Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/262/2016 z 24. 10. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 24. októbra 2017, sp. zn. 17Co/262/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6215207294.1 Krajský súd Banská Bystrica | 17Co/262/2016 | ECLI:SK:KSBB:2017:6215207294.1 | 2017-10-24 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 388 CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7f6b311b-e912-4b2b-bef5-c8e4bc8d38bf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6215207294.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/262/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215207294
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6215207294.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty
Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu v spore žalobcu
Quantum Credit a.s., so sídlom Prievozská 4D, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47
248 980, zast. advokátskou kanceláriou PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 4D, 821 09
Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 668 745, proti žalovanej I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.
XX/XX, XX XXX T. nad O., o zaplatenie 872,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/514/2015 - 27 zo dňa 11.02.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol, m e n í tak, že žalovaná
je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 39,17 eur spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 39,17
eur od 18.10.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalovanej náhradu trov prvostupňového konania nepriznáva.

III. Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 152,58
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 44,16 eur od 19.11.2012 do zaplatenia,
8,75% ročne zo sumy 44,16 eur od 19.12.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 63,96 Eur od
19.01.2013 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), vo zvyšku
žalobu zamietol (druhý výrok) a žalovanej náhradu trov konania nepriznal (tretí výrok).
Z jeho dôvodov vyplýva, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom a. s., so sídlom
Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 (ďalej ako „právny predchodca žalobcu“), uzavrel so
žalovanou dňa 08.03.2011 Zmluvu o poskytovaní služby a nájme koncového zariadenia č. 9904102839
(ďalej ako „Zmluva č. 1“) s lehotou viazanosti 24 mesiacov, na základe ktorej jej poskytol právny
predchodca žalobcu služby satelitnej a káblovej televízie MAGIO spolu s Magio príslušenstvom.
Dňa 26.01.2012 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovanou Zmluvu o poskytovaní verejných
služieb č. 9904691652 (ďalej ako „Zmluva č. 2“), na základe ktorej poskytol žalovanej dátové služby
prostredníctvom internetovej prípojky.
Za poskytnuté služby boli žalovanej vystavené faktúry: č. 5743924149, splatná 17.10.2012 v sume 39,17
eur (faktúra č. 1), č. 4744877478, splatná 18.11.2012 v sume 44,16 eur (faktúra č. 2), č. 7745865053,
splatná 18.12.2012 v sume 44,16 eur (faktúra č. 3), č. 7746834272, splatná 18.01.2013 v sume 63,96
eur (faktúra č. 4) a č.5747803455, splatná 18.02.2013 v sume 680,72 eur (faktúra č. 5).
Listom zo dňa 09.01.2013 oznámil žalobca žalovanej, že odstupuje od Zmlúv č. 1 a 2, pričom
účinky odstúpenia od zmluvy nastávajú posledným dňom mesiaca, v ktorom toto oznámenie bolo
doručené žalovanej. Doručenie nebolo žalobcom preukázané. Následne na základe zmluvy o postúpení



pohľadávok zo dňa 09.06.2014 postúpil právny predchodca žalobcu na žalobcu pohľadávku voči
žalovanej, pozostávajúcu z nesplatených faktúr v celkovej sume 872,17 eur.
Súd prvej inštancie konštatoval, že Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou je zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej strane vystupuje právny predchodca žalobcu ako
dodávateľ a žalovaná ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Nárok žalobcu pozostával zo splatných faktúr
za služby, ktoré poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej, za ktoré žalovaná riadne neplatila;
žalovanej vznikol nedoplatok v celkovej výške 191,45 eur. Právny predchodca žalobcu si nárokoval aj
zaplatenie zmluvných pokút v sume 680,72 eur.
Prvoinštančný súd po preskúmaní predložených listinných dôkazov posúdil zmluvné pokuty, dojednané
účastníkmi v zmluvách, ako neprijateľne podmienky, ktoré nemôžu požívať právnu ochranu a so zreteľom
na ustanovenie § 53 ods. 5 zákona č.40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) sú neplatné;
žalobu v časti týkajúcej sa zmluvných pokút v sume 680,72 eur okresný súd ako nedôvodnú zamietol.
Vzhľadom na posúdenie Zmluvy ako spotrebiteľskej prihliadol okresný súd s poukazom na § 5b zákona
č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „z.č. 372/1990 Zb.“) na premlčanie nároku žalobcu
- ex offo, vo všeobecnej trojročnej lehote. Za začiatok plynutia premlčacej doby prvoinštančný súd
určil deň nasledujúci po dni splatnosti jednotlivých faktúr a priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na
zaplatenie sumy 152,28 eur (hodnota faktúr č. 2-4). Žalobu v časti, týkajúcej sa zaplatenia sumy 39,17
eur na základe faktúry č. 1, splatnej dňa 17.10.2012, z dôvodu premlčania zamietol. Poukázal na
skutočnosť, že faktúra bola splatná dňa 17.10.2012, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 19.10.2012,
teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby.
Na odstúpenie od Zmluvy zo strany žalobcu a jeho účinky prvoinštačný súd neprihliadol, pretože
nepovažoval odstúpenie od Zmluvy oznámením zo dňa 09.01.2013 za platné a účinné so zreteľom na
to, že žalobca nepreukázal súdu, že žalovanej doručil predmetné oznámenie.
Súd prvej inštancie rozhodol o veci samej s poukazom na ustanovenia § 52, § 53 ods. 1 až 5, § 100
ods. 1, 2 a § 101 OZ; o úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
O náhrade trov konania rozhodol zmysle § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej aj „O.s.p.“), podľa ktorého, ak má účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo. Miera úspechu žalovanej (82,55 %) v konaní bola vyššia ako miera úspechu
žalobcu (17,45 %), žalovaná by teda mala nárok na náhradu trov konania vo výške 65,1 %. Keďže však
žalovanej žiadne trovy nevznikli a ani si trovy konania neuplatnila, prvoinštančný súd jej žiadne trovy
nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti podal žalobca včas odvolanie z dôvodu
nesprávneho zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci prvoinštančným
súdom. Nárok vyplývajúci z faktúry č. 1 v čase podania žaloby na súd prvej inštancie premlčaný nebol.
Vyjadril súhlas s aplikáciou všeobecnej trojročnej premlčacej doby a s určením začiatku jej plynutia
tak, ako ich určil okresný súd; nesúhlasil však s určením posledného dňa uvedenej lehoty. Poukázal
na splatnosť faktúry č. 1, ktorá bola splatná dňa 17.10.2012. Nasledujúci deň (18.10.2012) došlo k
porušeniu povinnosti zaplatiť faktúru v lehote splatnosti a dlžník sa dostal do omeškania. V zmysle
ustanovenia § 122 ods. 1 OZ bol tento deň prvým dňom, kedy si mohol žalobca uplatniť svoje právo
na súde a týmto dňom zároveň začala bežať trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu.
Posledný deň trojročnej premlčacej doby pripadol na nedeľu dňa 18.10.2015. V zmysle § 122 ods.
3 OZ, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty
najbližší nasledujúci pracovný deň. Z dôvodu, že žaloba bola doručená na súd dňa 19.10.2015, právo
na zaplatenie napadnutej faktúry bolo uplatnené včas. Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie
proinštančného súdu v napadnutom výroku zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
39,17 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 18.10.2012 do zaplatenia.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Predmetné konanie začalo pred 30.06.2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ktorý zrušil Občiansky súdny poriadok. Podľa
§ 470 ods. 1, 2 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania, začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.



5. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v zmysle § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p zmenil
z nasledovných dôvodov:

6. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Odvolací súd po preskúmaní spisu a rozhodnutia súdu prvej inštancie zistil, že odvolanie žalobcu je
dôvodné. Súc viazaný rozsahom odvolania (§ 379 ods. 1 C.s.p.), ako aj skutkovým stavom, ako ho zistil
súd prvej inštancie (okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní - § 383 C.s.p.), odvolací súd
zmenil výrok rozsudku, ktorým prvoinštančný súd zamietol žalobu na zaplatenie sumy 39,17 eur s prísl..

8. Okresný súd správne vyhodnotil zmluvy, uzavreté medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou,
ako zmluvy spotrebiteľské, kde na jednej strane vystupoval právny predchodca žalobcu ako dodávateľ
- osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti (§ 52 ods. 3, 4 OZ); správne potom aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. OZ a následne prihliadol
na premlčanie nároku žalobcu s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa.
Je nepochybné, že nárok žalobcu je potrebné posúdiť ako nárok zo zmluvy, ktorý sa premlčuje vo
všeobecnej trojročnej premlčacej dobe.

9. Žalobca v odvolaní dôvodne namietal správnosť posúdenia plynutia uvedenej premlčacej doby pri
nároku, vyplývajúcom z faktúry č. 1 na sumu 39,17eur, splatnej 17.10.2012. Podľa § 101 OZ, trojročná
premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Pre určenie začiatku jej
plynutia je rozhodujúca udalosť, ktorá dala podnet k jej behu.
V predmetnom prípade je touto udalosťou uplynutie doby splatnosti faktúry. Faktúra č. 1 na sumu 39,17
eur bola splatná najneskôr dňa 17.10.2012. Do tohto dňa mohla žalovaná stále vyfakturovanú sumu
zaplatiť. Až nasledujúci deň (t.j. 18.10.2012) začala v dôsledku neuhradenia faktúry zo strany žalovanej
v stanovenom termíne plynúť pre žalobcu trojročná premlčacia doba na podanie žaloby na súd; uplynula
dňa 18.10.2015. Ako správne uviedol v odvolaní žalobca, podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší
nasledujúci pracovný deň. V prejednávanom spore posledný deň lehoty pripadol na nedeľu, posunul sa
na najbližší pracovný deň, t.j. pondelok 19.10.2015. Žalobu podal žalobca na súd prvej inštancie dňa
19.10.2015. Žalobca podal žalobu v časti nároku na zaplatenie sumy 39,17 eur s prísl. včas.

10. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu rozsahom odvolania a skutkovým stavom, ako ho zistil
súd prvej inštancie (§ 379 ods. 1 C.s.p., § 383 C.s.p.), nezaoberal sa v rozhodnutí otázkou účinkov
odstúpenia od zmluvy, ku ktorému v konaní zo strany žalobcu došlo.

11. Žalovaná sa ako dlžníčka žalobcu dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, v dôsledku
čoho jej okrem povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z
omeškania v zákonom stanovenej výške (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 10c
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.). Keďže k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j.
dňa 18.10.2012 platila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,75 %, odvolací
súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy
39,17 eur od 18.10.2012 do zaplatenia.

12. Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 388 C.
s. p. zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku.

13. Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa podľa § 396 ods. 1, 2 C.s.p. použijú
aj na odvolacie konanie.
Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej
inštancie.
Odvolací súd na rozhodnutie o trovách konania aplikoval § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V zmysle



ustanovenia § 255 ods. 1, 2, C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Odvolací súd s poukazom na citované
zákonné ustanovenia konštatoval, že aj po priznaní sumy 39,17 eur s prísl. žalobcovi voči žalovanej
bol pomer úspechu žalovanej voči žalobcovi vo výške 56,10 %, tzn., že žalovaná bola v spore na súde
prvej inštancie úspešnejšia. Keďže si žiadne trovy neuplatnila a ani jej zo spisu žiadne trovy nevyplývajú,
odvolací súd jej náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.

14. V odvolacom konaní bol žalobca v plnom rozsahu úspešný, preto mu odvolací súd priznal trovy
odvolacieho konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).