Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoE/96/2016 z 20. 12. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 20. decembra 2016, sp. zn. 17CoE/96/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6215202325.1 Krajský súd Banská Bystrica | 17CoE/96/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6215202325.1 | 2016-12-20 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. a) EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/801cc7aa-fa31-4df6-bd57-8bb587673c66 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6215202325.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/96/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215202325
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6215202325.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej ako členov senátu, v exekučnej veci
oprávneného Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, proti povinnému
D. K., nar. XX. I. XXXX, bytom J. P. XXX/X, XXX XX U., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mariánom
Jurinom, Exekútorský úrad Lučenec, so sídlom ul. Štefana Moyzesa 50, 984 01 Lučenec pod sp. zn. EX
224/2015, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 167,41 Eur s príslušenstvom o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 10Er/210/2015-101 zo 06. 10. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v treťom výroku, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie
zamietol mení tak, že exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom na základe
poverenia Okresného súdu Veľký Krtíš č. 5610 043487 zo dňa 29. 05. 2015 zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodujúc vyšším súdnym úradníkom napadnutým uznesením zamietol námietky
povinného proti exekúcii aj návrh povinného na odklad exekúcie a nevyhovel ani návrhu povinného
na zastavenie exekúcie. Nesúhlasil s názorom povinného, že exekučný súd nemal udeliť súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul
bol vydaný na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky. Súd prvej inštancie preskúmal rozhodcovskú
doložku, od ktorej si Arbitrážny súd Košice vo veci 3C/2779/2012 odvodil právomoc vo veci konať a
dospel k názoru, že dohoda účastník o rozhodcovskej doložke tvorí samostatnú časť listiny označenej
ako Všeobecné poistné podmienky, ktoré povinný podpisoval osobitne od rozhodcovskej doložky
dohodnutej v rámci časti Osobitných zmluvných dojednaní. Z jednotlivých bodov Osobitných zmluvných
dojednaní podľa názoru súdu prvej inštancie vyplýva, že dohoda o rozhodcovskej doložke bola oddelená
od samotnej poistnej zmluvy a účinnosť ustanovení o rozhodcovskej doložke obsiahnutých v bode XV.
Všeobecných poistných podmienok bola naviazaná na samostatné dojednanie rozhodcovskej doložky v
rámci Osobitných zmluvných dojednaní. To, že boli zmluvné podmienky vopred pripravené oprávneným
nemá vplyv na platnosť rozhodcovskej doložky. S ohľadom na formu, obsah a ostatné podmienky
zmluvy, ako aj znenie ustanovení zaradených do Osobitných zmluvných dojednaní dospel súd k
záveru, že povinný ako spotrebiteľ kvalifikovaným spôsobom prejavil vôľu podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu a uzavretie rozhodcovskej doložky samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obdobne rozhodol Krajský súd v Banskej
Bystrici v uznesení sp. zn. 14CoE/198/2011 zo 06. 07. 2011, aj Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení
sp. zn. 41CoE/152/2013 zo dňa 27. 06. 2013. Povinný proti rozhodcovskému rozsudku nepodal opravný
prostriedok, čím prejavil súhlas s jeho obsahom. Tento nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a tým
sa stal riadnym exekučným titulom. Úlohou exekučného súdu je dbať o to, aby exekúcia bola vykonávaná
riadne a v súlade so zákonom. Exekučný súd nie je zo zákona oprávnený opätovne preskúmavať
skutkový stav, ktorý viedol k vydaniu právoplatného rozhodnutia.
1.1 Po podaní odvolania povinným proti všetkým trom výrokom tohto rozhodnutia Okresný súd Veľký
Krtíš konajúc už sudcom opätovne rozhodol o námietkach povinného proti exekúcii a návrhu povinného



na odklad exekúcie tak, že ich zamietol. Odvolanie povinného proti výroku uznesenia o zamietnutí návrhu
povinného na zastavenie exekúcie predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

2. Povinný v odvolaní proti tomuto uzneseniu zopakoval dôvody, pre ktoré nemôže byť rozhodcovský
rozsudok exekučným titulom. Súdu prvej inštancie vytýkal, že nesprávne vyhodnotil zmluvnú podmienku
(rozhodcovskú doložku), keďže nezohľadnil hrubú nerovnováhu, ktorú vyvolala a ktorá sa s ňou
spája. Rozhodcovská doložka bola súčasťou Všeobecných poistných podmienok oprávneného. Nebola
individuálne dojednaná. Povinný nemal žiadnu možnosť voľby medzi konaním na všeobecnom súde
a na súde rozhodcovskom. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/1/2012 z 21. 03. 2012, v ktorom najvyšší súd za správne označil rozhodnutie súdu prvej inštancie
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v skutkovo a
právne obdobnej veci. Rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom. Povinnosťou súdu je v každom
štádiu exekučného konania skúmať, či exekučný titul nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré by bolo
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo ktoré by odporovalo dobrým mravom. Súd mal žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu, že nedostatok
rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za
následok materiálne nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Navrhol „exekúciu zamietnuť“.

3. Oprávnený sa k odvolaniu povinného nevyjadril.

4. Súd prvej inštancie rozhodoval za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý
bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“).

5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

6. Podľa § 470 ods. 1, 2 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
C. s. p.) a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti v treťom výroku podľa § 388 C. s. p. zmenil,
pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

8. Exekučným titulom podľa návrhu na vykonanie exekúcie je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho
súdu Košice sp. zn. 3C/2779/2012 z 19. januára 2012, v ktorom rozhodcovský súd uviedol, že pred
meritom veci skúmal svoju právomoc a príslušnosť na konanie vo veci samej. K záveru o právomoci
rozhodcovského súdu prejednať spor medzi účastníkmi dospel na základe zistenia, že v článku XV.
Všeobecných poistných podmienok oprávneného je na prejednanie všetkých sporov účastníkov poistnej
zmluvy určený Arbitrážny súd Košice a z „osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola
krytá samostatným podpisom žalovaného s tým, že tento ju nebol povinný v rámci poistnej zmluvy
ako celku podpísať. Z pohľadu § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka bol zachovaný účel úpravy
spotrebiteľského práva, pretože ťažisko individuálneho dojednania zmluvnej podmienky má spočívať
v možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah. Žalovaný mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez
toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, mal teda faktickú možnosť úpravu časti XV. poistných
podmienok úplne vylúčiť.“

9. Súd prvej inštancie vyzval oprávneného, aby predložil súdu poistnú zmluvu uzavretú medzi
oprávneným a povinným spolu s rozhodcovskou zmluvou, resp. rozhodcovskou doložkou. Na výzvu
súdu oprávnený dňa 22. 05. 2015 doručil súdu prvej inštancie kópiu návrhu na uzavretie poistnej zmluvy
č. 4484000002 vyhotovený sprostredkovateľom poistenia oprávneného na dojednávanie poistenia.
Povinný v návrhu zmluvy vyhlásil, že bol oboznámený so Všeobecnými poistnými podmienkami pre
životné poistenie Prvej československej poisťovne Rapid, a. s., ktoré sú súčasťou ním podpísanej
poistnej zmluvy. Oprávnený v odpovedi na výzvu súdu tvrdí, že podpisom týchto dokumentov vznikol dňa
28. 09. 2008 poistný vzťah a že súčasťou poistnej zmluvy boli všeobecné poistné podmienky (21-05-07)
a rozhodcovská doložka je súčasťou tzv. Osobitných zmluvných dojednaní, ktoré sú samostatnými
zmluvnými dojednaniami oddeliteľnými od zvyšku poistnej zmluvy, oddelené graficky aj technicky, na
ktoré sa vyžadoval druhý a samostatný podpis poistníka. Vo všeobecných poistných podmienkach je v



článku XV. uvedené, že „poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z
poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa
zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovskému konaniu podliehajú
všetky spory medzi poisťovňou a poistníkom a rozhodne rozhodcovského súdu v spore je rozhodnutím
konečným a nemožno ho preskúmavať iným rozhodcom alebo rozhodcovským súdom.“ Tieto všeobecné
poistné podmienky ako súčasť poistnej zmluvy podpísal povinný 28. 09. 2008. Za podpisom povinného
na všeobecných poistných podmienkach nasleduje text označený ako osobitné zmluvné dojednania č.
01/2007 k poistnej zmluve č. 4484000002, kde v bode 2 poistník (poistený) a poisťovňa „vyjadrili obaja
spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu
medzi zmluvnými stranami podrobiť sa namiesto súdneho konania rozhodcovskému konaniu v zmysle
článku XV. týchto všeobecných poistných podmienok. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako
rozhodcovskú doložku“. Za tým nasleduje opätovne podpis povinného a sprostredkovateľa poistenia.

10. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhom na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulom so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

11. Pod prieskum súladu návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie spadá aj skúmanie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného
titulu. Exekučný súd je už v štádiu posudzovania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo
vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, teda je oprávnený riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky.
Pokiaľ rozhodcovská zmluva alebo rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá, rozhodcovský súd
nemohol spor prejednať ani vydať rozhodcovský rozsudok.

12. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31. 10. 2008 v § 53 ods. 1 výslovne zakazoval dojednávať
v spotrebiteľských zmluvách také ustanovenia, ktoré spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto zmluvné podmienky zákon označoval
za neprijateľnú podmienku, ktorá sa podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.
10. 2008 považovala za neplatnú.

13. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu nedostatočným spôsobom skúmal obsah
zmluvných dojednaní medzi oprávneným a povinným pri uzatváraní poistnej zmluvy č. 4484000002
zo dňa 28. 09. 2008 a dospel k nesprávnemu záveru, že rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu
Košice sp. zn. 3C/2779/2012 zo dňa 19. januára 2012 je vykonateľným exekučným titulom, na základe
ktorého môže byť exekúcia proti povinnému vedená. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci
vydal poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Jurinovi na vykonanie exekúcie dňa 29. mája
2015 a napriek dostatočne odôvodnenému návrhu povinného na zastavenie exekúcie podloženému
rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít nevyhovel ani návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
Záver súdu prvej inštancie že rozhodcovská doložka začlenená do rámca Všeobecných poistných
podmienok pre poistenie zjednávané Prvou československou poisťovňou Rapid, a. s. (článok XV.)
nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa nie je správny.
Podpisom všeobecných poistných podmienok už totiž povinný uzavrel rozhodcovskú doložku, ktorou
sa vzdal svojho práva na účinnú právnu ochranu. Rozhodnutie rozhodcovského súdu v spore malo
byť podľa článku XV. Všeobecných poistných podmienok konečným rozhodnutím bez možnosti jeho
preskúmania iným rozhodcom alebo súdom.

14. Platnosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v článku XV. Všeobecných poistných podmienok pod
označením (21-05-07) všeobecné súdy, vrátene Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného
súdu Slovenskej republiky posudzovali už viackrát. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.
zn. 6Cdo/1/2012 z 21. marca 2012 k takto uzavretej rozhodcovskej doložke uviedol: „V preskúmavanej
veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej
doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a



povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. Listiny predložené oprávnenou takýto záver
umožňovali. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi oprávnenou a povinnou vyplýva, že rozhodcovská
doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne
uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) všeobecné poistné podmienky pre životné
poistenie a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič
nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie predtlačeného
formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú
doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach.“. Uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu
prešlo aj testom ústavnosti; Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. II. ÚS 382/2013-82 z
30. septembra 2014 vyslovil výrokom rozhodnutia, že základné práva obchodnej spoločnosti Rapid life
životná poisťovňa, a. s. podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku
36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
1CoE/171/2011 z 23. júna 2011 a sp. zn. 1CoE/418/2011 z 8. augusta 2011 a postupom a rozhodnutiami
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012 z 21. marca 2012 a sp. zn. 5Cdo/112/2012
z 22. novembra 2015 porušené neboli.
14.1 K rovnakému záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v časti XV. Všeobecných
poistných podmienok zo dňa 21. 05. 2007 (21-05-07) dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v
rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/146/2011 z 13. októbra 2011, v uznesení sp. zn. 6Cdo/228/2011 z 25. januára
2012 a mnohých ďalších uvedených v odôvodnení uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3ECdo/149/2014 zo 14. mája 2015.

15. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia odkazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 14CoE/198/2011 zo 06. 07. 2011 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
41CoE/152/2013 z 27. 06. 2013, ktoré nie sú pre súd prvej inštancie právne záväzné a nie sú v súlade s
rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako najvyššej súdnej autority, ktorú podľa článku
2 Civilného sporového poriadku musí súd pri rozhodovaní zohľadňovať a rešpektovať.

16. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie
sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

17. Odvolací súd vychádzajúc z názoru, že rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn.
3C/2779/2012 z 19. januára 2012 nie je vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že právomoc
rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní o rozhodcovskej
doložke, vyhovel návrhu povinného na zastavenie exekúcie a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. a)
Exekučného poriadku zastavil.

18. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,



a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).