{"guid": "38552e19-db71-40f5-a47b-cb1a7b0e5963:1680d761-5ce3-46b3-999b-47726d9a777d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8716201433.2", "spisova_znacka": "21CoP/49/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21CoP/49/2019 z 25. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 25. septembra 2019, sp. zn. 21CoP/49/2019, ECLI:SK:KSPO:2019:8716201433.2", "identifikacne_cislo": "8716201433", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Štefan Huljak", "sudca_id": 1309, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/stefan-huljak-1309", "datum_vydania": "2019-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1680d761-5ce3-46b3-999b-47726d9a777d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8716201433.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8716201433.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8716201433.2/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/49/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716201433
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8716201433.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ S. H.,
narodenej XX.XX.XXXX, bytom K., S. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Martinom Ribárom, advokátom, AK
Bratislava, Mickiewiczova 2, IČO: 30799317 a 2/ mal. V. H., narodeného XX.XX.XXXX, bytom u
navrhovateľky 1/, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny,
Hraničná 667/13, Poprad, IČO: 30794536, proti odporcovi: D. J., narodeného. XX.XX.XXXX, bytom K.,
I. XXXX/XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hovan a Hospůdka, s. r. o., M. Gorkého 8, Spišská
Nová Ves, IČO: 47233419, o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k.
13C/23/2016-472 zo dňa 23.10.2018 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e      rozsudok vo výroku I., II. a VII.

II. M e n í    rozsudok vo výroku III. tak, že odporca j e     p o v i n n ý     prispievať na výživu mal. V.
sumou 242,- Eur mesačne od 25.01.2016 do 31.05.2016, od 01.06.2016 do budúcna sumou 170,- Eur
mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

III. M e n í     rozsudok vo výroku IV. tak, že dlžné výživné za obdobie od 25.01.2016 do 31.10.2018 v
sume 5.408,39 Eur je odporca p o v i n n ý    zaplatiť k rukám matky v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti
tohto rozsudku.

IV. M e n í    rozsudok vo výroku V. tak, že odporca j e    p o v i n n  ý   zaplatiť navrhovateľke sumu 390,- Eur
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej zamietavej časti rozsudok p o t v r d z u j e .

V. Účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je určenie otcovstva k mal. V.,  ktorý sa narodil XX. januára XXXX navrhovateľke
a s tým súvisiaca následne úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, nárok
navrhovateľky na príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Matka tvrdila, že
v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa udržiavala intímnu známosť výlučne s odporcom. Otec namietal
tvrdenia matky, popieral intímny styk s matkou maloletého dieťaťa v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa
a tým neuznával súvisiace nároky matky na náhradu nákladov súvisiacich s pôrodom a tehotenstvom a
nároky súvisiace s výživou maloletého dieťaťa od času jeho narodenia.



II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Určuje, že odporca
je otcom mal. V. H., nar. XX.XX.XXXX z matky S. H. nar. XX.XX.XXXX.II. S.. V. sa zveruje do osobnej
starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. III.
Odporca je povinný prispievať na výživu mal. V. sumou 170,- Eur mesačne od 25.01.2016, ktoré výživné
je povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v tom ktorom mesiaci vopred až do doby, kým sa
nezmenia pomery. IV. Dlžné výživné za obdobie od 25.01.2016 do 31.10.2018 v sume 5.048,39 Eur
je odporca povinný  zaplatiť k rukám navrhovateľky v lehote 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku. V. Odporca je povinný  zaplatiť navrhovateľke úhradu nákladov v sume 565,- Eur v lehote 6
mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. VI. V prevyšujúcej časti návrh zamieta. VII. Odporca
je povinný  zaplatiť navrhovateľke trovy konania v sume 66,- Eur a trovy právneho zastúpenia v sume
3.229,32 Eur, a to k rukám právneho zástupcu navrhovateľky v lehote 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku“.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo  mal za preukázané, že medzi
navrhovateľkou a odporcom  došlo v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa k intímnemu styku. Vychádzal
z výpovedí svedkov, ktorí potvrdili, že mali vedomosť o tom, že tento vzťah je intímneho charakteru, že
tento vzťah pretrvával v období od októbra 2014 približne do júna 2015, keď navrhovateľka oznámila
odporcovi skutočnosť, že je tehotná. K námietkam odporcu a ním tvrdených rozporov vo výpovediach
svedkov uviedol, že svedkyne E.,  E., zhodne uvádzali, že registrujú vzťah medzi účastníkmi konania
od októbra 2014 až do júna 2015. Svedkyňa E.  vypovedala, že účastníci boli viackrát na chate jej
rodičov na O., dokonca jej nechala aj kľúče, aby mohli byť sami a tieto kľúče jej potom vrátil odporca.
Taktiež jej matka - svedkyňa A., poznala odporcu, pretože bol u nich na chate a párkrát sa rozprávali.
Okrem svedeckých výpovedí vychádzal súd aj z ďalších dôkazov predložených navrhovateľkou a
toz potvrdení o spoločnom ubytovaní s odporcom.  Vychádzal tiež z lekárskej správy vypracovanej
S.. O. N., ošetrujúcim lekárom navrhovateľky, podľa ktorej predpokladaný termín počatia by mohol
spadať na dátum 1. mája 2015, avšak aj ošetrujúci lekár poukazuje na to, že tieto výpočty sú len
štatisticky orientačné.  Výpoveď manželky odporcu, súd vyhodnotil v procese vyhodnocovania dôkazov
a konštatoval, že je nie dostatočne vierohodná z dôvodov, že svedkyňa, tvrdila, že  v mesiaci máj mali
takmer každý víkend stráviť od štvrtka do nedele na rôznych výletoch. Považoval to za rozpor so správou
vtedajšieho zamestnávateľa odporcu - spoločnosti Tatry Color, s. r. o., podľa ktorej v mesiaci máj 2015
odporca nečerpal žiadnu dovolenku, ani nebol práceneschopný.

4. Vzhľadom na všetky uvedené dôkazy súd považoval za dostatočne preukázané, že v rozhodnom
období tak, ako ho upravuje ust. § 94 ods. 2 Zákona o rodine, bola medzi navrhovateľkou a odporcom
známosť, ktorá mala intímny charakter.  Prijal záver, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby
existovali okolnosti vylučujúce otcovstvo odporcu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd považoval návrh
navrhovateľky v časti určenia otcovstva za dôvodný.( výrok I.)

5.  Súd následne upravil výkon rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu . Maloletého zveril
do výlučnej osobnej starostlivosti matky ,s poukazom na jej faktickú výlučnú starostlivosť o syna od jeho
narodenia a postoj odporcu.( výrok II. )

6. Vo vzťahu k rozsahu vyživovacej povinnosti, ktorú stanovil odporcovi  súd prvej inštancie mal skutkovo
za preukázané, že  odporca pracoval  v spoločnosti X., a. s., G.,  pričom podľa pracovnej zmluvy mal
dosahovať príjem 900,- Eur brutto. Zamestnal sa ako vodič HDV v zácviku s miestom výkonu práce H.
- L.. Pracovný pomer ukončil  ku dňu 31.05.2018 na základe dohody z dôvodu, že nezískal odbornú
kvalifikáciu na výkon práce.  Vzhľadom k zisteniam,  že odporca mal možnosť pracovať v tejto spoločnosti
naďalej v inej pracovnej pozícii, pričom by dosahoval príjem 900,- Eur brutto a miesto výkonu práce by
mal v G. konštatoval, že odporca sa bez vážneho dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Pri  určení
výživného  vychádzal z príjmu, ktorý  by dosahoval u tohto zamestnávateľa.

7. Vychádzal    z  osobných a majetkových pomerov odporcu, keď z predložených listinných dôkazov
bolo zistené, že  sa ako spoludlžník podieľa na všetkých úveroch a hypotékach, avšak spoluvlastnícky
podiel na rodinnom dome, kde má odporca s manželkou bývať, nadobudla na základe kúpnej zmluvy
z 11.01.2018 iba jeho manželka napriek tomu, že majú spoločne investovať do prestavby, resp.
rekonštrukcie domu. Zohľadnil aj skutočnosť, že  je vlastníkom  nehnuteľnosti - bytu v K., ktorý



bezodplatne užíva jeho otec.  Konštatuje, že  odporca nevyužíva svoje vlastnícke právo, z ktorého by mu
mohol plynúť ďalší príjem, napr. vo forme nájmu.  Vyrovnáva sa so splátkami úveru, ako aj vyživovacou
povinnosťou na mal. D..   Na základe zistených skutočností súd vychádzajúc z odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa primeraných jeho veku a zárobkových možností a schopností oboch rodičov, určil
výživné na mal. V. v sume 170,- Eur mesačne. Dlžné  výživné za obdobie od 01/2016 až 10/2018 v sume
5.648,39 Eur (33 mesiacov po 170,- Eur + alikvotná časť za január 2016 v sume 38,39 Eur) po odrátaní
plnenia zo strany odporcu  vyčíslil súd   v sume 5.048,39 Eur (výroky III. IV.).

8. Vo vzťahu k nároku navrhovateľky na náhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom,
priznáva nárok vo výške 565,- považuje ich za oprávnené  náklady.  Nárok vo výške  480 Eur  zamieta, s
odôvodením, že nejde o náklady  ktoré vznikli v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom ale náklady spojené
s výživou maloletého dieťaťa. Vzhľadom na uvedené, súd z titulu nákladov spojených s tehotenstvom
a pôrodom zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 565,- Eur a v prevyšujúcej časti návrh zamietol (výrok
V., VI.).

9. Vo vzťahu k trovám konania, ktoré si uplatnila  navrhovateľka uviedol, že v mimosporových konaniach
pripúšťa Civilný mimosporový poriadok priznanie náhrady trov konania iba vo výnimočných prípadoch.
V zmysle § 53 CMP konaniami, v ktorých je možné priznať náhradu trov konania, sú práve konania
o určenie rodičovstva takými konaniami, kde možno priznať náhradu trov konania v zmysle zásady
úspechu vo veci a za predpokladu, že to možno spravodlivo požadovať. Vzhľadom k predmetu konania
a osobným a majetkovým pomerom navrhovateľky, ktorá je t. č. na rodičovskej dovolenke a sama sa
stará o maloleté dieťa je podľa názoru súdu splnená podmienka na to, aby jej bola priznaná náhrada
trov konania ako úspešnej účastníčke konania. Priznal navrhovateľke trovy konania v sume 66,- Eur
z titulu zaplateného súdneho poplatku a v sume 3.229,32 Eur z titulu trov právneho zastupovania. Pri
určení výšky odmeny za 1 úkon právnej služby súd vychádzal z ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.,
odmena za 1 úkon právnej služby vo výške 1/3-iny výpočtového základu je pri úkonoch vykonaných v
roku 2016  66,- Eur za 1 úkon právnej služby pri úkonoch v roku 2017  68,- Eur  a pri úkonoch v roku
2018 je 70,85 Eur. Dôvodnosť uplatnenej odmeny za jednotlivé úkony súd posudzoval s prihliadnutím
na ust. § 13a ods. 1 ods. 2 cit. vyhlášky. Súd priznal odmenu za nasledovné úkony: prevzatie a príprava
zastúpenia - 66,- Eur, podanie návrhu na začatie konania - 66,- Eur, písomné vyjadrenie vo veci samej
z 08.04.2016 - 66,- Eur, zastupovanie na pojednávaní dňa 18.05.2016 - 132,- Eur (úkon trval viac ako
2 hodiny), návrh na zabezpečenie dôkazu zo dňa 19.05.2016 - 33,- Eur (v zmysle § 13a ods. 2 v 1/2-
ici), zastupovanie na pojednávaní dňa 21.09.2016 - 132,- Eur (úkon trval viac ako 2 hodiny), návrh na
neodkladné opatrenie - 34,- Eur (v zmysle § 13a ods. 2 v 1/2-ici), vyjadrenie k odvolaniu proti uzneseniu
o neodkladnom opatrení - 34,- Eur (v zmysle § 13a ods. 2 písm. b/ v 1/2-ici), vyjadrenie vo veci samej
na základe výzvy súdu z 12.03.2018 - 70,85 Eur, zastupovanie na pojednávaní dňa 11.05.2018 - 141,70
Eur (úkon trval viac ako 2 hodiny), zastupovanie na pojednávaní dňa 19.06.2018 - 141,70 Eur (úkon
trval viac ako 2 hodiny), písomné vyjadrenie vo veci samej z 17.07.2018 - 70,85 Eur, zastupovanie na
pojednávaní dňa 14.08.2018 - 70,85 Eur, zastupovanie na pojednávaní dňa 25.09.2018 - 70,85 Eur,
zastupovanie na pojednávaní dňa 23.10.2018 - 70,85 Eur, teda spolu priznal odmenu vo výške 1.200,65
Eur. K týmto úkonom súd priznal aj režijný paušál 6 x 8,58 Eur (úkony z roku 2016), 2 x 8,84 Eur (úkony
z roku 2017) a 7 x 9,21 Eur (úkony z roku 2018), t. j. spolu v sume 133,66 Eur.

III. Obsah odvolaní , vyjadrení k odvolaniam

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie navrhovateľka a to proti výroku V., vo vzťahu k
výrokom IV., V., VII. namieta stanovenie lehoty na plnenie. Vo svojom odvolaní  uviedla, že si uplatňovala
sumu 1.000,- Eur ako náklady súvisiace s tehotenstvom a pôrodom, súd zamietol časť týchto nárokov z
dôvodu, že tieto výdavky čiastočne sanoval štát vyplatením príspevku. S názorom súdu o tom, že štát jej
vyplatil príspevok pri narodení dieťaťa vo výške 829,86 Eur a z týchto nákladov si mala pokryť výdavky
čiastočne nesúhlasí. Účelom dávky sociálnej pomoci nie je nahrádzať povinnosti rodiča. Uplatnila si
nárok na náklady v celkovej sume 520,-Eur. Ide o náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom a tie
nemôžu byť kryté z tohto príspevku. Počiatočné náklady na dieťa si uplatnila v sume 480,- Eur, ktoré
presne špecifikovala. Súd nepostupoval správne pokiaľ jej nepriznal uplatnené nároky v plnej výške.
V odvolaní ďalej uviedla, že nesúhlasí so záverom súdu pri stanovení lehoty na jednotlivé plnenia
stanovené súdom vo vzťahu k odporcovi a to z dôvodu,  odporcovi nič nebránilo, aby výživné plnil v
dostatočnej miere a ak by nebolo neodkladné opatrenie nariadené súdom, tak by neplnil výživné žiadnym



spôsobom. Poukazuje na to, že musela žiť z rodičovského príspevku vo výške 214,70 Eur a výživného v
sume 50,- Eur. Navrhla odvolaniu vyhovieť a zmeniť rozsudok v napadnutých výrokoch podľa jej návrhu.

11. Proti rozsudku podal odvolanie aj odporca, ktorý podal odvolanie proti   výrokom I., II., III., IV.,
V. a VII. Podľa jeho názoru, nebolo preukázané, že maloletý je jeho  synom  bez toho, aby tieto
skutočnosti boli nepochybne preukázané vykonaným dokazovaním, čím došlo k porušeniu jedného
zo základných princípov Civilného mimosporového poriadku. Súd na jednej strane konštatuje, že sa
mu javí ako veľmi nepravdepodobné, že by viacero svedkov, ktorí nepoznali odporcu po poučení o
následkoch krivej výpovede uvádzali rôzne skutočnosti, na strane druhej vystupovali však kamarátka,
známe navrhovateľky za také, ktoré nemusí negovať fakt účelovosti konania týchto svedkov. Podľa
názoru odvolateľa súd má nerovnaký meter k tvrdeniam a dôkazom, ktoré on realizuje, kedy sa ním
tvrdené a preukazované nepriamymi dôkazmi považuje za účelové a málo pravdepodobné, zatiaľ čo
navrhovateľke sa dôkazy rovnakého charakteru považujú za uveriteľné a predpokladané. Rovnakým
spôsobom možno vyhodnotiť aj fakt, že sa odmietol  zúčastniť znaleckého dokazovania u znalkyne, ktorý
svedčí o nestrannosti a sama sa navrhla vylúčiť z vykonania dôkazu. Proti výroku II. podáva odvolanie z
dôvodu negácie otcovstva. Vo vzťahu k výroku III.,  výživnému, poukazuje na to, že súd neprihliadal pri
určovaní vyživovacej povinnosti k majetkovým pomerom aj navrhovateľky,  vychádzal len jednostranne
zo skutočnosti, že  sa vzdal výhodnejšieho zamestnania napriek tomu, že opakovane bolo zistené, že
bol práceneschopným v priebehu súdneho konania. Namieta že,  určil povinnosť  platiť výživné spätne
od dátumu  narodenia  napriek tomu, že ho  možno priznať len od dátumu začatia súdneho konania a
to sa začalo 16.02.2016. Pri výške výživného vôbec neprihliadol  súd na skutočnosť, aký je príjem otca,
vrátane príjmu manželky na rizikovom tehotenstve, ich oprávnené náklady. Navrhovateľka mala príjem
pred nástupom  na materskú dovolenku 846,-Eur, dieťa je začlenené do predškolského zariadenia a teda
je zrejmé, že  mohla už  nastúpiť do zamestnania.  Výška zameškaného výživného je neprimeraná. Pri
povinnosti žalovaného plniť ďalšiu vyživovaciu povinnosť je likvidačná. Čo sa týka nákladov spojených
s tehotenstvom a pôrodom,  súd len toleroval, že ide o sumy primerané, konštatoval, že nemá potrebu
preukazovať výdavky na oblečenie vo výške 200,- Eur z dôvodu hospodárnosti. Ide o porušenie zásady
rovnosti strán, navyše nemá byť zaviazaný na úhradu všetkých a plných nákladov iba sám odporca. Vo
vzťahu k trovám konania namieta tieto náklady. Poukazuje  na judikatúru, ktorá rieši skutočnosť, že nie
je možné akceptovať náklady právneho zastúpenia, ak si samoúčelne klient zvolí advokáta z druhého
konca republiky. V konaní poukazoval na viaceré rozhodnutia, kde bolo konštatované, že náklady na
advokáta nie sú absolútnym právom .Navrhol odvolaciemu súdu, aby zmenil napadnutý rozsudok a určil,
že odporca nie je otcom maloletého dieťaťa, zrušil rozsudok vo výroku II., V. a VII. a priznal mu náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

12. K podanému odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca, ktorý navrhol, aby odvolanie
navrhovateľky bolo zamietnuté ako bezdôvodné. Výšku nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom
namietal v priebehu konania. Matka si počiatočné náklady na dieťa uplatnila v časti nákladov súvisiacich
s narodením dieťaťa, bol jej vyplatený príspevok, preto požiadavka matky nie je dôvodná. Čo sa týka
lehoty namietanej navrhovateľky na plnenie,  opomína skutočnosť, že právo jej dieťaťa nemôžu byť
postavené nad práva iného dieťaťa, ktoré má  a to mal. D..

13. K odvolaniu odporcu podala písomné vyjadrenie navrhovateľka. Uviedla, že všetky vykonané dôkazy
preukazujú intímnu povahu známosti medzi navrhovateľkou a odporcom len nepriamo, priamy dôkaz
nebol vykonaný pretože sa mu odporca odmietol podriadiť, neprodukoval žiadnu aktivitu, zameral
sa na výlučne na popieranie všetkého čo tvrdila. Čo sa týka určenia výšky výživného, odporcovi
ušlo pozornosti, že neskúmajú možnosti toho, komu sa dieťa zveruje, ale toho, komu sa vyživovacia
povinnosť ukladá. Považuje za neľudské správanie zo strany odporcu  voči maloletému dieťaťu. K trovám
konania uvádza, že je potrebné v celom rozsahu súhlasiť  s odporcom v tom, že vzniknuté trovy konania
sú takmer zbytočné, ak nie  úplne zbytočné, ale len v tom, že sám odporca si musí zvážiť svoj postup
v konaní, odročovanie pojednávaní, nezúčastnenie sa na odberoch DNA. Navrhla odvolaciemu súdu,
aby nevyhovel odvolaniu odporcu.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie  bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenými subjektmi  - účastníkmi  konania v ktorých  neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.)  proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon



odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané
odvolania majú  zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolatelia  použili zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi
odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň
vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru,
že boli splnené podmienky potvrdenie rozsudku vo výrokoch I., II., VII. podľa ustanovenia § 387 ods. 1
C.s.p. a   zmenu rozsudku vo výrokoch  III., IV.,  V.  podľa ustanovenia § 388 C.s.p.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov
uplatnených  odvolateľmi do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná
odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

16. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci  a zo zistených skutočností
prijal správny právny záver,  vo vzťahu k napadnutým výrokom jeho rozhodnutia o  určení otcovstva,
zverenia maloletého V. do výlučnej osobnej starostlivosti matke  a v otázke zastúpenia a správy majetku
maloletého matkou. Odvolací súd považuje prijaté závery súdu vo vzťahu k týmto častiam napadnutého
rozhodnutia za správne a poukazuje na ne. Za čiastočné dôvodné považoval námietky   odporcu vo
vzťahu k výške nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, navrhovateľky vo vzťahu k zamietnutiu
sumy na detskú výbavičku a v lehote stanovenej súdom na plnenie pre odporcu.  Vo vzťahu k odvolacím
námietkam navrhovateľky a odporcu udáva nasledovné..

17.  Odporca  namieta nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu otcovstva  (výrok
I.). Po posúdení odvolacích  námietok odvolací  súd konštatuje, že nie sú predmetné námietky dôvodné.

18. Odvolateľ namieta závery súdu o jeho otcovstve, ktoré prijal  bez toho,  aby mal preukázané, že
je otcom dieťaťa, neriadil sa dôsledne ustanoveniami CMP a nezistil skutočný stav veci. K námietkam
odvolací súd   uvádza   nasledovné.

19. Civilný mimosporový poriadok  identifikuje rozsah zisťovania skutkového základu  tak, že súd
je povinný zistiť v konaniach podľa tohto zákona skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho
priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov.

20. Súd prvej inštancie postupoval v prejednávanej veci správne  a  náležitým spôsobom zisťoval  nielen
okolnosti, ktoré tvoria  skutkový základ domnienky  otcovstva svedčiace   mužovi, ktorého otcovstvo
má byť určené v zmysle ustanovenia  § 94 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ale snažil sa
zisťovať  i prípadne  závažné okolnosti, ktoré   by vylúčili otcovstvo.  Svoju povinnosť zisťovať, či sa
odporca s matkou dieťaťa v rozhodnej dobe podľa ust.§ 94 ods.2 Zákona o rodine pohlavne stýkal
zisťoval z dôkazov, ktoré navrhla vykonať navrhovateľka na preukázanie týchto skutočností. Predmetnú
skutočnosť súd prvej inštancie zistil a vyplynula mu zo svedeckých výpovedí a predložených listinných
dôkazov navrhovateľky. Následne súd sa rozhodol pri voľbe dôkazných prostriedkov akceptovať návrh
navrhovateľky na zrealizovanie znaleckého dokazovania pre potvrdenie alebo vylúčenie otcovstva
odporcu. Je možné súhlasiť so súdom prvej inštancie, že zo strany odporcu neboli predložené
dôkazy, ktoré by vyvrátili, že v rozhodnej dobe známosť intímna nepretrvávala medzi navrhovateľkou
a odporcom, prípadne že by mala matka v rozhodnej dobe známosť s iným mužom aj intímnu. Boli
vykonané  dôkazy na priebeh tehotenstva, na oznámenie tehotenstva odporcovi, dôkladné objasnenie
námietok odporcu. Súd tak vykonal dôkazy, ktoré čo najviac objektívne mu pomohli zistiť skutočný stav
veci.

21. Cieľom aplikácie tejto zákonnej  domnienky súdom je určiť biologického otca dieťaťa, a to zisťovaním
súlože medzi matkou a mužom, ktorému svedčí domnienka, zisťovaním, či súlož bola vykonaná v dobe
rozhodujúcej pre narodenie dieťaťa (300 - 180 dní pred jeho narodením), a zisťovaním, či otcovstvo
muža nevylučujú závažné okolnosti. V prejednávanej veci súd nariadil dokazovanie zisťovanie otcovstva
analýzou DNA, ktorá  v súčasnosti dokáže s určitosťou na 99?% potvrdiť alebo vylúčiť otcovstvo
konkrétneho muža. Súd nariadil aj odporcovi účasť na genetických testoch ako povinnosť podľa ust. §
210 C.s.p. Nesplnenie tejto povinnosti  správne  sankcionoval poriadkovými pokutami. Následne zvolil



procesný postup, majúci na zreteli postoj odporcu vo vzťahu k nezúčastneniu sa na týchto testoch  u
ustanovenej znalkyne a rozhodol sa predmetný dôkaz nevykonať. Dôvody pre upustenie od vykonania
dôkazu  vo svojom rozhodnutí náležite objasnil. Vzhľadom na dobu trvania konania,  v ktorom  je prvotný
záujem maloletého dieťaťa  je možno jeho   postup akceptovať.  Sám odporca mohol v priebehu konania
predložiť dôkaz vylučujúci jeho otcovstvo a  bez pochýb genetické testy by jeho otcovstvo vylúčili pokiaľ
popiera, že je otcom maloletého dieťaťa. Súd v konaniach o určenie otcovstva je povinný konať plynulo
a hospodárne.

22. Námietky odporcu vo vzťahu k jeho dôvodom nezúčastniť sa znaleckého vyšetrenia v dôsledku
tvrdeného správania sa znalkyne vo vzťahu k nemu počas telefonického rozhovoru  neobstoja.  Súd sa
v napadnutom rozhodnutí vyrovnáva dôsledne s námietkami odporcu vo vzťahu k neúčasti odporcu na
znaleckom dokazovaní. Odporca bol oprávnený predložiť   súdu aj súkromný znalecký posudok  a súd
by pritom postupoval v súlade s ust.§ 209 C.s.p.

23. V prejednávanej veci  treba pripustiť, že ide o určitú zvláštnosť spočívajúcu v tom, že v súčasnej dobe
sa v takýchto súdnych konaniach realizuje pri aplikácií predmetnej domnienky otcovstva ako  základný
dôkaz   znalecké dokazovanie. Pokiaľ k nemu nedošlo, tak súd založil svoje rozhodnutie na iných
dôkazoch, čo nie je principiálne vylúčené, keď súd môže súlož matky s domnelým otcom preukazovať
aj inak a to výpoveďou matky a svedeckými výpoveďami. Súd postupoval správne a bol oprávnený  po
vykonaní dokazovania, z ktorého mu vyplynuli závery preukazujúce tvrdenia navrhovateľky o intímnom
pomere s odporcom v rozhodnej dobe rozhodnúť, že odporca je otcom dieťaťa. Pokiaľ sa odporca
odmietol podrobiť testom DNA, je oprávnený súd vyhodnotiť jeho odmietavý postoj na jeho ťarchu.   Ani
odvolací súd nenašiel v tvrdených dôvodoch pre odmietavý postoj relevantné dôvody, zdráhavý postoj
bol súdom správne vyhodnotený v rámci hodnotenia dôkazov.

24. V prejednávanej veci odvolací súd  má za to, že súd venoval vyhodnocovaniu dôkazov smerujúcich
k tak závažnému preukázaniu ako je určenie otcovstva zvláštnu opatrnosť a záver plynúci z hodnotenia
vykonaných dôkazov je správny.

25. Odporca  namieta porušenia  jeho  práva v tom, že nebola zachovaná rovnosť zbraní, tvrdiac, že
boli vyhodnocované dôkazy len zo strany  navrhovateľky ako  uveriteľné   a z jeho strany boli posúdené
ako účelové a málo pravdepodobné. Poukazuje napríklad na dôkaz rozoberaný súdom v bode 27.
napadnutého rozhodnutia. Súd sa vyrovnal dostatočne so všetkými  námietkami odporcu k vykonaným
dôkazom a logicky vyhodnotil výsledky vyplývajúce z dôkazov. K tejto námietke je potrebné poznamenať,
že nebolo odvolacím súdom zistené, aby došlo k porušeniu práva na rovnosť zbraní, pretože podľa
názoru odvolacieho súdu boli vytvorené rovnaké procesné podmienky a rovnaké postavenie subjektov -
navrhovateľka ako aj odporcu, maloletého dieťaťa, o ktorých právach a povinnostiach súd prvej inštancie
rozhodoval.  Súd prvej inštancie zdôvodnil a poukázal vo svojom rozhodnutí na to z akých dôkazov
vychádzal, podľa názoru odvolacieho súdu svoje rozhodnutie aj náležitým spôsobom  odôvodnil.
Odvolací súd tak konštatuje, že nevzhliadol  taký nesprávny procesný postup súdu, ktorý by  jej
znemožnil realizáciu  jeho  práv  ako účastníka konania.

26. V súvislosti s námietkou odporcu k napadanému výroku II., ktorým súd prvej inštancie zveril
maloletého do výlučnej osobnej starostlivosti matky a poveril ju zastupovaním a spravovaním jeho
majetku je potrebné uviesť, že okrem tvrdenia odporcu, že napáda v dôsledku negácie otcovstva aj tento
výrok, nie sú v odvolaní uvedené žiadne relevantné odvolacie dôvody a odvolacie námietky vo vzťahu k
predmetnému výroku. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zdôvodnil svoje rozhodnutie o zverení
mal. V. do výlučnej osobnej starostlivosti matky. Jeho záver je správny a zodpovedá  najlepšiemu záujmu
maloletého dieťaťa.

27.  Odvolanie  odporcu  smeruje  aj proti  výroku III., ktorým je zaviazaný  prispievať na výživu mal.
V. sumou 170,- Eur mesačne od 25.01.2016.V odvolaní poukazuje na to, že súd nezohľadnil základné
zásady a to, že rodičia majú prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a
majetkových pomerov.  Namieta záver súdu, ktorý vyhodnotil, že sa vzdal  výhodnejšieho zamestnania,
pričom nebola riešená otázka, že bol dlhodobo práceneschopným. Otázka dennodenného dochádzania
sa odzrkadlila aj na jeho zdravotnom stave a to sú práceneschopnosti a finančné výdaje. Ďalej namieta,
že súd nezohľadnil majetkové pomery navrhovateľky  ako osoby povinnej, ktorá má prispievať na výživu
maloletého  a nie sú zistené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.



28. K odvolacím námietkam povinného vo vzťahu k rozsahu výživného určeného súdom  odvolací súd
dodáva.

29. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému
zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky
najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a
otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich.
Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže
byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia
vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa.
Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných
plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou
starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré
určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov,
pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane
povinného je miera jeho schopností, možností.

30. Ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej a nemateriálnej
povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti k jeho uplatneniu v
spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov
podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom, podľa kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1 ZoR.

31. V prejednávanej veci  odvolací súd   konštatuje, že z  výsledkov  vykonaného dokazovania  vyplynuli
skutkové závery majúce oporu v stanovení mesačného výživného pre maloletého V. vo výške 170,- Eur
s výnimkou prvých mesiacov jeho života do 31.5.2016, keď náklady na  jeho výživu boli objektívne vyššie
ako v nasledujúcich mesiacoch . Súd prvej inštancie dôsledne a správne zistil možnosti a schopnosti
otca. Neobstojí námietka odvolateľa, že sa nevyrovnal dôsledne s práceneschopnosťou a nemožnosťou
prijať ponúkanú prácu.  Skutočný stav zistený súdom je dostatočný.

32. Pre určenie výšky výživného k maloletému dieťaťu sú rozhodné reálne zárobkové schopnosti a
možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, fyzickou zdatnosťou,
vzdelaním, pracovnými skúsenosťami a podobne, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru,
existenciou pracovných príležitosti, primeraných k uvažovaným vlastnostiam rodičov.

33. V prejednávanej veci  súd pristúpil k posúdeniu zárobkových možností otca, jeho reálnych
zárobkových možností, ktoré sú dané jeho vzdelaním, fyzickým stavom, množstvom získaných
vedomostí, pracovných skúsenosti.

34. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať
vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.

35. Podľa zákona o rodine sa uplatňuje pri rozhodovaní súdu o výživnom princíp potencionality príjmov,
ktorý výrazne ochraňuje záujmy oprávneného. Záujem zákonodarcu siaha až do tej miery, že umožňuje
hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok
mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a potrebe zabrániť povinnému
aby svojím konaním znižoval jeho rozsah (porovnaj Komentár Zákona o rodine E. Horvath - Erik Varga
Wolters Kluwer str. 409).



36. Súd vychádzal zo zistených  príjmov odporcu zo   spoločnosti Y. U.,  s.r.o., kde bol zamestnaný
odporca až do 30.09.2017 a s príjmami spoločnosti X.,a.s., kde bol zamestnaný od 15.09.2017 do
31.05.2018.  Správne vyhodnocuje v  období zamestnania v spoločnosti Y. U. a.s. príjem otca ako
pomerne  nízky, ktorý je  pod úrovňou minimálnej mesačnej mzdy, pričom je pracovná zmluva uzatváraná
na dobu určitú, s dohodnutými podmienkami.  Rovnako je treba súhlasiť, že výška príjmu deklarovaná zo
strany tohto zamestnávateľa je neprimerane nízka a v schopnostiach a možnostiach otca ako povinného
bolo nájsť si iné zamestnanie. Správne sú závery vyplývajúce z možnosti jeho príjmu, z odmietnutia
ponúkanej práce spoločnosti X.,a.s.  Je možné konštatovať, že   neboli zo strany odporcu  predložené
súdu dôkazy, ktoré by spochybňovali  reálnosť možnosti túto prácu zo strany odporcu vykonávať.
Správne súd zohľadňuje majetkové pomery povinného rodiča.  Je potrebné len podotknúť, že odporca
spolu s manželkou boli bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu, nachádzajúceho sa na ul. I. v K., pričom
tento byt predali  rodičom manželky odvolateľa a kúpna  cena nebola vyplatená, ako to vyplýva z
kúpnej zmluvy, ale mala sa stať predmetom pôžičky, ktorú predávajúci mali mať vo vzťahu ku kupujúcim.
Aplikácia ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine v zmysle ktorého  sa pri stanovení výživného  na
výdaje ako sú pôžičky, hypotéky a výdaje, ktoré nie sú nevyhnutné  neprihliada je dôvodná. Otázka
splácania záväzkov nemôže byť na ťarchu maloletého dieťaťa, pretože záujem maloletého dieťaťa má
vždy prednosť pred vyrovnaním majetkových záväzkov povinného rodiča.

37. Námietka odvolateľa vo vzťahu k nedostatočnému zisteniu príjmov a pomerov matky maloletého
dieťaťa neobstojí. Súd mal zistený príjem matky ako aj jej majetkové pomery. V čase vyhlásenia svojho
rozhodnutia mal náležitým spôsobom zistený skutočný stav vo vzťahu k príjmom matky maloletého
dieťaťa. Jeho stav korešponduje s objektívnym stavom veci. Matka bola poberateľkou rodičovského
príspevku, zabezpečovala výlučne sama osobnú starostlivosť o maloletého syna.  Otázka nástupu
maloletého do predškolského zariadenia môže predpokladať schopnosť matky hľadať si zamestnanie,
nie je to však jej povinnosťou zamestnať sa v prípade, ak dieťa navštevuje predškolské zariadenie.

38. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý
Zákon o rodine nepochybne kladie na úroveň finančnému zabezpečovaniu výživy (porovnaj uznesenie
Ústavného súdu SR z 10.11.2011 sp.zn. IV.ÚS 489/2011).  Prihliadnuc na pomer osobnej starostlivosti o
maloletého  je zrejmé, že matka hradí výdaje aj počas svojej osobnej starostlivosti a zabezpečuje osobnú
starostlivosť.  Správne  súd premietol otázku výlučnej osobnej  starostlivosti  na úroveň finančného
podielu výživného zo strany matky.

39. Vo vzťahu k potrebám maloletého treba uviesť, že  tie boli matkou tvrdené a preukázané,
korešpondujú s charakterom súčasnej doby. Výdaje na výživu maloletého dieťaťa   sú nielen výdaje
na zabezpečenie bývania, odevné, zdravotné, ale aj kultúrne a je potrebné prihliadať aj na náhodné
výdavky, nielen na pravidelné mesačne, ktoré sa vyskytnú a súd je povinný pri určovaní výživného
prihliadať aj na takéto výdavky. Súd tak vychádzal z preukázaných a tvrdených oprávnených potrieb
maloletého V..

40. Súd zamietol návrh matky na náklady, ktoré jej vznikli s nákupom výbavičky pre dieťa, postupoval
správne len pokiaľ ich nepriznal ako náklady uplatnené v súvislosti s ustanovením § 74 ods. 1 Zákona
o rodine, pretože majú byť hradené z výživného na dieťa.  Objektívne tieto náklady vznikli a mali sa
premietnuť do výšky výživného stanoveného v prvých mesiacoch života maloletého dieťaťa. Náklady
uplatnené matkou dieťaťa  v návrhu  ako aj v priebehu konania  sú dôvodné (č.l. 2, 480).  Ide o náklady
potrebné a nevyhnutné  pre život narodeného dieťaťa,  náklady spojené s nákupom detskej výbavičky,
postieľky, kočiara, prádla do postieľky, fľaše, cumle, perinky, deky, osušky, bavlnené plienky, detské
oblečenie, nákup fusaku, vanička, monitor dychu. Odvolací súd nepochybuje o dôvodnosti vzniku týchto
nákladov a považuje tvrdenia matky za preukázané. Z vyššie uvedeného dôvodu považuje odvolací súd
za správne priznať tieto náklady a  premietol ich do  výšky výživného za obdobie od 25. 01. 2016 do
31.05.2016.  Pomer týchto nákladov v rozsahu  sumy 360,- Eur    považuje za dôvodné s prihliadnutím
na zistené pomery oboch rodičov v čase narodenia dieťaťa, výlučnú osobnú starostlivosť matky .Z tohto
dôvodu pristúpil k zmene rozsahu výživného  a  určil výživné pre maloletého Richarda vo výške 242,-
Eur mesačne od narodenia do 31. 05. 2016.

41. Výrok rozsudku o výške dlžného výživného  tak zodpovedá  zvýšenému výživnému o sumu  360,-
Eur oproti pôvodnému rozsudku  počnúc dňom 25. 01. 2016 do 31. 10. 2018.  Dlžné výživné vo výške
5.408,39  Eur  povolil odporcovi  súd zaplatiť v lehote 3 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,



zohľadňujúc námietky matky  pri stanovení lehoty na zaplatenie dlhu. Civilný sporový poriadok  počíta s
možnosťou predĺžiť patričnú lehotu (§ 232 ods. 3 C.s.p.). Právo na povolenie plnenia zročného výživného
v splátkach či  v dlhej lehote  by  mal súd uplatňovať výnimočne a s prihliadnutím na výnimočne okolnosti
prípadu na starne povinnej osoby. Ide o veľkú výhodu povinného oproti oprávnenému, ktorá (ak k nej súd
pristúpi) musí byť odôvodnená - napríklad postojom odporcu k plneniu vyživovacej povinnosti, výškou
priznaného nedoplatku, platobnou schopnosťou , ale tiež pomermi oprávneného. Riešenie, ktoré súd
zvolí, totiž nesmie byť s ohľadom na osobné pomery oprávneného príliš ťaživé (§ 77 ods. 1 Zákona
o rodine).po vyhodnotení všetkých vyššie opísaných okolnosti, považuje súd za primeranú lehotu na
zaplatenie dlžného výživného lehotu 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Maloleté dieťa bolo
odkázané od narodenia len na výživu zo strany  matky, postoj odporcu bol odmietavý k plneniu výživného
a rozhodol o výške jeho povinnosti až súd neodkladným opatrením. Z tohto dôvodu považuje stanovenú
lehotu odvolací súd za primeranú, ktorá závažným spôsobom neohrozí výživu odporcu ani osôb, ktoré
sú na jeho výživu odkázané.

42. V danej veci namieta odporca tiež  priznanie výživného pre maloletého odo dňa narodenia
poukazujúc na to, že návrh bol podaný 16.02.2016. Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na
dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77
ods.1 Zákona o rodine).

43.  V danej veci  by nebolo  spravodlivé  žiadať, aby matka  tesne po pôrode syna podávala návrh
na priznanie výživného, návrh bol podaný v pomerne krátkej lehote po narodení maloletého (16. 02.
2016 ). Táto  krátka doba po pôrode dieťaťa  po zabezpečení nevyhnutnej starostlivosti dieťaťu, pobytu v
pôrodnici, rekonvalescencie po pôrode  odôvodňuje akceptáciu  súdu priznať jej spätne výživné od doby
25. 01. 2016. Sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa,  kedy je možné  maloletému oprávnenému
priznať výživné spätne aj  niekoľko dní  predo dňom podania návrhu.  Z vyššie uvedených dôvodov tak
námietka odporcu nie je odvolacím súdom považovaná za dôvodnú.   Dôvodné je rozhodnutie súdu
priznať maloletému  V. výživné odo dňa jeho narodenia.

44.  K námietke odporcu  o priznaní celého uplatneného  nároku   navrhovateľke ako  príspevku na
úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom  poznamenáva sa, že čiastočne je dôvodná
táto  námietka. Súd  posúdil odôvodnenosť vynaložených nákladov správne, nesprávne  postupoval,
pokiaľ nezohľadnil aj potrebu  navrhovateľky  podieľať sa na úhrade týchto nákladov. Porovnávajúc
pomery odporcu a navrhovateľky v rozhodnom období, dospel odvolací súd k záveru , že navrhovateľka
je povinná niesť  určitú mieru týchto nákladov.  Odvolací súd,  poukazujúc na  uplatnený nárok v návrhu
ako aj v odvolaní v sume 520 Eur vychádza z tejto sumy. Navrhovateľka žiadala sumu 1.000,- Eur z toho
480,- Eur ako náklady na výbavičku maloletého dieťaťa. Opätovne aj v odvolacom návrhu žiada sumu
520,- Eur.  Pomernú časť nákladov  vo výške 390,- Eur, ktorá zodpovedá 2/3 považuje za dôvodnú.
Túto sumu uložil súd odvolací zaplatiť odporcovi  navrhovateľke v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku  (§ 232 ods. 3 C.s.p.). Nenašiel dôvody pre priznanie inej lehoty na plnenie vychádzajúc
zo zistených pomerov odporcu a okolnosti prejednávanej veci,  navyše s prihliadnutím na poskytnutie
dlhšej lehoty  na plnenie vo vzťahu k dlžnému výživnému. Námietka o nepreukázaní nákladov neobstojí.
Vzhľadom na výšku uplatnených nákladov za oblečenie vo výške 200,-  Eur ako to zhodnotil aj súd prvej
inštancie je táto suma primeraná. Navyše vychádzajúc z uplatnenej sumy 520,- Eur ako celkovej sumy
nákladov spojených s tehotenstvom, je táto položka znížená. V jednej tretine sa na pokrytí nákladov
podieľa samotná navrhovateľka.

45. Všetky tieto vyššie uvedené dôvody viedli odvolací súd  k potvrdeniu napadnutého rozsudku vo
výrokoch I. II.  postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p a k   zmene napadnutých  výrokoch  III.
IV. V. podľa ustanovení § 388 C.s.p.

46.  Odvolanie podáva odporca  proti výroku o trovách konania. Súd   rozhodol správne a zákonne,
pokiaľ priznal navrhovateľke trovy konania.  Odôvodenie postupu súdu pre priznanie trov je dostatočne
a odvolací súd sa s ním stotožňuje.  V zmysle § 53 CMP konaniami, v ktorých je možné priznať náhradu
trov konania, sú práve konania o určenie rodičovstva takými konaniami, kde možno priznať náhradu
trov konania v zmysle zásady úspechu vo veci a za predpokladu, že to možno spravodlivo požadovať.
Súd výstižným spôsobom vyjadruje dôvody pre aplikáciu predmetného ustanovenia.  Odvolací súd sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania.  Trovy,



ktoré boli vynaložené navrhovateľkou správne považoval súd za účelné. Úkony súdu prvej inštancie
boli účelné a odvolací súd nenašiel dôvody pre dôvodnosť argumentov predostretých odvolateľom vo
vzťahu k trovám konania.

47. Obsahom práva na právnu pomoc garantovaného čl. 47 ods. 2 Ústavy SR je možnosť každého,
na základe vlastnej úvahy, zvoliť si zástupcu v konaní pred súdom, vyjmúc prípady obligatórneho
zastúpenia. Je totiž výsostným (slobodným) prejavom účastníka rozhodnúť, koho ustanoví za svojho
zástupcu v konaní pred súdom. Možnosť tejto voľby (úvahy) zákon neobmedzuje, ani iným spôsobom
nevymedzuje; jej kritériá sú autonómnou vecou účastníka konania. Právna úprava potom príkladmo
uvádza, že trovami konania sú najmä hotové výdavky účastníkov konania a ich zástupcov a takými sú
aj odmena advokáta, náhrada hotových výdavkov, i náhrada za stratu času spojeného s jeho činnosťou,
obsahovo vymedzené príslušnými predpismi. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania v   je
povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania, uplatnených úspešným účastníkom v spore,
ako i skutočnosť, či nie sú splnené podmienky pre postup podľa § 257 CSP.; nie je rozhodujúce, či je
tomu tak pri uplatnení práva, alebo jeho bránení. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť
vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Vychádzajúc z princípu úspechu
v spore, súd prvej inštancie priznal  právo na náhradu trov konania úspešnej navrhovateľke. Náhradu
nákladov vynaložených na cestovné a náhradu za stratu času v súvislosti s účasťou  jej právneho
zástupcu  na pojednávaniach pred súdom prvej inštancie priznal  a postupoval dôvodne.  Prihliadnutie
na výber advokáta z mesta vzdialeného od miesta príslušného súdu v tom smere , že sa nepriznajú tieto
náklady ako účelne  nemá  podľa názoru odvolacieho súdu  opodstatnenie v zákonom sledovanom a
prezumpovanom cieli nahradiť úspešnej strane trovy konania. Jeho opodstatnenosť nemožno vyvodiť
ani z možnosti využitia inštitútu právnej substitúcie, pretože táto má dispozitívny charakter, a nie je
povinnosťou uloženou účastníkovi konania, ani jeho advokátovi. Príslušná právna úprava realizovaná
vyhláškou o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, vzťahujúca sa na
konkrétnu prejednávanú vec, priznáva advokátovi možnosť uplatnenia účelne vynaložených náhrad
cestovných výdavkov, i náhrady za stratu času. V prípade náhrad cestovného sa ich účelnosťou rozumie
najmä voľba vhodného dopravného prostriedku s ohľadom na sídlo advokátskej kancelárie a miesto
procesného úkonu, jeho dostupnosťou z hľadiska vlakovej alebo autobusovej dopravy, ako lacnejších
foriem cestovania. Súčasne však treba brať do úvahy i výšku náhrady za stratu času, ktorá môže
byť pri použití relatívne nákladnejšieho dopravného prostriedku, napr. osobného automobilu oproti
dopravnému prostriedku verejnej dopravy, v konečnom dôsledku efektívnejšia, než u iného menej
nákladného spôsobu dopravy. Pokiaľ sa právny zástupca navrhovateľky  dostavil k súdom nariadenému
pojednávaniu a z jeho konania, prípadne konania navrhovateľky  nevznikli žiadne prieťahy, či neúčelne
realizované úkony súdu, nemožno v takomto prípade náklady právneho zastúpenie považovať za
neúčelné. Postup súdu bo správny. Ústavne konformnému výkladu reprezentovanému Ústavným súdom
SR v tom, že zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť
úspešnému účastníkovi náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti skonaním musel
alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred
všeobecným súdom. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie správne právne posúdil predmetnú
vec, ak priznal úspešnému účastníkovi trovy konania z dôvodov vyššie uvedených v rozsahu 100 %.
Odvolací súd potvrdil tento odvolaním napadnutý výrok o trovách konania ako vecne správny vrátane
stanovenej lehoty na plnenie . S prihliadnutím na predchádzajúce plnenia stanovené už odporcovi ,
považuje lehotu na plnenie stanovenú súdom za dostatočnú.

48. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 Civilného
mimosporového poriadku s použitím ustanovenia § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania s prihliadnutím. Dôvody pre
aplikáciu ustanovenia § 53 CMP nie sú dané, vzhľadom k tomu, že žiaden  z účastníkov nebol v
odvolacom konaní úplne úspešný.

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  odvolanie nie je prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/23/2016", "guid": "493ccd8b-8c84-439b-bd84-488886570dba:96033c10-f83a-44f3-861a-0bb95126b5bc", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:abbb9811-7233-4888-94c9-a5a03ad82c03", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 489/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 489/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abbb9811-7233-4888-94c9-a5a03ad82c03"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}], "citovane_v": [{"guid": "22b1d5a8-e4f8-48ce-b96c-6dba4b5071a0:1de430a9-9867-4ce9-a599-e4b4e87be007", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8719010062.1", "spisova_znacka": "3To/13/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3To/13/2020 z 23. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-06-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8719010062.1"}, {"guid": "22b1d5a8-e4f8-48ce-b96c-6dba4b5071a0:d0b3b2d6-0a66-48b3-a624-b9c1e36ad22d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8719010062.1", "spisova_znacka": "3To/13/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3To/13/2020 z 23. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8719010062.1"}]}