Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1CoPr/3/2013 z 23. 9. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 23. septembra 2014, sp. zn. 1CoPr/3/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7712216981.1 Krajský súd Košice | 1CoPr/3/2013 | ECLI:SK:KSKE:2014:7712216981.1 | 2014-09-23 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Pracovné právo Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c158ad83-82a7-47aa-892d-a7ce966d8bcd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7712216981.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1CoPr/3/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712216981
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7712216981.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Dany
Ferkovej a JUDr. Ladislava Cakociho, v právnej veci žalobcu EURO-PERSONAL, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Ružinovská č. 42 proti žalovanému Ľ. Š.I., S. A. N. Č.. XX, zastúpenému Mgr. Marekom
Anďalom, bytom Trebišov, Košická č. 27, o zaplatenie 726,96 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 10.4.2013 č.k. 19CPr/3/2012-86 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 726,96 eura
s prísl. a nahradiť mu trovy konania v sume 43,50 eura, všetko do troch dní do právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu titulom peňažnej náhrady z
dôvodu nezotrvania žalovaného počas plynutia výpovednej doby.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že účastníci uzatvorili dňa XX.X.XXXX
pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalobca prijal žalovaného do pracovného pomeru na dobu neurčitú.
V článku V odsek 4 pracovnej zmluvy účastníci dohodli, že ak žalovaný nezotrvá počas plynutia
výpovednej doby u žalobcu, žalovaný zaplatí sankciu (peňažnú náhradu) v sume priemerného zárobku
za jeden mesiac, najneskôr však ku dňu skončenia jeho pracovného pomeru. Žalovaný písomným
podaním zo dňa XX.X.XXXX požiadal žalobcu o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu
XX.X.XXXX z rodinných dôvodov - pre chorobu jeho rodičov. Zároveň v žiadosti bolo uvedené, že
v prípade neakceptovania jeho žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou, treba považovať
jeho podanie za výpoveď podľa § 61 Zákonníka práce. Žalobca listom zo dňa XX.X.XXXX, ktorý bol
žalovanému doručený dňa XX.X.XXXX žalovanému oznámil, že jeho žiadosť o skončenie pracovného
pomeru dohodou neakceptuje a jeho podanie eviduje ako výpoveď podľa § 61 Zákonníka práce. V liste
ho upozornil na článok V ods. 4 pracovnej zmluvy. Následne žalobca písomným podaním doručeným
žalovanému XX.X,XXXX okamžite skončil pracovný pomer so žalovaným z dôvodu jeho nenastúpenia
do práce počnúc dňom XX.X.XXXX.

Na základe uvedeného zistenia po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že
nárok žalobcu je dôvodný. Súd bol toho názoru, že žalovaný vypovedal pracovný pomer a nezotrval
v pracovnom pomere počas plynutia výpovednej doby, a teda závažným spôsobom porušil pracovnú



disciplíny. Z výpovede žalovaného mal za preukázané, že tlačivo - žiadosť o skončení pracovného
pomeru dohodou vyplnil sám, to znamená, že musel čítať text žiadosti. Celý text žiadosti je prehľadný
a žalovaný pri jeho vypĺňaní musel postupovať systematicky, preto je nepravdepodobné, aby prehliadol
časť o výpovedi z pracovného pomeru. Je zjavné, že žalovaný chcel pracovný pomer ukončiť a
nemal teda iné možnosti, ako dohodu alebo výpoveď. Žalovaný mal vedomosť o tom, že žalobca
neakceptoval jeho návrh na dohodu o ukončení pracovného pomeru, pretože toto stanovisko vyjadril
vo svojom liste, ktorý mu bol doručený dňa XX.X.XXXX. Mal vedomosť teda o tom, že za nezotrvanie
v pracovnom pomere počas plynutia výpovednej doby mu hrozí sankcia. Súd preto vychádzal z toho,
že žiadosť žalovaného zo dňa XX.X.XXXX je výpoveď z pracovného pomeru a výpovedná doba začala
plynúť X.X.XXXX a skončila XX.X.XXXX. Od XX.X.XXXX žalovaný bezdôvodne nenastúpil do práce,
a preto mal žalobca právo ukončiť s ním pracovný pomer okamžite. Pokiaľ ide o dvojité doručenie
okamžitého ukončenia pracovného pomeru žalovanému, táto okolnosť podľa názoru súdu nemá vplyv
na rozhodnutie vo veci. Žalobca vysvetlil, že okamžité skončenie pracovného pomeru z XX.X.XXXX
nepatrilo žalovanému a jednak by nemalo vplyv na plynutie výpovednej doby. Súd bol preto toho názoru,
že v konaní bolo preukázané, že žalovaný počas plynutia výpovednej lehoty závažným spôsobom porušil
pracovnú disciplínu, pretože bezdôvodne nenastúpil do práce a počas plynutia výpovednej doby s ním
bol okamžite skončený pracovný pomer dňa XX.X.XXXX. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v omeškaní
s plnením peňažného záväzku, zaviazal súd zaplatiť z dlžnej sumy aj úrok z omeškania vo výške 8,75%
od 6.10.2012 do zaplatenia.

Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie. Žalovaný vidí pochybenie zo strany súdu
vo vzťahu k posúdeniu jeho konania, teda, že mal podať platnú výpoveď žalobcovi ako svojmu
zamestnávateľovi. Listina zo dňa XX.X.XXXX nie je jeho výpoveďou, na základe ktorej mienil ukončiť
pracovnoprávny vzťah. Táto listina je návrhom na ukončenie pracovného pomeru dohodou, nakoľko
len v tomto prejavil svoju vôľu ukončiť pracovný pomer ku dňu XX.X.XXXX. Uvedenú listinu len
vyplnil, nie spísal, pretože išlo o formulár spracovaný a predložený žalobcom, čo jednoznačne
preukazuje, že mienil ukončiť pracovný pomer dohodou z jasne definovaných dôvodov. Táto listina
nepreukazuje jeho skutočnú vôľu, daný moment ukončiť pracovný pomer výpoveďou. Listina je návrh
na uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru dohodou, nie je možné, aby zároveň to bol
aj prejav vôle žalovaného skončiť pracovný pomer výpoveďou. Podľa jeho názoru nemožno v jeden
moment uskutočniť dva úkony a jeden ako výpoveď - teda jednostranný právny úkon viazať na splnenie
podmienky, teda ak sa nenaplní prvý dôvod - teda uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru.
Táto listina je ako výpoveď z jeho strany neplatná, teda podanie výpovede z jeho strany je neplatné
a prieči sa to jednak platnej právnej úprave a rovnako tak aj okolnostiam, za ktorých mienil skončiť
pracovný pomer dňa XX.X. XXXX. Ďalej uviedol, že v prípade, ak by došlo k súhlasnému potvrdeniu z
jeho strany, že obsahu listiny úplne porozumel, takýto úkon by bol neplatný a to z dôvodu, že nemožno
viazať výpoveď ako jednostranný právny úkon na splnenie podmienky. Stanovenie podmienky, ktorá
nie je na vôli zamestnanca, teda podmienky, ktorá sa má splniť a splnenie zamestnanec nemôže ani
ovplyvniť, je skutočnosťou, ktorá robí výpoveď neplatnou. Ďalej poukázal na to, že súd prvého stupňa
sa nevysporiadal s jeho argumentáciou, že okolnosti, za ktorých mienil skončiť pracovný pomer ku dňu
XX.X.XXXX, že bolo v tom čase zrejmé, že mieni skončiť pracovný pomer ku dňu XX.X. s tým, že
sú tu také dôvody, že bolo zrejmé, že nezotrvá v pracovnom vzťahu a nemieni podať výpoveď. Bol
toho názoru, že formulovanie výpovede v listine zo dňa XX.X.XXXX je neplatným právnym úkonom,
aj keď či už prehliadol alebo neprehliadol túto vetu, alebo jej prikladal malý význam, z toho vyplýva,
že za daných okolností slobodne a vážne nemienil ukončiť pracovný pomer výpoveďou. Dostatočný
záver súdu videl v tom, že dvojité skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením nemá vplyv na
rozhodnutie o veci. Práve listina zo dňa XX.X.XXXX a okamžité skončenie pracovného pomeru je dôvod
na skončenie pracovného pomeru okamžite, mala vplyv na chovanie žalovaného a jeho následný postoj
k danej problematike. Žalovaný odôvodňoval nesprávny postup súdu aj tým, že súd prvého stupňa sa
nevyporiadal vo svojom rozhodnutí s jeho argumentáciou, ktorú predniesol na pojednávaniach.



Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový
stav, správne vyhodnotil dôkazy a vec správne právne posúdil.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci,
ak dospel k záveru, že žalovaný vypovedal pracovný pomer žalobcovi, ktorý nezotrval počas plynutia
výpovednej doby u žalobcu a ten aj správne právne posúdil, ak návrhu žalobcu na peňažné plnenie
vyhovel. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací
súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu
sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z
názoru, že jeho jednostranný právny úkon adresovaný žalobcovi zo dňa XX.X.XXXX označený ako
„skončenie pracovného pomeru“ nemožno považovať za výpoveď.

Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení
pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u
zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume priemerného mesačného
zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej
zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranným právnym úkonom, ktorým na základe
zhodného prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dochádza ku skončeniu pracovného pomeru
k určitému dňu. Návrh na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru, aj keď je neodvolateľný,
zaniká dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi.

Výpoveď na rozdiel od dohody o skončení pracovného pomeru je jednostranný adresovaný prejav vôle
skončiť pracovný pomer bez ohľadu na vôľu druhého účastníka. Prejav vôle vo výpovedi musí byť
výslovný, nesmie byť konkludentný. Výpoveď viazaná na podmienky je neplatná. Ide o jednostranný
adresovaný prejav vôle skončiť pracovný pomer bez ohľadu na vôľu druhého účastníka pracovného
pomeru. Výpoveď musí spĺňať určité náležitosti, a to musí mať písomnú formu a musí sa doručiť druhému
účastníkovi. Ide o hmotnoprávne podmienky výpovede a ich nesplnenie zákon spája so sankciou
neplatnosti tohto právneho úkonu.

V prejednávanej veci je nesporné, že žalovaný písomným podaním zo dňa 19.7.2012 navrhol žalobcovi
uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru. Z návrhu je zrejmé, že v prípade neakceptovania
jeho žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou má žalobca považovať jeho podanie za výpoveď
podľa § 61 Zákonníka práce. Žalobca písomne oznámil žalovanému, že jeho návrh na uzavretie dohody
o skončení pracovného pomeru neakceptuje, čím došlo k zániku návrhu na uzavretie dohody o skončení
pracovného pomeru.



V tejto súvislosti bez právneho významu je tvrdenie žalovaného, že listina zo dňa XX.X.XXXX, ktorou
navrhol skončenie pracovného pomeru dohodou a pre prípad jej neakceptovania výpoveďou je listina
formulárovo spracovaná žalobcom a teda, že ide o formulár vzhľadom na to, že k uzatvoreniu zmluvy
možno použiť i zmluvné formuláre a v takom prípade sú údaje pretisknuté i údaje zmluvných strán do
formulára doplnené právne rovnocenné. Napokon aj samotnú pracovnú zmluvu, ktorú účastníci uzatvorili
dňa 20.2.2012 a v ktorej v článku 5 dohodli sankciu pre zamestnanca je treba považovať za formulárovú,
avšak uvedená skutočnosť nie je významná vzhľadom na to, že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu.

Rozviazanie pracovného pomeru viacerými (súčasne alebo postupne) spôsobmi Zákonník práce
nevylučuje ani nezakazuje. Podmienkou je, že jednotlivé úkony treba posúdiť samostatne. Správne
preto postupoval súd prvého stupňa, ak písomné podanie žalovaného zo dňa XX.X.XXXX považoval
za výpoveď z pracovného pomeru. Aj odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že
uvedená výpoveď zo strany žalovaného spĺňala hmotnoprávne predpoklady, nakoľko mala písomnú
formu a bola doručená druhému účastníkovi - žalobcovi.

Nemožno súhlasiť ani s názorom žalovaného, že výpoveď je viazaná na podmienku, a teda, že takto
formulovaná výpoveď je neplatná, nakoľko jej účinky ako jednostranného prejavu vôle sú podmienené
inou skutočnosťou nezávisle od jeho vôle.

Možno súhlasiť s odvolateľom v tom, že platnosť výpovede nemožno viazať na splnené podmienky,
avšak v danom prípade výpoveď daná žalovaným listom zo dňa XX.X.XXXX nie je podmienená, lebo
za takéto podmienenie výpovede nemožno považovať skutočnosť, ak žalobca ako zamestnávateľ
odmietol návrh žalovaného na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru. Je tomu tak preto,
že rozviazanie pracovného pomeru, ako bolo uvedené viacerými (súčasne alebo postupne) spôsobmi
Zákonník práce nevylučuje ani nezakazuje. Je však potrebné jednotlivé úkony posúdiť samostatne. V
danom prípade z písomného podania žalovaného zo dňa XX.X.XXXX je zrejmé, že tento jednoznačne
chcel ukončiť pracovný pomer a to buď dohodou a v prípade neakceptovania návrhu výpoveďou
podľa § 61 Zákonníka práce. Neakceptovanie návrhu žalovaného na skončenie pracovného pomeru
dohodou nie je takou právnou skutočnosťou, ktorá by bola nezávislá od vôle účastníkov. O podmienke,
ktorá by spôsobila neplatnosť výpovede by bolo možné uvažovať len za predpokladu, ak by žalovaný
vypovedanie pracovného pomeru podmieňoval takou právnou skutočnosťou, ktorá by bola nezávislá od
vôle účastníkov. V danej veci sa však o takýto prípad nejedná, pretože akceptovanie návrhu žalovaného
na ukončenie pracovného pomeru dohodou záviselo od vôle účastníka tohto pracovnoprávneho vzťahu
- žalobcu.

Za dôvodné nemožno považovať odvolanie žalovaného ani v časti, v ktorej namieta, že sa súd
nevysporiadal s jeho argumentáciou a právnymi závermi prednesenými v konaní. Súd prvého stupňa
náležite odôvodnil rozhodnutie a v rozhodnutí sa náležite vyporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami
potrebnými pre posúdenie nároku žalobcu ako ohľadom zistenia skutkového stavu - doručenia
výpovede, plynutia výpovednej lehoty a porušenia povinnosti žalovaného zotrvať počas výpovednej
doby u žalobcu. Nebolo potrebné sa preto v dôvodoch rozhodnutia súdu prvého stupňa vyporiadavať so
všetkými tvrdeniami žalovaného, ktoré neboli potrebné pre rozhodnutie vo veci samej.

Je teda nesporné, že žalovaný vypovedal pracovný pomer u žalobcu a následne nezotrval počas
výpovednej lehoty v pracovnom pomere, aj keď so žalobcom v článku 5 odsek 4 pracovnej zmluvy
dojednal pre porušenie tejto povinnosti sankciu vo výške priemerného zárobku za jeden mesiac.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovaným uvádzané odvolacie dôvody, preto
odvolací súd postupom podľa § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalobca,



ktorému však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli a žalovaný v odvolacom konaní úspech
nemal, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.