Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/41/2014 z 24. 5. 2016
Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. mája 2016, sp. zn. 3Sžf/41/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:1013200292.1
Najvyšší súd | 3Sžf/41/2014 | ECLI:SK:NSSR:2016:1013200292.1 | 2016-05-24 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 75 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e36eedb9-4045-4701-8392-1a55d4d56d3d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200292.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžf/41/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200292
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1013200292.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: U. T., P., zastúpeného advokátom, JUDr.
Eugenom Kostovčíkom, Gelnická č. 33, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej
republiky, Štefanovičova č. 5, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. MF/25581/2012-71
zo dňa 13.12.2012, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.
1S/39/2013-58 zo dňa 06.02.2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/39/2013-58 zo dňa
06.02.2014  z r u š u j e  a vec  v r a c i a  na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. MF/25581/2012-71 zo dňa 13.12.2012, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1020506/1/1176802/2012/5051-r zo dňa 21.09.2012.
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky predmetným rozhodnutím zamietlo návrh žalobcu o povolenie
obnovy konania ukončeného rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 5Sžf/53/2010 zo
dňa 24.03.2011, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne  č. k. 11 S/26/2010- 68 zo dňa
13.10.2010. Uvedeným rozsudkom krajský súd zamietol žalobu smerujúcu proti rozhodnutiu Daňového
riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/226/11651- 133470/2009/990618-r zo dňa 10.12.2009, ktorým
bol potvrdený dodatočný platobný výmer na daň z pridanej hodnoty č. 643/230/21267/09/Šta zo dňa
17.06.2009, vydaný Daňovým úradom Nové Mesto nad Váhom, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2006 vo výške 20 148,74 eur.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vykonaní daňovej kontroly správcom dane
u žalobcu, zameranej na daň z príjmov za rok 2006, ukončenej protokolom o výsledku zistenia z daňovej
kontroly vyplynulo, že správca dane neuznal žalobcovi daňové výdavky z faktúr za stavebné práce od
spoločnosti M.D.H.Real s.r.o. a JATEX s.r.o. v celkovej výške 3 588 405,90 Sk. Za ťažiskový dôkaz k
neuznaniu daňových výdavkov z faktúr za stavebné práce považoval správca dane výpovede svedkov,
ktorí vo veci vypovedali. Bolo preukázané, že jednotliví žalobcom vymenovaní svedkovia počas daňovej
kontroly vypovedali nepravdivo, čo je dôvodom návrhu na obnovu konania podľa § 75 ods. 1 písm. b) a
ods. 5 daňového poriadku. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky návrh žalobcu na obnovu konania
zamietlo z dôvodu, že žalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly mohol účinne namietať možné
ovplyvňovanie svedkov pracovníčkou správcu dane, ktorá týchto vypočúvala a ktorá mala svedkom
poradiť, aby vypovedali tak, aby sa u nich nezačala taktiež vykonávať daňová kontrola. Žalobca bol
upovedomený o vypočúvaní svedkov, niektorých pojednávaní sa aj zúčastnil a nemal žiadne námietky.
Žiadne osoby, ktoré mali vykonávať práce pre žalobcu, prípadne pre spoločnosť JATEX  s.r.o. práce
nepotvrdili. Tvrdenia svedkov, že práce pre danú spoločnosť nevykonávali potvrdilo aj ich účtovníctvo.



V priebehu predchádzajúcich súdnych konaní bolo preukázané, že žalobca bol prítomný pri vypočúvaní
označených živnostníkov, ktorí vykonávanie prác pre označené spoločnosti popreli, žalobca svoje
právo klásť otázky nevyužil a ani jedného zo svedkov nekonfrontoval. Pred správcom dane nenamietal
pravdivosť výpovedí svedkov.

Krajský súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno  týkajúce sa splnenia
podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane. Uviedol tiež, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu,
že by zo svedeckých výpovedí vyplývala nepravdivosť tvrdení označených svedkov. Neobstojí podľa
neho tvrdenie žalobcu o tom, že bol v strese a to bolo dôvodom prečo ich nekonfrontoval. Podľa súdu,
tvrdenia a námietky uvedené v návrhu na obnovu konania nepreukazujú dôvodnosť obnovy konania
podľa § 75 ods. 1 písm. b) daňového poriadku a preto žalobu zamietol.

II.

Voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že dôvodom
na obnovu konania sú svedecké výpovede M. B., D. P., M. Y. a žalobcu, realizované dňa 04.04.2012
na pobočke Daňového úradu Trenčín v Novom Meste nad Váhom. Z výpovede D. P., M. Y. vyplýva,
že poznali všetkých pracovníkov, ktorí vykonávali stavebné práce pre spoločnosti M.D.H.Real s.r.o. a
spoločnosť JATEX s.r.o., ktorých konateľom bol M. B.. Svedkovia však nevedeli, či práce boli vykonávané
pre žalobcu alebo M. B.. Poukázal aj na písomnú svedeckú výpoveď P. F., ktorý potvrdil vykonanie prác
pre spoločnosti M.D.H.Real s.r.o. a spoločnosť JATEX s.r.o.

Podľa názoru žalobcu, zo svedeckých výpovedí jednoznačne vyplýva, že jednotliví živnostníci
vypovedali nepravdivo a výpovede predmetných svedkov odôvodňujú obnovu konania podľa § 75 ods.
1 písm. b) a ods. 5 daňového poriadku.

Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu, podľa ktorého výpovede svedkov
nepotvrdili, že pracovali pre predmetné spoločnosti, uviedli len, že označení pracovníci pracovali v areáli
P., F. a M.. Ich výpoveď nezakladá dôvod nepravdivosti výpovede živnostníkov počas kontroly správcu
dane. Ak svedkovia uviedli, že nevedia pre koho pracovníci pracovali, výpoveď tvrdenia živnostníkov
týmto nevyvrátili.  Uvedenými výpoveďami nebola vyvrátená pravdivosť tvrdení živnostníkov.

Podľa názoru žalobcu to, či nové dôkazy majú charakter dôkazov s možnosťou vplyvu na výrok
rozhodnutia, je potrebné skúmať v súvislosti s konkrétnymi skutkovými zisteniami a právnymi závermi,
na ktorých je rozhodnutie založené. Z rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že sú založené výlučne
na tom, že živnostníci pre dané spoločnosti nepracovali. Ak teda finančné riaditeľstvo a žalovaný nemali
preukázané, či živnostníci pracovali pre žalobcu alebo pre M. B. potom nevylučujú, že títo mohli pracovať
aj pre dané spoločnosti. Záver, že nebol zistený dôvod pre obnovu konania je v rozpore so skutkovým
a právnym stavom.

Na tvrdenie Krajského súdu, že žalobca, ktorý bol prítomný pri vypočúvaní živnostníkov nevyužil svoje
právo klásť im otázky a ani ich nekonfrontoval uviedol, že neuplatnenie práva žalobcu klásť živnostníkom
otázky, nemôže ospravedlňovať postup správcu dane, že skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti neboli zistené čo najúplnejšie. Žalobca znášal dôkazné bremeno len k skutočnostiam,
ktoré sám tvrdil, mal teda preukázať len to, že stavebné práce vykonali spoločnosti  M.D.H.Real
s.r.o. a spoločnosť JATEX s.r.o. Žalobca nemal povinnosť preukazovať vykonanie stavebných prác
živnostníkmi pre tieto spoločnosti a nebol preto kompetentný k tomu, aby ich konfrontoval. Poukázal na
súvisiacu judikatúru NSS ČR, podľa ktorej cieľom obnovy konania je umožniť nové správne a spravodlivé
rozhodnutie vo veci, pokiaľ pri pôvodnom rozhodovaní neboli z určitých dôvodov objasnené všetky
skutkové okolnosti, prípadne proces trpel niektorými podstatnými vadami. Podľa jeho názoru, jediným
účastníkom konania, kto bol kompetentný ku konfrontovaní so živnostníkmi, bol M. B.. Správca dane mal
preto zabezpečiť jeho konfrontáciu s jednotlivými živnostníkmi. Z dôvodu závažných procesných vád
neboli pri pôvodnom rozhodovaní objasnené všetky skutkové okolnosti a v spojení s novými dôkazmi
bol naplnený cieľ obnovy konania.

Na základe uvedených dôvodov žiadal zmeniť napadnutý rozsudok Krajského súdu v
Bratislave č. k. 1S/39/2013-58 zo dňa 06.02.2014 a zrušiť rozhodnutie žalovaného č.



MF/25581/2012-71 zo dňa 13.12.2012 a rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
1020506/1/1176802/2012/5051-r zo dňa 21.09.2012.

III.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že prvostupňový súd rozhodol vecne správne
a napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom.

K tvrdeniu žalobcu, že svedeckými výpoveďami došlo k podstatnej zmene skutkového stavu a bol
naplnený dôvod obnovy konania podľa § 75 ods. 1 písm. b) daňového poriadku uviedol, že výpovede
uvedených svedkov potvrdili, že pracovníci, ktorých označil p. B. pracovali v areáli P., F. a M., svedkovia
však nevedeli povedať, pre koho označení pracovníci práce vykonávali. Zo spisového materiálu je
zrejmé, že správca dane nepoprel vykonanie prác v predmetných areáloch, avšak žalobca nevedel
preukázať vykonanie prác spoločnosťami M.D.H.Real s.r.o. a spoločnosť JATEX s.r.o., čo bolo pre
uplatnenie dane z pridanej hodnoty podstatné.

Žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty je zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti
prijatých zdaniteľných plnení ku svojim zdaniteľným obchodom a to nielen po formálnej stránke.
Formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu faktúrou je bez preukázania skutočného dodania
a použitia tovarov a služieb pre daňové účely nepostačujúce. Správca dane v daňovej kontrole aj v
odvolacom konaní vykonával rozsiahle zisťovanie a dokazovanie a všetky získané dôkazy hodnotil
podľa svojej úvahy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo pri
správe daní vyšlo najavo v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 daňového poriadku. Žalobcom označené
svedecké výpovede nepreukázali, že dôkazy, na základe ktorých bolo vydané rozhodnutie daňového
úradu sa ukázali ako nepravdivé a nebola splnená podmienka § 75 ods. 1 písm. b) daňového poriadku
pre povolenie obnovy konania.

Žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.),
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach
podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.) odvolanie prejednal
bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2
OSP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa ust. § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a
postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy
a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho
orgánu").

Podľa ust. § 250d ods. 1 O.s.p., žalovaný je povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje spisy
spolu so spismi orgánu prvého stupňa. Za nesplnenie tejto povinnosti mu súd môže uložiť pokutu do
výšky 1 640 eur, a to aj opakovane. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty je prípustné odvolanie. Odvolanie
voči rozhodnutiu o uložení pokuty vo veci konajúci súd predloží na rozhodnutie príslušnému odvolaciemu
súdu až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Pod pojmom "spisy žalovaného správneho orgánu" treba rozumieť úplný a originálny spisový materiál
správneho orgánu v danej veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí a riadne žurnalizovaný,
aby nevznikli pochybnosti o postupnosti jednotlivých procesných úkonov a o úplnosti spisu.



V prípade, že žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží
neúplný spis, alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať, či správny orgán postupoval
a rozhodol v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie
o začatí správneho konania, prípadnom doplnení návrhu na začatie správneho konania, o priebehu
dokazovania, označenie skutočností, ktoré správny orgán považoval za relevantné pre rozhodnutie vo
veci a ktoré nie a prečo, ako aj informácie o možnom zastúpení účastníkov správneho konania.

Za takej situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu
vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu odporcom
zodpovedá obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci. Preto je pri nepredložení
administratívneho spisu, pri predložení nekompletného administratívneho spisu alebo fotokópie
administratívneho spisu, rozhodnutie žalovaného správneho orgánu - odporcu - nepreskúmateľné a
prichádza do úvahy postup podľa ustanovenia § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
Z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu správneho orgánu súd zistil, že sa v
ňom nenachádzajú dôkazné prostriedky, výpovede svedkov spísané správcom dane, ktorými žalobca
preukazoval dôvody na obnovu konania podľa § 75 ods. 1 písm. b) daňového poriadku.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí č. MF/25581/2012-71 zo dňa 13.12.2012, ako aj Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č. 1020506/1/1176802/2012/5051-r zo dňa
21.09.2012, posudzovali výpovede žalobcom navrhnutých svedkov, vypočutých dňa 04.04.2012 na
pobočke Daňového úradu Trenčín v Novom Meste nad Váhom z hľadiska, či sú tieto spôsobilé preukázať
nepravdivosť dôkazných prostriedkov zabezpečených správcom dane pri výkone daňovej kontroly. V
odôvodnení svojich rozhodnutí popisovali obsah výpovedí svedkov M. B., D. P. a M. Y., ktoré z hľadiska
svojho obsahu k predchádzajúcim zisteniam daňových orgánov vyhodnotili.

Dôkazný prostriedok, výpovede svedkov D. P., M. B. a M. Y. sa však nenachádzajú v spisovom materiáli,
a nie je preto zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov prvostupňový súd vychádzal keď konštatoval,
že neboli splnené podmienky na obnovu konania podľa § 75 ods. 1 písm. b) daňového poriadku. Je
zrejmé, že vychádzal len z jednostranných tvrdení správnych orgánov prezentovaných v ich rozhodnutí
bez toho, aby preveril, či tieto tvrdenia vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu.

Podľa názoru odvolacieho súdu, rozhodnutie žalovaného správneho orgánu ako i prvostupňového súdu
je preto nepreskúmateľné.

Podľa článku 46 ods. 1 ústavy, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.

Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Súd má pri výkone súdnej moci v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O.s.p. právo a povinnosť preveriť
správnosť a úplnosť skutkových okolností tvrdených správnym orgánom, za týmto účelom požadovať
od neho všetky dôkazné prostriedky z ktorých pri vydaní rozhodnutia vychádzal.

V prieskumnom konaní súdny prieskum nemožno vykonať bez toho, aby správny súd vzhliadol čo i
len listinu - dôkaz,  tvoriaci dôvod začatia konania o obnove. Pri rozhodovaní nemôže vychádzať len
z tvrdení žalovaného správneho orgánu, ale je oprávnením a povinnosťou, verifikovať tvrdenia orgánu
verejnej správy, a to obzvlášť za situácie, ak dôkaz nie je vôbec súčasťou administratívneho spisu.

Iným výkladom a postupom by bola porušená zásada rovnosti zbraní účastníkov súdneho konania a
následne porušením práva na spravodlivý proces.

V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu zaobstarať si dôkazný prostriedok, z ktorého žalobca
odvodzoval splnenie podmienok na obnovu konania podľa § 75 ods. 1 písm. b) daňového poriadku a
ktorý daňové orgány vyhodnotili ako nespôsobilé vyvrátiť správnosť dôkazných prostriedkov v pôvodnom
daňovom konaní.



Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok krajského
súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.
mája 2011).
Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne prvostupňový súd aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.