Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/257/2016 z 19. 10. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 19. októbra 2016, sp. zn. 41Cob/257/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6713213229.3 Krajský súd Banská Bystrica | 41Cob/257/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6713213229.3 | 2016-10-19 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 34 zákona č. 190/1950 Zb., § 10 zákona č. 190/1950 Zb., § 75 zákona č. 190/1950 Zb., predpis č. 861/2007 Z. z., § 17 zákona č. 190/1950 Zb., § 5 zákona č. 190/1950 Zb., § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z., § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2dfb34f5-cf2e-4d45-b03b-ac255de9f59a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6713213229.3 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/257/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713213229
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6713213229.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej
veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha
1, IČO: 264 29 705 Česká republika, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09
Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX H.
o zaplatenie zmenkovej sumy 364 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu
Zvolen č.k. 17C/169/2013-150 zo dňa 16. mája 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 17C/169/2013-150 zo dňa 16. mája 2016 v napadnutej časti
druhej výrokovej vety potvrdzuje.
Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím zaviazal okresný súd žalovaného na zaplatenie sumy 364 Eur spolu s 6%
ročným úrokom zo zmenkovej sumy 364 Eur od 30.07.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo
výške 1/3 zmenkovej sumy vo výške 1,21 Eur. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznal.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca ako indosatár nadobudol všetky
práva zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 14.04.2009. Indosovaná zmenka je vlastnou zmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom do jej textu bol
zahrnutý záväzok žalovaného zaplatiť na túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa
zmenkovú sumu 364 Eur spolu s 0,25% denným úrokom od 16.05.2010. Za miesto splatenia bolo určené
sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Vystaviteľ nezaplatil na zmenke uvedenú sumu a keďže bola
zmenková listina opatrená doložkou „bez protestu“ žalobca nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou
listinou. Zmenku predložil na zaplatenie a keďže od žalovaného nezískal úhradu, podal na súd návrh na
uplatnenie pohľadávky na vzorovom tlačive „A“ podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporov
(ďalej Nariadenie). K návrhu priložil ako dôkaz len originál zmenky, pretože inými listinami nedisponoval.

3. Okresný súd v konaní postupoval v súlade s Nariadením č. 861/2007. S poukazom na znenie článku
19 Nariadenia č. 861/2007 - Rozhodné procesné právo platí, že pokiaľ toto nariadenie neustanovuje
inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu,
v ktorom sa konanie vedie. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd v konaní postupoval aj v zmysle zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP). Pokiaľ ide o rozhodné hmotné právo,
súd použil právo Slovenskej republiky v súlade s ust. § 91 a nasl. zmenkového zákona, nakoľko zmenka
bola vystavená na území Slovenskej republiky a ako platobné miesto bolo uvedené sídlo pôvodného



majiteľa zmenky - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá má sídlo v Slovenskej republike. V zmysle
článku 5 ods. 2 Nariadenia č. 861/2007 doručoval súd žalovanému kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie
pohľadávky spolu s vyplnenou časťou I vzorového tlačiva C na odpoveď.

4. Žalovaný zásielku prevzal dňa 11.04.2014 a dňa 09.05.2014 doručil súdu vyplnenú časť II tlačiva C
na odpoveď, v ktorej uviedol, že pohľadávku neakceptuje. Uviedol, že zmenka je súčasťou zmluvy o
úvere, ktorú uzavrel so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. dňa 14.04.2009 vo výške 300,- . Plnenie zo
zmluvy bolo zabezpečené blankozmenkou, kde je predtlačená výška zmenkového úroku 0,25 % denne.
Dňa 19.05.2011 Okresný súd Zvolen zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči
žalovanému ako povinnému uznesením č.k. 20Er/40/2011-10. Krajský súd toto uznesenie zrušil a vrátil
vec na ďalšie konanie. Spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. uzatvárala zmluvy o úvere podľa toho, či bol
žiadateľ zamestnaný, poberateľ dávok alebo mal živnosť. Ak mal žiadateľ živnosť, nemal inú možnosť,
len zobrať si úver na živnostenský list. Uvedené skutočnosti uviedol na základe skúsenosti, nakoľko
pracoval ako obchodný zástupca pre túto spoločnosť. Keď sa dostal do finančných ťažkostí, bol nútený
vziať si úver na výdavky domácnosti, čiže spotrebný úver. Ani euro nepoužil na podnikanie. Na tlačive
aj označil iný účel úveru, nie podnikanie. Spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. mu po nezaplatení splátok
prestala vyplácať provízie za uzatvorené zmluvy a tak zostali bez finančných prostriedkov. Zmenka,
ktorú žiada preplatiť žalobca, je totožná s blankozmenkou, ktorú žiadal preplatiť R.. C. V. pod sp. zn.
EX 18044/10. V podaní zo dňa 07.07.2014 žalovaný uviedol, že výšku zmenkového úroku považuje za
rozpornú s dobrými mravmi. Hoci bola zmluva spísaná na tlačive pre podnikateľov, ide o spotrebiteľskú
zmluvu, pretože v kolónke účel použitia finančných prostriedkov uviedol iný účel, nie podnikanie.

5. Okresný súd uznesením č.k. 17C/169/2013-66 zo dňa 16.07.2014 konanie zastavil z dôvodu, že
existuje v danej veci prekážka skôr rozhodnutej veci (res iudicata), a to v podobe rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO:
35 922 761, sp. zn. SR 09402/10 zo dňa 20.10.2010, ktorý bol vydaný v rozhodcovskom konaní, v
ktorom si spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. uplatnila nárok na základe totožnej zmenky, na základe
ktorej si uplatňuje nárok žalobca v prejednávanej veci. V čase rozhodovania tunajšieho súdu pritom
prebiehal výkon uvedeného rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní vedenom na Okresnom
súde Zvolen pod sp. zn. 20Er/40/2011 proti žalovanému ako povinnému, v ktorom bolo dňa 11.07.2014
vydané poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Na základe
odvolania žalobcu vo veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, ktorý uznesením
sp. zn. 43Cob/527/2014 zo dňa 18.12.2014 uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 17C/169/2013-66
zo dňa 16.07.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že predložená zmenka okrem údaja splatnosti obsahuje
všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona pre vlastnú zmenku. Napriek tomu nie je
neplatná, keďže v zmysle čl. I. § 76 ods. 2 zmenkového zákona o vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj
splatnosti, platí, že je splatná na videnie. Zmenka na videnie je splatná pri predložení, na platenie musí
byť predložená do jedného roku od dátumu vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť
lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky
určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia. Z návrhu vyplýva,
že žalovanému bola zmenka predložená na platenie dňa 30.07.2010.

7. V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového
zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 %
denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť
vo vistazmenke neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Avšak aj napriek tomu, že zmenkový
zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej stanovenie ponechané len na ľubovôli vystaviteľa. Aj
platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke sa v prípade, ak zmenkový zákon ako
osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka
(ďalej len OZ) o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke treba
vychádzať z ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku úroku nie je
právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný.

8. Z predloženej zmenky vyplýva, že jej vystaviteľom je fyzická osoba, zatiaľ čo remitentom obchodná
spoločnosť, ktorej predmetom činnosti podľa Obchodného registra je okrem iného poskytovanie úverov
z vlastných zdrojov. Táto skutočnosť môže indikovať, že ich vyjednávacia pozícia nebola rovnaká



alebo obdobná. Aj keby sa jednalo o subjekty s rovnakou alebo obdobnou vyjednávacou pozíciou je
nevyhnutné vziať do úvahy, že v oblasti súkromného práva platí obsahový korektív právnych úkonov v
podobe dobrých mravov, ktorý je plne účinný v súkromnoprávnych vzťahoch bez ohľadu na povahu ich
subjektov. Preto aj pri úrokovej doložke na zmenke s ohľadom na zmysel a význam inštitútu zmenkového
úroku jeho výška nemôže byť bezbrehá a neobmedzená, ale je obmedzená jednak korektívom dobrých
mravov a jednak zmyslom a účelom predmetného inštitútu v systéme platného práva.

9. Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v Slovenskej republike neobsahujú vymedzenie
pojmu dobré mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti
konkrétnej posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale
prostredníctvom toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto
spôsobom k prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom
dobrých mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Poukázal
pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Cdo 1682/2007.

10. Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné
prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Súd preto zameral svoju pozornosť
na výšku zmenkového úroku, pričom zistil, že zmenkový úrok pri sadzbe 0,25 % denne predstavuje
v danom prípade pri zmenkovej sume 364,- Eur za jeden kalendárny rok nárast dlhu žalovaného voči
majiteľovi zmenky o 332,15 Eur. Z bankovej úrokovej štatistiky vedenej Národnou bankou Slovenska
a dostupnej na jej webovom sídle vyplýva, že v čase vystavenia predmetnej zmenky bola priemerná
úroková miera novoposkytnutých úverov v závislosti od začiatočnej doby fixácie pri spotrebiteľských
úveroch v rozmedzí 9,05 - 14,31 % ročne a pri ostatných úveroch pre domácnosti v rozmedzí 6,19 - 7,07
% ročne. Predmetný zmenkový úrok tieto sadzby mnohonásobne prevyšuje.

11. Podľa názoru okresného súdu je v danom kontexte nepochybné, že úroková doložka v zmenke ako
právny úkon, ktorým vznikol záväzok dlžníka platiť majiteľovi zmenky odplatu zo zmenkovej sumy vo
výške 91,25 % ročne, t.j. úrok, ktorý za obdobie jedného roka takmer dosiahne výšku zmenkovej sumy,
je v rozpore s pravidlami slušnosti a poctivého konania. Úrokovú doložku na zmenke preto vyhodnotil
v zmysle § 39 OZ ako neplatnú. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke je súd povinný
prihliadať ex offo, aj bez návrhu, čo vyplýva aj zo stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R
93/2015, zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
č. 8/2015, podľa ktorého aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez
ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností
prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak
výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. Na rozpor zmenkového úroku s
dobrými mravmi v prejednávanej veci poukázal aj žalovaný.

12. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil žalobca a podal proti nemu odvolanie s odôvodnením,
že konaním súdu, ako aj napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu práva Európskej únie, a to čl. 4,
5 a 7 Nariadenia EP a Rady (ES č. 861/2007) z 11.07.2007 (ďalej len Nariadenie), ktoré má všeobecnú
pôsobnosť a je záväzné vo všetkých svojich častiach a je aj priamo aplikovateľné v Slovenskej republike.
Podľa názoru žalobcu súd nemohol nariadiť podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia pojednávanie, pretože pre
jeho Nariadenie neboli splnené podmienky uvedené v cit. Nariadení. Pojednávanie možno nariadiť podľa
Nariadenia len vo veciach rozporných tvrdení účastníkov konania, kde nebude možné potvrdiť alebo
vyvrátiť ich tvrdenia len na základe predložených listinných alebo iných dôkazov. Pojednávanie nie
je možné podľa jeho názoru uskutočniť za účelom zisťovania doplňujúcich informácií od účastníkov
konania, ich skutkových tvrdení a ani za účelom doplnenia dôkazov, pretože na tento účel slúži súdu
procesný prostriedok upravený v čl. 7 ods.1 písm. a/ Nariadenia. Pojednávanie nie je možné podľa jeho
názoru nariadiť podľa Nariadenia ani vtedy, ak súd hodlá vykonávať iné právne posúdenia alebo ak súd
neschvaľuje materiálne vyjadrenie práva EÚ prejavujúce sa v zostavení prílohy č. III Nariadenia (tlačivo
„C“) na žalobnú odpoveď.

13. Podľa jeho názoru v podmienkach Slovenskej republiky rozhoduje súd o nariadení pojednávania
formou uznesenia, pričom okresný súd žiadne rozhodnutie o nariadení pojednávania nevydal a nedoručil
ho stranám v súlade s § 45 a nasl. OSP, preto sa takéto pojednávanie nemohlo uskutočniť a ak sa
uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie súdu. Právne účinky môžu
zakladať len také procesné úkony súdu, ktoré súd vykonal na základe právoplatných rozhodnutí. Konanie



je tak postihnuté vadou, pretože došlo k porušeniu ust. § 167 a nasl. OSP, čo v konaní vyvolalo zásadné
právne následky - vykonanie ústneho pojednávania a ovplyvnilo meritórne rozhodnutie súdu v tom
smere, že následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci, keď súd porušil poučovaciu povinnosť súdu
prekročením ust. § 5 ods.1 OSP, ako aj ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov
a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom
konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.

14. Okresný súd v rozpore so zákonom považoval údajne nesporné skutočnosti, ktoré neboli tvrdením
ani jedného z účastníkov konania a ktoré vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol za
jednoznačné a za nesporné, pričom žalobca a ani žalovaný sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili,
preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd na základe
takýchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, je toto postihnuté
vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť.

15. Navyše okresný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov,
ako aj na základe nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva EÚ, keď zmenku,
ktorá je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a ktorú nie je možné spájať či
podmieňovať inými okolnosťami, ak nie sú na zmenke uvedené sa vôbec prvostupňový súd nezaoberal
a ignoroval ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne
zmenka, nie iný záväzkový právny vzťah, pričom súd posudzoval prejednávanú vec, ako by išlo o bežný
zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Pripustil, že ak aj je za určitých okolností možné uplatňovať tzv.
kauzálne námietky voči žalobcovi, musí byť však táto námietka vznesená zo strany žalovaného, na
ktorom je dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je však možné, aby takúto iniciatívu
proti vôli žalovaného prevzal na seba súd a suploval jeho aktivity.

16. K výroku o zamietnutí nároku na zaplatenie dohodnutého zmenkového úroku vo výške 0,25% denne
uviedol, že zmenku vystavil žalovaný, ktorý ju dobrovoľne podpísal, išlo o prejav jeho slobodnej vôle.
Sadzba zmenkového úroku bola napísaná na zmenke a bola mu v čase vystavenia zmenky známa.
Žalovaný mal vedomosť o sadzbe zmenkového úroku 0,25% denne a s takouto sadzbou jednoznačne
súhlasil. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo/3/2008 zo dňa 22.10.2008
a tiež na nespornosť záväzku za zmenku zaplatiť. Nespornosť sa vzťahuje na celý záväzok, obsiahnutý
na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Zmenkový úrok má byť priznaný o to viac, ak žalovaný žiadne
námietky voči uplatnenej zmenke neformuloval. Žalobca zároveň poukázal na podanie z decembra 2015,
kedy vykonal čiastočné späťvzatie žaloby a to práve vo výške denného zmenkového úroku z 0,25%
denne na 0,06% denne. Po tomto späťvzatí nie je možné považovať žalovaný zmenkový úrok za taký,
ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, preto ho súd mal žalobcovi priznať.

17. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že na základe poverenia na vykonanie exekúcie
č. 20Er/40/2011, ktoré vydal Okresný súd Zvolen mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie zo
dňa 06.08.2014 a súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. zriadil záložné právo na jeho byt. Namietol, že
nie je možné aby si tú istú dlžobu vymáhali dvaja účastníci. Spoločnosť Pohotovosť poverila vymáhaním
dlžoby súdneho exekútora a zároveň zmenky postúpila na vymáhanie inému subjektu.

18. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a §
385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani
dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 od.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

19. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom sporu je nárok zo zmenky, na ktorej je
uvedené číslo zmluvy XXXXXXX. Zmenka bola vystavená v Detve dňa 14.04.2009 s tým, že sa v nej
žalovaný zaviazal zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel
Sro, vložka č. 23636/B zmenkovú sumu a zmenkový úrok 0,25 % denne, keď zmenka bola vystavená
„bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka obsahuje zmenkovú sumu
364,- Eur a dátum začiatku úročenia 16.05.2010. Ako vystaviteľ zmenky je uvedená V. V., trvalé bydlisko/
miesto podnikania živnostníka: Záhradná 865/14 Detva, a tiež je uvedené IČO: 36 875 830. Na druhej



strane je uvedené „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00
Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, POHOTOVOSŤ, s.r.o.“.

20. Odvolací súd zistil, že žalobca, ako zahraničná právnická osoba podal na predtlačenom formulári
A podľa bodu 4.4.2. Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o
európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) na súd návrh na zaplatenie
zmenky ako indosatár, na ktorého bola zmenka remitentom potom, ako ju vyplnil, indosovaná. Žalobca
na preukázanie nároku zo zmenky predložil s návrhom originál vyplnenej vlastnej zmenky „na rad“,
vystavenej žalovaným. Žiadne iné listiny žalobca súdu nepredložil, pretože podľa jeho tvrdenia nimi
nedisponoval. Žalovaný podľa čl. 5 ods.2 a 3 cit. Nariadenia doručil okresnému súdu vyplnené tlačivo
„C“ k návrhu, v ktorom poprel žalobcov nárok.

21. Podľa článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o
Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) pokiaľ toto nariadenie
neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom
členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

22. Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

23. Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadilo sa do 30.06.2016 zákonom č.
99/1963 Zb. Občianskym súdnym poriadkom v znení platnom v čase rozhodovania a od 01.07.2016 sa
konanie pred všeobecným súdom spravuje zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom.

24. Odvolací súd nepovažoval za potrebné nariadiť podľa článku 5 bod 1 v spojení s článkom 7 bod
1 písm. c) Nariadenia č. 861/2007/ES ústne pojednávanie. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že aj
keď si v prebiehajúcom konaní o nároku zo zmenky uplatnil žalobca právo podľa Nariadenia, ktoré je
právnym predpisom Európskeho spoločenstva s priamym účinkom, jeho právna úprava nevylučuje z
vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory. Pri postupe podľa Nariadenia je súd povinný rovnako, ako aj
podľa vnútroštátnej úpravy rešpektovať právo na spravodlivý proces. Z článku 19 Nariadenia vyplýva,
že pokiaľ Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

25. Zákonom č. 438/2015 Z.z. došlo s účinnosťou od 23.12.2015 k zmene a doplneniu čl. I., § 17 zák. č.
191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového, ktorá zásadným spôsobom zasiahla do inštitútu zmenky
ako abstraktného cenného papiera bez ohľadu na to, kedy došlo k vystaveniu samotnej zmenky.

26. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

27. Podľa ods.2 cit. ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

28. Podľa čl. I v § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení platnom od 23.12.2015, kto je žalovaný zo zmenky,
nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je
žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom vždy.



29. Podľa § 48 ods. 1 Zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), majiteľ môže
postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

30. Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ), výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

31. Podľa § 39 OZ je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Najvyšší súd SR prijal na spoločnom zasadnutí občianskoprávneho a obchodno-právneho kolégia
dňa 20. 10. 2015 zjednocovacie stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v konaniach o nárokoch zo zmenky vo vzťahu k
ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo zverejnené pod č. 93 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR 8/2015 v nasledujúcom znení:

I. Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že:
- pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
- pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu
uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri
rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania
vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

33. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie jeho
správnosti dopĺňa ďalšie skutočnosti.

34. Žalobca vo veci podal bežné formulárové odvolanie, v ktorom uviedol najmä argumenty na podporu
tvrdenia, prečo mal okresný súd návrhu na zaplatenie zmenkovej sumy vyhovieť. V prejednávanej veci
okresný súd žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy a zákonných zmenkových úrokov vo výške
6% ročne a zmenkovej odmeny 1,21 Eur zaviazal, preto túto časť odvolania považoval odvolací súd
za irelevantnú a zaoberal sa tvrdením žalobcu, ktoré sa týkalo nepriznaného zmluvného zmenkového
úroku 0,25% denne.

35. Žalobca v odvolaní voči zamietnutiu nároku na zaplatenie dohodnutého zmenkového úroku uviedol,
že aj na tento nárok sa vzťahuje nespornosť záväzku zmenkového dlžníka za zmenku zaplatiť. Poukázal
tiež na slobodnú vôľu vystaviteľa a namietol, že zmenkový úrok má byť priznaný o to viac, ak žalovaný
žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformuloval.

36. Ako odvolací súd zo spisového materiálu zistil, žalovaný v podaní zo dňa 07.07.2014 namietol,
že pretlač blankozmenky s vopred vytlačenou výškou zmenkového úroku 0,25% denne, t.j. 91,25%
ročne je v rozpore s dobrými mravmi. Aj keby žalovaný túto skutočnosť v konaní nenamietol, v zmysle
zjednocovacieho Stanoviska Najvyššieho súdu SR k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov



podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktoré Najvyšší
súd SR prijal na spoločnom zasadnutí občianskoprávneho a obchodno-právneho kolégia dňa 20. 10.
2015, aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný
úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu
takýto exces dosahuje. Okresný súd preto postupoval správne, ak vyhodnocoval výšku dohodnutého
zmenkového úroku z hľadiska súladu s dobrými mravmi. Správne tiež dospel k záveru, že vzhľadom na
výšku dohodnutého zmenkového úroku 0,25% denne je takýto úrok v rozpore s dobrými mravmi.

37. Nad rámec toho je nutné dodať, že uplatnený úrok je aj v rozpore so zásadami zmenkového
práva. Zmenku je v zásade možné úročiť zmenkovým úrokom vo výške 6% ročne, pretože úročenie
presahujúce túto hranicu bolo v čase vzniku zmenkového práva považované za úžeru. Výnimku z tejto
zásady tvoria prípady, kedy je zmenka splatná na videnie (resp. konkrétny časový údaj po videní),
takže nie je možné odhadnúť, kedy bude predložená na zaplatenie, a preto je v zmysle zmenkového
práva možné dohodnúť aj osobitný zmenkový úrok tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci. Toto
oprávnenie malo zo svojej podstaty chrániť zmenkového veriteľa, ktorý si vzhľadom k neznámemu
času predloženia zmenky nemohol vypočítať presnú výšku úroku, ktorá za bežných okolností, pri
zmenke s určeným dátumom splatnosti tvorí súčasť zmenkovej sumy. Zmenková suma je vytvorená
ako súčet istiny poskytnutých peňažných prostriedkov a úroku z týchto peňazí podľa dohodnutej výšky
úroku, vypočítaného ku dňu predpokladaného vrátenia peňazí, teda doby splatnosti zmenky. Uvedené
ustanovenie preto nemalo slúžiť na osobitné obohatenie veriteľa prostredníctvom úžernícky navýšeného
úroku z poskytnutých peňazí a výška dohodnutého úroku by v súlade so zásadou poctivého obchodného
styku, keďže ide o zmenku vystavenú žalovaným ako podnikateľom, nemala prekročiť úrok bežne
aplikovaný v porovnateľných úverových vzťahoch.

38. Úrok dohodnutý vo výške 91,25% ročne je vzhľadom na svoju výšku v rozpore s dobrými mravmi,
a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. V zmysle zmenkového práva bola
námietka neplatnosti dohodnutého zmenkového úroku vznesená v konaní aj žalovaným. Okresný súd
bol v zmysle zjednocujúceho Stanoviska Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015 oprávnený prihliadnuť
na neprimerane vysoký úrok ex offo napriek tomu, že zmenka nebola vystavená v spotrebiteľskom
vzťahu. Záver okresného súdu, že 0,25% úrok denne nebol dojednaný platne, je preto správny.

39. Žalobca v odvolaní namietol, že podaním z decembra 2015 vykonal čiastočné späťvzatie žaloby,
po ktorom si uplatňuje už len úrok vo výške 0,06% denne, preto záver o rozpore výšky uplatneného
úroku s dobrými mravmi nemá opodstatnenie. Aj keď odvolací súd je zo svojej rozhodovacej činnosti
oboznámený s tým, že v iných skutkovo a právne zhodných veciach doručil žalobca súdu čiastočné
späťvzatie žaloby v rozsahu 0,19% denne dohodnutého zmenkového úroku, predložený súdny spis
takéto podanie neobsahuje, preto nie je námietka uplatnená žalobcom dôvodná. Napriek tomu odvolací
súd uvádza, že aj keby k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo, súd by posudzoval súlad napadnutého
právneho úkonu s dobrými mravmi k času, kedy bol urobený. Pokiaľ bola dohoda o zmenkových
úrokoch vzhľadom na ich výšku absolútne neplatná od počiatku, nie je ju možné konvalidovať
dodatočným čiastočným späťvzatím žaloby. Čiastočné späťvzatie neplatného nároku nemôže vyvolať
účinky zamýšľané žalobcom a mať za následok priznanie takéhoto nároku.

40. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo
výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

41. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

42. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný voči žalobcovi,
ktorý úspešný nebol. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade § 262 ods. 2 v
nadväznosti na § 251 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).