{"guid": "38410e19-500e-4dae-bb54-0d5e48e2a6b0:ae68dafe-e72d-4777-a7d0-246630ed11a7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1110225459.1", "spisova_znacka": "20CoP/61/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/61/2011 z 24. 1. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. januára 2012, sp. zn. 20CoP/61/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1110225459.1", "identifikacne_cislo": "1110225459", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková", "sudca_id": 658, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ing-judita-gabonaiova-hrencukova-658", "datum_vydania": "2012-01-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae68dafe-e72d-4777-a7d0-246630ed11a7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1110225459.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2012:1110225459.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2012:1110225459.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/61/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110225459
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1110225459.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu: JUDr. Bianka Gelačíková a JUDr. Ayše Pružinec Erenová vo veci starostlivosti súdu o maloletého
O. C. Ž., D.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Ú. A., Z. S. V. rodiny N., S. X/A, N.,
dieťa rodičov: matka - O. Ž., D.. XX.XX.XXXX, N. XX, N., otec - O.. O. Ž., D.. XX.XX.XXXX, N. XX, N., v
konaní o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I, č.k. 1P 127/2010-42 zo dňa 14.01.2010, v spojení s opravným uznesením č.k. 1P
127/2010-63 zo dňa 02.06.2011, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 14.01.2011 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého O.
C. Ž., D.. XX.XX.XXXX zo sumy 30% zo sumy životného minima  na nezaopatrené dieťa na sumu
120,- eur mesačne od 01.09.2010. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2010 do 31.12.2010 vo výške
378,48 eur súd povolil otcovi splácať po 20,- eur v mesačných splátkach spolu s bežným výživným
pod stratou výhody splátok počnú mesiacom január 2011. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. O trovách
konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa § 146
ods. 1 písm. a) O.s.p., pretože ide o konania, ktoré bolo možné začať bez návrhu. Súd rozhodol na
základe podaného návrhu matky maloletého, ktorý bol doručený súdu dňa 28.05.2010 a ktorým matka
žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletého zo sumy 150,- eur mesačne od podania
návrhu z dôvodu, že nastala zmena pomerov, pretože otec maloletého bol prepustený z výkonu trestu
a doposiaľ určené výživné nepostačuje ani na pokrytie najzákladnejších potrieb maloletého, je vo výške
25,36 eur a v priebehu konania matka žiadala zvýšiť výživné na 300,- eur mesačne, nakoľko až po podaní
návrhu zistila, že otec maloletého previedol nehnuteľnosť na svoju matku, čím ukrátil maloletého syna
na dedičskom podieli. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že darovacou zmluvou zo dňa
17.02.2010 otec maloletého previedol na svoju matku nehnuteľnosť - pozemok pri rodinnom dome na
N. X. na svoju matku, čím chcel zabrániť dedeniu nehnuteľnosti v prípade jeho smrti. Maloletý má desať
rokov, pochádza z manželského vzťahu rodičov, ktorí sú na návrh matky v rozvodovom konaní, ktoré je
vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 9C 220/2009. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava
I zo dňa 22.02.2010 súd maloletého na čas do rozvodu manželstva zveril do osobnej starostlivosti
matke a otcovi uložil povinnosť platiť výživné mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené dieťa od 01.03.2010. V čase rozhodnutia súdu prvého stupňa mal maloletý deväť rokov,
matka maloletého bola nezamestnaná bez poberania podpory v nezamestnanosti a jej príjem tvorili
dávky v hmotnej núdzi vo výške 225,50 eur. Od septembra 2009 žila matka v spoločnej domácnosti s
O. Š. na V. Na G. XX S. Bratislave. Matka zabezpečovala osobnú starostlivosť o syna v domácnosti



svojho partnera, kde mala vytvorené všetky podmienky pre riadnu výchovu a starostlivosť, čo bolo
zistené opakovaným šetrením v rodine. Otec maloletého bol evidovaný na Úrade práce, poberal dávky
v hmotnej núdzi 270,- eur mesačne a dňa 22.10.2009 bol vzatý do väzby, ktorá sa vykonávala v Ústave
na výkon väzby na Chorvátskej ulici v Bratislave. Súd pri určení výšky výživného musel vziať do úvahy,
že otec maloletého bol v minulosti opakovane viackrát súdne trestaný, nemá trvalý pracovný pomer,
dlhodobo nikde nepracuje a od októbra 2009 bol opätovne vo výkone väzby s obmedzením osobnej
slobody, bez možnosti pracovať a dosahovať príjem. V súčasnej dobe je matka stále nezamestnaná
a poberá sociálne dávky 115,- eur mesačne. Naďalej býva v spoločnej domácnosti u svojho priateľa,
ktorý jej pomáha s výchovou a financovaním maloletého. Maloletý má 10 rokov, je zdravý, navštevuje
štvrtý ročník Základnej školy na O. X. S. Bratislave. Matka financuje všetky výdavky maloletého spojené
s bežnými potrebami a otec platí výživné vo výške 25,38 eur mesačne a iným spôsobom na potreby
maloletého neprispieva. Otec sa po prepustení z väzby dňa 22.04.2010 doteraz nikde nezamestnal,
je evidovaný v evidencii nezamestnaných a poberá dávku v hmotnej núdzi 118,30 eur mesačne. Stály
pracovný pomer v Bratislave si otec nevie nájsť, vykonávať brigádnické práce sa mu neoplatí, pretože
pokiaľ by zarobil viac ako 300,- eur ročne bude vyradený z evidencie nezamestnaných. Otec maloletého
aktuálne býva v mieste posledného spoločného bydliska v dome, kde má byt i jeho matka, ktorá financuje
všetky náklady spojené s užívaním bytu. Otec maloletého bol trikrát právoplatne odsúdený rozhodnutím
súdu. V danej veci mal súd preukázané, že na strane otca maloletého došlo k podstatnej zmene pomerov
odôvodňujúcich zvýšenie výživného, pretože otec bol dňa 22.04.2010 prepustený z väzby na slobodu a
došlo k ukončeniu obmedzenia jeho osobnej slobody s vrátením možnosti pracovať a dosahovať príjem.
Súd preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 120,- eur mesačne a prihliadol na skutočnosť, že
matka výlučne sama zabezpečuje osobnú starostlivosť maloletého a znáša všetky náklady spojené s
odôvodnenými potrebami maloletého, ktorý je vo veku 10 rokov a navštevuje štvrtý ročník základnej
školy. Súd prihliadol na to, že otec maloletého je muž vo veku 50 rokov, má vysokoškolské vzdelanie
a podľa jeho vyjadrenia ovláda cudzie jazyky a jeho zdravotný stav je dobrý. Skutočnosť, že vlastným
konaním zapríčinil svoje nevýhodné postavenie a možnosť zamestnať sa tým, že bol opakovane súdne
trestaný, súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti nemôže zohľadniť do tej miere, aby v neprospech
maloletého ponechal výšku výživného v zmysle vyjadrenia otca a stotožnil sa s jeho názorom, že jeho
zárobkové pomery predstavujú sociálne dávky 118,- eur mesačne. Nie je dôvodná ani obrana otca,
že nemôže vykonávať brigádnické práce vo väčšom rozsahu, aby nezarobil viac ako 300,- eur ročne,
ale práve naopak, pokiaľ sa otec nemôže pre svoju minulosť zamestnať, je povinný prijať akúkoľvek,
i keď brigádnickú prácu na zabezpečenie primeranej výživy maloletého, ktorý je na výživu rodičov
odkázaný. Otec sa preto dobrovoľne vzdal majetkového prospechu prevodom nehnuteľnosti na svoju
matku a tiež sám odmieta, i keď len brigádnickú prácu, ktorou by zabezpečil finančné prostriedky
pre výživu svojho dieťaťa. Súd v konaní nezistil také závažné skutočnosti, ktoré by bránili otcovi
maloletého viesť usporiadaný život, pracovať a svojim príjmom prispievať na výživu svojho syna. Súd
preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od 01.09.2010, pričom prihliadol na obdobie štyroch mesiacov
od prepustenia otca na slobodu od 22.04.2010 do 31.08.2010, keď toto obdobie mal za dostatočné na
začlenenie sa otca do pracovného pomeru. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2010 do 31.12.2010
vo výške 378,48 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur mesačne. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

Proti rozsudku podal odvolanie otec, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti, v
ktorej zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 30% zo sumy životného minima na 120,- eur mesačne
od 01.09.2010 a v časti zročného výživného zmenil tak, že súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca
na maloletého na sumu 60,- eur mesačne od 01.09.2010. V odvolaní namietal nesprávne právne
posúdenie veci. Otec maloletého v odvolaní uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu, pretože súd
určil neprimerane vysoké výživné vo výške 120,- eur mesačne so zreteľom na to, že mal k dispozícii
doklady o príjme odporcu, ktorým je dávka v hmotnej núdzi vo výške 180,30 eur mesačne a príjem
z príležitostných brigád. Otec maloletého nevlastní žiadne nehnuteľný majetok, prípadne hnuteľný
majetok vyššej hodnoty, ktorého predajom by mohol zabezpečiť hradenie vyššieho výživného v prospech
maloletého dieťaťa. Namietal, že súd tiež nezohľadnil skutočnosť, že otec má podmienečný odklad trestu
odňatia slobody zo septembra 2011 a je preňho veľmi problematické nájsť si so záznamom v registri
trestov zamestnanie na plný pracovný úväzok. Otec maloletého má v úmysle založiť si živnosť po tom,
ako požiada o zahľadenie odsúdeného, prípadne nájsť si riadne zamestnanie, preto je predpoklad, že
finančná situácia otca sa v budúcnosti zlepší. Podľa názoru otca maloletého mal súd pri určení výšky



výživného zohľadniť aj reálnu situácii na trhu práce, mieru nezamestnanosti v regióne v príslušnom
odbore a vekovej kategórii. Súd nezohľadnil ďalší výdavok otca maloletého vo výške 22,60 eur, ktorý je
povinný mesačne uhrádzať na základe Dohody o splátkach uzatvorenej medzi Generálnym riaditeľstvom
Zboru väzenskej a justičnej stráže ako správcom pohľadávky a odporcom ako dlžníkom zo dňa 4.
augusta 2010 a na základe Dohody o splátkach uzatvorenú medzi Krajským súdom v Bratislave, Justičná
pokladnica ako oprávneným a odporcom ako povinným zo dňa 14. januára 2011. Zároveň poukázal na
ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa názoru otca maloletého určené výživné nie je v súlade
so Zákonom o rodine. Namietal ďalej, že súd neodôvodnil, prečo považuje výživné vo výške 120,- eur
mesačne za primerané a na základe akej úvahy dospel k určeniu výživného vo výške 120,- eur mesačne.
Finančná situácia odporcu momentálne nedovoľuje prispievať na výživu maloletého syna v takej výške
ako určil súd prvého stupňa a otec je schopný platiť výživné vo výške 60,- eur mesačne, tak ako navrhuje
v podanom odvolaní.

K odvolaniu otca maloletého sa vyjadrila matka maloletého, ktorá žiadala rozsudok prvého stupňa v
napadnutej časti potvrdiť, ako vecne správny. Správanie otca považuje za nezodpovedné, pretože sa
vyjadril, že keby mal zabezpečovať finančné prostriedky brigádou, tak by stratil sociálne dávky v sume
118,30 eur a neoplatí sa mu zamestnať. Poukázala na to, že otec sa vzdal nehnuteľnosti, z ktorej mohol
zabezpečiť finančné prostriedky pre maloletého v prospech svojej matky. Tiež uviedla, že jej brat mu
daroval motorové vozidlo Felíciu e.č. N. XXX T., nakoľko ona nebola držiteľkou vodičského oprávnenia
a vozidlo bolo preto prepísané na otca maloletého, ktorého držiteľom je doteraz. K odvolaniu uviedla, že
za posledných 10 rokov otec maloletého nebol nikde zamestnaný, žil z jej peňazí, ktoré mala z predaja
nehnuteľnosti.  Aj napriek jej neustálemu dohováraniu nebol ochotný zamestnať sa a preto nie je to
momentálna situácia ako tvrdí otec maloletého, že sa nemôže zamestnať. Pokiaľ má otec maloletého
ďalšie výdavky v súvislosti s výkonom väzby uviedla, že do výkonu väzby sa niekoľkokrát dostal sám a
preto to nie je ospravedlnením. Je zdravý muž vo veku 50 rokov, má vysokoškolské vzdelanie, ovláda
cudzie jazyky a preto má možnosť nájsť si prácu. Žiadala rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a rozsudok
súdu prvého stupňa je vecne správny.

Podľa§ 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať na
výživu podľa svojich schopností a možností ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení výživného
sa prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná
starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu
finančnému príspevku druhého rodiča a v rozsahu tejto závisí od veku potrieb i zdravotného stavu toho,
ktorého dieťaťa.

Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je zistenie ich skutočných príjmov,
ako ja podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá telesným i duševným schopnostiam
rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam jeho
uplatnenia.

Podľa § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.



Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom
existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. K zmene pomerov môže dôjsť na strane
oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť
o subjektívne ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov a
celkových majetkových pomerov. V praxi sa najčastejšie uplatňujú dôvody ako zmena potrieb dieťaťa z
dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému,
zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej
povinnosti a podobne.

Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov a to tým, že otec maloletého
prepustením z výkonu trestu má možnosť nájsť si prácu a zabezpečiť tak dostatok finančných
prostriedkov pre maloletého, pretože výživné určené predchádzajúcim rozhodnutím v sume 30% zo
sumy životného minima na nezaopatrené dieťa nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletého, u
ktorého tiež došlo k zmene pomerov od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, v dôsledku vyššieho
veku a zvýšených nákladov na jeho výživu, ktoré matka nemôže zabezpečovať za otca v plnom rozsahu.
Súd prvého stupňa správne prihliadol aj na skutočnosť, že otec maloletého sa vzdal majetku prevodom
nehnuteľností na svoju matku, z ktorého by mohol zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov pre
maloletého a preto správanie otca považuje odvolací súd za nezodpovedné i v tej súvislosti, že otec
sa vyjadril, že nebude vykonávať brigádnickú prácu, pretože by sa mu to neoplatilo a stratil by sociálne
dávky. Otec maloletého tvrdil, že sa nemôže zamestnať a nemôže si nájsť prácu. Túto skutočnosť
však v priebehu konania nepreukázal ani v prvostupňovom konaní a ani v odvolacom konaní. Otec
maloletého má vysokoškolské vzdelanie, je zdravý, ovláda cudzie jazyky a má predpoklady nájsť si
prácu v Bratislave. Pokiaľ tomu tak nie je, bolo potrebné predložiť o tom písomné doklady, kde sa otec
zaujímal o prácu, či mu bola práca ponúknutá, prípadne jeho žiadosť bola odmietnutá, z akých dôvodov.
Na základe vyjadrenia matky maloletého, že otec v predchádzajúcom období už 10 rokov nepracoval
a nemal záujem pracovať nebolo možné na jeho námietku prihliadnuť. Dôvody uvedené v podanom
odvolaní nie sú v záujme maloletého dieťaťa a neodôvodňujú zmenu napadnutého rozhodnutia súdu
prvého stupňa, ktoré je vecne správne. Súd prvého stupňa dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a
rozhodol vo veci v súlade so Zákonom o rodine a vecne správne.

Odvolací súd tiež považuje za potrebné zdôrazniť, že výživné je prednostnou pohľadávkou a každý rodič
je povinný predovšetkým zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo použiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb. Zároveň je však povinnosťou každého rodiča
venovať všetky svoje schopnosti  dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí.

Odvolací súd dáva otcovi maloletého do pozornosti skutočnosť, že je jeho zákonnou povinnosťou vyvinúť
maximálne úsilie na dosiahnutie zárobku z pracovnej činnosti a tým zabezpečiť výživu svojho dieťaťa,
ktorá ako už odvolací súd uviedol vyššie, je prednostnou pohľadávkou. Za danej situácie sa javí, že otec
maloletého svoje schopnosti, resp. ich využitie zanedbáva a pokiaľ sa uspokojil s tým, že jeho príjem
je vo výške nedosahujúcej minimálnu mzdu, správne súd prvého stupňa uzavrel, že táto skutočnosť
nemôže byť na úkor výšky jeho vyživovacej povinnosti.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a)
O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o
konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1P/127/2010", "guid": "0a26a36a-0280-4ebd-8eb3-e1c654e7614f:5e7dd8b3-e178-444c-930e-161300aae67f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}