, že policajná hliadka účastníkovi konania
neumožnila vykonanie opakovanej dychovej skúšky, nie je zo strany policajtov porušením žiadnej
zákonnej normy, nakoľko ani v zákone o cestnej premávke nie je uvedené, že policajt je povinný u vodiča
vykonať dychovú skúšku dvakrát. Z odôvodnenia odvolacieho orgánu vyplýva, že policajti nemusia na
žiadosť vodiča vykonať dychovú skúšku opakovane.

V zmysle bodu 3) usmernenia Prezídia Policajného zboru zo dňa 24.08.2011 o postupe policajtov
pri vyšetrení vodiča na alkohol v niektorých osobitných prípadoch (ďalej len „usmernenie") ak bola
dychová skúška na alkohol u vodiča vozidla pozitívna, avšak tento popiera požitie alkoholických nápojov
s tvrdením, že pred vykonaním dychovej skúšky na zistenie alkoholu požil liekové prípravky alebo
potraviny, ktoré ovplyvnili výsledok dychovej skúšky na alkohol, policajt:

vyzve vodiča vozidla na vykonanie opakovanej dychovej skúšky s odstupom

15 minút od vykonania prvej dychovej skúšky tak, aby boli splnené všeobecné

požiadavky na testovanú osobu,

uvedenú skutočnosť poznačí do správy o výsledku objasňovania priestupku,

zároveň poučí vodiča o možnosti podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu a odberu krvi na

zistenie alkoholu,

taktiež  vodiča  vozidla   poučí,   že  v prípade  odmietnutia  vykonania  opakovanej

dychovej skúšky a nevyužitia možnosti podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu a odberu

krvi na zistenie alkoholu, sa výsledok prvej dychovej skúšky použije ako rozhodujúci

dôkaz v ďalšom konaní vo veci,

uvedené   skutočnosti   a poučenie   poznačí   do   správy   o výsledku   objasňovania

priestupku a požiada vodiča o vyjadrenie a podpísanie  poučenia  ako aj svojho

vyjadrenia.

Ak aj po vykonaní opakovanej pozitívnej dychovej skúšky vodič vozidla popiera požitie alkoholu, policajt
primerane postupuje podľa či. 22 ods. 2 N P PZ č. 14/2011 (upovedomí vodiča vozidla o možnosti
lekárskeho vyšetrenia a odberu krvi).

Ako je  z vyššie  uvedeného  zrejmé,  policajná  hliadka  bola  povinná  umožniť žalobcovi na jeho žiadosť
vykonanie opakovanej dychovej skúšky. Tým, že si túto povinnosť nesplnila,  porušila  internú  smernicu,
ktorá je  pre  útvary policajného zboru záväzná.

So skutočnosťou, že policajná hliadka účastníkovi konania neumožnila ani lekárske vyšetrenie  odberom
krvi  z dôvodu  štrajkovej pohotovosti lekárov, sa odvolací orgán vysporiadal  len tým,  že to považuje
za nepravdepodobné nakoľko podľa všeobecne známych informácií týkajúcich sa štrajkovej pohotovosti
lekárov v tom čase malo každé zdravotnícke zariadenie zabezpečený chod pohotovostných lekárskych
služieb, kde by žalobcovi odber krvi boli vykonali.

Žalobca v čase po vykonaní dychovej skúšky, informáciu od policajnej hliadky podľa ktorej mu nemôže
byť vykonané lekárske vyšetrenie odberom krvi z dôvodu štrajkovej pohotovosti lekárov, nemohol nijako
overiť a vychádzal teda len z tvrdení policajnej hliadky. Navyše z medializovaných skutočností v tom
čase bolo zrejmé, že najhoršia situácia bola práve v okrese Liptovský Mikuláš a z tohto pohľadu sa teda
tvrdenie policajnej hliadky žalobcovi javilo ako pravdivé.



Ako už bolo viackrát spomínané, správny orgán má vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu
a nie spoliehať sa na pravdepodobnosť či nepravdepodobnosť skutkových okolností.

Správne konanie v štádiu pred vydaním rozhodnutia má slúžiť predovšetkým na to, aby bol správnym
orgánom spoľahlivo zistený skutkový stav veci. Uvedené vyplýva aj z ustanovenia § 32 ods. 1 správneho
poriadku, v zmysle ktorého Je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za
tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie." Podľa ustanovenia § 33 ods. 1 správneho
poriadku Je správny orgán povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa
pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť
jeho doplnenie."

Ako účastníkovi konania nebola žalobcovi v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia, daná
žiadna možnosť, aby sa mohol vyjadriť k skutočnostiam, ktoré slúžili ako podklad k rozhodnutiu, ako ani k
spôsobu zistenia týchto skutočností, nehovoriac o nemožnosti doplniť z jeho strany podklad rozhodnutia.

Žalobca má za to, že skutkový stav zistený tak prvostupňovým ako aj odvolacím správnym orgánom
vychádza výlučne z dôkazov vykonaných samotným správnych orgánom, t.j. z jeho vlastných interných
záznamov (spísanou zápisnicou a pod.). Ako prvostupňový správny orgán, tak ani odvolací správny
orgán - žalovaný sa ani nepokúsil pri svojom konaní zabezpečiť akékoľvek iné dôkazy ako dôkazy
vykonané samotným prvostupňovým správnym orgánom, pričom podľa § 3 ods. 4 zákona o správnom
konaní musí správny orgán vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, napr. vypočuť účastníka
konania a pod..

Žalobca je toho názoru, že povinnosť podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti nastane až
vtedy, ak sa v správnom konaní nepochybne preukáže, že došlo k spáchaniu dopravného priestupku
požitím alkoholu, resp. že je naozaj dôvodné podozrenie, že k takémuto konaniu došlo. V tomto štádiu
správneho konania údajné podozrenie vyplývalo výlučne z jednostranných tvrdení prvostupňového
správneho orgánu. Ak by bolo takéto konanie správneho orgánu možné, znamenalo by to, že akékoľvek
podozrenie doložené výlučne tvrdeniami prvostupňového správneho orgánu by umožňovalo samotným
správnym orgánom nariaďovať psychiatrické vyšetrenie o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti v podstate
bez spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci kedykoľvek a komukoľvek.

Samotné konštatovania uvedené správnymi orgánmi sú protirečivé, vnútorne logicky rozporné,
nesprávne vykladajúce zákon a samy o sebe postačujúce na to, aby bolo rozhodnutie žalovaného
zrušené. Keďže možno mať odôvodnené pochybnosti o úplnosti a pravdivosti skutkových zistení
správneho orgánu, máme zato, že rozhodnutie o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti je neoprávneným
zásahom do práv žalobcu.

Na základe vyššie uvedených skutočností má žalobca za to, že v predmetnom správnom konaní bol tak
prvostupňovým správnym orgánom ako aj odvolacím správnym orgánom - žalovaným nesprávne právne
posúdený ako skutkový, tak aj právny stav veci, zistenie skutkového stavu je nedostatočné, rozhodnutia
správnych orgánov sú nezrozumiteľné, vnútorne logicky si odporujúce a taktiež neobsahujúce dostatok
dôvodov preukazujúcich skutočnosti tvrdené prvostupňovým správnym orgánom, na základe čoho boli v
konaní zistené také vady, ktoré majú výrazný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného,
ako aj prvostupňového správneho orgánu.

Žalobca sám osobne požadoval, aby mu bola vykonaná druhá dodatočná dychová skúška, alebo aby
mu bol vykonaný odber krvi, čo mu však nebolo zo strany príslušníkov PZ umožnené. Toto konanie
žalovaného je taktiež v rozpore s Usmernením Prezídia Policajného zboru o postupe policajtov pri
vyšetrení vodiča na alkohol. Taktiež nie je žiadnym spôsobom preukázané, že žalobca viedol v uvedený
čas motorové vozidlo. Túto dôkaznú povinnosť sa pritom žalovaný snažil bezdôvodne a v rozpore so
zákonom preniesť na žalobcu. Žalobca bol pritom kontrolovaný príslušníkmi PZ v stojacom vozidle,
ktoré v čase predchádzajúcom tejto kontrole bolo odparkované pred penziónom Skalka, a na ktorom sa
bezprostredne pred momentom kontroly zo strany PZ nevykonávala žiadna jazda. Všetky ustanovenia
zákona, z ktorých prvostupňový, ako aj odvolací správny orgán vychádzali, sa týkajú situácie, v ktorej
bola vykonávaná jazda motorovým vozidlom, čiže v ktorých sa musí jednať o vodiča a nie o nevodiča.
V tomto prípade bol žalobca nevodičom, preto predmetné ustanovenie § 91 ods. 4 zákona o cestnej
premávke nemožno na predmetnú situáciu použiť.



Tak prvostupňový, ako aj odvolací správny orgán rozhodli na základe nepreukázaných skutočností,
čím porušili viaceré ustanovenia právnych predpisov. Obe rozhodnutia boli podľa tvrdenia žalobcu
vydané svojvoľne, bez dostatočne potvrdeného právneho ako aj skutkového základu. Žalovaný vydal
Rozhodnutie o odvolaní bez dôkladného prešetrenia a zadováženia si ďalších dôkazov, ktoré by mu
pomohli dôkladnejšie objasniť skutkový stav veci a prvostupňové rozhodnutie OR PZ OPI LM iba
jednoducho potvrdil.

Taktiež na základe predmetného skutkového stavu veci nemožno hovoriť ani o tom, že bv takýmto
konaním žalobca naplnil skutkovú podstatu prečinu v zmysle § 289 ods. 2 Trestného zákona, keďže
žalobca ako nevodič nevykonával žiadnu jazdu motorovým vozidlom, teda nevykonával ani žiadnu
činnosť, ktorou by ohrozoval zdravie alebo život ľudí.

Uvedeným konaním správnych orgánov boli porušené viaceré ustanovenia Správneho poriadku.
Konkrétne sa teda jedná o ust. § 3 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, § 32 ods. 1 a § 33 ods. 1 Správneho poriadku.

Správny orgán takisto postupoval nesprávne a protizákonne, keď v poučení uvádza, že "toto rozhodnutie
je v zmysle § 248 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku vylúčené zo súdneho preskúmania."

Podľa § 248 O.s.p. písm. b) "Súdy nepreskúmavajú

b/ rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického
stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo
podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti"

Dané podmienky na vylúčenie tejto veci zo súdneho preskúmania naplnené nie sú. Predmetom
napádaných rozhodnutí nie je posúdenie zdravotného stavu ale uloženie povinnosti podrobiť sa
preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti lekárom z odboru psychiatrie vo vzťahu k závislosti žalobcu na
alkohole. Teda rozhodnutie o odvolaní sa tykalo rozhodnutia, ktorým bola žalobcovi nariadená povinnosť
podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti v špecializovanom odbore psychiatra a nie rozhodnutia,
ktorým bol posúdený zdravotný stav žalobcu. Až následne výsledok takéhoto vyšetrenia môže zakladať
podklad na vydanie takého rozhodnutia, na ktoré sa § 248 ods. 2 O.s.p. vzťahuje.

Rozhodnutie podľa § 248 ods. 2 O.s.p. teda znamená, že už bol zdravotný stav osôb v danom rozhodnutí
posúdený, teda také rozhodnutie už príslušný správny súd preskúmavať   nemôže.  To je  odlišný  prípad
od  tohto  prípadu,   kde  predmetom  nie je  posúdenie zdravotného stavu ale uloženie povinnosti
podrobiť sa psychiatrickému vyšetreniu.

Podľa Nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS 183/2003: "Ak sa rozhodnutie správneho orgánu (bez ohľadu
na druh či formálne označenie) dotýka niektorého zo základných práv a slobôd jeho preskúmanie nesmie
byt' podľa či. 46 ods. 2 Ústavy SR vylúčené z právomoci všeobecných súdov bez ohľadu na ustanovenie
Občianskeho súdneho poriadku a iných zákonov"

V tomto prípade je nepochybné, že uloženie povinnosti podrobiť sa psychiatrickému vyšetreniu
významnou mierou zasahuje do základných práv a slobôd žalobcu. Táto povinnosť zasahuje napr. do
osobnej slobody žalobcu v zmysle či. 17 ods. 1 Ústavy, do práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti a
do práva na súkromie a rodinný život.

Vyššie uvedené skutočnosti a právna argumentácia vyplýva aj z odbornej literatúry ako prameňa práva,
kde sa uvádza: "výklad ustanovenia § 248 písm. b) sa použije viac reštriktívny ako extenzívny, keďže sa
zužuje aj v súvislosti s výkladom pojmu "výlučne" (rozhodnutie závisí výlučne od posúdenia technického
stavu veci alebo zdravotného stavu). Zákonnú výluku je však možné aplikovať iba v nevyhnutnom
rozsahu a výlučne na časť správnei úvahy kde dochádza k posúdeniu technického stavu veci alebo
zdravotného stavu. (Števček, M., Ficová, S., a kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár. I. vydanie,
Praha: C.H. Beck, 2009, s. 745).

Navyše, aj Najvyšší súd SR (sp.zn. 1 Sž-o-KS 142/2005) vyslovil názor, že hoci z prieskumu súdu
sú vylúčené rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia technického stavu veci  (resp.
zdravotného stavu)  nie  je  možné vylúčiť z prieskumu zákonnosť postupu, ktorý predchádza takémuto
rozhodnutiu. V tomto prípade teda nielenže napádané  rozhodnutie  nie je  rozhodnutím,   ktoré  by
výlučne  záviselo  od  posúdenia zdravotného stavu, navyše aj celkový postup správneho orgánu je



v rozpore so zákonom a tak dané rozhodnutie v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR nemôže byť
vylúčené zo súdneho preskúmavania.

Z vyššie uvedených dôvodov sú naplnené všetky podmienky na to, aby súd preskúmal zákonnosť
napádaného rozhodnutia ako aj procesu, ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal.

Z dôvodu, že možno mať odôvodnené pochybnosti o úplnosti a pravdivosti skutkových zistení tak
prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného, máme zato, že Rozhodnutie o preskúmaní
zdravotnej spôsobilosti, je neoprávneným zásahom do práv žalobcu. V prípade, ak by bolo rozhodnutie
priamo vykonateľné, malo by to vážne dôsledky, a to z dôvodu, že by tieto zasahovali do súkromného,
ako aj rodinného života žalobcu a hrozila by mu tak vážna ujma na jeho právach. Je preto aj v súlade
s účelnosťou a hospodárnosťou konania, ak by pri existencii vážnych a odôvodnených pochybností o
správnosti rozhodnutia správneho orgánu, bola odložená vykonateľnosť. V opačnom prípade, ak by
nedošlo k odkladu vykonateľnosti a následne sa preukáže nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia,
bude tým žalobcovi spôsobená škoda. Odloženie vykonateľnosti má teda aj preventívnu funkciu, aby
bolo predchádzané vzniku prípadnej škody.

Z vyššie uvedených dôvodov preto v zmysle § 250c OSP žalobca žiadal, aby súd rozhodol o
odklade vykonateľnosti Rozhodnutia o odvolaní zo dňa 23.02.2012, Č.KRPZ-ZA-KDI-SK-16/2012 ako
aj Rozhodnutia o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti vydaného Okresným dopravným inšpektorátom
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši pod č.s. ORPZ-LM-ODI-128-022/2011
zo dňa 24.11.2011. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca
mal za to, že postup žalovaného a jeho Rozhodnutie o odvolaní týkajúce sa Rozhodnutia o preskúmaní
zdravotnej spôsobilosti vydaného OR PZ ODI LM je v rozpore so zákonom, a preto navrhol, aby súd
Rozhodnutie o odvolaní zo dňa 23.02.2012, Č.KRPZ-ZA-KDI-SK-16/2012 zrušil a vrátil vec žalovanému
na ďalšie konanie.

Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie podaním zo dňa 13.06.2012, žalovaný žiadal žalobu v
plnom rozsahu zamietnuť. K žalobnej námietke žalobcu presvedčiť súd o skutočnosti, že motorové
vozidlo neviedol, ale v tomto vozidle iba sedel a hľadal veci osobného charakteru uviedol, že
vychádzal zo skutkového stavu zachyteného v administratívnom spise č. ORPZ-LM-ODI-28-022/2011 a
to vychádzal najmä zo správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy a úradného
záznamu členov policajnej hliadky. Táto skupina dôkazov podľa názoru žalovaného dostatočne
preukazuje skutočnosť, že žalobca motorové vozidlo viedol, bol zastavený hliadkou PZ a následne
bol vyzvaný k vykonaniu dychovej skúšky na zistenie požitia alkoholu, pričom u neho bola zistená
hodnota 0,34 miligramov etanolu na liter vydychovaného vzduchu. Na druhej strane je tu iba samotné
tvrdenie žalobcu, že vozidlo neviedol, v tomto vozidle iba sedel a hľadal veci osobného charakteru,
pričom žalobca mal zapnutý motor kvôli osvetleniu a aby mu nebola zima. Toto tvrdenie žalobca uviedol
policajnej hliadke do správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy a taktiež
vo svojom odvolaní. Toto tvrdenie žalobcu žalovaný považuje za účelovú obranu v snahe vyhnúť sa
uloženiu sankcie za priestupok, z ktorého spáchania je podozrivý a to z nasledovných dôvodov. V
štádiu objasňovania priestupku a ani vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca
žiadne dôkazy, ktoré by toto jeho tvrdenie podporili neuviedol, naopak obmedzil sa iba na jednoduché
tvrdenie, že motorové vozidlo neviedol. V prípade, ak by žalobca motorové vozidlo v čase dychovej
skúšky skutočne neviedol, poukázal na to, že sa musí vychádzať z predpokladu, že na tomto vozidle k
penziónu Pod Skalkou prišiel v čase, keď ešte nebol pod vplyvom alkoholu. Následne niekde (napríklad
v uvedenom penzióne) požil alkoholické nápoje a do vozidla si išiel po veci osobného charakteru. Z
logického hľadiska potom žalobca už v štádiu objasňovania priestupku ako svedkov by policajnej hliadke
uviedol osobné údaje osôb, s ktorými alkoholické nápoje napr. v penzióne požíval. Napríklad, ak by v
penzióne požíval alkoholické nápoje aj sám, ešte stále mohol ako svedkov uviesť personál penziónu.
Na základe uvedenia takýchto svedkov, by potom členovia policajnej hliadky tieto skutočnosti na mieste
preverili a ak by boli pravdivé, žalobcovi by vodičský preukaz nezadržali. Na základe uvedeného sa
žalovaný priklonil ku skupine dôkazov, zaobstaraných v štádiu objasňovania priestupku členmi policajnej
hliadky, z ktorých vyplýva, že žalobca vozidlo viedol, bol zastavený policajnou hliadkou a nepriklonil
sa k žiadnym dôkazom nepodporenému tvrdeniu žalobcu, že vozidlo neviedol. K žalobnej námietke
žalobcu, že príslušníci PZ žalobcu k vykonaniu dychovej skúšky prinútili hrozbou okamžitého zadržania
vodičského preukazu poukázal na to, že žalobca bol zastavený hliadkou PZ a následne bol vyzvaný k
výkonu dychovej skúšky na zistenie požitia alkoholu pričom u neho bola zistená hodnota 0,34 miligramov
etanolu na liter vydychovaného vzduchu. Príslušníci policajnej hliadky pred vykonaním dychovej skúšky



žalobcu len na legislatívnu zmenu zákona - Trestného  zákona upozornili a žalobca následne nadobudol
mylnú predstavu o tom, že ho k vykonaniu dychovej skúšky pod hrozbou trestného stíhania donútili.
Skutočnosť, že v čase, resp. že v tom čase mali v držbe doklady žalobcu nemôže v nijakom prípade
nasvedčovať tvrdeniu žalobcu, že týmto konaním ho k vykonaniu dychovej skúšky vlastne donútili
nakoľko v zmysle ustanovenia § 70 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke policajt je oprávnený
zadržať vodičský preukaz vydaný orgánom Slovenskej republiky alebo orgánom iného štátu aj vtedy,
ak vodič nepredložil policajtovi ku kontrole vodičský preukaz, o čom mu bezodkladne vydá potvrdenie
o jeho zadržaní. Vydaním potvrdenia sa považuje vodičský preukaz za zadržaný, aj keď tento nebol
policajtovi na mieste predložený. Z uvedeného je nepodstatné, či vodič policajtovi vodičský preukaz pri
kontrole predloží alebo nie, nakoľko v prípade, ak je vodič podozrivý zo spáchania priestupku, za ktorý
možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla
policajt vodičský preukaz zadrží aj fiktívne. K tvrdeniu, resp. k žalobnej námietke, že príslušníci PZ
boli žalobcovi povinní umožniť vykonanie opakovanej dyhovej skúšky a aj odber krvi uviedol, že podľa
Smernice viceprezidenta PZ č. PPZ-ODP-985/2011 zo dňa 24.08.2011, ak vodič popiera požitie alkoholu
tvrdením, že požil lieky alebo potraviny, ktoré ovplyvnili výsledok dychovej skúšky, to znamená, že len
vtedy, pokiaľ by žalobca žiadal vykonať opakovanú dychovú skúšku z dôvodov, že pred jazdou požil lieky
alebo potraviny, ktoré ovplyvnili výsledok dychovej skúšky, len vtedy by boli povinní poskytnúť opakovanú
dychovú skúšku, avšak v tomto smere takáto žiadosť sa v celom spisovom materiály a ani v odvolaní
proti prvostupňovému rozhodnutiu nenachádza nejaká zmienka. K možnosti vykonaniu lekárskeho
vyšetrenia odberom krvi žalovaný uvádza, že chod lekárskej pohotovostnej služby bol na celom území
SR zabezpečený a o tejto skutočnosti mohol žalobca vedieť z masovokomunikačných prostriedkov a
túto skutočnosť si nemusel nijako overovať. Aj tieto skutočnosti žalovaný vyhodnotil ako účelovú obranu
v snahe vyhnúť sa uloženiu sankcie za priestupok. K tvrdeniu, že mu ako účastníkovi konania nebola
daná pred vydaním rozhodnutia žiadna možnosť vyjadriť sa k skutočnostiam, ktoré slúžili ako podklad
rozhodnutia žalovaný uviedol, že v zmysle § 141 ods. 5 písm. k) zákona č. 8/2009 Z.z. všeobecný predpis
o správnom konaní sa nepoužije na preskúmanie zdravotnej spôsobilosti, psychickej spôsobilosti a
na vykonanie skúšky z odbornej spôsobilosti podľa § 91 ods. 6. Ďalej uvádzal, že v zmysle § 91
ods. 4 zákona č. 8/2009 vyplýva, že prvostupňový orgán je povinný vydať takéto rozhodnutie, nakoľko
zákonodarca v znení predmetného ustanovenia nezveril prvostupňovému správnemu orgánu možnosť
rozhodnúť sa, či toto rozhodnutie vydá alebo nevydá. V prípade, ak by úmyslom zákonodarcu bolo zveriť
prvostupňovému správnemu orgánu možnosť rozhodnúť sa, v uvedenom znení by sa nachádzalo slovo
„môže" a toto slovné spojenie by potom znelo nasledovne: Orgán policajného zboru môže rozhodnúť o
preskúmaní zdravotnej spôsobilosti. Predmetom tohto konania podľa názoru žalovaného vôbec nie je
primárne fakt, či žalobca viedol alebo neviedol tak, ako to uvádza v žalobe vozidlo, ale jedine fakt, či je
tu dôvodné podozrenie, že držiteľ vodičského oprávnenia ako vodič motorového vozidla porušil pravidlá
cestnej premávky požitím alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo odmietnutím podrobiť sa vyšetreniu
na ich zistenie. V danom konaní sa nerozhoduje o vine alebo nevine žalobcu, ale jedine o otázke, či vodič
dôvodne podozrivý z porušenia pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu alebo inej návykovej látky
alebo odmietnutím podrobiť sa vyšetreniu na ich zistenie je v prípade, ak psychiater nezistí závislosť, je
aj naďalej spôsobilý byť držiteľom vodičského oprávnenia alebo v prípade, ak psychiater zistí závislosť,
je potrebné takémuto vodičovi v záujme ochrany života, zdravia a majetku ostatných účastníkov v cestnej
premávky vodičské oprávnenie odňať. Správny orgán nemohol s vydaním tohto rozhodnutia čakať do
doby, kým sa vina žalobcu preukáže alebo nepreukáže. Takéto správne priestupkové konanie môže
trvať až dva roky, pričom po uplynutí tejto lehoty vôbec nemusí byť ukončené rozhodnutím vo veci
samej. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu neuviedol, čím konkrétne vydanie rozhodnutia zasahuje do
jeho súkromného a rodinného života a v žalobe uviedol len všeobecné tvrdenie, že vozidlo neviedol. Z
uvedených dôvodov žiadal, aby bola žalobca žalobcu v celom rozsahu zamietnutá.

V prvom rade súd venuje pozornosť, či v danom prípade rozhodnutie podľa ust. § 91 ods. 4 zákona
č. 8/2009 Z.z. je možné preskúmať podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
s poukazom na to, že žalovaný správny orgán vo svojom rozhodnutí v časti poučenie uviedol,
že rozhodnutie je v zmysle § 248 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku vylúčené zo súdneho
preskúmania. S týmto záverom žalovaného správneho orgánu sa súd nestotožňuje, nakoľko nie je
možné hovoriť, že ide o rozhodnutie, ktorého vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu
osôb alebo technického stavu veci, ak samy o sebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania,
zamestnania alebo podnikateľskej, alebo inej hospodárskej činnosti. V danom prípade sa stotožnil s
názorom žalobcu, že ide o rozhodnutie, ktoré nie je vylúčené zo súdneho prieskumu rozhodnutí podľa



piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku, nakoniec aj samotný žalobca podal žalobu v
zákonom stanovenej lehote proti predmetnému rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu a súd dospel
k záveru, že špecifikované rozhodnutia v žalobe žalobcu podliehajú súdnemu prieskumu, nakoniec bolo
vo veci aj vytýčené pojednávanie a vec bola prejednaná a rozhodnutá.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 03.10.2012.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní vo svojom prednese sa pridržiaval písomne podaj žaloby,
ako nové žalobné dôvody uvádzal a poukazoval na to, že ak existuje podľa § 31 Správneho poriadku
skutočnosť, od ktorej závisí rozhodnutie v inej veci, žalovaný je povinný prerušiť konanie až do doby ,
kým nebude vyriešená predbežná otázka ( či žalobca bol alebo nebol vodičom ). Žalovaný opomenul v
tomto zmysle použitie zákona č. 71/1967 Zb. a neprerušil konanie a z tohto dôvodu je otázne či vôbec
mohlo byť aplikované ust. § 91 ods. 4 zákona. Ďalším procesným porušením bola stanovená 3 mesačná
lehota na dostavenie sa na lekársku prehliadku s poukazom na povinnosť rozhodnúť bezodkladne do
30 resp. 60 dní.

Žalobca vo svojom prednese na pojednávaní sa stotožnil s právnou argumentáciou právneho zástupcu.
Poukázal na nelogičnosť postupu polície s tým, že upozornil, že vedie nekončiace spory s OR PZ
Liptovský Mikuláš. Tvrdí, že nie je možné, aby na základe púheho podozrenia z požitia z požitia alkoholu
si štátny orgán uzurpoval právomoc dať povinnosť vodičovi absolvovať psychiatrické vyšetrenie.

Poverený zamestnanec žalovaného správneho orgánu vo svojom prednese na pojednávaní sa
pridržiaval dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a vo vyjadrení k žalobe.

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, vrátane rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu, ako aj ich postupov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že
rozhodnutia správnych orgánov sú súladné so zákonom, vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav
veci a na takto zistený skutkový stav veci boli správne aplikované právne predpisy zákona č. 8/2009
Z.z., resp. aj zákona č. 71/1967 Zb.. Preto boli žalobné dôvody žalobcu nedôvodné a žaloba žalobcu
podľa § 250j ods. 1 O.s.p. bola zamietnutá z nasledovných dôvodov:

Prvostupňovým rozhodnutím Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši, Okresný
dopravný inšpektorát Liptovský Mikuláš č.s.:ORPZ-LM-ODI-28-022/2011 zo dňa 24.11.2011 rozhodol vo
vzťahu k žalobcovi podľa ust. § 91 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. tak, že žalobca je povinný podrobiť sa
preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu, inej návykovej látky,
alebo liečiva lekárom so špecializáciou v špecializovanom v odbore psychiatria a nakoľko je ako držiteľ
vodičského preukazu a ako vodič motorového vozidla dôvodne podozrivý z porušenia pravidiel cestnej
premávky požitím alkoholu alebo inej návykovej látky. Pričom v zmysle § 91 ods. 5 predmetného zákona
mu bola určená lehota na vykonanie preskúmania zdravotnej starostlivosti do troch mesiacov odo dňa
doručenia tohto rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na to,
že pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že žalobca daň 20.11.2011 o 01:20 hod. vykonával jazdu
na motorovom vozidle továrenskej značky Volvo XC 90 e. č. LM-529 BN po štátnej ceste II. triedy
č. 537 v smere jazdy Liptovský Peter - Liptovský Hrádok, kde bol v mieste zvanom Pod Skalkou -
Liptovský Hrádok zastavený a kontrolovaný hliadkou PZ. Na výzvu hliadky bol podrobený vyšetreniu
na zistenie prítomnosti alkoholu dychovou skúškou, ktorá bola vykonaná o 01:20 hod. prístrojom
typu ALCOTEST 7410: RHH-0313 a ktorým mu bola zaznamená hodnota 0,34 mg etanolu na liter
vydychovaného vzduchu. Na lekársky odber a vyšetrenie krvi sa nežiadal. Vzhľadom na to je zrejmé,
že bol splnený zákonom stanovený predpokladaný dôvod na rozhodnutie o preskúmaní zdravotnej
spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva lekárom
so špecializáciou v špecializovanom odbore psychiatria a preto bolo rozhodnuté o povinnosti žalobcu
podrobiť sa tomuto preskúmaniu zdravotnej starostlivosti.



Proti predmetnému rozhodnutiu bolo podané odvolanie zo strany žalobcu. Namietal najmä jeho
predčasnosť, čiže nedostatočne zistený skutkový stav a najmä to, že skutok, z ktorého mal byť dôvodne
podozrivý z porušenia pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu alebo inej návykovej látky sa nestal.
Namietal, že podľa ustanovenia Správneho poriadku podľa § 33 ods. 1 mu nedal správny orgán možnosť,
aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k podkladu rozhodnutia, ich spôsobu jeho zistenia,
prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Žalovaný správny orgán svojím rozhodnutím pod č. KRPZ-ZA-KDI-SK-16/2012 zo dňa 23.02.2012 podľa
§ 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Mal
za to, že prvostupňový správny orgán zistil vo veci presne a úplne skutkový stav veci a za tým účelom
mal k dispozícii potrebné podklady pre rozhodnutie. Vychádzal najmä z úradného záznamu č. ORPZ-
LM-OPP-P-400/2011 zo dňa 20.11.2011, ktorý bol spísaný členmi policajnej hliadky stržm. Q. a práp.
C., z ktorého vyplynulo, že účastník konania dňa 20.11.2011 o 01:20 hod. vykonával po ceste II/537
v smere od obce Liptovský Peter na mesto Liptovský Hrádok jazdu motorovým vozidlom Volvo XC 90
e. č. LM-529/BN, pričom ho zastavili na križovatke Pod Skalkou. Nakoľko vozidlo zastavilo v ceste a
tvorilo prekážku v jazdnom pruhu vodiča vyzvali, aby vozidlo preparkoval. Vodič toto vykonal a vozidlo
posunul v križovatke na pravú krajnicu na začiatok ulice Hradná. V predmetnom úradnom zázname ani
v iných listinných dôkazoch nachádzajúcich sa v spisovom materiáli uvedení policajti neuvádzajú, že
dychová skúška by bola vykonaná na parkovisku pred penziónom Skalka. Žalobca nepreložil žiadny
dôkazy, ktorými bol schopný spochybniť alebo vyvrátiť skutočnosť, že motorové vozidlo viedol a dychovú
skúšku vykonal ako vodič motorového vozidla. Dňa 01.11.2011 vstúpil do účinnosti zákon č. 313/2011
Z.z., ktorým sa menil Zákon o cestnej premávke. Podľa tohto zákona bolo novelizované aj ustanovenie
§ 289 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon. V zmysle predmetnej zmeny, ten kto vykonáva inú
činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie
návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou dopúšťa sa prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky. Z uvedeného odvolací orgán dospel k názoru, že príslušníci policajnej hliadky pred
vykonaním dychovej skúšky účastníka konania na túto legislatívnu zmenu len upozornili a účastník
konania následne nadobudol mylnú predstavu o tom, že ho k vykonaniu dychovej skúšky pod hrozbou
trestného stíhania donútili. Skutočnosť, že žalobcovi nebolo umožnené vykonanie opakovanej dychovej
skúšky nie je zo strany policajtov porušením žiadnej zákonnej normy, nakoľko ani v Zákone o cestnej
premávke je uvedené, že policajt je povinný u vodiča vykonať dychovú skúšku dvakrát. Tvrdenie
účastníka konania, že policajná hliadka neumožnila účastníkovi konania lekárske vyšetrenie odberom
krvi, čo mal zdôvodniť tým, že lekári v tom čase boli v štrajkovej  pohotovosti považuje odvolací orgán za
nepravdivé. K námietke účastníka, že podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo

na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života odvolací orgán
uvádza, že v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky povinnosti možno ukladať
zákonom alebo na základe zákona a v jeho medziach. Z uvedeného vyplýva, že povinnosť podrobiť
sa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu, inej návykovej
látky alebo liečiva lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria je ustanovená v § 91
ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z.. K námietke účastníka, že prvostupňový správny orgán nedal v zmysle
§ 33 ods. 1 Správneho poriadku možnosť účastníkovi konania vyjadriť sa k podkladu  i k spôsobu
jeho zistenia a doplniť podklad rozhodnutia odvolací orgán uvádza, že v ust. § 91 ods. 4 je uvedené,
že orgán Policajného zboru rozhodne o preskúmaní zdravotnej  spôsobilosti  v prípade, ak je držiteľ
vodičského oprávnenia ako vodič motorového vozidla dôvodne podozrivý z porušenia pravidiel cestnej
premávky požitím alkoholu alebo inej návykovej látky alebo odmietnutím podrobiť sa vyšetreniu na ich
zistenie. Z uvedeného znenia vyplýva, že prvostupňový správny orgán je takéto rozhodnutie v tomto
prípade povinný vydať, nakoľko zákonodarca  nezveril prvostupňovému správnemu orgánu možnosť
rozhodnúť sa či toto rozhodnutie vydá alebo nevydá. V prípade, ak by úmyslom zákonodarcu bolo zveriť
prvostupňovému správnemu orgánu možnosť rozhodnúť sa, v uvedenom ustanovení by sa nachádzalo
slovo „môže" a toto slovné spojenie by potom znelo nasledovne „orgán Policajného zboru môže
rozhodnúť o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti". V zákonom stanovenej lehote na vydanie rozhodnutia
odvolací orgán uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa  24.11.2011, pričom vodičský
preukaz bol účastníkovi konania zadržaný dňa 20.11.2011. Z uvedeného vyplýva, že prvostupňové
rozhodnutie bolo vydané na štvrtý deň po tom, ako sa účastník konania stal dôvodne podozrivým z
porušenia pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu alebo inej návykovej látky alebo odmietnutím
podrobiť sa vyšetreniu.



Podľa § 91 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení účinnom ku dňu 20.11.2011
ak je držiteľ vodičského oprávnenia ako vodič motorového vozidla dôvodne podozrivý z porušenia
pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu alebo inej návykovej látky alebo odmietnutím podrobiť sa
vyšetreniu na jej zistenie, orgán Policajného zboru rozhodne o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti
osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva lekárom so špecializáciou v
špecializovanom odbore psychiatria (ďalej len psychiater). Ak psychiater zistí závislosť od alkoholu, inej
návykovej látky alebo liečiva, je povinný postupovať podľa § 90 ods. 3. Ak psychiater nezistí závislosť
od alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva, orgán Policajného zboru rozhodne o povinnosti podrobiť
sa odbornému poradenstvu u posudzujúceho psychológa.

Podľa § 91 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení účinnom ku dňu 20.11.2011
orgán Policajného zboru, ktorý rozhodol o preskúšaní odbornej spôsobilosti, o preskúmaní zdravotnej
spôsobilosti, o preskúmaní psychickej spôsobilosti, o povinnosti podrobiť sa doškoľovaciemu kurzu 43a
alebo o povinnostiach podľa odseku 4, určí lehotu na ich vykonanie a lehotu na predloženie potvrdenia
o splnení uložených povinností, ak držiteľovi vodičského oprávnenia nebol zadržaný vodičský preukaz
podľa § 70 ods. 1 písm. c).

Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení účinnom ku dňu 20.11.2011, ak
v tomto zákone nie je ustanovené inak, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní ( zák. č. 71/1967 Zb. ).

Podľa § 141 ods. 5 písm. k) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení účinnom ku dňu 20.11.2011
všeobecný predpis o správnom konaní ( zák. č. 71/1967 Zb. ) sa nepoužije na preskúmanie zdravotnej
spôsobilosti, psychickej spôsobilosti a vykonanie skúšky z odbornej spôsobilosti podľa § 91 ods. 6.

Podľa § 91 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení účinnom ku dňu 20.11.2011
držiteľ vodičského oprávnenia, ktorému bol uložený trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vedenia
motorových vozidiel, alebo mu bola uložená sankcia zákazu činnosti spočívajúca v zákaze vedenia
motorového vozidla, je povinný pred vrátením vodičského preukazu podrobiť sa preskúšaniu odbornej
spôsobilosti podľa § 79 ods. 2 písm. a); ak činnosť vedenia motorového vozidla držiteľ vodičského
oprávnenia na základe takéhoto trestu alebo sankcie nesmel vykonávať dva roky a viac, musí sa podrobiť
preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti, preskúmaniu psychickej spôsobilosti a preskúšaniu odbornej
spôsobilosti podľa § 79 ods. 2. Do úspešného splnenia týchto povinností sa držiteľovi vodičského
oprávnenia vodičský preukaz nevráti.

Krajský súd v Žiline mal za to, že žalobné dôvody uvedené v žalobe sú nedôvodné a žiadna z týchto
žalobných dôvodov nepreukazuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd poukazuje na to, že
pokiaľ žalobca resp. jeho právny zástupca uvádzal na pojednávaní ako nové žalobné dôvody vo vzťahu k
potrebe prerušenia konania do skončenia konania o priestupku žalobcu a k námietke nedodržania lehôt
podľa Správneho poriadku v spojitosti s lehotou tri mesiace na dostavenie sa na zdravotnú prehliadku,
súd na tieto žalobné dôvody nemôže prihliadnuť s poukazom na to, že tieto boli uplatnené po 2 mesačnej
lehote ( § 250h ods. 1 v spojení s § 250b ods. 1 O.s.p. ) od doručenia rozhodnutia žalovaného. Vo vzťahu
k jednotlivým žalobným námietkam Krajský súd v Žiline uvádza nasledovné:

Žalobca predovšetkým tvrdí od počiatku, že žiadnu jazdu motorovým vozidlom nevykonával a že to
ma vyplývať z podaného vysvetlenia žalobcu podaného hliadke Policajného zboru. Žalobca tvrdil,
že v danom čase sedel za volantom stojaceho motorového vozidla pred penziónom Skalka a nie je
pravdivé tvrdenie, že ako vodič bol zastavený na križovatke Pod Skalkou tak, ako to uvádza žalovaný.
Žalobca zároveň tvrdil, že s touto tvrdenou skutočnosťou uvádzanou aj v odvolaní sa žalovaný žiadnym
spôsobom nevysporiadal. Krajský súd v Žiline nezastáva názor, že by sa s touto skutočnosťou žalovaný
správny orgán vo svojom druhostupňovom rozhodnutí nevysporiadal, práve naopak v odôvodnení
rozhodnutia popisuje z čoho vychádzal pri daných zisteniach.



Krajský súd v Žiline mal preukázané, že žalobná námietka žalobcu spočívajúca v tom, že v danom čase
a v danom mieste neviedol ako vodič automobil je nedôvodná vzhľadom na úradný záznam, ktorý sa
nachádza v administratívnom spise žalovaného správneho orgánu č.p. ORPZ-LM-. ODI-28-022/2012
zo dňa 20.11.2011, z ktorého vyplynulo, že v čase o 01:20 hod. bolo spozorované osobné motorové
vozidlo značky Volvo XC 90 č. č. LM-529BN, ktoré prichádzalo v smere od obce Liptovský Peter do
obce Liptovský Hrádok po ceste č. II/537 a mierne prechádzalo z pravého jazdného pruhu do ľavého.
Z uvedeného dôvodu bolo na križovatke Pod Skalkou zastavené a kontrolované. Nakoľko vozidlo
zastavilo v ceste a tvorilo v jazdnom pruhu prekážku, vodič bol vyzvaný, aby preparkoval svoje vozidlo
bližšie ku krajnici. Menovaný toto urobil a vozidlo posunul v križovatke na pravú krajnicu hneď na
začiatku ulice Hradnej. Počas kontroly bolo zistené, že vodičom bol C. Y., čiže žalobca. Vodič bol
vyzvaný, aby predložil doklady potrebné k vedeniu a prevádzke motorového vozidla, v čase kontroly sa
nachádzal vo vozidle sám. Bol podrobený dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov
elektronickým meračom ALCOTEST DRAGER 7410 e. č. ARHH-0313, pričom mu bola nameraná
pozitívna dychová skúška s výsledkom 0,34 mg/l, pričom vodič zápis o dychovej skúške odmietol
podpísať. Následne bol vodičovi zadržaný vodičský preukaz č. LM 00335-10 a vydané potvrdenie o
zadržaní VP č. AA188771, ktoré podpísal a následne prevzal. V administratívnom spise sa nachádza aj
správa o výsledku objasňovania záznamu priestupku na úseku cestnej dopravy, pričom v tejto správe
o výsledku objasnenia priestupku na úseku cestnej dopravy bolo zistené, resp. skutok bol popísaný
obdobne ako v úradnom zázname, takisto bol zistený - nameraný alkohol u žalobcu, pričom bolo zistené,
že vodič nežiadal lekárske vyšetrenie, zároveň túto správu o výsledku objasňovania žalobca aj podpísal.
Na druhej strane tejto správy žalobca uvádzal, že ho hliadka zastavila ako nevodiča stojaceho pred
penziónom Skalka Liptovský Hrádok, v čase hľadania naštartoval auto a tvrdil, že si bol zobrať veci do
auta. Uvedený záznam bol podpísaný  práp. C. C. a stržm. C. Q..

Zároveň sa v administratívnom spise nachádza aj zápis o dychovej skúške, z ktorého bolo zistené u
žalobcu požitie alkoholu, t.j. pozitívna dychová skúška s výsledkom zistenia 0,34 mg/l. V danom prípade
námietka žalobcu, že teda neviedol vozidlo ako vodič je z hľadiska skutkového tvrdenia námietkou
negatívnou, t.j. žalobca tvrdí niečo, čo v danom čase a mieste neexistovalo. To znamená, že on neviedol
konkrétne motorové vozidlo. Táto skutočnosť sa nepreukazuje dôkaznými prostriedkami o jej existencii,
ale naopak predložením dôkazných prostriedkov, ktoré v dostatočnej miere spochybňujú hodnovernosť
jej možnej existencie v čase a mieste. Žalobca podľa názoru súdu mal povinnosť, či už priamymi alebo
nepriamymi dôkazmi spochybniť hodnovernosť daného skutkového zistenia prvostupňového správneho
orgánu. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že žalobca sa ako nevodič dostal do motorového
vozidla, resp. ako sa motorové vozidlo samotné dostalo pred príslušný penzión Skalka bez toho,
aby vodičom bol práve žalobca a to v danom čase a v danom mieste. To znamená, že príslušnými
dôkaznými prostriedkami mal žalobca preukázať, že tvrdenia policajtov v úradnom zázname resp. aj v
správe o výsledku objasňovania priestupku sú nepravdivé. Inak bolo potrebné a správne vychádzal aj
žalovaný správny orgán z dôkazov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise, z ktorých nepochybne
vyplýva, že žalobca viedol motorové vozidlo, t.j. bol ako vodič motorového vozidla samozrejme držiteľ
vodičského oprávnenia. Z tohto dôvodu bola vyhodnotená žalobná námietka žalobcu, že je prenesené
dôkazné bremeno na neho ako nedôvodná, resp. táto neobstojí, pretože práve naopak žalobca vo
vzťahu k svojmu tvrdeniu a to aj k negatívnej skutočnosti má dôkaznú povinnosť, čiže dôkazné bremeno
a má teda povinnosť tvrdiť konkrétne skutočnosti na svoju obhajobu. Vo vzťahu k ďalšej námietke,
že žalobca bol k dychovej skúške v podstate prinútený - vydieraním, hrozbou okamžitého zadržania
vodičského oprávnenia a trestnoprávnej zodpovednosti z dôvodu toho, že toto oprávnenie už bolo v
držbe policajnej hliadky. Súd k tejto námietke udáva, takisto tieto skutočnosti boli v dôkaznej situácii, v
dôkaznej povinnosti zo strany žalobcu. Samotné upozornenie na legislatívnu zmenu učinenú v zákone
č. 8/2009, ktorá bola účinná od 01.11.2011 aj vzhľadom na to, že konkrétne konanie žalobcu sa tesne
stalo po účinnosti tejto novely dňa 20.11.2011 nemá žiaden vplyv na prípadnú nezákonnosť daného
rozhodnutia.

K ďalšej námietke žalobcu vo vzťahu k tomu, že žalobcovi nebola umožnená dodatočná alebo
opakovaná dychová skúška, k tejto súd uvádza nasledovné:

V danom prípade nebol porušený ani Zákon o cestnej premávke (zákon č. 8/2009 z.z.) a ani usmernenie
Prezídia PZ zo dňa 24.08.2011. V zmysle bodu 3 tohto usmernenia, na ktorý v žalobe poukazuje aj
žalobca, rieši sa tu situácia, kedy má byť vykonaná opakovaná dychová skúška, avšak len v tom



prípade, ak prvá dychová skúška na alkohol bola pozitívna, s tou podmienkou, že vodič popiera požitie
alkoholických nápojov s tvrdením, že pred vykonaním dychovej skúšky na zistenie alkoholu použil
liekové prípravky alebo potraviny, ktoré ovplyvnili výsledok dychovej skúšky na alkohol. Zo spisového
materiálu takéto tvrdenie samotného žalobcu vôbec nevyplýva. Takéto tvrdenie nevyplýva ani z tvrdenia
uvedeného v žalobe. Preto podľa názoru senátu krajského súdu príslušná hliadka policajného zboru
postupovala správne, keď nevyzvala žalobcu na vykonanie opakovanej dychovej skúšky na alkohol.
Vo vzťahu ku krvnej skúške s poukazom na správu o výsledku objasňovania priestupku zo dňa
20.11.2011 jednoznačne vyplýva, že vodič nežiadal o lekárske vyšetrenie krvi na alkohol. Vykonanie
krvnej skúšky podľa vyššie citovanej smernice, resp. usmernenia prichádza do úvahy, avšak až po
vykonaní opakovanej pozitívnej dychovej skúšky, čo je osobitný postup v prípade, ak je vykonávaná
opakovaná dychová skúška. V danom prípade nebolo potrebné vykonávať opakovanú dychovú skúšku,
takže nebolo ani potrebné upovedomiť vodiča o možnosti lekárskeho vyšetrenia a odbere krvi. Správny
orgán, resp. policajná hliadka nepochybila, keď nepristúpila k odberu krvi, o ktorý žalobca ako vyplýva
zo správy o prešetrení skutku napokon žalobca ani nežiadal. O možnosti, resp. o práve požiadať
o vykonanie lekárskeho vyšetrenia odberom, vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu bol
žalobca riadne poučený. Uvedené vyplýva zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa
20.11.2011. Uvedenú správu žalobca podpísal. Ďalej tvrdenie o neumožnení lekárskeho vyšetrenia
odberom krvi, či už z dôvodu štrajkovej pohotovosti lekárov alebo z iného dôvodu ako to žalobca uvádza
v žalobe je nepreukázané, nepodložené tvrdenie a preto bolo potrebné vychádzať zo správy o výsledku
objasňovania priestupku a z príslušného procesného poučenia.

Podľa názoru súdu boli naplnené predpoklady na vydanie rozhodnutia podľa ust. § 91 ods. 4 zákona
č. 8/2009 Z.z.. V danom prípade na naplnenie predpokladu - na rozhodnutie o preskúmaní zdravotnej
spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva lekárom so
špecializáciou v špecializovanom odbore psychiatria. Podľa názoru súdu pre rozhodnutie podľa ust. §
91 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. postačuje dôvodné podozrenie z porušenia pravidiel cestnej premávky,
konkrétne,  ak je držiteľ vodičského oprávnenia ako vodič motorového vozidla dôvodne podozrivý z
porušenia pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu alebo inej návykovej látky alebo odmietnutím
podrobiť sa vyšetreniu na ich zistenie.  Teda na naplnenie hypotézy tejto právnej normy nie je potrebné,
aby bolo vo veci rozhodnuté právoplatne o porušení pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu alebo
inej návykovej látky. Takéto zistenie  by v kontexte zákona a konkr. ust. § 91 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z.
nemalo vôbec význam. V danom prípade postačí pre záver na rozhodnutie tzv. dôvodné podozrenie,
ktoré nepochybne bolo preukázané, t.j. žalobca ako vodič motorového vozidla ako držiteľ vodičského
oprávnenia bol dôvodne podozrivý z porušenia pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu o čom
svedčia vyššie uvádzané skutočnosti a to konkrétne záznam z objasnenia priestupku, úradný záznam
a zápis o dychovej skúške. Uvedené ust. zákona č. 8/2009 Z.z. - § 91 ods. 4 vyjadruje skôr zásadu
preventívno - výchovnú a ochrannú vo vzťahu k žalobcovi resp. ostatným účastníkom cestnej premávky,
neplní funkciu represívnu, ktorá nastupuje v podobe sankcie za prípadné porušenie zákona o cestnej
premávke.

Vo vzťahu k námietke žalobcu, že v danom prípade postupoval prvostupňový správny orgán nesprávne,
keď mu v zmysle ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku neumožnil, aby sa mohol k veci vyjadriť pred
vydaním rozhodnutia a teda skutkový stav zistený správnymi orgánmi vychádza len z faktov zistených
správnymi orgánmi. Z ust. § 141 ods. 5 pís. k) zákona č. 8/2009 Z.z. účinného od 1.11.2011 vyplýva,
že Správny poriadok sa nepoužije na preskúmanie zdravotnej spôsobilosti, psychickej spôsobilosti a
vykonanie skúšky z odbornej spôsobilosti podľa § 91 ods. 6 zákona č. 8/2009 , teda nie vo vzťahu
k § 91 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z., podľa ktorého rozhodol žalovaný, resp. OR PZ v Liptovskom
Mikuláši. K tejto námietke súd uvádza, že podľa jeho názoru ust. § 91 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. má
aj tzv. preventívno-výchovný charakter vo vzťahu k vodičovi samotnému, ale podľa názoru súdu aj k
účastníkom dopravnej situácie, resp. cestnej premávky tak ako súd vyššie uviedol.

Súd poukazuje v tejto súvislosti aj na staré znenie zákona č. 8/2009 Z.z. ustanovenia § 91 ods. 4
účinné do 31.10.2011, podľa ktorého ak držiteľ vodičského oprávnenia poruší pravidlá cestnej premávky
požitím alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo sa odmietne podrobiť vyšetreniu na ich zistenie, orgán
policajného zboru môže rozhodnúť o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti.
Novelizované ustanovenie § 91 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. účinné od 01.11.2011 v znení, že na



rozhodnutie o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu inej
návykovej látky alebo liečiva lekárom postačí, ak je držiteľ vodičského oprávnenia ako vodič motorového
vozidla dôvodne podozrivý z porušenia pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu. Nepochybne bolo
preukázané, že žalobca ako vodič, resp. aj ako držiteľ vodičského oprávnenia bol dôvodne podozrivý
z porušenia pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu, nakoľko dychovou skúškou mu bol nameraný
alkohol  v príslušných hodnotách. V danom prípade teda nastala legislatívna zmena oproti ustanoveniu
zákona § 91 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z., ktorý platil do konca októbra 2011. Z dikcie ustanovenia vyplýva
aj podľa názoru súdu tá skutočnosť, že keď je vodič, resp. držiteľ vodičského oprávnenia ako vodič
motorového vozidla dôvodne podozrivý z porušenia pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu, tak zo
strany orgánu policajného zboru bola daná povinnosť rozhodnúť o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti
osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva lekárom so špecializáciou
v špecializovanom odbore psychiatria. Nestotožnil sa však súd s tým názorom žalovaného správneho
orgánu, že by v danom prípade správny orgán musel rozhodnúť v pozitívnom slova zmysle. Vo vzťahu
k námietke žalobcu, k aplikácii Správneho poriadku, správny súd má za to, že v danom prípade sa na
daný prípad - rozhodnutie podľa § 91 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. vzťahujú aj ustanovenia Správneho
poriadku (zákon č. 71/1967 Zb.), avšak podľa názoru súdu tento nedostatok v procesnom postupe
nespôsobuje nezákonnosť daného rozhodnutia (keď Správny poriadok sa nevzťahuje na povinnosť -
podrobenie sa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti vo vzťahu k ustanoveniu § 91 ods. 6 zákona č.
8/2009 Z.z.).

Žalobca bol ako držiteľ vodičského oprávnenia ako vodič dôvodne podozrivý z porušenia pravidiel
cestnej premávky požitím alkoholu, čo bolo nepochybne zistené z jeho dychovej skúšky zo dňa
20.11.2011. Aj keď teda je nepochybné, že prvostupňový správny orgán rozhodol v zásade hneď po
20.11.2011 a to dňa 24.11.2011 bez toho, aby dal žalobcovi možnosť vyjadriť sa pred rozhodnutím vo veci
v zmysle ustanovení Správneho poriadku (§ 33 ods. 2 Správneho poriadku), uvedená vada však podľa
názoru súdu nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia s poukazom na ust. § 250i ods. 3
O.s.p., nakoľko podľa názoru súdu bola naplnená hypotéza právnej normy na rozhodnutie o preskúmaní
zdravotnej spôsobilosti tak, ako rozhodol prvostupňový správny orgán a následne druhostupňový
správny orgán toto rozhodnutie správne potvrdil. Ani v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu
žalobca nepredložil žiadne dôkazy, že žalobca neviedol vozidlo, t.j., že nebol vodič motorového t.j. na
podporu týchto svojich tvrdení neuvádzal žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili tvrdenia policajných orgánov.
Žalobca len tvrdil, že nebol vodičom motorového vozidla, tvrdil, že do vozidla si bol zobrať veci a preto
mal na vozidle zapnutý motor kvôli osvetleniu a kvôli tomu aby mohol zapnúť kúrenie v aute, pretože mu
bola zima. Nestotožňuje sa súd ani s tvrdením žalobcu, že žalovaný správny orgán mal za danej situácie
rozhodnúť o tom, že žalobcovi neukladá povinnosť podrobiť sa preskúmania zdravotnej spôsobilosti.
Žalobca si logicky prispôsobuje situáciu v prospech seba a popisuje situáciu iným spôsobom ako ju
popísali a vyhodnotili správne orgány oboch stupňov.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, senát krajského súdu považoval žalobné námietky žalobcu
za nedôvodné, rozhodnutia správnych orgánov sú súladné so zákonom, vo veci bol dostatočne zistený
skutkový stav a na takto zistený skutkový stav boli potom správne aplikované ustanovenia zákona č.
8/2009 Z.z.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd o nej rozhodol pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobca v
konaní úspešným účastníkom nebol, preto mu náhrada trov konania ani neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo,
prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..