Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/73/2016 z 7. 2. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 7. februára 2017, sp. zn. 4To/73/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6715010156.1 Krajský súd Banská Bystrica | 4To/73/2016 | ECLI:SK:KSBB:2017:6715010156.1 | 2017-02-07 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Majetok Citované ustanovenia: § 319 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e7ed50c6-feeb-4708-9dc7-d5e98de4673f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6715010156.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/73/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010156
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715010156.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a
sudcov JUDr. Jána Bobora a JUDr. Jozefa Mikluša v trestnej veci obžalovaného M. Q. za pokračovací
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zák. a iné na verejnom zasadnutí dňa
8. februára 2017 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Zvolen sp. zn.
5T 32/2015 zo dňa 24. 8. 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného M. Q. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T 32/2015 zo dňa 24. 8. 2016 bol obž. M.
Q. uznaný za vinného a to v bode 1), 2) rozsudku za pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2
písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zák., v bode 3) rozsudku za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a v bode 4) rozsudku pre
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. spáchaného v jednočinnom súbehu s prečinom
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.

Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 3 Tr. por., § 36 písm. l), § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, 4, § 41 ods.
1, § 42 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov a súčasne
prvostupňový súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.
zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Taktiež prvostupňový súd podľa § 42
ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T 126/2014
zo dňa 12. 1. 2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4To 25/2015 zo
dňa 15. 7. 2015, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo naväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad. Ostatné výroky z horecitovaného rozsudku zostali nezmenené.

V súvislosti s uplatnenými nárokmi na náhradu škody prvostupňový súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por.
obžalovaného zaviazal nahradiť škodu poškodeným a to CBA Slovakia, s.r.o. Lučenec vo výške 40,35
eur a VšZP, a.s. Bratislava vo výške 86,47 eur.

Na hlavnom pojednávaní obž. M. Q. po poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por. spravil vyhlásenie o tom, že
vo všetkých 4 skutkoch je vinný, ktoré vyhlásenie prvostupňový súd prijal.

V súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu v prípade obžalovaného M. Q. prvostupňový súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to podľa § 36 písm. l)
Tr. zák., že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval a prihliadol na dve
priťažujúce okolnosti a to podľa § 37 písm. h) Tr. zák., t.j. že obžalovaný spáchal viac trestných činov
a podľa § 37 písm. m) Tr. zák., t.j. že už bol za trestný čin odsúdený. V danom konkrétnom prípade tak
prevažoval pomer priťažujúcich okolnosti nad poľahčujúcimi v zmysle ust. § 38 ods. 4 Tr. zák. a preto súd



zvýšil dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, takže obžalovanému ukladal
trest v rozpätí od 16 mesiacov do 3 rokov. Ďalej prvostupňový súd konštatuje, že zohľadnil skutočnosť,
že v minulosti sa obžalovaný dopustil 9 priestupkov a že bol doposiaľ 11-krát súdne trestaný a ako
primeraný trest považoval prvostupňový súd v prípade obžalovaný trest vo výmere 24 mesiacov, teda
pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, kde zohľadnil, že obžalovanému ukladal nielen
súhrnný trest, ale i úhrnný trest. V zmysle zásad pre ukladanie súhrnného trestu potom prvostupňový
súd, nakoľko sa obžalovaný dopustil skutkov skôr ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci
rozsudok za iný jeho trestný čin, zrušil následne výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 5T 126/2014 zo dňa 12. 1. 2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
4To 25/2015 zo dňa 15. 7. 2015. S poukazom na skutočnosť, že obžalovaný bol v posledných 10 rokoch
pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, tohto potom v zmysle ust. § 48 ods.
2 písm. b) Tr. zák. zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia. Napokon prvostupňový súd v rámci adhézneho konania v prípade poškodených CBA
Slovakia, s.r.o. a VšZP, a.s. zaviazal obžalovaného nahradiť týmto poškodeným v zmysle ust. § 287 ods.
1 Tr. por. náhradu škody.

Proti tomuto rozsudku priamo do zápisnice z hlavného pojednávania podal odvolanie samotný
obžalovaný, ktoré neskôr doplnil prostredníctvom písomného podania. V písomných dôvodoch
odvolania obžalovaný uvádza, že sa odvoláva voči rozsudku, čo do výroku o treste, ktorý mu bol uložený
vo výške 24 mesiacov, nakoľko nesúhlasí s takýmto rozsudkom a žiada, aby mu bolo vyhovené. Na
verejnom zasadnutí obžalovaný upresnil, že sa domáha uloženia nižšieho trestu, nakoľko by sa chcel
venovať svojmu synovi.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania obžalovaným preskúmal v zmysle ust. §
317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por. Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Citovanými ustanoveniami sa, podľa názoru krajského súdu v súvislosti s uložením trestu, prvostupňový
súd dôsledne vysporiadal, podrobne i svoje závery rozviedol do odôvodnenia svojho rozhodnutia, s
ktorým sa i krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje. Prvostupňový súd taktiež podrobne rozviedol
prečo zvýšil dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, kde rozhodujúcim momentom pre
takúto skutočnosť bolo to, že v prípade obžalovaného prevažoval pomer priťažujúcich okolností nad
poľahčujúcimi okolnosťami. Pri takto zvýšenej trestnej sadzbe obžalovanému potom prvostupňový súd
uložil trest odňatia slobody pri spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, pričom prihliadal na
predchádzajúce odsúdenia, ako i na predchádzajúce postihy za priestupky. V tomto smere prvostupňový
súd nepochybil, keď obžalovanému uložil trest vo výmere 24 mesiacov. Zohľadnil pritom prvostupňový
súd taktiež i skutočnosť, že v danom konkrétnom prípade ukladal obžalovanému trest úhrnný za viacero
skutkov, aj trest súhrnný, kedy rušil predchádzajúci rozsudok vo výroku o treste.

S poukazom potom na skutočnosť, že senát Krajského súdu v Banskej Bystrici sa v plnom rozsahu
stotožnil s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového súdu, odvolanie obžalovaného, ktorý sa domáhal
uloženia nižšieho trestu, považoval za nedôvodné a toto v zmysle ust. § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:



Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny ďalší opravný
prostriedok.