{"guid": "383cd4ef-4e2a-477c-8ad9-e0031d2bcde6:b05d459d-2b34-4575-ab9a-f59f636068e0", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6112230741.1", "spisova_znacka": "16CoPr/7/2013", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoPr/7/2013 z 18. 12. 2013", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 18. decembra 2013, sp. zn. 16CoPr/7/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6112230741.1", "identifikacne_cislo": "6112230741", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Ľubomír Gago", "sudca_id": 906, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubomir-gago-906", "datum_vydania": "2013-12-18", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo", "Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 63 ods. 1 písm. b) ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-77", "nazov": "§ 77 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-77", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-240.odsek-7", "nazov": "§ 240 ods. 7 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-240.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-240"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-240.odsek-8", "nazov": "§ 240 ods. 8 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-240.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-240"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-240.odsek-10", "nazov": "§ 240 ods. 10 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-240.odsek-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-240"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-63", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-77", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-240"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b05d459d-2b34-4575-ab9a-f59f636068e0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6112230741.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6112230741.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6112230741.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoPr/7/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112230741
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6112230741.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov
JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci navrhovateľky E. O., nar. XX. XX. XXXX,
bytom X. L. XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners, s. r. o. so sídlom v Banskej
Bystrici, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, proti odporcovi Banskobystrická regionálna správa ciest a.
s., so sídlom Banská Bystrica, Majerská cesta 94, IČO: 36 836 567, o určenie neplatnosti výpovede
z pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 14Cpr/5/2012 - 132 zo dňa 02. 07. 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd predložil odvolanie navrhovateľky proti rozsudku, ktorým zamietol jej žalobu o určenie,
že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 23. 08. 2012, ktorú jej dal odporca, je neplatná a pracovný
pomer trvá s tým, že odporca je povinný prispievať navrhovateľke náhradou mzdy od 01. 12. 2012 až
do umožnenia pokračovania v práci. Ďalším výrokom okresný súd navrhovateľke náhradu trov konania
nepriznal.

Podľa tvrdenia navrhovateľky odporca jej dal výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu organizačnej
zmeny pre nadbytočnosť, ale počas plynutia výpovednej doby sa uvoľnili dve pracovné miesta, ktoré
jej mal ponúknuť, a že navrhovateľke ako členke príslušného odborového orgánu  nebol zo strany
odborovej organizácie daný súhlas k jej výpovedi. Z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru
žiadala náhradu mzdy v sume 1.129,31 EUR. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
navrhovateľka u odporcu pracovala ku dňu 01. 04. 2012, kedy došlo k zmene jej pracovnej zmluvy,
na pracovnej pozícii referent strediska, s miestom výkonu práce závod Zvolen a miestom nástupu
do práce stredisko Fiľakovo. Dodatkom č. 2 k organizačnému poriadku boli ku dňu 31. 08. 2012 obe
pozície zrušené a odporca dal navrhovateľke výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti. Tieto skutočnosti neboli sporné. Pokiaľ navrhovateľka
tvrdila, že zo strany zamestnávateľa nebola splnená ponuková povinnosť, okresný súd zistil, že v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, odporca nemal pre navrhovateľku inú vhodnú
prácu. Navrhovateľke ponúkol pracovné zaradenie majster strediska údržby Krupina, závod 15 Zvolen.
Pretože navrhovateľka na  uvedenú ponuku do 27. 08. 2012 neodpovedala, bola splnená hmotnoprávna
podmienka dania výpovede pri zrušení prevádzky a pracovnej pozície z dôvodu nadbytočnosti
zamestnanca. Písomnosti týkajúce sa skončenia pracovného pomeru sa zamestnancovi doručujú na
pracovisku, účinky doručenia nastávajú, ak zamestnanec prijatie písomnosti odmietne. Dňa 27. 08. 2012
doručoval odporca navrhovateľke na pracovisku výpoveď, ktorú odmietla prevziať,  preto jej  výpoveď
doručoval poštou. Ponukovú povinnosť splnil odporca v auguste 2012 pred doručením výpovede. Od
septembra 2012 navrhovateľke začala plynúť výpovedná doba. K tvrdeniu navrhovateľky, že aj počas
výpovednej doby jej mal zamestnávateľ ponúknuť uvoľnené pracovné miesto vedúceho prevádzkového
oddelenia alebo vedúceho strediska závodu Lučenec v Poltári odporca uviedol, že obe uvedené miesta



sa uvoľnili neskôr a bolo na ne vyhlásené výberové konanie. Navrhovateľka bola tajomníčkou závodného
výboru, členka dozornej rady odporcu a zástupkyňa zamestnancov BOZP. Pokiaľ išlo o súhlas odborovej
organizácie, na prvú žiadosť závodný výbor odborovej organizácie odpovedal odporcovi listom z 16.
07. 2012, kedy s výpoveďou nesúhlasil pre nedostatok písomných podkladov. Po ich doručení v
druhej odpovedi z 06. 08. 2012 závodný výbor s výpoveďou znovu nesúhlasil, ale stanovisko bližšie
nezdôvodnil. Okresný súd mal preukázané, že navrhovateľka ponúkané miesto odmietla a  odporcovi
nezostávalo iné, ako skončiť pracovný pomer pre nadbytočnosť.  Zamestnávateľ ponúkol pracovné
miesto dokonca mimo miesta výkonu práce podľa pracovnej zmluvy (nad rámec ponukovej povinnosti).
Okresný súd posudzoval, či od zamestnávateľa možno spravodlivo požadovať, aby naďalej zamestnával
zamestnanca, ak je daný výpovedný dôvod, ale odborová organizácia súhlas neudelila. Odborová
organizácia prvý krát podala nesúhlasné stanovisko, pretože nemala potrebné podklady. Po odstránení
tohto nedostatku, však odborová organizácia mala všetky podklady, z ktorých bolo zrejmé, že sa
pracovná pozícia navrhovateľky ruší a že zamestnávateľ nemá iné vhodné miesto a že navrhovateľka
inú ponúkanú prácu odmietla prijať. Nesúhlasné stanovisko odborovej organizácie nebolo odôvodnené.
Okresný súd považoval takéto stanovisko pre nedostatok odôvodnenia za nepreskúmateľné s tým,
že od odporcu nebolo možné spravodlivo žiadať, aby za týchto okolností na nesúhlasné stanovisko
prihliadol a navrhovateľku naďalej zamestnával, keď inak boli splnené hmotnoprávne podmienky pre
danie výpovede zo strany zamestnávateľa.

Na právne posúdenie okresný súd uviedol § 38 ods. 1, ods. 4, § 63 ods. 1 písm. b), ods. 2, § 77 §
240 ods. 8, ods. 9 zák. č. 311/2001 Z. z., Zákonníka práce. Navrhovateľke, ktorá uplatnila náhradu trov
konania, trovy konania nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná (§ 142 ods. 1 OSP). Odporca trovy
konania nežiadal. Navrhovateľka bola osobne oslobodená od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm.
d) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť na úspešného odporcu neprešla.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podala navrhovateľka včas odvolanie. Namietala, že zamestnávateľ
neobdržal predchádzajúci súhlas zástupcov  zamestnancov. Zákon nepožaduje, aby bol  súhlas alebo
nesúhlas odôvodnený. Navrhovateľku príslušné ustanovenia § 240 Zákonníka práce chránia pred
opatreniami zamestnávateľa, ktoré by mohli zástupcov zamestnancov poškodzovať. Odporca mal
vedomosť, že výpoveď daná navrhovateľke mala právnu vadu - neudelenie súhlasu, čo Zákonník
práce sankcionuje neplatnosťou výpovede. Odporca 2 x nedostal súhlas zástupcu zamestnancov a
konal s vedomím, že takýto súhlas absentuje. Okolnosť, podľa ktorej nemožno od odporcu napriek
nesúhlasu odborovej organizácie spravodlivo požadovať, aby navrhovateľku ďalej zamestnával, nebola
preukázaná, pričom dôkazné bremeno zaťažovalo odporcu.  Navrhovateľka bola a je zástupcom
zamestnancov odporcu, do 30. 11. 2012 bola členkou dozornej rady odporcu, svoje povinnosti si
svedomito plnila, preto nemožnosť jej zamestnávania nebola preukázaná. Navrhovateľka okresnému
súdu vytýkala nesprávne hodnotenie dôkazov a z toho vyvodené nesprávne závery pri výklade § 240
ods. 9 ZP s tým, že  okresný súd skutkový stav nesprávne právne posúdil. Navrhla rozsudok okresného
súdu zmeniť a žalobe vyhovieť.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne.
Odborová organizácia mala všetky podklady na to, aby sa k otázke zamýšľanej výpovede vyjadrila.
Nesúhlasné stanovisko malo byť odôvodnené aby zamestnávateľ aj súd mali možnosť nesúhlasné
stanovisko preskúmať. Odporca pred doručením výpovede navrhovateľku informoval o nemožnosti jej
zamestnávania v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, v tom čase nedisponoval
voľnou pracovnou pozíciou. Napriek tomu jej ponúkol inú vhodnú prácu - majster strediska Krupina na
závode Zvolen. Ponuku navrhovateľka odmietla, odmietnutie nezdôvodnila. Informácia o výberových
konaniach týkajúcich sa dvoch pracovných miest, ktoré sa uvoľnili až po doručení výpovede
navrhovateľke, bola zverejnená 15. 09. 2012. Odporca nemal povinnosť počas plynutia výpovednej
doby navrhovateľke uvoľnené pracovné miesta ponúknuť. Navrhovateľka mala možnosť prihlásiť sa do
výberového konania.  Ustanovenie § 240 ods. 7 ZP je prostriedok ochrany zástupcov zamestnancov
pred opatreniami zamestnávateľa, ktoré by mohli byť zo strany zamestnávateľa motivované postavením
alebo činnosťou zástupcov zamestnancov. Organizačná zmena bola prijatá v súlade s racionalizačnými
opatreniami. Rozhodnutie odporcu nebolo motivované postavením ani činnosťou navrhovateľky ako
zástupcu v odborovej organizácii. Navrhol rozhodnutie okresného súdu potvrdiť.



Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1
OSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. §  214 ods.1, 2 OSP napadnutý rozsudok podľa § 219
ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správne.

Podľa § 38 ods. 1 písm. zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce v znení účinnom do 31. 12. 2012 (ďalej
len „ZP“), písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo
vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené
zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku
práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti
doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak
to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku. Podľa odseku
4 toho istého ustanovenia povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní,
len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil
zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené
konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy,
ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa
zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného
orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom
zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 63 ods. 2 písm. a) ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď
pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z
dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť
zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako
miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu
zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť
predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

Podľa § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením
v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr
v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 240 ods. 7 ZP zástupcovia zamestnancov sú v čase funkčného obdobia a počas šiestich
mesiacov po jeho skončení chránení proti opatreniam, ktoré by ich mohli poškodzovať vrátane skončenia
pracovného pomeru a ktoré by boli motivované ich postavením alebo činnosťou.

Podľa § 240 ods. 8 ZP zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového orgánu, členovi
zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi okamžite skončiť
pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov. Za predchádzajúci
súhlas sa považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť zamestnávateľovi
súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal. Zamestnávateľ môže použiť predchádzajúci
súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia. Podľa odseku 9 toho istého ustanovenia, ak
zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas podľa odseku 8, je výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z tohto dôvodu neplatné; ak sú ostatné podmienky
výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru splnené a súd v spore podľa § 77 zistí, že
od zamestnávateľa nemôže spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, je výpoveď
alebo okamžité skončenie pracovného pomeru platné.

Podľa § 240 ods. 10 ZP rovnaké podmienky činnosti a ochrana podľa odsekov 1, 2, 4 až 9 sa vzťahujú
aj na zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa osobitného predpisu.



Podľa § 252i ods. 4, veta prvá Zákonníka práce, výpoveď daná zamestnávateľom zamestnancovi pred
1. januárom 2013 a nároky, ktoré z nej vznikli, sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra
2012.

Krajský súd odvolanie navrhovateľky posúdil a zistil, že  okresný súd urobil správny záver o tom, že
navrhovateľka síce včas napadla neplatnosť skončenia pracovného pomeru na súde podľa § 77 ZP, ale
neuviedla  pre  zdôvodnenie neplatnosti výpovede žiadny  relevantný dôvod. Tvrdenie navrhovateľky o
neplatnosti právneho úkonu  výpovede pre chýbajúci súhlas odborovej organizácie nebol správny.

Ustanovenie § 77 ZP sa vzťahuje na prípady, kedy ku skončeniu pracovného pomeru došlo niektorým
zo spôsobov uvedených v ustanovení § 59 a nasl. ZP (dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe) a priznáva účastníkom pracovnoprávneho vzťahu možnosť uplatniť na
súde neplatnosť zrušovacieho prejavu druhej strany pracovnoprávneho vzťahu.

V konaní nebolo sporné, že navrhovateľka dostala výpoveď z pracovného pomeru pre nadbytočnosť
podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) ZP zo dňa 23. 08. 2012 a doručovanú navrhovateľke 27.
08. 2012, kedy ju odmietla prevziať a bola jej doručená poštou  30. 08. 2012. Nebolo sporné ani
to, že odporca doručil organizačnú zmenu zo dňa 26. 06. 2012  základnej organizácii odborového
zväzu, závod 12 Lučenec dňa 31. 07. 2012 (č. l. 32), pričom základná organizácia odborového zväzu
nesúhlasila s výpoveďou z pracovného pomeru, podaním  zo dňa 06. 08. 2012 označenom ako
opätovné vyjadrenie nesúhlasila s výpoveďou navrhovateľke (č. l. 10). Napokon nebolo sporné ani to,
že navrhovateľka bola zamestnaná u odporcu na základe pracovnej zmluvy z 01. 08. 2002 (č. l. 4), ktorá
bola  dohodou  zo dňa 02. 04. 2012 zmenená, pričom zmena sa týkala dojednaného druhu práce - na
referent strediska Fiľakovo (č. l. 5).  Okresný súd výsluchom účastníkov konania zistil,  že v organizačnej
štruktúre odporcu zodpovedala pozícii referenta strediska aj označenie vedúci strediska.  Tvrdenie
navrhovateľky, že odporca jej mal ponúknuť uvoľnené pracovné miesto vedúceho strediska Poltár,
nebolo správne, pretože účastníci boli v tom čase, kedy došlo k uvoľneniu vedúceho strediska Poltár,
viazaní výpoveďou pre nadbytočnosť. Ani túto skutočnosť navrhovateľka nespochybnila. Navrhovateľka
v konaní nepreukazovala ani to, že mala prejaviť záujem o pracovnú pozíciu vedúceho strediska v
Poltári, a to ani po doručení organizačnej zmeny, ani po doručení výpovede z pracovného pomeru. Pokiaľ
navrhovateľka poukazovala na svoje postavenie zástupcu zamestnancov v BOZP, tajomníčky odborovej
organizácie a ustanovenie § 240 ods. 7 až 9 ZP, ani v tomto smere nemožno rozhodnutiu okresného súdu
nič vytknúť, pretože urobil skutkový záver o tom, že od odporcu nebolo možné spravodlivo požadovať,
aby navrhovateľku naďalej zamestnával.

Navrhovateľka netvrdila a ani nebolo preukázané, že  výpoveď bola motivovaná jej činnosťou ako
zástupcu v odborovej organizácii.  Navrhovateľka ponuku odporcu pracovať na inom závode odmietla,
odmietnutie nezdôvodnila. Ak by dôvody a poznatky, pre ktoré by navrhovateľka mohla mať pochybnosti
o dôvodoch výpovede a o možnostiach voľných pracovných miest u odporcu mala, nepochybne by
na takéto skutočnosti a dôvody poukázala tým skôr, že bola zástupcom zamestnancov v odborovej
organizácii a členka dozornej rady odporcu.

Okresný súd správne zistil skutkový stav, vyvodil z neho zodpovedajúci právny záver, rešpektoval
príslušnú právnu úpravu a zohľadnil všetky právne významné skutočnosti. Jeho rozhodnutie je preto
vecne správne.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd nerozhodol, pretože navrhovateľka nebola úspešná,
ani trovy neuplatnila a úspešný odporca si žiadne trovy postupom podľa § 151 ods. 1 OSP tiež neuplatnil.

Rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Cpr/5/2012", "guid": "b85a4b20-d864-40b3-9470-25bbb1129e88:9314ddba-1bec-4552-8f2a-03934aff7fec", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "8fa64bda-ec56-4db1-83a8-108a83d42161:f7f86b23-6128-4d9b-b811-94a942850b6f", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Cpr/5/2012", "nazov": "Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 14Cpr/5/2012 z 8. 7. 2014", "sud": "Okresný súd Bratislava I", "datum_vydania": "2014-07-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8fa64bda-ec56-4db1-83a8-108a83d42161:f7f86b23-6128-4d9b-b811-94a942850b6f"}], "citovane_v": []}