Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1CoE/104/2013 z 27. 8. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 27. augusta 2013, sp. zn. 1CoE/104/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7209205694.1
Krajský súd Košice | 1CoE/104/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7209205694.1 | 2013-08-27 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e6bb4959-2d13-450c-9c4c-aa5d4bb867ff
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7209205694.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1CoE/104/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209205694
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7209205694.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného B. I., B. M. I., D. O. Č.. XX/A, I., proti povinnému D.
D., naposledy bývajúcemu v I., S. Č.. X, pre vymoženie 16,59 eura s príslušenstvom, v konaní vedenom
súdnym exekútorom W.. A. P., Exekútorsky úrad v Košiciach, Letná č. 40, pod sp. zn. Ex 274/09, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 24. 5. 2013 č. k. 48Er/738/09
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie  vo výroku o trovách exekúcie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil  a oprávnenému  uložil povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi JUDr. Viere Uhríkovej trovy exekúcie v sume 47,29 eura, do troch  dní od
právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu oprávneného poveril vykonaním exekúcie súdnu
exekútorku  JUDr. Vieru Uhríkovú, ktorá súdu  dňa 17. 5. 2013 oznámila,  že povinný  zomrel  v
priebehu exekúcie dňa 22. 6. 2011.  Z jej podania zároveň vyplýva, že  dedičské konanie po  poručiteľovi
(t.j. povinnom)  bolo  pre bezmajetnosť zastavené   uznesením zo dňa 30. 8. 2011 v konaní sp. zn.
39D/435/2011 (DNot155/2011).

Prvostupňový súd zastavil exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti ( v ďalšom texte aj : „Exekučný poriadok“) keď dospel k záveru, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil  ustanovením  § 203 ods. 2  Exekučného poriadku, pretože
ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.  Ich výšku určil podľa
ust. § 14 ods. 1, § 14 ods. 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách súdnych
exekútoroch pri výkone exekučnej činnosti (ďalšom texte aj : „vyhláška“), keď uzavrel, že v prípade
zastavenia exekúcie odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou
sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 euro. Súdnemu exekútorovi vzhľadom na
rozsah ním vykonaných úkonov exekučnej činnosti priznal odmenu vo výške 33,19 euro, ako aj náhradu
poštových výdavkov v sume 6,23 euro a  k týmto  sumám priznal aj  20 % DPH (daň z pridanej hodnoty)
v sume 1,24 euro. Súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu výdavkov za kancelársky materiál v ním
uplatnenej výške 1 euro, pretože podľa ust. § 25  vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj
náhrada za administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou.



Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa, jeho výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie
oprávnený. Nesúhlasil  s uloženou  povinnosťou nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie a vyslovil
názor, že nie je daný žiaden zákonný dôvod, aby znášal trovy zastaveného exekučného konania, pretože
jeho zastavenie nezavinil. Namietal, že exekúcia mala byť zastavená nie pre bezmajetnosť povinného
podľa ust. 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, ale podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného
poriadku, keď  súdny exekútor mohol mať vedomosť o tom, že povinný v priebehu exekúcie zomrel.
Zdôraznil, že návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 23.3.2009, pred
uplynutím prekluzívnej lehoty na vymoženie pohľadávky z exekučného titulu, preto súdny exekútor na
jej vymoženie mal dostatok  času.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti
uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 rozhodol tak, že mu
nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia  § 212 ods. 1, 3
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214
ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje
proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.

Odvolací súd zastáva názor, že  súd  prvého stupňa  správne exekúciu   zastavil pre  nemajetnosť
povinného podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a v súvislosti s tým aj správne rozhodol o
trovách exekúcie, ak s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku povinnosť náhrady
trov exekúcie súdnemu exekútorovi uložil oprávnenému.

Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za
poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 460 a § 470 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Ak poručiteľ nezanechal majetok, súd  konanie zastaví (§ 175h ods. 1 O.s.p.); dedičov
upovedomuje o dedičskom práve len v prípade, že dedičské konanie nebolo zastavené podľa § 175h
O.s.p. (§ 175i ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný
dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ k zastaveniu exekúcie dôjde rozhodnutím súdu z niektorého z
dôvodov uvedených v ust. § 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí
trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Rozhodnutie súdu musí teda v týchto prípadoch
okrem výroku o zastavení exekúcie obsahovať aj výrok o náhrade trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Z obsahu preskúmavaného spisu je nepochybné, že povinný v priebehu exekúcie dňa 22. 6. 2011
zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods.
3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú
subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do
výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské
konanie bolo právoplatné zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. (uznesenie Okresného súdu Košice II
sp. zn. 39D/435/2011), pre jeho nemajetnosť. Exekučný súd preto správne zastavil exekúciu z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku).



Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, pretože tento zomrel ako nemajetný.
Z uvedeného vyplýva, že trovy exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku je povinný
znášať oprávnený, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, pretože exekučné konanie bolo zastavené pre
nemajetnosť povinného.

Súd prvého stupňa preto správne vyhodnotil dôvody zastavenia exekúcie a tým aj správne rozhodol o
trovách exekúcie súdneho exekútora.

Odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že oprávnený v podanom odvolaní nenamietal proti výške
trov exekúcie, na náhradu ktorých bol zaviazaný súdnemu exekútorovi, a po preverení ich výšky možno
uzavrieť, že tieto boli určené správne a v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 288/1995 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov pri  výkone exekučnej činnosti.

Vzhľadom na tieto podstatné dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 Os.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 Os.p. a ich náhradu účastníkom nepriznal, pretože oprávnený v odvolacom konaní úspešný nebol
a ostatní účastníci odvolacieho konania (povinní a súdny exekútor) nárok na náhradu trov odvolacieho
konania si neuplatnili.

Uvedené rozhodnutie boli prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.