Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/541/2013 z 30. 3. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. marca 2014, sp. zn. 8Co/541/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1213213164.1 Krajský súd Bratislava | 8Co/541/2013 | ECLI:SK:KSBA:2014:1213213164.1 | 2014-03-30 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb., § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4245392c-ee6f-44ae-a390-6c62945e9c4f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1213213164.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/541/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213213164
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1213213164.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: H.. W. U., bytom X. X, U., zastúpeného
JUDr. Gabrielom Blehom, advokátom, so sídlom L. Dérera 2, Bratislava, proti odporcovi: Credit
Clearing Center a.s., so sídlom Miletičova 21, Bratislava, IČO: 35 839 651, zastúpenému JUDr. Ing.
Ľubomírom Navračičom, PhD., advokátom, so sídlom Miletičova 21, Bratislava, o zaplatenie 806,28 €
s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 12.
augusta 2013, č.k. 50C/90/2013-27, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením zo dňa 12.08.2013 zastavil súd prvého stupňa konanie podľa § 96 ods. 1,2 a 3
O.s.p. s odôvodnením, že navrhovateľ zobral späť svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu, bez
uvedenia dôvodu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. s odôvodnením,
že navrhovateľ svojím správaním procesne zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, a preto je povinný
zaplatiť odporcovi trovy, ktoré mu vznikli právnym zastúpením, v sume 142,22 €. Podľa § 11 ods. 3 a 4
zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov rozhodol, že navrhovateľovi sa po právoplatnosti
uznesenia vráti súdny poplatok v sume 41,30 €, cestou Daňového úradu Bratislava.

Proti tomuto uzneseniu, v časti náhrady trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
navrhovateľ, žiadal uznesenie súdu prvého stupňa v tejto napadnutej časti zmeniť tak, že odporcovi sa
náhrada trov konania nepriznáva. Podľa jeho názoru mal súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade
trov konania použiť ust. § 150 ods. 1 O.s.p., keď za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje jeho
osobné, majetkové a zdravotné pomery. Uviedol, že je rozvedený, žije sám, je občanom ZŤP, diabetik
na inzulíne, s príslušnou diétou, poberá starobný dôchodok v sume 441,30 €, ktorý je jeho jediným
príjmom. Poukázal na to, že mu boli zvýšené aj poplatky za SIPO a za elektrinu, platí aj poplatky za
daň z nehnuteľnosti v sume 43,04 € a poistenie bytu v sume 17,92 €, jeho výdavky na diétu predstavujú
sumu cca 50,00 - 60,00 € a poplatky za lieky, hygienické potreby vrátane čistiarne, spolu cca 250,00 €.
Taktiež má vážnu poruchu zraku a hrozí mu úplná slepota.

Odvolací súd prejednal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti, je vecne správne.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.



Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ak súd zastavuje konanie z akéhokoľvek dôvodu, musí sa nevyhnutne pri rozhodovaní o náhrade trov
konania najprv zaoberať tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené.

Zavinenie zastavenia konania sa posudzuje z hľadiska procesného, tzn. podľa procesného výsledku.
Preto tam, kde zastavenie konania bolo účastníkom zavinené, súd prizná ostatným účastníkom (druhej
strane sporu) náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie
svojho práva.

Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 vety druhej O.s.p., z procesného
hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania
odporcovi (R 49/1993).

Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie návrhu, navrhovateľ nezavinil zastavenie konania, ak vzal
späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, a to pre správanie sa odporcu.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Uvedené ustanovenie umožňuje súdu vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa
účastníkovi, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti
nepriznať.

Pri skúmaní, či sú v danom prípade dôvody hodné osobitného zreteľa, súd musí prihliadnuť nielen
k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania; je treba pritom
prihliadať nielen na pomery toho, kto by mal hradiť trovy konania, ale je nutné zvážiť tiež, ako by sa takéto
rozhodnutie dotklo najmä majetkových pomerov oprávneného účastníka. Významné sú tiež okolnosti,
ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, postoj účastníkov v priebehu konania a ďalšie.

V prejednávanej veci odvolací súd nezistil existenciu takých dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré
by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania odporcovi. Prihliadol pritom aj na osobné, zdravotné
a majetkové pomery navrhovateľa, ktorý je zdravotne ťažko postihnutou osobou, v dôsledku čoho
má zvýšené výdavky na lieky, diétu, hygienické potreby a pod., ale vzhľadom na to, že navrhovateľ
poberá pravidelný mesačný príjem a to starobný dôchodok vo výške 441,30 €, ako aj vzhľadom na
okolnosti týkajúce sa samotného súdneho konania a postoja navrhovateľa v priebehu konania, dospel k
záveru, že samotné okolnosti týkajúce sa zdravotného stavu navrhovateľa a jeho majetkových pomerov,
ktoré uviedol vo svojom odvolaní, nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle
citovaného ustanovenia, keď je potrebné prihliadnuť aj na to, že navrhovateľ sám inicioval súdne konanie
návrhom, ktorým sa proti odporcovi domáhal zaplatenia 806,28 € s príslušenstvom, titulom vydania
bezdôvodného obohatenia, a následne po vyjadrení sa odporcu k jeho návrhu, v ktorom okrem iného
namietal aj premlčanie uplatnenej pohľadávky, zobral návrh na začatie konania späť bez uvedenia
dôvodu, pričom odporcovi v tomto konaní vznikli trovy titulom jeho právneho zastúpenia advokátom a
z obsahu spisu nevyplýva, že by sa navrhovateľ pred podaním návrhu na začatie konania pokúsil o
mimosúdne vyriešenie sporu, a resp. že by vyzval odporcu pred podaním návrhu na súd na poskytnutie
plnenia.



Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods.
1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a
odporcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
si ich náhradu neuplatnil riadnym návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní mu trovy
ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.