{"guid": "385a7d35-3feb-4bb1-aa67-b3c10268d6ec:1ddc828b-68ab-410d-926d-a059dd785c23", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8114216560.2", "spisova_znacka": "15Co/220/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 15Co/220/2015 z 23. 2. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 23. februára 2016, sp. zn. 15Co/220/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8114216560.2", "identifikacne_cislo": "8114216560", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Ladislav Réves", "sudca_id": 757, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ladislav-reves-757", "datum_vydania": "2016-02-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1ddc828b-68ab-410d-926d-a059dd785c23", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8114216560.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8114216560.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8114216560.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/220/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114216560
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114216560.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Evy Šofrankovej v právnej veci žalobcu T. C. I., s.., G.:
XXXXXXXX, P. XX, S., právne zast. AK advoconsulting, s.r.o., Tomaškovičova 17/2742, Trnava, proti
žalovanej: Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XX, toho času F., Q. X, o zaplatenie 1.122,96 Eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25C/217/2014-73 zo dňa 13.04.2015 takto

r o z h o d o l :

Pripúšťa spätvzatie žaloby v časti o zaplatenie 5 % úrokov z omeškania ročne z istiny 1.122,96 Eur od
01.01.2015 do zaplatenia, v tejto časti zrušuje rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavuje.

V ostatnej časti potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej
zaplatenia 1.122,96 Eur s prísl. z titulu nesplateného úveru a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Vychádzal zo skutkového zistenia, že dňa 05.09.2005 uzatvorila žalovaná s právnym predchodcom
žalobcu X. sporiteľňou, a.s. zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX na základe ktorej bol žalovanej
poskytnutý úver vo výške 663,88 Eur s úrokovou sadzbou 17,3 % ročne. Poplatok za poskytnutie úveru
bol 0,- Eur a poplatok za správu úveru bol 50,- Sk, výška splátky bola 18,59 Eur, splatnosť prvej splátky
20.10.2005 a konečná splatnosť úveru 20.08.2010. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky č. XXXX/
XXXX/CE zo dňa 27.09.2013 postúpila X. sporiteľňa, a.s. svoju pohľadávku voči žalovanej na žalobcu.
Ďalej uviedol, že žalovaná prestala plniť svoje zmluvné povinnosti v júli 2006, v dôsledku čoho jej X.
sporiteľňa, a.s. začala posielať upomienky a účtovala jej úroky z omeškania z dohodnutých splátok.
Upomienky boli zasielané žalovanej takmer každý mesiac od doby omeškania, teda celkovo jej bolo
zaslaných 45 upomienok. Za upomienky účtoval právny predchodca do 12.02.2008 sumu po 200,- Sk
a od tohto dátumu po 700,- Sk. Z výpisu z účtu mal preukázané, že žalovaná uhradila v období do
31.12.2008 sumu 22.371,64 Sk (742,60 Eur) a za obdobie od 01.01.2009 do 15.10.2011 sumu 797,58
Eur. Súd prvého stupňa citoval ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej Národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 54
ods. 1, 2, § 100 ods. 1, 2, 3, § 101 Občianskeho zákonníka, ust. § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1,
2, 3, 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vykonaným dokazovaním mal preukázané,
že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je spotrebiteľským úverom
uzavretým v zmysle ust. § 4 a nasl. zákona č. 258/2001 Z.z. Konečná splatnosť úveru bola stanovená
dňom 20.08.2010, pričom mimoriadna splatnosť vyhlásená nebola. Pre posúdenie otázky premlčania
aplikoval ust. Občianskeho zákonníka, teda nestotožnil sa s argumentáciou žalobcu, že Občiansky
zákonník je možné použiť pri nárokoch vzniknutých až po 13.06.2014, teda po účinnosti ust. § 52 ods.



2 Občianskeho zákonníka, kedy tento upravuje použitie Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských
veciach výlučne. V súvislosti s aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka poukázal prvostupňový
súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5MCdo/20/2009. Pri aplikácii ustanovení o premlčaní v
zmysle Občianskeho zákonníka preto považoval nárok žalobcu za premlčaný, keďže konečná splatnosť
úveru bola stanovená na 20.08.2010 a žaloba bola podaná dňa 11.06.2014.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keďže tejto žiadne trovy nevznikli.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie žalobca. Namietal
nesprávne právne posúdenie veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku.
Vyslovil názor, že uplatnenie ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa nemá opodstatnenie, keďže
vzhľadom na obchodnoprávnu povahu vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou majú
byť na posudzovanie predmetného vzťahu aplikované ustanovenia Obchodného zákonníka, a to nielen
vo vzťahu k premlčaniu. Na podporu svojho názoru poukázal na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ktoré bolo do Občianskeho zákonníka implementované zákonom č. 102/2004 Z.z. Pozornosť upriamil aj
na prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.04.2015 (pôvodne 13.06.2014), najmä ust. § 879p
Občianskeho zákonníka, teda účinky ust. § 52 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka začali pôsobiť
až od 01.04.2015. Keďže predmetné konanie bolo začaté pred dňom 01.04.2015, tak na vzťah medzi
ním a žalovanou sa v danom prípade aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka vrátane ustanovení
o premlčaní, teda § 397 Obchodného zákonníka. Poukázal na rozdielnu rozhodovaciu činnosť súdov
SR, v ktorej dochádza k stretu dvoch rôznych línií rozhodovania, kde podľa jednej má mať v obdobných
prípadoch prednosť úprava v zmysle Občianskeho zákonníka, avšak podľa druhej línie v prípade tzv.
absolútneho obchodu, akým zmluva o úvere nepochybne je, je potrebné na daný vzťah aplikovať úpravu
podľa Obchodného zákonníka. Žalobca zároveň poukázal na negatívny vplyv aplikácie ust. § 5b Zákona
o ochrane spotrebiteľa tak vo vzťahu k základným zásadám civilného procesu, ako aj z výchovného
pôsobenia civilného procesu na účastníkov konania. Aplikácia tohto ustanovenia je totižto so zásadou
kontradiktórnosti a tiež aj v rozpore so zásadou upravenou ust. § 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu vrátane náhrady trov konania,
resp. rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podaním zo dňa 21.07.2015 žalobca zobral späť žalobu v časti úrokov z omeškania vo výške 5% ročne
z istiny za obdobie od 01.01.2015 do zaplatenia.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu ako aj k výzve na vyjadrenie k čiastočnému späťvzatiu žaloby
nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie  o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“)
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z §
212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 6Co 218/2012 zo dňa 11.06.2013, s odôvodnením ktorého sa plne stotožňuje. V ňom
Krajský súd v Prešove konštatoval, cit.:

„Spotrebitelia môžu právom  a s dôverou v objektívne právo očakávať, že zmluvné podmienky
koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej
úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi
jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri  štandardných
typových zmluvách  (porov. Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk). Uvedené
možno vzťahovať i na právnu úpravu premlčania v Občianskom zákonníku, ktorá je pre spotrebiteľa
výhodnejšia oproti právnej úprave v Obchodnom zákonníku.

Podľa  ustanovenia § 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Vzhľadom na uvedené potom prvostupňový súd námietku premlčania vznesenú žalovaným správne
posudzoval podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že pri aplikácii



právnej úpravy premlčania podľa Obchodného zákonníka by podmienky spotrebiteľskej zmluvy ohľadom
premlčania boli v neprospech spotrebiteľa.

Nemožno tiež  prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva).

Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba však povedať, že ak sa neberie do úvahy výber
programu a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca  zakotvil v
ustanovení § 54 OZ. Faktická nerovnosť  medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii
je zjavná (čo do vyjednávacej pozície  a informovanosti) a viaceré rozhodnutia súdneho dvora  na to
poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza Claro, bod 25, 26, 27, C-618/10 Banco Espanol).

Odvolací súd nemá  pochybnosti o súlade ustanovenia § 54 ods. 1 OZ s právom Európskej únie, ktoré
umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča
smernica Rady 93/13 /EHS (čl. 8 smernice).

Na podporu  správnosti právneho názoru prvostupňového súdu, že ide o spotrebiteľskú zmluvu je aj
definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu  formu,
ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (predtým porov. § 23a  zákona č. 634/1992 Z.z., ktorý
za spotrebiteľskú zmluvu neskôr označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka (...,,za
spotrebiteľskú zmluvu sa považuje zmluva podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka a...“).

Na margo právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku odvolací súd poznamenáva, že
dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna
úprava zmluvných pokút  a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo
fungovať (od 1.1.1992), avšak  niet   rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na odstúpenie od
zmluvy, plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania, a teda v typickej občianskoprávnej veci má
dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako
kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia (porov. tiež
5MCdo 20/09, rozsudok KS v Prešove vo veci 6Co 26/12). V bežných medziľudských vzťahoch použitie
podnikateľského práva na spotrebiteľský vzťah môže s nepochopením a v rozpore s princípom právnej
istoty narážať na dôveru spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske  a nie podnikateľské právo.“

S poukazom na uvedené považoval odvolací súd odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné a rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil v časti, ktorej späťvzatie žaloby sa netýkalo v súlade s ust. § 219 ods. 1
O.s.p..

V súlade s ust. § 208 O.s.p. odvolací súd pripustil čiastočné späťvzatie žaloby vo vzťahu k úroku z
omeškania, v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
a 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a žalovanej náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, keďže
tieto jej nevznikli.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25C/217/2014", "guid": "ac66715a-afb5-433c-aabc-c7e46dc7431c:80a4e710-7c2e-44c2-8157-3a00e976cad5", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "a92b8a80-bee9-4c05-a32b-6ceb1a7dc32f:64bd1f3c-8fbd-4058-9681-a03c6096fb74", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5311211005.1", "spisova_znacka": "6Co/218/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/218/2012 z 19. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-03-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5311211005.1"}], "citovane_v": []}