{"guid": "3851d1eb-2daf-42ea-8fb0-be0b2240a5c2:da7007ff-9cb2-4983-85c0-5cba2b5db89e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015200125.1", "spisova_znacka": "7Sžo/58/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/58/2016 z 28. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2018, sp. zn. 7Sžo/58/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1015200125.1", "identifikacne_cislo": "1015200125", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2018-06-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/124", "nazov": "zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/124-2006"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/da7007ff-9cb2-4983-85c0-5cba2b5db89e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200125.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200125.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200125.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/58/2016\n1015200125\n28. 06. 2018\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2018:1015200125.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a z členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej\nveci žalobkyne: O.. Q. R., s miestom podnikania 1. mája 180/71, Sobrance, IČO: 46 499 741,\nzastúpenej Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova 28, Košice, IČO: 36 866 563, proti žalovanému:\nMinisterstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4, 6, 8, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 18305/2014-M_OOP-0002 z 21. novembra 2014,\no odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z č. k. 1S/17/2015-111 zo 17. marca\n2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/17/2015-111 zo 17.\nmarca 2016 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nRozhodnutie krajského súdu\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 1S/17/2015-111 zo 17. marca 2016\npodľa § 250j ods. 1 OSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia\nžalovaného č. 18305/2014-M_OOP-0002 z 21. novembra 2014. Neúspešnej žalobkyni krajský súd\nnáhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 OSP nepriznal.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalovaný rozhodnutím č. 18305/2014-M_OOP-0002\nzo dňa 21.11.2014 potvrdil rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. 1/2014/2.2/GB/O zo dňa\n31.07.2014 v časti o odobratí oprávnenia č. VVZ-0011/12-09.1 vydaného dňa 23.01.2012 na\nvykonávanie výchovy a vzdelávania zamestnancov na obsluhu vybraných poľnohospodárskych strojov\na zariadení.\nZ obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa\nkrajský súd zistil, že dňa 11.01.2012 účastníčka konania - žalobkyňa doručila na NIP žiadosť o\nvydanie oprávnenia na činnosť 09.1 - výchova a vzdelávanie zamestnancov na obsluhu vybraných\npoľnohospodárskych strojov a zariadení (ďalej len VaVZ 09.1). Súčasťou žiadosti boli aj doklady\nodborného zástupcu a školiteľa v jednej osobe O.. E. G., a to pracovná zmluva zo dňa 05.01.2012 s\ntermínom nástupu do práce 05.01.2012. Na základe dokladov predložených podľa § 27 ods. 9 zákona o\nBOZP NIP vydal dňa 23.01.2012 účastníčke konania oprávnenie č. VVZ-0011/12-09.1 na vykonávanie\nVaVZ 09.1. V dňoch 05.12.2013, 08.01., 21.01., 24.01., 27.01., 04.02., 18.02., 26.02., 28.02., 11.03.,\n\n21.03., a 25.03.2014 bola Inšpektorátom práce Banská Bystrica vykonaná inšpekcia práce u žalobkyne.\nNa základe výsledkov kontroly bol spracovaný a žalobkyňou prevzatý dňa 28.03.2014 Protokol\nč. IBB-1-27-2.2/P-A22-14. Účastníčka konania sa k protokolu vyjadrila dňa 04.04.2014. Dodatok k\nprotokolu bol účastníčke konania doručený 25.04.2014. Žalobkyňa doručila dňa 03.03.2014 správnemu\norgánu dohodu o zmene pracovnej zmluvy dodatok k pracovnej zmluve č. 2 zo dňa 07.02.2012 s\nvyjadrením, že v predmetnej dohode je s účinnosťou od 07.02.2012 upravený obsah pracovnej zmluvy z\n05.01.2012, a to v súlade s § 11 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb., podľa ktorého „zamestnanec sa zaväzuje\nvykonávať pracovnú činnosť v potrebnom rozsahu pre zamestnávateľa - svoju dcéru bez nároku na\nmzdu - plat, odmenu v súlade s § 11 ods. 1 živnostenského zákona“.\nKontrolou u žalobkyne boli zistené nedostatky, že na základe predloženej PZ zo dňa 05.01.2012 a\njej dodatku č. 2 zo dňa 07.02.2012 od podania žiadosti nespĺňa podmienku mať odborného zástupcu\nO.. E. G. v pracovnom pomere podľa § 27 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z. z.. Podľa správneho orgánu\npracovná zmluva zo dňa 05.01.2012 bola uzatvorená účelovo pre získanie oprávnenia na VaVZ 09.1,\nnakoľko táto pracovná zmluva nebola z hľadiska ustanovení Zákonníka práce nikdy naplnená a účastník\nkonania seba ako zamestnávateľa a odborného zástupcu O.. E. G. ako zamestnanca nikdy neprihlásil\ndo registra Sociálnej poisťovne, ako to bol povinný vykonať podľa príslušných ustanovení zákona č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v čase vzniku deklarovaného pracovného pomeru. Účastník konania\naj napriek zmene podstatných náležitostí pracovnej zmluvy zo dňa 05.01.2012 nesplnil povinnosť a\nbezodkladne písomne neoznámil NIP zmenu pracovnej zmluvy, ako jednu z ďalších podmienok, za\nktorých mu jej vydané oprávnenie na VaVZ 09.1, spolu s predložením dodatku č. 2 ako dokladu,\nktorým k zmene pracovnej zmluvy došlo. Uvedeným konaním žalobkyňa porušila § 27 ods. 13 písm.\na/ zákona č. 124/2006 Z. z.. Žalobkyňa ďalej porušila § 27 ods. 13 písm. e/ zákona č. 124/2006 Z. z.\ntým, že vykonávala výchovné a vzdelávacie aktivity osobou, ktorá nebola schválená ako školiteľ podľa\nschváleného projektu výchovy a vzdelávania.\nNedostatky zistené kontrolou a z nich vyplývajúce porušenia zákona č. 124/2006 Z. z. a vyhlášky\nč. 356/2007 Z. z., NIP posúdil ako závažné a opakujúce sa, na základe čoho oznámil účastníkovi\nkonania listom č. AKy20H/05693, nip/2014/05932 zo dňa 12.06.2014 začatie správneho konania vo veci\nodobratia oprávnenia č. VVZ-0011/12-09.1 podľa § 27 ods. 14 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. za\nporušenie povinností podľa § 27 ods. 6 v nadväznosti na ods. 13 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z., §\n27 ods. 13 písm. b/, d/ a e/ zákona č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na § 3 ods. 3 písm. a/, d/ a písm.\ne/ a § 4 ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 356/2007 Z. z. a § 27 ods. 13 písm. g/ zákona č. 124/2006 Z. z.\nNIP listom zároveň upovedomil účastníka konania o možnosti jeho práva vyjadriť sa k skutočnostiam\nako dôvodom začatého správneho konania.\nNa základe uvedených skutočností vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie zo dňa 31.07.2014,\nktorým odobral fyzickej osobe Q. G. - žalobkyni oprávnenie č. VVZ-0011/12-09.1 na vykonávanie\nvýchovy a vzdelávania zamestnancov na obsluhu vybraných poľnohospodárskych strojov a zariadení.\nProti tomuto rozhodnutiu sa žalobkyňa odvolala, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa\n21.11.2014, ktorý zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu v časti výroku\nodobratia oprávnenia žalobkyni.\nZ obsahu súdneho a administratívneho spisu mal krajský súd jednoznačne za preukázané, že žalobkyni\nbolo Národným inšpektorátom práce na základe splnenia zákonných podmienok podľa § 27 zákona č.\n124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané oprávnenie na výchovu a vzdelávanie\nč. VVZ-0011/12-09.1 na vykonávanie výchovy a vzdelávania zamestnancov na obsluhu vybraných\npoľnohospodárskych strojov a zariadení dňa 23.01.2012. Pri kontrole vykonanej inšpektorátom práce\nboli zistené nedostatky, že na základe predloženej PZ zo dňa 05.01.2012 a jej dodatku č. 2 zo dňa\n07.02.2012 od podania žiadosti nespĺňa podmienku mať odborného zástupcu O.. E. G. v pracovnom\npomere podľa § 27 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z. z., nesplnila povinnosť a bezodkladne písomne\nneoznámila NIP zmenu pracovnej zmluvy, ako jednu z ďalších podmienok, za ktorých mu jej vydané\noprávnenie na VaVZ 09.1, spolu s predložením dodatku č. 2 ako dokladu, ktorým k zmene pracovnej\nzmluvy došlo, vykonávala výchovné a vzdelávacie aktivity osobou, ktorá nebola schválená ako školiteľ\npodľa schváleného projektu výchovy a vzdelávania.\nV zmysle § 27 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z. z. odborný zástupca je k žiadateľovi o vydanie oprávnenia\nna výchovu a vzdelávanie v pracovnom pomere. V čase rozhodovania o vydaní príslušného oprávnenia\n\nbola táto podmienka splnená, pretože odborný zástupca O.. E. G. bol v tom čase k žalobkyni v\npracovnom pomere, avšak dňa 07.02.2012 bola medzi žalobkyňou a O.. E. G. uzatvorená dohoda o\nzmene pracovnej zmluvy, ktorou sa zmenili podstatné náležitosti pracovnej zmluvy a to, že žalobkyňa\nsa dohodla s odborným zástupcom svojim príbuzným v priamom rade, že ten nebude poberať žiadnu\nodmenu za výkon pracovnej činnosti. Táto skutočnosť nebola oznámená Národnému inšpektorátu práce.\nSplnenie podmienky pracovného pomeru podľa § 27 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z. z. je nevyhnutné na\nvydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie, a preto ho inšpektorát práce skúma za každých okolností\npočas celej doby držby vydaného oprávnenia.\nV zmysle § 43 ods. 1 písm. d/ Zákonníka práce, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so\nzamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, medzi ktoré aj patria mzdové podmienky, ak nie sú\ndohodnuté v kolektívnej zmluve. Medzi podstatné obsahové náležitosti pracovnej zmluvy patrí druh\npráce, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce a mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v\nkolektívnej zmluve. Ak by sa účastníci nedohodli o podstatných náležitostiach pracovnej zmluvy, tak\ntakáto pracovná zmluva by bola neplatná. Podľa predloženej dokumentácie pracovná zmluva nebola\nnikdy naplnená, keď nedošlo k reálnemu vyplateniu odmeny. Prejav vôle obidvoch zmluvných strán v\nskutočnosti nesmeroval k výkonu závislej práce od odborného zástupcu pre žalobcu a ani k založeniu\npracovného pomeru. Žalobkyňa si ani nesplnila oznamovaciu ani odvodovú povinnosť voči sociálnej\npoisťovni podľa zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa predloženou pracovnou zmluvou uzatvorenou\ndňa 21.05.2014 so vznikom pracovného pomeru odborného zástupcu 23.05.2014 nepreukázala, že ako\noprávnená osoba na VaVZ 09.1 má od 23.01.2012 v pracovnom pomere odborného zástupcu O.. E.\nG., keď ho neprihlásila ako zamestnanca do registra Sociálnej poisťovne dňa 22.05.2014 na základe\nregistračného listu - prihlášky FO. Odplatnosť je jedným z podstatných znakov závislej práce, ktorú\nmožno vykonávať len v pracovno-právnom vzťahu. Podľa predloženej dokumentácie pracovná zmluva\nnebola nikdy naplnená, a teda nedošlo k reálnemu vyplateniu odmeny. Podľa názoru súdu prejav vôle\nobidvoch zmluvných strán v skutočnosti nesmeroval k výkonu závislej práce odborného zástupcu pre\nžalobcu a ani k založeniu pracovného pomeru.\nKrajský súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že posúdenie neexistencie pracovného pomeru\nv posudzovanom prípade nepredstavuje rozhodovanie o pracovno-právnom spore medzi zmluvnými\nstranami, ale konštatovanie porušenia ustanovenia § 27 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z. z. správnym\norgánom z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu, na ktorú sa prihliada z úradnej povinnosti.\nOsoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie je podľa § 27 ods. 13 písm. a/ zák. č. 124/2006 Z. z. povinná\nbezodkladne, písomne oznámiť Národnému inšpektorátu práce zmenu určených údajov a podmienok,\nza ktorých bolo oprávnenie na výchovu a vzdelávanie vydané spolu s predložením príslušných dokladov.\nŽalobkyňa si túto povinnosť nesplnila, nakoľko neoznámila NŠP zmenu pracovnej zmluvy zo dňa\n05.01.2012 uzatvorenú medzi žalobkyňou a O.. G. napriek tomu, že išlo o zmenu podstatných náležitostí\npracovnej zmluvy a jednu z podmienok, za ktorých jej bolo vydané oprávnenie.\nKrajský súd sa stotožnil s právnym posúdením veci, pretože žalobkyňa v čase od 23.01.2012 do\n23.05.2014 nemala odborného zástupcu v pracovnom pomere, čím porušila § 27 ods. 6 zákona č.\n124/2006 Z. z., a tým aj § 27 ods. 13 písm. b/ zákona č. 124/2006 Z. z.. Toto porušenie Národný\ninšpektorát práce považoval za závažné a odôvodňujúce odobratie oprávnenia podľa § 27 ods. 14 písm.\nb/ zákona č. 124/2006 Z. z.\nŽalobkyňa pochybila aj v prípade, keď nedodržala povinnosť vykonávať výchovu a vzdelávanie v súlade\nso schváleným vzorovým projektom, vzhľadom na to, že vykonávala výchovné a vzdelávacie aktivity\nškoliteľom, ktorý nebol uvedený v schválenom vzorovom projekte, čím porušila § 27 ods. 13 písm. b/\nzákona č. 124/2006 Z. z.. Podľa § 27 ods. 4 písm. a/ bod. 2 zákona č. 124/2006 Z. z. je školiteľom osoba\ns odbornou spôsobilosťou na činnosť, na ktorú sa žiada vydať oprávnenie na výchovu a vzdelávanie,\ns odbornou praxou v tejto činnosti najmenej tri roky a lektorskou spôsobilosťou. Odborná spôsobilosť\nškoliteľa sa nepreukazuje osvedčením autorizovaného bezpečnostného technika, ani dlhoročnou praxou\ninšpektora bezpečnosti práce, ale dokladom o odbornej spôsobilosti na činnosť, na ktorú sa žiada\nvydať oprávnenie, t. j. príslušným dokladom oprávňujúcim na obsluhu určeného pracovného prostriedku\npodľa § 16 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. (v tomto prípade § 16 ods. 1 písm. b/ zákona č. 124/2006\nZ. z.). Školiteľ O.. E. G., ktorého pán D. zastupoval, okrem úlohy odborného zástupcu (autorizovaný\nbezpečnostný technik) plní aj úlohu školiteľa. V prípade D. H. nebolo preukázané, že je odborne\nspôsobilý na činnosť 09.1 ako školiteľ alebo inštruktor v pozícii školiteľa. So situáciou, ktorá sa vyskytla,\n\nmal účastník konania vo svojej odbornej činnosti počítať a na výkon školenia, mal mať viac odborne\npríslušných školiteľov uvedených vo vzorovom projekte výchovy a vzdelávania podľa § 27 ods. 10 písm.\nf/ zákona č. 124/2006 Z. z., resp. alebo ktorých oznámil Národnému inšpektorátu práce v súlade s § 27\nods. 13 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z.z.. Uvedeným konaním aj podľa názoru krajského súdu žalobkyňa\nporušila § 27 ods. 13 písm. e/ v nadväznosti na § 27 ods. 13 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. a žalovaný\ntento nedostatok považuje za závažný.\nČo sa týka námietky žalobkyne, že Národný inšpektorát práce v takmer identických veciach s právnou\nvecou žalobkyne rozhodoval odlišným spôsobom, súd prisvedčil Národnému inšpektorátu práce, ktorý\nsa k tejto námietke vyjadril v predkladacej správe k odvolaniu a uviedol, že sa nestotožňuje s názorom\nžalobkyne v tom, že pochybenia boli posudzované extrémne prísne a pri použití správnej úvahy v\nrozpore so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou v skutkovo obdobných prípadoch. Uviedol, že\nz jeho doterajšej rozhodovacej činnosti zdokladovanej spisovou dokumentáciou v skutkovo obdobných\nprípadoch pri uplatnení správnej úvahy dodržiava kontinuitu rozhodovania, čo zachoval aj v prípade\nžalobkyne a dodržiava ustanovenia § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Na základe návrhov inšpektorátu\npráce na odobratie oprávnený Národný inšpektorát práce v prípadoch zistených nedostatkov a porušení\nuvedených v protokoloch postupoval podľa § 27 ods. 14 zákona č. 124/2006 Z. z.\nVzhľadom na uvedené krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správny orgán dostatočne\nzistil skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdil. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí\nvysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne, ktoré uviedla vo svojom odvolaní. Súd má za to, že\nnapadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a\nnakoľko námietky žalobkyne neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu\npodľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.\nII.\nOdvolanie žalobkyne\nŽalobkyňa podala prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote proti rozsudku krajského súdu\nodvolanie, v ktorom sa domáhala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie\nžalovaného v celom rozsahu zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si žalobkyňa\nuplatnila trovy konania.\nV odvolaní žalobkyňa uviedla, že odvolanie podáva z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b/, § 221 ods.\n1 písm. f/, § 205 ods. 2 písm. f/ a § 205 ods. 2 písm. c/ OSP.\nŽalobkyňa následne v odvolaní zhrnula konanie pred správnymi orgánmi.\nĎalej žalobkyňa uviedla, že v rámci odôvodnenia napádaného rozsudku krajský súd v súvislosti\ns nedisponovaním žalobkyne s odborným zástupcom v pracovnom pomere uviedol, že v čase\nrozhodovania o vydaní príslušného oprávnenia bola táto podmienka splnená, pretože odborný zástupca\nO.. E. G. bol v tom čase v pracovnom pomere, mal uzatvorenú pracovnú zmluvu so žalobkyňou zo dňa\n05.01.2012, avšak dodatkom č. 2 pracovnej zmluvy zo dňa 07.02.2012 sa zmenili podstatné náležitosti\npracovnej zmluvy tak, že žalobkyňa sa dohodla s odborným zástupcom (svojim príbuzným v priamom\nrade) na tom, že ten nebude poberať žiadnu odmenu za výkon pracovnej činnosti. Ďalej krajský súd\nuviedol, že táto skutočnosť nebola oznámená NIP, čím si žalobkyňa nesplnila povinnosť vyplývajúcu mu\nz ustanovenia § 27 ods. 13 písm. a/ ZoBOZP. Krajský súd následne konštatoval, že pracovná zmluva\nnebola nikdy naplnená a prejav vôle zmluvných strán nesmeroval k výkonu závislej práce odborného\nzástupcu pre žalobkyňu a ani k založeniu pracovného pomeru.\nV tejto súvislosti žalobkyňa zdôraznila, že krajský súd sa v odôvodnení rozsudku nedostatočným\nspôsobom vysporiadal s tvrdeniami žalobkyne o tom, že pracovný pomer trval už odo dňa uzatvorenia\npracovnej zmluvy, neuviedol z akého dôvodu a podľa akého ustanovenia príslušného právneho\npredpisu má za to, že odborný zástupca nebol v pracovnom pomere so žalobkyňou od uzatvorenia\npracovnej zmluvy dňa 05.01.2012, ktorá, ako krajský súd uviedol, obsahovala všetky podstatné\nnáležitosti požadované príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce. Žalobkyňa v nadväznosti na\nuvedené poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn.: IV. ÚS 296/09.\n\nPredmetný právny názor krajského súdu v odôvodnení daného rozsudku si navyše odporuje, keď súd\nna jednej strane uvádza, že „v čase rozhodovania o vydaní príslušného oprávnenia bola táto podmienka\nsplnená, pretože odborný zástupca O.. E. G. bol v tom čase v pracovnom pomere“ a následne uvádza,\nže „prejav vôle obidvoch zmluvných strán v skutočnosti nesmeroval k výkonu závislej práce odborného\nzástupcu pre žalobkyňu, a ani k založeniu pracovného pomeru“. Pokiaľ mal teda súd za ustálené, že\npracovný pomer bol založený a trval už na základe pracovnej zmluvy zo dňa 05.01.2012, je nelogické,\naby následne uviedol, že pracovný pomer v dôsledku predloženia dodatku č. 2 k pracovnej zmluve zo\ndňa 07.02.2014 nevznikol kvôli tomu, že prejav vôle zmluvných strán nesmeroval k jeho uzatvoreniu.\nV nadväznosti na to žalobkyňa uviedla, že samotná skutočnosť, že pracovná zmluva neobsahovala v\nčase od uzatvorenia dodatku č. 2 dňa 07.02.2012 do dňa 23.05.2014 zákonnom predpísané náležitosti,\nešte sama o sebe neznamená, že pracovný pomer neexistoval. Žalobkyňa je toho názoru, že medzi\nodborným zástupcom O.. E. G. a ňou došlo k naplneniu znakov tzv. závislej práce definovanej v §\n1 ods. 3 Zákonníka práce, a preto pracovný pomer medzi žalobkyňou a odborným zástupcom O.. E.\nG. existoval po celú dobu vykonávania výchovy a vzdelávania na základe oprávnenia. Na danom nič\nnemení skutočnosť, že dňa 07.02.2012 došlo k uzatvoreniu dodatku na základe nesprávnej interpretácie\nprávnych predpisov žalobkyňou, ktorý svojou povahou odporoval ustanoveniu § 43 Zákonníka práce.\nPre úplnosť žalobkyňa poukázala na nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014,\nv rámci ktorého Ústavný súd SR vyslovil právny názor: „Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia\nsúdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“\ndôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej\nochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení\na plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii\nvýkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“\nS prihliadnutím na uvedené, je žalobkyňa toho názoru, že k vzniku pracovného pomeru nepochybne\ndošlo a dodatok č. 2 zo dňa 07.02.2014 uzatvorený len v dôsledku nesprávnej interpretácii právnych\npredpisov zo strany žalobkyne, je potrebné považovať za neplatný pre jeho rozpor so zákonom.\nŽalobkyňa uviedla, že v inom konaní medzi totožnými účastníkmi konania, odlišný senát Krajského súdu\nv Bratislave posúdil zhodnú právnu otázku, t. j. existenciu pracovného pomeru na základe pracovnej\nzmluvy zo dňa 05.01.2012 uzavretej medzi žalobkyňou a odborným zástupcom O.. E. G. opačne, a teda\nv plnom rozsahu odkláňajúc sa od právneho názoru súdu uvedeného v odôvodnení, týmto odvolaním\nnapádaného rozsudku. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v\nBratislave zo dňa 29.04.2016, sp. zn. 6S/261/2014.\nV žalobnom návrhu žalobkyňa okrem iných nedostatkov rozhodnutí správnych orgánov namietala aj to,\nže na základe skutočností, ktoré sú jej známe z jej dopytovania sa NIP v zmysle zákona č. 221/2000 Z.\nz. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je možné konštatovať,\nže NIP (a zároveň aj jemu podriadené inšpektoráty práce) v takmer identických veciach rozhodoval\nzásadne odlišným spôsobom s tým, že k svojej žalobe o preskúmanie rozhodnutia zároveň priložila\naj listiny, ktoré jej boli poskytnuté v rámci odpovedí na žiadosti o sprístupnenie informácií zo strany\nNIP. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa svoju žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu\njednoznačne a zreteľne odôvodnila okrem iného aj tým, že rozhodnutiami správnych orgánov došlo k\nzjavnému a neodôvodnenému porušeniu tzv. precedenčnej zásady, resp. princípu legitímnych očakávaní\nsprávneho konania.\nŽalobkyňa v tejto súvislosti zdôraznila, že dodržiavanie a rešpektovanie zásad správneho konania\nsprávnym orgánom je v plnej miere preskúmateľné správnym súdom v rámci rozhodovania o správnych\nžalobách podľa § 247 a nasl. OSP. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na právny názor Najvyššieho\nsúdu SR obsiahnutý v rozhodnutí zo dňa 08.02.2011, sp. zn.: lSžo/281/2009: „Je nepochybné, že\nrešpektovanie aj týchto princípov je kontrolovateľné a rozhodnutia, úkony a postupy správnych orgánov\nsú preskúmateľné okrem iných, aj z hľadiska plnenia uvedených zásad, najmä zásady legality, ochrany\n(minimalizácie zásahov do) práv nadobudnutých v dobrej viere, zákazu zneužitia správneho uváženia,\nzásady predvídateľnosti, legitímneho očakávania, právnej istoty, zásady rýchlosti a ďalších.“\nAvšak aj napriek uvedenému sa súd v odôvodnení rozsudku s touto zásadnou námietkou žalobkyne,\nktorej dôvodnosť bola súdu preukázaná listinami, ktoré žalobkyňa v odvolaní menuje, vysporiadal\n\nnasledovne: „Čo sa týka námietky žalobkyne, že Národný inšpektorát práce v takmer identických veciach\ns právnou vecou žalobkyne rozhodoval odlišným spôsobom, súd prisvedčil Národnému inšpektorátu\npráce, ktorý sa k tejto námietke vyjadril v predkladacej správe k odvolaniu a uviedol, že sa nestotožňuje\ns názorom žalobkyne v tom, že pochybenia boli posudzované extrémne prísne a pri použití správnej\núvahy v rozpore so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou v skutkovo obdobných prípadoch.“\nV tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na to, že jednou z najdôležitejších súčastí základného práva\nna dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je povinnosť súdu vyrovnať sa s argumentmi a\nnávrhmi účastníkov súdneho konania. Iba tým, že súd vo svojom rozhodnutí zareaguje na argumenty\núčastníkov konania, dá účastníkom najavo, že boli vypočutí, a že sa ich argumentmi zaoberal. Žalobkyňa\npreto namietla nedostatočné a nepreskúmateľné odôvodnenie predmetného rozsudku, ktoré nenapĺňa\nkvalitatívne kritéria súdneho rozhodnutia vyplývajúce z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP.\nPrávo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho\nkonania, ktoré vyplývajú z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (uznesenie Najvyššieho súdu\nSR z 30. novembra 2009, sp. zn. 2Cdo/238/2008). Riadne odôvodnenie rozhodnutia teda predstavuje\naj jednu z ústavnoprávnych garancií spravodlivého procesu (ZSP 5/2007). Súdna prax Európskeho\nsúdu pre ľudské práva interpretujúca zásady spravodlivého procesu pritom jednoznačne judikuje, že ak\nide o argument účastníka konania, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, v odôvodnení rozhodnutia sa\nvyžaduje špecifická a komplexná odpoveď súdu práve na tento argument (rozhodnutie ESĽP vo veci\nRuiz Torija c. Španielsko z 09.12.1994; Georgiadis c. Grécko z 29.05.1997; Higgins c. Francúzsko z\n19.02.1998).\nV súvislosti s námietkou žalobkyne, že došlo k porušeniu tzv. precedenčnej zásady a princípu legitímnych\nočakávaní žalovaným, a zdôvodnením toho, že predmetný argument žalobkyne je pre rozhodnutie v\ndanej veci rozhodujúci, žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 3 ods. 5 Správneho poriadku, ktoré je\npre správny orgán záväzné.\nŽalobkyňa vidí práve v nedodržaní tzv. precedenčnej zásady správneho konania vyplývajúcej z\ncitovaného ustanovenia nezákonnosť správnych rozhodnutí žalovaného, ktoré napáda žalobou v\npredmetnom konaní. Precedenčnou zásadou sa sleduje najmä to, aby v rámci rozhodovacej činnosti\nsprávnych orgánov nevznikali excesívne odklony v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch,\npričom ide nielen o extrémne odklony, ale aj o akékoľvek iné neopodstatnené odklony majúce parciálny\ncharakter. Precedenčná zásada je tiež prostriedkom ochrany pred svojvôľou správneho orgánu, pred\nneprimeraným a nezákonným uplatňovaním správnej úvahy (diskrečnej právomoci správneho orgánu).\nŽalobkyňa taktiež poukázala na to, že zneužitie inštitútu správnej úvahy riešil vo viacerých svojich\nrozhodnutiach aj Najvyšší správny súd Českej republiky (2 Afs 207/2005). Z uvedeného je zrejmé, že ak\nsprávny orgán v určitom prípade rozhodol nejakým spôsobom, bolo by v rozpore s princípom legitímnych\nočakávaní a tým aj v rozpore s precedenčnou zásadou, keby v neskôr rozhodovanom prípade, ktorý\nje skutkovo zhodný, príp. podobný tomu skoršiemu, správny orgán rozhodol diametrálne odlišne. Je\npreto nepochybné, že nerešpektovanie precedenčnej zásady správnym orgánom vedie k nezákonnosti\nkonečného rozhodnutia správneho orgánu.\nZ listinných dôkazov predložených žalobkyňou v konaní je podľa nej zrejmé, že NIP, ako aj Inšpektorát\npráce Banská Bystrica, Inšpektorát práce Prešov, Inšpektorát práce Žilina, či ostatné Inšpektoráty práce\nv takmer identických veciach s právnou vecou žalobkyne rozhodovali zásadne odlišným spôsobom.\nPresnejšie, z predložených listinných dôkazov vyplýva, že v rámci vykonaných kontrol inšpektoráty\npráce zistili porušenie zákona spočívajúce v nedisponovaní odborným zástupcom v pracovnom pomere\nu kontrolovaných subjektov a nedodržaním povinnosti vykonávať výchovu a vzdelávanie v súlade so\nschváleným vzorovým projektom tým, že výchovné a vzdelávacie aktivity vykonával školiteľ, ktorý nebol\nuvedený v schválenom vzorovom projekte, avšak k odňatiu oprávnenia v zmysle ustanovenia § 27 ods.\n14 zákona č. 124/2006 ZoBOZP nedošlo. Nakoľko správne orgány v daných prípadoch nepostupovali\npodľa ustanovenia § 27 ods. 14 ZoBOZP, a to aj napriek zisteniu porušenia zákona spočívajúceho v\nnedisponovaní odborným zástupcom v pracovnom pomere u kontrolovaných subjektov a nedošlo tak\nk začatiu správneho konania o odobratie oprávnenia, je zrejmé, že toto porušenie nepovažovali za\nzávažné porušenie ZoBOZP. Navyše z obsahu Súhrnných správ NIP, a to najmä týkajúcich sa úlohy\nč, 13-103 a č. 11-103Z, je zrejmé, že za závažný nedostatok nebolo považované ani vykonávanie\nvýchovných a vzdelávacích aktivít školiteľom, ktorý nebol uvedený v schválenom vzorovom projekte.\n\nRovnako závery o rozhodovaní NIP a Inšpektorátu práce Banská Bystrica o nepovažovaní predmetných\nnedostatkov za závažné vyplýva aj z Listu Inšpektorátu práce Banská Bystrica „Sprístupnenie informácií\npodľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k\" zo dňa 17.09.2015.\nŽalobkyňa poukázala na to, že NIP odoberá oprávnenia na základe návrhov inšpektorátov práce v\nzmysle § 7 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.\n82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „ZIP\"). Avšak to neznamená, že NIP nebolo známe to, že\ninšpektoráty práce v súvislosti s danými porušeniami ZoBOZP (kontrolovaný subjekt nemal odborného\nzamestnanca v pracovnom pomere, resp. kontrolovaný subjekt vykonával výchovné a vzdelávacie\naktivity školiteľom, ktorý nebol uvedený v schválenom vzorovom projekte) neiniciovali správne konanie o\nodobratie oprávnenia, v dôsledku toho, že tieto nedostatky nepovažovali za závažné, a ukladali pokuty,\nresp. zistené nedostatky boli riešené bez postihu kontrolovaného subjektu. Aj na základe výročných\nspráv z vykonaných kontrol podávaných zo strany inšpektorátov práce, NIP mal vedomosť o tom, že\ninšpektorát práce v prípade žalobkyne nepostupoval jednotne, a teda v súlade s precedenčnou zásadou.\nPrihliadnuc na ustanovenie § 6 ods. 1 ZIP, podľa ktorého platí, že NIP riadi a kontroluje inšpektoráty práce\na zjednocuje a racionalizuje pracovné metódy inšpektorov práce, je žalobkyňa toho názoru, že konanie\nžalovaného je v priamom rozpore s predmetnou zásadou správneho konania, nakoľko mu muselo byť\nznáme, že inšpektoráty práce v rámci vykonaných kontrol považujú takéto porušenie ZoBOZP za menej\nzávažné porušenie povinností vyplývajúcich z ustanovení ZoBOZP.\nŽalobkyňa je toho názoru, že súd sa námietkou porušenia základnej zásady správneho konania\nvyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 5 Správneho poriadku mal náležité zaoberať, nakoľko je pre\nposúdenie zákonnosti napádaného rozhodnutia žalovaného a v nadväznosti na to aj pre rozhodnutie v\ndanej veci, rozhodujúca.\nNakoľko súd je povinný vyrovnať sa so všetkými argumentmi, ktoré spochybňujú závery a zákonnosť\npreskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu, žalobkyňa je toho názoru, že súd rozsudok\nnáležite nezdôvodnil keď, aj napriek uvedeným skutočnostiam bez bližšieho zdôvodnenia, relevantnej\nargumentácie prisvedčil tvrdeniam žalovaného, na základe čoho je potrebné považovať rozsudok v\ndôsledku nedostatku riadneho odôvodnenia za nepreskúmateľný a arbitrárny. Odôvodnenie rozsudku\nteda nekorešponduje presvedčivo a dostatočne s výrokom rozsudku o zamietnutí žaloby.\nV nadväznosti na to, žalobkyňa uviedla, že už v samotnej žalobe, navrhla vykonanie dokazovania\nvyžiadaním si od NIP Protokolov inšpektorátov práce o vykonaní kontrol, pri ktorých kontrolované\nsubjekty nemali odborného zástupcu v pracovnom pomere a kontrolované subjekty vykonávali výchovné\na vzdelávacie aktivity školiteľom, ktorý nebol uvedený v schválenom vzorovom projekte, podklady a\ndokumenty súvisiace s Kontrolou výkonu výchovy a vzdelávania zamestnancov na obsluhu vybraných\nstavebných strojov a zariadení a komplexných záverov úlohy č. 10 103 a úlohy č. 11104 a úlohy č.\n12-103., a to z dôvodu preskúmania toho, či v prípade vydania napádaného rozhodnutia žalovaný\ndodržal zásadu rozhodovať v obdobných veciach rovnako. Avšak konajúci súd, nielen že navrhovaný\ndôkaz nevykonal, ale s daným procesným návrhom žalobkyne sa v odôvodnení rozsudku žiadnym\nspôsobom nevysporiadal. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na právny názor Ústavného súdu SR,\nktorý vyslovil v náleze pod sp. zn.: IV. ÚS 329/04.\nNedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závažné procesné pochybenie\nsúdu spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom (4 MCdo 6/2013, podobne aj 2 MCdo 24/2012,\n7 Cdo 69//2013,2 Cdo 11/2010, zo starších napr. 2 Cdo l70/2005.\nŽalobkyňa si nie je vedomá toho, že závažne, resp. závažným spôsobom, alebo opakovane neplnila\npovinnosti vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pri vykonávaní výchovy a vzdelávania.\nKaždý neurčitý právny pojem, ktorým pojem „závažné porušenie\" nepochybne je, vyžaduje aplikáciu\ntohto pojmu na konkrétne skutkové okolnosti prípadu a hodnotiace naplnenie (výklad) tohto pojmu\nvo svetle týchto skutkových okolností. Aplikáciu a výklad tohto neurčitého právneho pojmu vo\nsvetle skutkových okolností je správny orgán povinný vo svojom rozhodnutí zdôvodniť. Neurčité\nprávne pojmy v žiadnom prípade nie sú ustanoveniami, ktoré by správnemu orgánu umožňovali\nľubovôľu, alebo ktoré by umožňovali správnemu orgánu absolútne neobmedzenú voľnú úvahu.\nVychádzajúc z uvedeného je žalobkyňa toho názoru, že pojem „závažné porušenie“ musí byť v\n\nrozhodnutí správnym orgánom dostatočne vyložený a jeho aplikácia na konkrétny skutkový stav aj\nnáležite vyargumentovaná. S prihliadnutím na znenie odôvodnenia žalobou napádaného rozhodnutia\nžalovaného a jemu predchádzajúcemu rozhodnutiu NIP je zrejmé, že v danom prípade, správne orgány\nlen bez bližšieho zdôvodnenia a vysvetlenia uviedli, že údajné nedostatky spočívajúce v nedisponovaní\nodborným zástupcom v pracovnom pomere a vykonávaní výchovy a vzdelávania školiteľom, ktorý nebol\nuvedený v schválenom vzorovom projekte, považujú za závažné a opakujúce. Žalobkyňa už v žalobe\nuviedla, že použitie voľnej úvahy pri aplikácii pojmu „závažné porušenie“ musí byť v súlade so zásadami\nlogického uvažovania a rozhodnutie musí byť s ohľadom na to aj náležite odôvodnené, čo v danom\nprípade, t. j. žalobou napádaného rozhodnutia žalovaného, dodržané nebolo. Žalobkyňa má v dôsledku\nuvedeného za to, že rozhodnutie žalovaného nespĺňa náležitosti ustanovenia § 47 ods. 3 správneho\nporiadku, je nepreskúmateľné, svojvoľné a arbitrárne.\nZ odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd sa ani s týmto nedostatkom vytýkaným rozhodnutiu\nžalovaného nezaoberal a túto zásadnú a pre rozhodnutie v predmetnej veci podstatnú námietku\nžalobkyne do odôvodnenia rozsudku ani nezahrnul. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na právny\nnázor Ústavného súdu SR, v zmysle ktorého: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne\nkorektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,\nktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.\" (IV. ÚS 14/07).\nŽalobkyňa pre úplnosť taktiež poukázala na to, že k preskúmaniu možného subsumovania vytýkaných\nnedostatkov pod neurčitý právny pojem „závažné porušenie“ nedošlo zo strany súdu ani v rámci\nnedostatku spočívajúceho vo vykonávaní výchovnej a vzdelávacej aktivity školiteľom neuvedeným v\nschválenom vzorovom projekte, a to aj napriek tomu, že žalobkyňa priamo vyvracia údajnú závažnosť\ntohto porušenia tým, že k takémuto porušeniu ZOBOZP došlo v dôsledku naliehavosti a výnimočnosti\nveľmi vážnych rodinných udalostí pána O.. E. G., ktoré viedli žalobkyňu k uvedenému riešeniu\nlen vo vytýkanom jedinom prípade. W. opätovne poukázala na vysokú odbornú pripravenosť a\nkompetentnosť osoby, ktorá v uvádzanom termíne vykonávala výchovu a vzdelávanie. Pán D. H. bol\ndlhoročným autorizovaným bezpečnostným technikom, ktorý pracoval ako inšpektor bezpečnosti práce\nna Inšpektoráte práce od jeho založenia v roku 1969 až do odchodu do dôchodku v roku 1996 (spolu\n27 rokov). Pracoval na úseku inšpekcie v oblasti pôdohospodárstva a potravinárstva. Žalobkyňa riešila\ntúto situáciu jediným možným a z hľadiska kvality prednášaných predpisov tým najkvalifikovanejším\nspôsobom, nakoľko sa jednalo o predpisy BOZP pri obsluhe poľnohospodárskych strojov. NIP ako aj\nžalovaný mali podľa názoru žalobkyne v rámci svojich rozhodnutí náležite zdôvodniť z akého dôvodu, aj\nnapriek skutočnostiam objektívneho charakteru a výnimočnosti situácie na strane žalobkyne, považovali\nuvedený nedostatok za závažný a odôvodňujúci odobratie oprávnenia žalobkyni a nie len to, že dané\nkonanie žalobkyne považujú za porušenie ustanovení ZoBOZP.\nVzhľadom na uvedené žalobkyňa poukázala na to, že súd v odôvodnení rozsudku len nekriticky prijal\ntvrdenia žalovaného bez toho, aby ich správnosť presvedčivo právne zdôvodnil. Rozhodnutie súdu tak\npôsobí nekonzistentne a absentujú v ňom argumenty, ktoré by podporovali právny názor zdôvodňujúci\nvýrok rozsudku.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobkyne\nK odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný podaním z 25.05.2016, ktorým navrhol, aby odvolací súd\nrozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nVo svojom vyjadrení žalovaný uviedol, že žalobca v bode 31. svojho podania vyjadruje, že „..žalobca\npriamo vyvracia údajnú závažnosť tohto porušenia (absencia prac. pomeru, nedostatky v oprávnení\nodborného zástupcu O.. G. a nahradení jeho osoby osobou J. H.) tým, že k takémuto porušeniu došlo\nv dôsledku naliehavosti a výnimočnosti veľmi vážnych rodinných udalostí pána O.. G., ktoré viedli\nžalobcu k uvedenému riešeniu ...“. Žalobca uvedeným vyjadrením sám priznáva svoju zodpovednosť\nza protiprávny stav ním vyvolaný a vzhľadom na uvedené je jeho podanie z 11.05.2016 označené ako\n„odvolanie\" bezpredmetné.\n\nTvrdenia žalobcu (uvedené pred súdom, tak aj v jeho odvolaní) pred zákonom neobstoja, nakoľko\nmechanizmus a celá podstata vzťahu medzi príslušnými orgánmi a žalobcom je prísne upravený\npríslušnou legislatívou SR. Žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by krajský súd v\nrámci predchádzajúceho konania neposúdil. Naopak, krajský súd sa vysporiadal s danou vecou náležite\na odvolanie (rovnako ako i žaloba) sú žalobcovou snahou o zbavenie sa svojej zodpovednosti.\nŽalovaný v záujme o zachovanie poriadku v danej veci upresňuje, že medzi dotknutými subjektmi ide\no zodpovednostno-právny vzťah, kde žalovaný konal na základe Ústavy SR, príslušných právnych\npredpisov a žalobca právne predpisy porušil, viď najmä nezákonný postup pri neexistencii pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a zodpovednou osobou bezpečnostného zástupcu O.. E. G.. Teda sa\njedná o vzťah, kde žalobca si sám privodil svoje postavenie, a to podľa hmotného i procesného práva,\na je teda zaň plne zodpovedný. To sa dôvodne pretavilo aj do rozhodnutí štátnych orgánov a následne\ndo napadnutého rozsudku krajského súdu.\nPodľa názoru žalovaného, krajský súd pri posudzovaní a rozhodovaní o danej veci relevantne\ninterpretoval príslušné predpisy a vec posudzoval v súlade s nimi, pri vychádzaní z objektívne zisteného\nskutkového a právneho stavu. Žalovaný náležitým spôsobom preukázal relevantnosť svojho postupu\nako aj dôvodnosť existencie zodpovednostného postavenia žalobcu a z toho vyplývajúceho neúspechu\nv danom konaní. Krajský súd sa s vecou a so svojimi úvahami v napadnutom rozsudku vysporiadal\nsúladne.\nŽalovaný zdôraznil, a to pri uplatnení zásady „neznalosť zákonov neospravedlňuje“ a pri predpoklade\nexistencie odbornej znalosti či starostlivosti žalobcu, že žalobca mohol/musel poznať predpoklady svojej\nčinnosti a súčasne tak aj predvídať prípadné následky vyvolané svojím nezákonným postupom. Tvrdenia\no svojvoľnom výklade právnych predpisov žalobcom, v dôsledku ktorých tento konal protiprávne, sú\nirelevantné.\nŽalobca mal povinnosť postupovať v súlade so zákonom tak, aby nepretržite spĺňal zákonné podmienky\nna výkon svojej činnosti. Žalobca túto povinnosť neustal, nakoľko buď nemal riadne ustanoveného\nodborného zástupcu, zodpovedný zástupca nedisponoval platnými povoleniami na výkon činnosti alebo\nčinnosť odborného zástupcu vykonávala dokonca tretia osoba, v tejto veci osoba D. H. bez existencie\nakéhokoľvek zákonného vzťahu k žalobcovi a povolenia správneho orgánu.\nKto sa domáha ochrany protiprávneho stavu, stavu nesúladného so zákonom, nemôže sa dôvodne\ndomáhať ochrany či dovolávať sa nezákonnosti/neplatnosti právnych úkonov tých, ktorí konali súladne.\nŽalovaný má za to, že pokiaľ by krajský súd judikoval v rozpore so skutkovým a právnym stavom danej\nveci a žalobu by nezamietol, poskytol by tým v rozpore s ústavným a právnym poriadkom ochranu\nžalobcovi a teda by judikoval v zhode so žalobcom nezákonne vytýčenou líniou. Výsledkom takého\npostupu súdu, kedy by tento nedôvodnú žalobu nezamietol, validoval by protiprávny stav vyvolaný\nkonaním/nekonaním žalobcu. Taký postup súdu by podporil protiprávny stav. Rešpektujúc zásadu „Ius\nex iniuria non orfitur“ - právo nevzniká z bezprávia, je zrejmé, že napadnutý rozsudok je zákonný\na právne súladný. V konaniach medzi totožnými účastníkmi s obdobným až rovnakým skutkovým a\nprávnym stavom iné senáty Krajského súdu v Bratislave rozhodli tiež zamietnutím žalôb - rozhodnutie z\n22.09.2015 sp. zn. 5 S 286/2014, rozhodnutie z 19.01.2016, sp. zn. 5 S 283/2014.\nTvrdenia žalobcu v odvolaní sú podľa žalovaného opakovaním už vypovedaného, nepodložené,\nvytrhnuté z kontextu, priamo odporujúce objektívnemu skutkovému a právnemu stavu veci so snahou\no zbavenie sa svojej zodpovednosti.\nKrajský súd v Bratislave sa pri vypracúvaní svojho rozsudku pridržiaval právnych predpisov, náležite\nargumentoval, a na vec správne aplikoval relevantnú legislatívu. Ustal tak vo forme svojho rozsudku zo\ndňa 17.03.2016 náležité právne posúdenie veci v súlade s objektívnym skutkovým a právnym stavom\nveci, ktorý nemohol svedčiť v prospech žalobcu, a to vzhľadom na viaceré porušenia právnych predpisov\na podmienok výkonu činností z jeho strany, okrem iného i na otázku nelegálneho zamestnávania v\nspojení s O.. E. G. a zákonom č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.\n\nPodľa § 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, je nelegálnou: 1. práca\nvykonávaná pre subjekt bez založeného pracovnoprávneho vzťahu, 2. práca so založeným pracovným\nvzťahom, ale zamestnávateľ nesplnil povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.\nz. o sociálnom poistení (absencia registrácie zamestnanca O.. E. G. do systému Sociálnej poisťovne,\nžalobca O.. G. nezaregistroval, hoci tvrdil, že mal s ním pracovnoprávny vzťah, O.. G. sa sám vyjadril,\nže odmenu vôbec nepoberal, žalobca v ďalšom tvrdil už, že vzhľadom na blízky pomer žalobcu a O..\nM. G. údajne nemusí mať pracovný pomer založený (k tomu viď § 27 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z. z.\no bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci).\nD. nebol uvedený vo vzorovom projekte, nebol osobou, v spojení s ktorou bolo vydané oprávnenie\nna výkon činnosti, ktoré žalobca má povinnosť vrátiť, nebol osobou, ktorá túto činnosť mala odborne\nzabezpečovať.\nTvrdenia v bode 31. odvolania sú obdobné situácii, kedy by si podnikateľ ustanovil „náhradnú“ osobu\nzodpovedného zástupcu, tohto by neohlásil príslušnému správnemu orgánu. Žalobca sa opakovane\nsnaží validovať protiprávny stav, ktorý neustále opiera len o údajné nesprávne interpretovanie zákonov,\nči o údajné, pre daný stav, irelevantné rodinné dôvody. Rodinné dôvody ani svojvoľný výklad právnych\nnoriem výlučne vo svoj prospech a vo svojom svetle nie sú dôvodmi, ktoré by zbavovali žalobcu jeho\nzodpovednosti alebo by zmierňovali ním vyvolaný protiprávny stav (nesplnenie podmienok na výkon\nčinnosti, otázka neoprávneného podnikania pri nespĺňaní podmienok, nelegálna\npráca - ak žalobca tvrdí, že pracovný pomer k O.. G. údajne jestvoval/trval pod.).\nZnaky závislej práce sú nasledovné: výkon práce zamestnancom osobne, výkon práce za mzdu\nalebo odmenu (O.. G. sa vyjadril, že odmenu nepoberal a súhlasne so žalobcom tvrdil, že údajne\nako rodinný príslušník ani byť v pracovnom pomere či odmenu poberať nemusí), výkon práce\nzamestnancom podľa pokynov zamestnávateľa, výkon práce v mene zamestnávateľa, výkon práce\nv pracovnom čase, výkon na náklady zamestnávateľa a s jeho výrobnými prostriedkami, výkon\npráce na zodpovednosť zamestnávateľa, výkon práce pozostávajúci prevažne z opakovania určených\nčinností. Jedným zo základných znakov závislej práce je výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre\nzamestnávateľa. Zamestnancom v zmysle ustanovenia § 11 ZP môže byť výlučne iba fyzická osoba,\nktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných\nvzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu, t. j. osobne. Zamestnanec v pracovnoprávnych\nvzťahoch (ako aj v obdobných pracovných vzťahoch) je nezastupiteľný, t. j. nemôže sa dať zastúpiť inou\nfyzickou osobou. Za zamestnanca tak nemôže plniť povinnosti žiaden tretí subjekt a povinnosti môže\nplniť len konkrétny, individuálne určený zamestnanec.\nNie je to len otázka posúdenia existencie údajného pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a O..\nG., o ktorom sa dôvodne možno vyjadriť ako o absolútne nulitnom, či irelevantnom výkone prác D. H.,\nale vec treba, tak ako ju posúdil krajský súd, skúmať v celom kontexte všetkých protiprávnych konaní\nžalobcu a pri zachovaní poriadku vo veciach verejných a všeobecných záujmov.\nK bodom 7 a nasl. odvolania, žalovaný kladúc dôraz na absenciu pracovného pomeru (v prípade žalobcu\nnejde ani len o faktický pracovný pomer, keďže chýbajú atribúty ako odplatnosť, osobný výkon prác,\nči nároky z takého pomeru), nedostatky v oprávnení odborného zástupcu O.. G. a nahradenie jeho\nosoby osobou J. H. dodal, že: „Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny\núkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým\nmravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť\na teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje\nzákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho\núkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak\nsvojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.\nzn. 4Obo 20/2007, zo dňa 29. januára 2008, k absolútnej neplatnosti).\nZákonník práce dovoľuje pracovnú zmluvu zakladajúcu pracovný pomer, ktorý obligatórne vyžaduje\nzákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov, pri\nosobnom a odplatnom výkone závislej práce a ďalších atribútov, ktoré absolútne neplatná prac. zmluva\nmedzi žalobcom a O.. G. nevykazuje (viď aj rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdu 14 Ob 192/86\n[1986-11-18] [Arb 10.583]).\n\nAj vzhľadom na uvedené nie je možné na danú vec aplikovať judikát I. ÚS 640/2016 o uprednostnení\nvýkladu v prospech platnosti právnych úkonov. Právny úkon musí mať svoje charakteristické znaky,\nakosť a subjekt musí byť dobromyseľný. Protiprávne konania žalobcu tieto znaky právnych úkonov a\ndobromyseľnosti nepožívajú.\nZvedenie zodpovednosti za vlastné konanie/opomenutie žalobcu na žalovaného je v rozpore s dobrými\nmravmi, zákonom a teda „z bezprávia nemôže vzniknúť právo“. Súdy nesmú poskytnúť ochranu konaniu,\nktoré je v rozpore so zákonom, zákon obchádza alebo sa mu prieči, alebo je v rozpore s dobrými mravmi.\nŽalobca jednoznačne mohol predvídať, že ak nesplní/poruší zákonné podmienky, nemôže svoju činnosť\nvykonávať a očakávať od súdu ochranu. Žalovaný mal za to, že dodržiavaním platných právnych\npredpisov nemôže dôjsť k porušeniu povinností, resp. domnelého práva žalobcu. Pokiaľ žalobca tvrdí\nopak, akoby sa domáhal voči žalovanému a vzhľadom na žalobu i voči súdu, aby konali v rozpore s\nprávom, a to je v rozpore s vyššie uvedenou právnou zásadou „ex iniuria ius non oritur“. Rešpektujúc\npredpisy príslušné pre daný vzťah účastníkov a pri nepreukázaní tvrdení žalobcu je napadnutý rozsudok\nzákonný.\nJudikovaním v prospech žalobcu by súd do budúcnosti založil precedens, o ktorý by mohli subjekty v\noblasti výchovy a vzdelávania BOZP opierať svoje protiprávne konania nerešpektujúc podmienky na\nvýkon činnosti bez toho, aby za tieto bolo možné voči nim vyvodiť zodpovednosť. Teda vynútiteľnosť\npráva ako takého a poriadok vo veciach verejných by bola ohrozená. Takému stavu nie je možné\nposkytnúť právnu ochranu. Žalobca vyvolal protiprávny stav a bola vyvodená voči nemu zodpovednosť,\nktorej sa chce svojvoľne zbaviť, aj svojím podaním označeným ako odvolanie.\nIV.\nPrávny názor odvolacieho súdu\nPodľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odvolacie konania\npodľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto\nzákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP a § 492 ods. 2 SSP preskúmal rozhodnutie krajského súdu a postup, ktorý popredchádzal jeho\nvydaniu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v žalobkyňou podanom odvolaní podľa § 212 OSP v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 492 ods. 2 SSP a postupom podľa § 250ja ods. 2 OSP v spojení s §\n492 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle odvolacieho súdu (www.nsud.sk), dospel\nk záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej\nsamosprávy a ďalších právnických osôb a fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o\nprávach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami\nsprávnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia,\nktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb.\nOdvolací súd upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom\nskutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\ndruhej hlavy piatej časti OSP (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom\nsprávnych orgánov) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti\ns účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi\na či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané\nv súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými\nžalobkyňa namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím\nsprávneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo\n\nprocesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou\npostupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).\nAk správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z\nobčianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení\nsankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym\norgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už\nvykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy (§ 250i ods.\n2 OSP).\nV rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v\nžalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nPredmetom preskúmania je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu, ktorý podľa § 27 ods. 14 písm. a/ a písm. b/ zákona č. 124/2006 Z .z.\no bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 124/2006 Z.z.“) odobral žalobkyni ako fyzickej osobe - podnikateľovi\noprávnenie\nč. VVZ-0011/12-09.1 vydané dňa 23.01.2012 na vykonávanie výchovy a vzdelávania zamestnancov na\nobsluhu vybraných poľnohospodárskych strojov a zariadení (ďalej len „oprávnenie“).\nV konaní bolo potrebné preskúmať, v rozsahu odvolacích námietok, či napadnutý rozsudok krajského\nsúdu zodpovedá ust. § 157 Občianskeho súdneho poriadku a či rozhodnutím krajského súdu nebola\nodňatá možnosť žalobkyni konať pred súdom a neboli porušené zásady spravodlivého súdneho procesu.\nV odvolacom konaní bolo potrebné vyhodnotiť odvolaciu námietku žalobkyne (ďalej aj „žalobcu“), ktorá\ntvrdila, že v skutkovo zhodných veciach rozhoduje krajský súd odlišne, obdobne aj žalovaný, ako aj\nodvolaciu námietku, že správne orgány, pri vykonávaní obdobných kontrol, nepovažujú porušenie, ktoré\nkontrolou bolo zistené u žalobcu (ust. § 27 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z.z) za závažné porušenie, ako\naj námietku, že správne orgány, ani krajský súd v obsahu odôvodnení svojich rozhodnutí, nedostatočne\nvymedzil naplnenie ust. § 27 ods. 14 písm. a/ a písm. b/ zákona č. 124/2006 Z.z. a nedostatočne\nzdôvodnil zistené porušenia, ako závažné alebo opakujúce sa nedostatky pri vykonaní výchovy a\nvzdelávania.\nV konaní žalobca poukazoval na ust. § 11 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb., keď tvrdil, že v súlade s touto\nprávnou úpravou uzatváral Dodatok k Pracovnej zmluve uzavretej 05.01.2012 medzi žalobkyňou, ako\nzamestnávateľom a O.. E. G., ako zamestnancom (Dodatok uzavretý dňa 07.02.2012), v ktorom zmenil\npodstatné náležitosti pracovnej zmluvy tak, že žalobkyňa sa dohodla s odborným zástupcom, svojim\npríbuzným v priamom rade, ktorý nebude poberať žiadnu odmenu za výkon svojej pracovnej činnosti.\nZ obsahu administratívneho spisu, predloženej pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a\nzamestnancom O.. E. G. dňa 05.01.2012, odvolací súd mal preukázané, že žalobkyňa ako podnikateľ\nfyzická osoba a zamestnávateľ na jednej strane uzatvorila so zamestnancom O.. E. G. na strane\ndruhej, pracovnú zmluvu s nástupom do pracovného pomeru dňom 05.01.2012 na dobu neurčitú, na\ndohodnutý druh práce - odborný zástupca a školiteľ pri výchove a vzdelávaní podľa § 27 ods. 4 zákona\nč. 124/2006 Z.z., ako v skupinách 0.9.1. Výchova a vzdelávanie zamestnancov na obsluhu vybraných\npoľnohospodárskych strojov a zariadení. Pracovná zmluva zo dňa 05.01.2012 obsahuje všetky zákonné\nnáležitosti pracovnej zmluvy.\nUstanovenie § 27 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z.z. predpokladá pre vykonávanie činnosti, na ktorú sa\npožaduje vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie odborným zástupcom, aby odborný zástupca\nbol k žiadateľovi o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávania v pracovnom pomere alebo bol jej\n\nštatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom právnickej osoby a nemôže túto\nčinnosť vykonávať pre inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu.\nVzhľadom na charakter žalobkyni ako podnikateľského subjektu - fyzickej osoby živnostníka, bolo\npotrebné zabezpečiť odborného zástupcu vo vzťahu k žalobkyni ako zamestnávateľovi na báze\npracovnoprávneho pomeru, tak ako bolo preukázané uzatvorením Pracovnej zmluvy z 05.01.2012.\nŽalobkyňa v konaní preukazovala naplnenie ust. § 27 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z.z. obsahom Dodatku\n2 zo dňa 07.02.2012, k pracovnej zmluve zo dňa 05.01.2012 a tvrdila, že Dodatok 2 uzatvorila v súlade\ns § 11 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. bez toho, aby si zamestnanec v pracovnej pozícii odborného\nzástupcu, uplatňoval nárok na odmenu za vykonanú činnosť - prácu.\nOdvolací súd zdôrazňuje, že ust. § 27 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z.z. predpokladá vzťah zamestnanca\na zamestnávateľa, (žalobkyňa ako podnikateľský subjekt živnostník a odborného zástupcu na báze\npracovnoprávneho pomeru, keďže neprichádza do úvahy, že by zamestnanec bol štatutárnym\nzástupcom žalobkyni, bol štatutárom, resp. členom štatutárneho orgánu, keď žalobkyňa nevykonáva\npodnikateľskú činnosť ako právnická osoba. Vzhľadom na charakter vykonávanie podnikateľskej činnosti\nžalobkyne, podľa odvolacieho súdu nie je možné, aby odborný zástupca, podľa § 27 ods. 6 zákona\nč. 124/2006 Z.z., bola iná osoba ako zamestnanec v pracovnoprávnom pomere, čo vylučuje aplikáciu\n§ 11 zákona č. 445/1990 Zb.. Dodatok č. 2 k Pracovnej zmluve, uzavretý dňa 07.02.2012 nemá\nnáležitosti pracovnej zmluvy, nakoľko v ňom absentuje podstatná náležitosť pracovnej zmluvy, a to\nznak závislosti práce - dojednaná odmena za prácu s poukazom na § 43 ods. 1 písm. d/ Zákonníka\npráce. Naviac odvolací súd zdôrazňuje, že Dodatok č. 2 k Pracovnej zmluve zo dňa 07.02.2012 bol\npredložený žalobkyňou prvostupňovému správnemu orgánu až potom, čo bola vyzvaná, aby preukázala\nskutočný výkon činnosti na základe pracovnej zmluvy z 05.01.2012. Podľa odvolacieho súdu správnym\norgánom žiadané doklady boli spôsobilé preukázať reálny výkon pracovnej činnosti, ktorý bol dojednaný\nv pracovnej zmluve uzavretej dňa 05.01.2012, s nástupom do práce 05.01.2012.\nNepredloženie dokladov žiadaných správnym orgánom bolo dôsledkom nepreukázania reálnosti\nnaplnenia pracovnoprávneho vzťahu deklarovaného písomnou pracovnou zmluvou zo dňa 05.01.2012,\nsúčasne nesplnenie si oznamovacej povinnosti žalobkyne, podľa zákona č. 461/2003 Z.z., v súvislosti\ns uzatvorením pracovnej zmluvy z 05.01.2012, jednoznačne dotvrdzuje záver správnych orgánov o\nformálnosti uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 05.01.2012\nvýlučne pre vydanie oprávnenia na vykonávanie výchovy a vzdelávania zamestnancov na obsluhu\nvybraných poľnohospodárskych strojov a zariadení.\nAj podľa názoru odvolacieho súdu súhlasne s názorom správnych orgánov a Krajského súdu v\nBratislave, nie je možné uvedenú situáciu „zhojiť“ predložením pracovnej zmluvy zo dňa 21.05.2014\nmedzi žalobkyňou ako zamestnávateľom a zamestnancom O.. E. G. (na funkciu odborného zástupcu)\ns dátumom nástupu do pracovného pomeru dňa 23.05.2014 a splnením si oznamovacej povinnosti voči\nsociálnej poisťovni na základe tejto pracovnej zmluvy.\nOdvolací súd vyhodnotil tento postup žalobkyne za účelový ako aj za účelový vyhodnotil predložený\nDodatok č. 2 zo dňa 07.02.2012.\nSprávne orgány konštatovali (prvostupňový správny orgán na str. 7 posledný odstavec), že kontrolou\nzistené a v protokole uvedené nedostatky (nielen porušenie § 27 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z.z.), ale\naj ďalšie v protokole špecifikované nedostatky (písomné záznamy zo školení a overovanie vedomostí\ndňa 20. - 22.05.2013 a v dňoch 12. - 14.06.2013), prvostupňový správny orgán posúdil ako závažné a\nopakujúce sa, a na základe tohto záveru oznámil žalobkyni listom č. AK/2014/05693 zo dňa 12.06.2014\nzačatie správneho konania vo veci odobratia oprávnenia č. VVZ-0011/12-09.1 podľa § 27 ods. 14 písm.\na/ zákona č. 124/2006 za porušenie povinnosti podľa § 27 ods. 6 v nadväznosti na ods. 13 písm. a/ a\npísm. b/, d/ e/ zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na § 3 ods. 3 písm. a/, d/, e/, § 4 ods. 2 písm.\nb/ Vyhlášky č. 356/2007 Z.z., § 27 ods. 13 písm. g/ zákona č. 124/2006 Z.z.. Žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí v bode IV rozhodnutia str. 19 vyhodnotil nedostatok týkajúci sa neplatnosti pracovnej zmluvy\na neexistenciu pracovného pomeru vo vzťahu k odbornému zástupcovi, ako aj nedostatok týkajúci\nsa výkonu výchovnej a vzdelávacej aktivity školiteľov, ktorý nebol uvedený v schválenom vzorovom\nprojekte, za závažný.\n\nOdvolací súd zhodne s názorom krajského súdu konštatuje, že písomné vymedzenie obsahových\nnáležitostí pracovnoprávneho vzťahu v písomnej pracovnej zmluve zo dňa 05.01.2012, nepreukazuje\nnaplnenie pracovnej zmluvy a výkon práce na základe tejto pracovnej zmluvy. Práve doklady,\nktoré žiadal prvostupňový správny orgán, pred vydaním prvostupňového správneho rozhodnutia, od\nžalobkyni, by boli spôsobilé preukázať, že na základe perfektnej pracovnej zmluvy sa reálne dojednala\na aj vykonávala v súlade s obsahom pracovnej zmluvy, dojednaná práca odborného zástupcu a školiteľa\npre výchovu a vzdelávanie. Žalobkyňa dôkazy o naplnení obsahu Pracovnej zmluvy z 05.01.2012 v praxi\nnepredložila, keď naviac Dodatok č. 2 zo dňa 07.02.2012, aj podľa názoru odvolacieho súdu, nemá\nnáležitosti pracovnej zmluvy, nemôže preukazovať splnenie zákonnej podmienky vymedzenej v § 27\nods. 6 zákona č. 124/2006 Z.z., keď podľa kontrolou zisteného stavu, od 07.02.2012 do 23.05.2014, viac\nako dva roky žalobkyňa nepreukázala, že má uzavretý pracovnoprávny vzťah s osobou na druh práce\nodborný zástupca a školiteľ pre výchovu a vzdelávanie podľa § 27 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z.z. a\nosoba na základe platnej pracovnej zmluvy alebo platne založeného pracovnoprávneho vzťahu fakticky\npre žalobkyňu túto činnosť vykonáva. Odvolací súd akceptuje právny názor žalovaného vyjadrený v\nnapadnutom rozhodnutí žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím, ktorý považuje\nporušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 27 ods. 6 vo väzbe na § 27 ods. 14 písm. a/, písm. b/ zákona\nč. 124/2006 Z.z. za závažné porušenie povinnosti žalobcu, a to vzhľadom na individuálne posúdenie\npreskúmavanej veci, keď fakticky žalobkyňa od 07.02.2012 do 23.05.2014 nedisponovala, v súlade so\nzákonnou úpravou, odborným zástupcom a školiteľom pre výchovu a vzdelávanie na obsluhu vybraných\npoľnohospodárskych strojov a zariadení.\nOdvolací súd konštatuje, že z administratívneho spisu bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa\nnepreukázala naplnenie zákonnej podmienky upravenej v § 27 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z.z., ktorá je\nobligatórnou zákonnou podmienkou pre výkon činnosti, na ktorú sa vyžaduje oprávnenie na výchovu a\nvzdelávanie. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou, že použitie voľnej úvahy v rozhodnutí žalovaného\nv spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím, pri aplikácii pojmu závažné porušenie nie je súladné\nso zásadami logického uvažovania a v tomto smere je napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj\nprvostupňové správne rozhodnutie nedostatočne odôvodnené.\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného jednoznačne vyplýva pomenovanie porušenia\npovinností, ktoré bolo kontrolou zistené u žalobkyne a ktoré považuje správny orgán za závažné\nporušenie povinností, pričom tento záver vzhľadom na charakter zistených skutočností, charakter\nporušenia zákonných povinnosti zo strany žalobkyne, považuje odvolací súd za správny.\nOdvolací súd sa oboznámil s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach\na konštatuje, že vyslovený názor v napadnutom rozsudku krajského súdu, vzhľadom na konkrétne\nskutkové okolnosti prejednávanej veci nie je ojedinelý, nevymyká sa z rámcov rozhodovacej činnosti\nnajvyššieho súdu v obdobných veciach, keď naviac posúdenie náplne činnosti podľa § 27 ods. 6 zákona\nč. 124/2006 Z. z., vo vzťahu k zamestnávateľovi v spojení s ust. § 27 ods. 14, neboli v konkrétnej veci\nNajvyšším súdom SR judikované.\nŽalobca v odvolaní tvrdil, že správne orgány rozhodovali v obdobných veciach odlišne, tieto konania\nbližšie neidentifikoval. Pokiaľ tvrdil, že Krajský súd v Bratislave v rovnakej veci rozhodol odlišne s\npoukazom na konanie sp. zn. 6S/261/2014, odvolací súd poukazuje na to, že právne posúdenie veci\nkrajským súdom nie je pre Najvyšší súd Slovenskej republiky právne záväzné.\nOdvolací súd nezistil, že by žalovaný porušil zásadu legitímneho očakávania, že by jeho rozhodnutie\nbolo nepredvídateľné. Napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje správnu úvahu správneho\norgánu premietnutú do dôvodov rozhodnutia, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného\nje zrozumiteľné, presvedčivé, logické, vychádza z relevantných právnych argumentov a riadnych\nskutkových zistení a jasne uvádza, ktoré zistené nedostatky sú porušením zákona zo strany žalobkyne\na ktoré porušenia považuje za závažné. Odvolací súd vyhodnotil podané odvolacie námietky žalobkyne\nza nedôvodné.\nUstanovenie § 157 Občianskeho súdneho poriadku je však potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu\nv zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie\nsúdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je založené. Súčasťou obsahu základného práva\n\nna spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka\nkonania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na\nvšetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a\nzrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (k tomu pozri bližšie\nUznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS 115/03). Túto požiadavku\nzvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza:\n„Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď.\nSplnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“\nEurópsky súd pre ľudské práva ale súčasne tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces\nnevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby\nreagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný\nza rozhodujúci (porovnaj napr. Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija proti\nŠpanielsku z 9. decembra 1994, č. sťažnosť 18390/91 a Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva\nvo veci Hiro Balani proti Španielsku z 9. decembra 1994, sťažnosť č. 18064/91).\nPodľa odvolacieho súdu napadnutý rozsudok krajského súdu napĺňa v plnej miere ust. § 157 OSP v\nspojení s § 492 ods. 2 SSP, obsahuje právnu a skutkovú argumentáciu veci, ktorú považoval aj Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky za zákonné východiská pre vydanie napadnutého rozhodnutia správneho\norgánu.\nDo práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho\nprávnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým,\nže všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití\nrelevantných právnych noriem rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné alebo boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu\npráva na spravodlivý proces (napr. IV. ÚS 20/05).\nPrávo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred\nvšeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi\nnázormi (I. ÚS 50/04).\nDo obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý\nsúdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka\nkonania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať\nním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali\nalebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,\nII. ÚS 251/03).\nVzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci nedošlo k porušeniu\nzákladných zásad spravodlivého súdneho procesu a aj v tejto časti odvolaciu námietku žalobcu\nvyhodnotil ako nedôvodnú.\nPri aplikácii § 250ja ods. 3 druhá veta OSP v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1, 2 OSP a § 492\nods. 2 SSP odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.\nPri aplikácii § 250k ods. 1 OSP a contrario a § 492 ods. 2 SSP odvolací súd žalobcovi, ktorý v odvolacom\nkonaní úspech nemal, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď žalovaný správny orgán, ktorý\nmal úspech v odvolacom konaní, nemá zo zákona právo na náhradu trov konania.\n\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}