Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/9/2010 z 18. 1. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. januára 2012, sp. zn. 1S/9/2010, ECLI:SK:KSBA:2012:9009010217.2 Krajský súd Bratislava | 1S/9/2010 | ECLI:SK:KSBA:2012:9009010217.2 | 2012-01-18 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cccc60e3-ae89-421d-80a4-96d88811c412 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:9009010217.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/9/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9009010217
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Puchelová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:9009010217.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Puchelovej a členiek
senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: K. U., L.
č. XXX proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Drieňova 22, Bratislava o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. SVS-230-2009/01388/TJM zo dňa 28.9.2009, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SVS-230-2009/01388/TJM zo dňa
28.9.2009 ako aj prvostupňové rozhodnutie č. PR.04833/2009/0220/Srl zo dňa 8.4.2009 zrušuje podľa
ust. § 250j ods. 2 písm. c), d) OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 33,- € do 30 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný správny orgán rozhodnutím č. SVS-230-2009/01388/TJM zo dňa 28.9.2009 odvolanie žalobcu
zamietol a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu Prešov, odboru všeobecnej vnútornej správy č.
PR 04833/2009/0220/Srl zo dňa 8.4.2009. V zákonnej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie
zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia s návrhom toto ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť žalovanému
na ďalšie konanie. Dôvody nezákonnosti videl v tom, že žalovaný sa jeho námietkami v odvolaní
zaoberal iba formálne bez ich konkrétneho prešetrenia a bral do úvahy iba znalecký posudok z odboru
zdravotníctva, ktorý je plný rozporov a nezrovnalostí. Poukazuje, že výpovede svedkov zo strany p.Z.
sú vo vzájomnom rozpore - nie je možné ich brať za dôveryhodné a všetci svedkovia sú v príbuzenskom
vzťahu. Takisto aj výpoveď sestry p.Z. zo dňa 12.8.2008 na polícii, kde uviedla, že útok na žalobcu
pokračoval na chodníku, čo jej brat p. Z. popiera. Tiež poukázal, že privolaná policajná hliadka neurobila
základný úkon a to zisťovanie požitia alkoholických nápojov, pretože p. Z. bol viditeľne pod vplyvom
alkoholu, čomu zodpovedalo aj jeho agresívne konanie voči žalobcovi. Žalobca ďalej uviedol, že k
vyšetrovaniu odovzdal kazetu z diktafónu, diktafón nosí stále pri sebe z dôvodu zlých predchádzajúcich
skúseností s p. Z. a nahraná kazeta doposiaľ nebola braná pri rozhodnutí do úvahy a nebola využitá ani
pri dokazovaní. Na diktafóne je zachytené, kedy p. Z. navádza svojho švagra p. X., aby žalobcovi zahatil
únikovú cestu. To, že žalobcu napadol p. Z., je počuť aj na kazete, kde žalobca kričí, že čo napádaš
človeka, čo chceš som na svojom pozemku. P. p. Z. p. X. situáciu upokojoval, posielal žalobcu domov.
Žalobca je názoru, že záznam z kazety vyvracia jeho obvinenie a je v súlade s výpoveďou žalobcu a
s výpoveďou jeho manželky p. U..

Žalobca podaním doručeným súdu 27.9.2010 doplnil svoju žalobu a uviedol, že znalecký posudok bol
plný rozporov, pretože p. Z. mal podľa prvej lekárskej správy z pohotovosti dňa 14.5.2008 palicou na
chrbte spôsobené pomliaždeniny a neskôr pri nasledujúcej kontrole iným lekárom sa v lekárskej správe



zo dňa 21.5.2008 uvádza, že mal odreniny. Poukazuje, že znalec osobne p. Z. nevyšetril, čo uvádza vo
svojom posudku na strane 5 č.l. II.1.2.2. „poškodeného som nevyšetril, na predvolanie sa nedostavil“.
Žalobca tiež poukazuje, že ostáva otázka, či je vylúčené, že by odreniny na chrbte mohli byť spôsobené
pádom na betónový pás, čo je v súlade s jeho výpoveďou o priebehu konfliktu. „Z. pri snahe vziať mi
palicu, ma stiahol na seba a zvalil sa spolu somnou na uvedený pás, na ktorý on padol chrbtom“. Tiež
poukazuje aj na ďalšie rozdiely v lokalizácii úrazu p. Z., keď k prvej správe zo dňa 14.5.2008 je uvedené,
že ide o „šikmú pruhovitú krvnú podliatinu v oblasti driekovo - krížového prechodu, smerujúca zprava
zdola doľava hore“, v druhej správe uvedenej iným lekárom pri kontrole je uvedené, že je zistený mierny
opuch na chrbte v oblasti hrudno-driekového prechodu. Ďalej žalobca uviedol, že podľa lekárskej správy
zo dňa 24.9.2009 má trvalé následky po incidente s p. Z., týkajúce sa jeho palca.

Žalovaný správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.7.2011 navrhol túto ako
bezdôvodnú zamietnuť s poukazom na to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za zákonné,
vydané v súlade so zákonom z dôvodu, ako sú tieto rozhodnutia uvádzané.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 240a nasl. OSP,
preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených
v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 OSP v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť
rozhodnutia a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej
samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie
o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len rozhodnutí
a postupu správneho orgánu). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané
ním v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1, 2 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a jeho postupu. Pri rozhodovaní správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 46 zákona o správnom konaní rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 zákona o správnom konaní, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a
poučenie o odvolaní (rozklad). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu.

V zmysle základných pravidiel konania upravených v ust. § 3 správneho poriadku, správne orgány
postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, sú povinné chrániť záujmy štátu
a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich
povinností. Správne orgány sú povinné v konaní postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,
zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli



svoje práva a záujmy, účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje
návrhy.

Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány
dbajú o to, aby v rozhodnutí o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikli neodôvodnené
rozdiely.

Z pripojeného administratívneho spisového materiálu vyplýva, že žalovaným druhostupňovým orgánom,
ktorým bola sekcia verejnej správy, odbor priestupkov, ktorý odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil
prvostupňové rozhodnutie, ktoré vydal Obvodný úrad Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy, že
obvinený K. U. a L. Z. sú vinní zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého
sa dopustili tým, že dňa 14.5.2008 v čase o 20,00 hod. v obci Petrovany na neohradenom pozemku
medzi domami K. U. a H. Z., po predchádzajúcom vzájomnom nedorozumení, došlo k ich vzájomnému
fyzickému napadnutiu, pri ktorom L. Z. utrpel zlomeninu bázy prvého článku piateho prsta ľavej ruky bez
posunu úlomku, pomliaždenie a odreniny pravého predlaktia, pomliaždenie chrbta s krvnou podliatinou,
pomliaždenie hrtana, ktoré zranenie si podľa znalca z odboru zdravotníctvo vyžaduje liečenie spojené
u zamestnaného s práceneschopnosťou v trvaní 40 dní a K. U. utrpel odštiepenie bázy stredného
článku ľavého prsta ľavej ruky, bez posunu úlomkov a podvrtnutie prvého medzičlánkového kĺbu tretieho
prsta pravej ruky, ktoré zranenie si vyžiadalo liečenie spojené s práceneschopnosťou od 15.5.2008
do 30.6.2008, teda úmyselne narušil občianske spolunažívanie ublížením na zdraví. Obvodný úrad v
Prešove, odbor všeobecnej vnútornej správy uložil obvineným každému jednotlivo za tento priestupok
podľa § 11 ods. 1 písm. b) s poukázaním na § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch sankciu a to pokutu vo
výške 16,- €, ktorú boli povinní uhradiť každý jednotlivo na účet obce Petrovany. Voči prvostupňovému
rozhodnutiu sa žalobca odvolal a to podaním zo dňa 6.5.2009. V odvolaní uviedol, že správny orgán
ho obvinil z priestupku bez toho, aby skutok riadne prešetril, tvrdil, že konal v nutnej obrane a že
sa správny orgán plne spoľahol na rozhodnutia orgánov v trestnom konaní, bez vypočutia všetkých
účastníkov konania. Ďalej spochybnil znalecký posudok - zdravotnú dokumentáciu a upriamil pozornosť
na prepojenie jednotlivých osôb. Na základe podaného odvolania rozhodoval druhostupňový správny
orgán, ktorý odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

V zmysle § 47 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie. Výrok
obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. V
odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými
úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich
vyjadreniami a k podkladom rozhodnutia.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia je evidentné, že rozhodnutia kritériám uvedeným v § 47
správneho poriadku nezodpovedá.

Výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti
účastníkov správneho konania. Musí v presnej, úplnej a stručnej formulácii vyjadriť záver správneho
orgánu k otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia, preto výrok musí byť vždy určitý a presný. Túto
požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať, aj pri vydávaní
rozhodnutia odvolacieho orgánu a to aj preto, aby účastník konania mohol jednoznačne a určite
poznať konečný výsledok konania bez toho, aby musel pracne porovnávať znenie rozhodnutí správnych
orgánov obidvoch stupňov.

Odôvodnenie je zhrnutím všetkých zistených skutočností, ktoré odôvodňujú výrok rozhodnutia. V
odôvodnení rozhodnutia treba uviesť závery o tom, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne
zistené, posúdi sa právny význam týchto skutočností a vysloví úsudok o predmete konania.



S poukazom na právnu normu citovanú vo výroku rozhodnutia sa musí zdôvodniť jej použitie v
konkrétnom prípade. V zrozumiteľnom a presvedčivom odôvodnení sa koncentruje účinok celého
konania.

Náležité odôvodnenie je povinnou náležitosťou každého rozhodnutia. Správny orgán v ňom musí
reagovať na všetky návrhy, námietky a vyjadrenia účastníkov konania k podkladu rozhodnutia. Správny
orgán v ňom musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal, ale musí v ňom reagovať aj na
pripomienky účastníkov. Musí byť dostatočne presvedčivé a musí obsahovať právne posúdenie vecí, to
znamená, že musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo
výrokovej časti vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne závery.

Súd po preskúmaní a oboznámení sa s administratívnym spisom, ako aj s preskúmavaným rozhodnutím
konštatoval, že správny orgán sa nedostatočným spôsobom riadil ustanovením § 32 - 47 zákona o
správnom konaní.

V preskúmavanej veci súd zistil, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia nie je presvedčivé,
neobsahuje úvahy, ktorými sa správny orgán riadil pri rozhodnutí vo veci samej a konkrétne dôvody, ktoré
ho viedli k aplikácii príslušných zákonných ustanovení, ktorými odôvodnil rozhodnutie vo veci samej.
Nestačí len konštatovanie, že obvinení svojím konaním naplnili všetky pojmové znaky skutkovej podstaty
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch.

Takéto rozhodnutie preto neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a súdu potom ani
nie je z uvedeného rozhodnutia zrejmé, akými konkrétnymi skutočnosťami bol správny orgán pri
vydávaní napadnutého rozhodnutia vedený. Aj odvolací orgán by mal pri formulácii odôvodnenia svojho
rozhodnutia dbať na jeho presvedčivosť a náležite vysvetliť a odôvodniť svoj názor na prejednávanú vec.
Nie je preskúmateľné rozhodnutie odvolacieho orgánu, odôvodnenie ktorého obsahuje odkaz na to, že
napadnuté rozhodnutie prvého stupňa bolo uznané za správne, ak dôvody, o ktoré sa výrok rozhodnutia
opiera, chýbajú.

Zo všetkých týchto vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu sú nezákonné pre nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť. Z týchto
dôvodov súd v súlade s ust. § 250j ods. 2 písm. d) OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať v naznačenom smere, odstrániť nedostatok
týkajúci sa dostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom správny orgán
je podľa ust. § 250 ods. 6 OSP viazaný právnym názorom súdu.

Z dôvodu, že k zrušeniu napadnutého rozhodnutia došlo z procesných dôvodov, súd sa dôvodmi
odvolania nezaoberal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP, pretože žalobca bol v konaní úspešný, a
preto mu vzniklo právo na ich náhradu. Trovy konania žalobcovi vznikli na súdnom poplatku zaplatenom
vo výške 33,- €.

Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.



Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.