Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 14CoE/213/2011 z 25. 1. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 25. januára 2012, sp. zn. 14CoE/213/2011, ECLI:SK:KSKE:2012:7811208677.1 Krajský súd Košice | 14CoE/213/2011 | ECLI:SK:KSKE:2012:7811208677.1 | 2012-01-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4cfb5f0f-28ce-421f-a1e0-65e89f12c36a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7811208677.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/213/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811208677
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7811208677.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: I. F. C., s.r.o., N. XX, E., IČO: XX XXX XXX,
zastúpeného A. kanceláriou K.. A. F., s.r.o., R. XX, E., IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: V. C., nar.
X.XX.XXXX, N. XXX/XX, B., o vymoženie 4 XXX,XX eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom
K.. K. C., H. úrad Košice, K. XX, R., pod č. EX XXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu B. zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného požiadal súdny exekútor
súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok
vydaný rozhodcom K.. N. R., G. L. XXX/XX, P., dňa X.X.XXXX sp. zn.: RK-XXX/XX-MK, ktorým
bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu X XXX,XX eur s príslušenstvom na základe
Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa
XX.X.XXXX. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX a stal sa vykonateľným
dňa X.X.XXXX.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, 4 písm. r/, § 54 ods. 1, 2, § 39 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ) a uviedol, že je nesporné, že Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi
účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného
titulu napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ustanoveniach § 52 a nasl. OZ. Ide o osobitný
druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého
právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť I. F. Slovakia,
s.r.o., ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných
zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Súd považuje za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutého
z uzavretej Zmluvy o revolvingovom úvere postavenie spotrebiteľa. Prípadná klauzula o aplikácii
Obchodného zákonníka, alebo označenie Zmluvy o revolvingovom úvere ako absolútneho obchodu
podľa Obchodného zákonníka teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení



OZ o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasledujúce, týkajúce sa
ochrany spotrebiteľa. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú
podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú
nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo
značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo
zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na
obsah § 53 ods. 4 OZ je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Medzi absolútne
neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje OZ v § 53 ods. 4 písm. r/ aj ustanovenia,
ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke
tak, ako je formulovaná v bode 18. Zmluvných dojednaní zmluvy je, že spotrebiteľovi je fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu
na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného
ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo,
teda zákon obchádza (in fraudem legis). Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným
skutkovým základom vedených na tunajšom súde, kde exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané
na základe exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky. Súd v danom prípade
nemá pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu 18. uzatvorenej Zmluvy o revolvingovom úvere je v
rozpore so znením § 53 ods. 4 písmeno r/ OZ, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného
zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Keďže právomoc
rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom
úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so
zákonom, a preto zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil, vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške XXX,XX. eur vrátane DPH. Uviedol, že
exekučný súd je v rámci svojej preskúmavacej činnosti oprávnený na preskúmanie materiálnej a
formálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou
o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané
procesným právom. Materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená tým, že rozhodnutie obsahuje
okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok, doplnenie exekučného
titulu a dôkaz preukazujúci zmeny v osobách oprávneného a povinného a pod. Exekučný súd je
oprávnený posúdiť rozpor plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného,
právom dovoleného a plnenia v súlade s dobrými mravmi. Nie je oprávnený posudzovať právny
dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. Posúdenie hmotnoprávneho
základu plnenia je obmedzené len na sporové konanie, čo je dané prekážkou res iudicatea podľa §
35 Zákona o rozhodcovskom konaní, možnosťou podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku
a oddelením konania vo veci samej a exekučného konania. Oprávnený tiež poukázal na rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina
Rodríguez Nogueira, ktorý sa týka výkonu rozhodcovského rozsudku a uviedol, že exekučný súd nie
je oprávnený preskúmavať materiálnu právoplatnosť exekučného titulu. Podotkol, že z článku 18. ods.
18.1 Zmluvných dojednaní vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť tak veriteľ ako aj
dlžník sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom.
Nejedná sa o povinnosť riešiť spor výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania. Zdôraznil, že
rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne. Uvedený článok 18 ods. 18.1
je v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS písm. q/, so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaná ako aj s Občianskym zákonníkom. Ďalej sa odvolával aj na rozhodnutia iných všeobecných
súdov Slovenskej republiky.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané justičnou čakateľkou a bolo odvolaciemu súdu
predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudkyne súdu prvého stupňa, ktorá oznámila,
že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., preto odvolanie prejednal
odvolací súd.



Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a
3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214
ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd
uvádza nasledovné:

Oprávnený v podanom odvolaní namietal, že exekučný súd prekročil svoju právomoc danú mu
ustanovením § 45 zákona č. 244/2002 Z.z., ak vecne preskúmaval exekučný titul, ktorým je
rozhodcovský rozsudok a namietal tiež oprávnenie exekučného súdu posudzovať platnosť samotnej
rozhodcovskej doložky.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad
všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z nich
udelenie poverenia vylučuje. Podľa tohto zákonného ustanovenia má exekučný súd nielen možnosť, ale
i povinnosť zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade nesúladu žiadosti
o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom.

S poukazom na uvedené oprávneným namietané obmedzené právo exekučného súdu preskúmať
rozhodcovský rozsudok vrátane rozhodcovskej doložky, nezodpovedá existujúcej právnej úprave.
Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní obsahuje totiž osobitný prieskumný
inštitút a ustanovuje prieskumnú právomoc exekučného súdu, keď umožňuje exekučnému súdu zastaviť
exekučné konanie: a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok má
nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. V prípade zistených nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/ súd zastaví
exekučné konanie aj bez návrhu (ods. 2 citovaného ustanovenia). Ustanovenie § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní teda dáva exekučnému súdu oprávnenie posudzovať rozhodcovský rozsudok
tak, ako keby nebol právoplatný a posudzovať ho z hľadísk uvedených v tomto ustanovení. Exekučný
súd je preto nielen oprávnený, ale aj povinný zisťovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Pokiaľ súd prvého stupňa v tomto smere rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul
posudzoval, nekonal nad rozsah stanovený zákonom.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažuje za dôvodnú námietku oprávneného, že súd prvého stupňa pri
preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným
poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní.

Exekučný súd zistil, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol vydaný na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s



dodávateľom v rozhodcovskom konaní, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie preto správne, v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, zamietol.

Súd prvého stupňa na základe predložených listín (zmluva o revolvingovom úvere, zmluvné dojednania
zmluvy o revolvingovom úvere) posúdil zmluvu účastníkov konania a odôvodnil svoj záver o povahe
tejto zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej. Následne správne, v súlade s ustanovením § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, skúmal, či táto zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa totiž použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľské zmluvy podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia,
cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej
zmluve sa považuje aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka).

Medzi neprijateľnými podmienkami je príkladmo uvedené aj dojednanie rozhodcovskej doložky,
vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučné riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní. O takúto
neprijateľnú zmluvnú podmienku ide však aj v prípade, ak si podľa nej spotrebiteľ mohol vybrať medzi
štátnym a rozhodcovským súdom, ale ak sa konanie začína na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol
nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, lebo mu
neumožňuje samostatne si zvoliť spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva túto voľbu výlučne
na dodávateľovi, ktorý vyberá aj rozhodcov, ktorí by mali prípadné spory riešiť. V skutočnosti je týmto
dojednaním odopretá spotrebiteľovi možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade,
ak oprávnený podá návrh na rozhodcovský súd. Okrem toho, rozhodcovská doložka nebola osobitne
spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a to z úverových podmienok oprávneného.
Spotrebiteľ teda nemal na výber a vzhľadom na splynutie tejto zmluvnej podmienky s ostatnými
podmienkami zmluvy mohol len zmluvy ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným
podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovia vybratí oprávneným boli uvedení v
zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej zmluvy, a je preto nepochybné, že povinný na ich
výber nemal žiaden dosah.

Pokiaľ oprávnený poukazoval na rozhodnutie vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti
Cristina Rodríguez Nogueira, ním uvádzané citácie tohto rozhodnutia nezodpovedajú skutočnému textu
tohto rozhodnutia. Ako vyplýva z bodu 57 C. Rodríguez Nogueira sa nedostavila pred rozhodcovský
súd a nepodala ani žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V tomto rozhodnutí bola predmetom
riešenia otázka, či vnútroštátny súd je v rámci konania o nariadení výkonu oprávnený určiť, že zmluva
má nekalú povahu, a to ex offo, teda aj v prípade, ak túto skutočnosť spotrebiteľ nenamietal. Súdny dvor
uzavrel, že vnútroštátny súd musí mať aj v rámci konania o nariadení výkonu rozhodnutia právomoc určiť
ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky a zrušiť ju (58.) V čl. 59. uviedol, že takýto výklad sa najviac
približuje cieľu smernice 93/13/EHS, ktorým je ochrana spotrebiteľa a zodpovedá aj zneniu článku 7
ods. 1 smernice 93/13/EHS, ktorý od členských štátov výslovne vyžaduje uplatňovanie „primeraných a
účinných prostriedkov“ s cieľom chrániť spotrebiteľa pred uplatňovaním nekalých podmienok. Opačný
výklad by totiž mal za následok, že nakoniec by nekalá povaha rozhodcovskej zmluvy nadobudla
platnosť a síce nezvratne na ujmu spotrebiteľa. Tým by sa dosiahol právny stav, ktorému sa zákonodarca



Spoločenstva bezpodmienečne snaží zabrániť s ohľadom na osobitnú potrebu chrániť hospodárske
záujmy spotrebiteľa (čl. 63.).

Postup súdu prvého stupňa ako súdu exekučného pri skúmaní rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských
zmluvách ex offo je teda v súlade tak s vnútroštátnou právnou úpravou, ako aj s judikatúrou Súdneho
dvora, odvolacie námietky oprávneného nie sú preto dôvodné.

Vzhľadom na to, že uvedenú neprijateľnú zmluvnú podmienku možno hodnotiť ako nekalú, súd prvého
stupňa správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Z týchto dôvodov dovolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a náhradu
trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, pretože oprávnený nebol v tomto konaní úspešný a
ďalším účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.