{"guid": "383ee4e0-6c8e-4bc2-86cd-f8ec13fb89a5:2e8a8879-58fd-462e-b2f7-7aa5f334bd43", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5312205536.1", "spisova_znacka": "6CoP/25/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoP/25/2013 z 19. 3. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 19. marca 2013, sp. zn. 6CoP/25/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5312205536.1", "identifikacne_cislo": "5312205536", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2013-03-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2e8a8879-58fd-462e-b2f7-7aa5f334bd43", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5312205536.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5312205536.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5312205536.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/25/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312205536
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5312205536.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty
Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Františka Potockého, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov, matka: P. V., rod. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. č. XXX, otec: V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX B., o návrhu matky na zvýšenie
výživného na maloleté dieťa, v konaní o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k.
11P/44/2012-78 zo dňa 12. decembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu   potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu v Čadci,  sp. zn. 12P/266/2004
zo dňa 01.06.2005 tak, že vyživovaciu povinnosť otca vo vzťahu k mal. V. zvýšil zo sumy 1 400 Sk
mesačne (46,47 eur) na sumu 180 eur mesačne, ktoré výživné je povinný otec platiť vždy do 15. dňa
toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky pod následkami výkonu rozhodnutia, a to počnúc dňom
28.05.2012. Nedoplatok na výživnom za dobu od 28.05.2012 do 12.12.2012 vo výške 801,18 eur súd
povolil otcovi splácať v 20 eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody
splátok nezaplatením čo i len jednej splátky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Žiadnemu  z účastníkov
nepriznal súd právo na náhradu trov konania.

Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že naposledy o výživnom rozhodoval Okresný
súd Čadca rozsudkom č. k. 12P/266/2004-41 zo dňa 01.06.2005, ktorým bola otcovi uložená povinnosť
prispievať na výživu mal. V. sumou 1 400 Sk (46,47 eur) mesačne. V čase posledného rozhodovania bol
otec nezamestnaný, pracovný pomer u posledného zamestnávateľa bol skončený v zmysle § 63 ods.
1 písm. a/ Zákonníka práce, z evidencie úradu práce bol vyradený z dôvodu nespolupráce, a preto súd
vychádzal z predpokladaného príjmu vo výške minimálnej  mzdy, čo predstavovalo v tom čase sumu
6 000 Sk. Matka mal. V. bola v tom čase na rodičovskej dovolenke. Mal. V. nastúpil povinnú školskú
dochádzku.
V súčasnosti maloletý navštevuje 1. ročník strednej školy - Gymnázium Turzovka. V súvislosti s
nástupom na strednú školu zvýšili sa bežné životné náklady - školské potreby, stravné, lyžiarsky výcvik,
príspevok na stužkovú a pod. V rámci mimoškolských aktivít maloletý navštevuje volejbalový krúžok,
venuje sa futbalu, chodieva na sústredenia. Matka poskytuje maloletému vreckové 5 eur týždenne,
náklady na telefón platí jeden krát za dva mesiace vo výške 7 eur. Maloletý žije v spoločnej domácnosti
so svojou matkou, otec sa s maloletým nekontaktuje. Matka žije v manželstve, rodina býva v trojizbovom
byte za ktorý mesačne platí 120 eur (plyn, elektrika, rozhlas, TV), štátnemu fondu rozvoja bývania titulom



vyplatenia kúpnej ceny platí 42 eur mesačne, do fondu údržby a opráv platí 33 eur. Matka je zamestnaná
na Colnom úrade Žilina s čistým mesačným príjmom cca 700 eur. Manžel matky je zamestnaný na OOPZ
Kysucké Nové Mesto s príjmom cca 800 eur mesačne. Matka má vyživovaciu povinnosť okrem syna V.
aj k dcére N., pochádzajúcej z terajšieho manželstva.

Otec mal. V. žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, obývajú jednoizbový byt, za ktorý
platia mesačné nájomné vo výške 260 eur, náklady na energie predstavujú sumu 40 eur. Partnerka je
zamestnaná s čistým príjmom 450 eur. Otec pracuje ako živnostník v odbore montáž veľtrhy, výstavy,
podľa jeho vyjadrenia hrubý mesačný príjem sa pohybuje v rozpätí od 900 do 1 000 eur. Nevlastní
žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok vyššej hodnoty. V rámci bežných výdavkov uvádza polovicu
nájomného, stravu vo výške 80 eur, obedy v práci 70 eur mesačne, cestovné Bratislava - Senec
autobusom 2,50 eur denne, náklady na mobil 25 eur mesačne, odvody do poisťovní, a to zdravotná
poisťovňa 47,58 eur, sociálna poisťovňa 123,50 eur; preddavky na daň vo výške 60 eur. Otec má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť ku synovi B., na výživu ktorého prispieva na základe rozsudku okresného súdu
sumou 150 eur mesačne. Zo svojho príjmu spláca pôžičku, ktorú čerpal na doplatenie výživného, je
voči nemu vedené exekučné konanie pre dlh mobilnému operátorovi, ktorý dosahuje sumu 29 000 Sk
(962,62 eur).

S poukazom na ust. § 62, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a na základe vykonaného dokazovania
dospel okresný súd k záveru, že návrh matky o zvýšenie výživného je dôvodný. Podstatná zmena
pomerov nastala na strane mal. dieťaťa, ktoré povyrástlo, navštevuje 1. ročník strednej školy, v súvislosti
s čím sa zvýšili náklady na jeho výživu. Vzhľadom na otcom deklarovaný príjem vo výške 900 až 1 000
eur mesačne, mal okresný súd za to, že aj s prihliadnutím na ďalšiu vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k
mal. B., je v možnostiach a schopnostiach otca platiť na výživu mal. V. zvýšené výživné vo výške 180 eur
mesačne. V konaní nebolo preukázané, že by sa otec iným spôsobom podieľal na plnení vyživovacej
povinnosti, a to plnením nad rámec určeného výživného. Pri svojom rozhodovaní okresný súd prihliadal
aj na stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý žiadal výživné na mal. V. zvýšiť.
Nedoplatok na výživnom za dobu od 25.05.2012 do dňa rozhodovania, dňa 12.12.2012 vo výške 801,18
eur, súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 20 eur spolu s bežným výživným pod
stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.
O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého, ktorý žiadal rozsudok
okresného súdu zmeniť a uložiť mu povinnosť platiť na výživu mal. V. sumou 100 eur mesačne. Uviedol,
že v čase rozhodovania okresného súdu bol nútený uzatvoriť zmluvu o pôžičke , ktorou pokryl exekučné
konanie vedené voči jeho osobe a na základe tejto pôžičky spláca veriteľovi mesačne 250 eur. Pokiaľ
prispieva na výživu mal. B. sumou 150 eur mesačne zdôraznil, že je to dôsledkom toho, že jediným
zdrojom príjmu matky tohto dieťaťa bol rodičovský príspevok a o dieťa sa starala sama. Taktiež žiadal
prihliadať na skutočnosť, že došlo zo zákona k zvýšeniu odvodov, čo predstavuje odvod do sociálnej
poisťovne 130,27 eur a do zdravotnej poisťovne 55,02 eur. Na bývanie prispieva sumou 200 eur
mesačne. Založil životné poistenie, ktoré platí v sume 59 eur mesačne a taktiež cestovné pripoistenie na
sumu 119 ročne, pretože sa stal účastníkom dopravnej nehody so stredne ťažkým zranením. Namietal,
že okresný súd nevenoval dostatočnú pozornosť skutočnosti, že matka mal. V. žije v manželstve a
jej manžel sa taktiež podieľa na finančnom chode domácnosti. Na základe týchto okolností žiadal
prehodnotiť pomery na strane oboch rodičov a znížiť výživné na sumu 100 eur mesačne. K odvolaniu
pripojil zmluvu o pôžičke peňazí zo dňa 26.11.2012, ktorou dokladoval pôžičku vo výške 21 326,08 eur.

Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že jej terajší manžel sa má podieľať na chode domácnosti uviedla, že
od 01.10.2012 s manželom nežije v spoločnej domácnosti, čiže jej finančné pomery sa značne zmenili.
Namietala, že pokiaľ je otec schopný platiť na výživu mladšieho syna B. 150 eur je dôvodné, aby platil na
výživu mal. V. v stanovenej výške, pretože jeho nároky sú podstatne vyššie vzhľadom na jeho vek. Pokiaľ
vlastní nehnuteľnosť, túto spláca v mesačných splátkach štátnemu fondu rozvoja bývania a nemalú časť
hodnoty splatila vďaka daru od svojich rodičov.

Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.



Krajský súd, ako súd odvolací ( §10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok vo výroku o zvýšení výživného, vo výroku o dlžnom
výživnom a vo výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o zvýšení výživného,
vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach len poukazuje aj krajský súd.
Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.)
Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že zákon o rodine (§ 62 a nasledujúce)
upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného rodiča voči dieťaťu. Konkrétna výška výživného
je ovplyvňovaná faktormi, jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Podľa súdnej
praxe pre určenie výšky výživného k dieťaťu sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti
povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, zdravotným
stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä
existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam povinného rodiča. Na stanovenie výšky
výživného je potrebné skúmať majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinnosti
povinného rodiča.
Po rozhodnutí o výžinom môže dôjsť k podstatnej zmene pomerov, na základe ktorej možno upraviť
výšku pôvodne určeného výživného, a to buď jeho zvýšením, znížením, prípadne aj zrušením
vyživovacej povinnosti (§ 163 O.s.p., § 78 ods. 1 zákona o rodine). Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine
pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Je zrejmé, že životná úroveň povinného rodiča sa musí prejaviť v životnej úrovni jeho dieťaťa. Ak dôjde u
dieťaťa k zvýšeniu výdavkov na jeho výživu, je tento rodič povinný podieľať sa na uvedených nákladoch
zvýšenými úhradami výživného, ak to jeho majetková situácia umožňuje. Pri určovaní rozsahu v ktorom
sa má povinný rodič podieľať na výžive dieťaťa súd vychádza z premisy, že výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodiča a zároveň nie je možné prihliadnuť na tzv. iné výdavky, výdavky, ktoré nie je
nevyhnuté vynaložiť (§ 62 ods. 5 zákona o rodine).

Naposledy bola výška výživného na mal. V. určovaná v roku 2005, a to na sumu 1 400 Sk (46,47
eur). V tom čase maloletý práve nastúpil na základnú školu. V súčasnosti maloletý začal navštevovať
strednú školu a vzhľadom na jeho fyzický vek, bežné životné náklady je dôvodné konštatovať, že bola
preukázaná hmotno-právna podmienka toho, aby bolo možné zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o
výživnom pre maloleté dieťa v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine. K zmene pomerov došlo aj na strane
povinného rodiča, ktorý v čase posledného rozhodovania bol nezamestnaný, v súčasnosti pracuje ako
živnostník s rozsiahlym predmetom podnikania (reklamná a propagačná činnosť, maloobchod v rozsahu
voľných živností, veľkoobchod v rozsahu voľných živností, sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej
živnosti, organizovanie veľtrhov, výstav, kultúrnych, spoločenských a športových podujatí, mechanické
úpravy výrobkov na zákazku alebo na zmluvnom základe). Po posúdení pomerov účastníkov v čase
posledného rozhodovania o výživnom s pomermi existujúcimi v súčasnosti dospel krajský súd k záveru,
že zvýšenie výživného bolo dôvodné. Prihliadol na podstatné zvýšenie nákladov u maloletého, ako aj na
príjem otca, ktorý je podľa názoru krajského súdu schopný podieľať sa na úhrade potrieb maloletého,
v rozsahu ustálenom prvostupňovým súdom.
Argumentácia otca uvádzaná v podanom odvolaní nie je dôvodná. Matka zabezpečuje aj osobnú
starostlivosť o dieťa, zatiaľ čo otec uhrádzal len finančné náklady na jeho výživu. Vzhľadom na otcov
príjem možno usudzovať, že tento mu umožňuje platiť výživné v sume 180 eur mesačne, aj pri
zohľadnení jeho ďalšej vyživovacej povinnosti a pri zohľadnení bežných životných nákladov. Na splátky
pôžičiek, prebiehajúce exekúcie voči otcovi a s tým súvisiace výdavky odvolací súd prihliadať nemohol,
a to s poukazom na ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov.

Okresný súd následne správne vypočítal výšku zameškaného výživného a v súlade so zákonom
rozhodol aj o trovách konania.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s §
224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho



výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých je
v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. konaním, ktoré možno začať i bez návrhu, preto rozhodol krajský súd o
trovách odvolacieho konania, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11P/44/2012", "guid": "c28cc9f2-8b84-4ea9-858c-490b3781db50:a13584d2-be39-48b7-a700-5690d7302f21", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}