{"guid": "38303e49-7ab0-4737-9082-7ba7939a46e7:72c4266c-95e9-4742-b635-61fd77ddd598", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5914205282.1", "spisova_znacka": "5CoP/24/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5CoP/24/2015 z 27. 7. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 27. júla 2015, sp. zn. 5CoP/24/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5914205282.1", "identifikacne_cislo": "5914205282", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Elena Kúšová", "sudca_id": 165, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-kusova-165", "datum_vydania": "2015-07-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/72c4266c-95e9-4742-b635-61fd77ddd598", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5914205282.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5914205282.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5914205282.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/24/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5914205282
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5914205282.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a
členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v konaní o návrhu navrhovateľa:
Ing. E. T., PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. T. XXXX/X, S., adresa na doručovanie písomností R. X X/
A, P., v odvolacom konaní zast. právnym zástupcom Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Košice, Zoborská 13, na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony I. T., nar. XX.X.XXXX, bytom A. T. XXXX/X, S., zast. opatrovníkom Mesto Ružomberok,
za účasti Okresnej prokuratúry Ružomberok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
v Ružomberku zo dňa 15.1.2015 č.k. 3Ps/5/2014-141, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu    p o t  v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov    n e m á     p r á v o     na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Ružomberku rozhodol rozsudkom tak, že zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu,
ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd pozbavil I. T. spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu
a ustanovil jej za opatrovníka jeho osobu alebo aby jej spôsobilosť na právne úkony obmedzil tak, že
nie je spôsobilá vystupovať v konaní pred štátnymi orgánmi, nakladať s majetkom, ktorého hodnota
prevyšuje sumu 50,- eur a preberať dôchodok a ustanovil do funkcie opatrovníka I. T. jeho osobu.
Navrhovateľ uviedol, že I. T. je jeho matka, má cca 2 roky zhoršený duševný stav, má potrebu vyhľadávať
cez internet v cudzine chlapov, ktorý ju budú milovať a starať sa o ňu, podvodníci jej sľúbia všetko z
hľadiska citov a zdôraznia, že sú v rodinnej finančnej tiesni a musí im mama finančne pomôcť, aby
si dali veci do poriadku a mohli po ňu prísť a zobrať ju bývať k nim. Matka koná neracionálne, bez
skutočného poznania obsahu a významu svojho správania a právnych úkonov, podlieha manipulácii
tretích osôb zo zahraničia prostredníctvom telefónu a internetu, ubližuje nielen sebe, ale i rodine na
pokyn alebo žiadosť týchto tretích osôb, ktorých identitu mu a rodine zatajuje. Opakovane poukázala
tretím osobám značné množstvo svojich vlastných peňazí, zobrala pôžičky z nebankoviek, ktoré musel
splácať a jemu v nedávnej dobe odcudzila rodinnú finančnú hotovosť vo výške 115.000,- eur,  rodina a
jeho celoživotné úspory, ktoré si pripravil na financovanie jeho podnikateľského zámeru a tiež ich poslala
týmto osobám. Matka si neuvedomuje čo urobila, neprejavuje nad tým žiadnu emóciu, nie to ľútosť. V
minulosti bola psychiatricky a psychologicky liečená u psychologičky v Ružomberku, v priebehu minulých
dvoch rokov sa pokúsila o samovraždu predávkovaním liekov na spanie, v čom jej zabránil. Odborná
lekárka jej matky, psychiatrička konštatovala, že matka by nemala byť sama a potrebovala by vzhľadom
na svoj psychický stav nepretržitý celodenný dohľad a hospitalizáciu resp. umiestnenie v príslušnom
zdravotníckom zariadení. Navrhovateľov uviedol, že má dôvodné  obavy o matku, o jej zdravie a život,
najmä, aby si v dôsledku svojho duševného stavu neublížila. Návrh podáva tiež z dôvodu ochrany matky
pred jej manipuláciou a využívaním tretími osobami za účelom získavania finančných prostriedkov,



keďže matka už nevníma správne hodnotu vecí ani peňazí. Na základe správania matky a na základe
vyjadrení lekárok matky si myslí, že matka trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná, a preto
nie je čiastočne alebo vôbec schopná robiť správne úkony, chápať ich význam, ovládať svoje konanie,
posudzovať následky svojho konania a neobstarávať si veci dennej potreby. Je v záujme mojej matky,
ako aj osôb prichádzajúcich s ňou do styku na tom, aby súd na základe vykonaného dokazovania v
závislosti od rozsahu duševnej poruchy matku pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo spôsobilosť
na právne úkony jej obmedzil. Pre prípad pozbavenia resp. obmedzenia spôsobilosti na právne úkony
a s prihliadnutím ku skutočnosti, že jeho súrodenci sa dlhodobo zdržujú v zahraničí a o matku sa stará
v podstate iba on, navrhol súdu, aby za opatrovníka matke súd ustanovil jeho osobu a zároveň, aby mu
vo výroku ustanovil rozsah opatrovníckych práv a povinností.

Prvostupňový súd v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku ďalej veľmi podrobne popísal dôkazy,
ktoré v rámci konania vykonal, vrátane obsahu listinných dôkazov, lekárskych vyjadrení a dokumentov
a obsahu súdneho znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou MUDr. Elenou Poloncovou, znalcom
z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria, ktorá bola v konaní súdom aj vypočutá. V súvislosti s
právnym posúdením veci na základe vykonaného dokazovania okresný súd v rozsudku ďalej citoval ust.
§ 8 ods. 1, § 10 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v platnom znení a ďalej § 187 ods. 3, § 191 ods. 1 a
v súvislosti s rozhodnutím o náhrade trov konania aj § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, aplikujúc citované zákonné ustanovenia, svoj právny
záver (a teda zamietnutie návrhu v celom rozsahu) prvostupňový súd odôvodnil tým, že súd nemal
preukázanú existenciu duševnej poruchy, ktorá nie je len prechodná u I. T.. V tomto konaní vypracovala
znalkyňa MUDr. Elena Poloncová znalecký posudok z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, taktiež
k zdravotnému stavu I. T. súd túto znalkyňu vypočul na pojednávaní. Z týchto dôkazov nepochybne
vyplynulo, že I. T. netrpí duševnou poruchou v pravom slova zmysle, jedná sa u nej o nelátkovú závislosť -
závislosť na virtuálnych internetových sociálnych vzťahoch a zmiešanú poruchu osobnosti. Pre duševnú
poruchu, t.j. nelátkovú závislosť - závislosť na virtuálnych internetových vzťahoch nebola doposiaľ
liečená. Ide o duševnú poruchu, ktorá je síce dlhodobého charakteru, ale nie trvalá. V prípade, že by
absolvovala ústavné liečenie v špecializovanom zariadení na liečbu závislostí a dodržiavala liečebné
opatrenia, je predpoklad, že by mohlo u nej dôjsť aj k zmene náhľadu na problematiku a následnej zmene
správania. Táto závislosť nespĺňa kritériá trvalej duševnej poruchy, ktorá je podmienkou pre obmedzenie
a pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. V prípade absolvovania liečby bude potrebné prehodnotiť
zdravotný stav menovanej s posúdením spôsobilosti na právne úkony. Vzhľadom na uvedené súd
konštatuje, že nie je splnený základný zákonný predpoklad pre pozbavenie I. T. spôsobilosti na právne
úkony s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V danej veci súd
realizoval v konaní výsluch I. T., taktiež boli I. T. doručované súdom rozhodnutia, a to s poukazom na
odporučenie znalkyne v jej znaleckom posudku. I. T. vyjadrila nesúhlas s návrhom, ďalej sa vyjadrila,
že nie je si vedomá závislosti na virtuálnych internetových sociálnych vzťahoch, odmietla liečbu svojej
nelátkovej závislosti - závislosti na virtuálnych internetových sociálnych vzťahoch. V rámci svojho
výsluchu tiež sa vyjadrila ku všetkým skutočnostiam uvádzaným navrhovateľom v návrhu na začatie
konania, resp. v rámci jeho výsluchu na pojednávaní. Predovšetkým jednalo sa o finančné otázky jej
života, a to otázky preberania pôžičiek resp. úverov od bánk, nebankových inštitúcií resp. fyzických osôb,
ďalej skutok, pre ktorý je obvinená zo spáchania trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm.
a) Trestného zákona - odcudzenia sumy 120.000,- eur navrhovateľovi (táto trestná vec doposiaľ nie je
právoplatne skončená), ako aj skutočnosť nakladania s týmito peniazmi (podľa vlastného vyjadrenia I. T.
tieto peniaze odovzdala mužovi, s ktorým sa zoznámila a ktorý mal problémy, keď chcela mu pomôcť s
tým, že prisľúbil jej, že jej všetko vráti), zároveň odporkyňa podrobne súdu popísala v akých finančných
pomeroch aktuálne žije, resp. akú má predstavu riešenie svojej životnej situácie a v neposlednom
rade uviedla ako v tejto jej životnej situácii reagujú jej deti. Súd poznamenáva, že v súčasnosti v
prípadoch  pozbavovania spôsobilosti na právne úkony osôb s duševným postihnutím vystupuje do
popredia otázka zachovania dôstojnosti každého ľudského života vrátane slobody rozhodovania, a preto
aj tento aspekt je potrebné brať do úvahy pri takom vážnom zásahu do spôsobilosti osoby na právne
úkony. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR ak všeobecné súdy rozhodujú o spôsobilosti osoby
na právne úkony, musia k pozbaveniu pristúpiť iba v extrémnych prípadoch, pretože ide o poslednú
možnosť. Okrem znaleckého dokazovania by mali súdy podľa názoru Ústavného súdu SR vychádzať
najmä z výsluchu dotknutej osoby, zároveň sa zaoberať posúdením jeho rozmanitých sociálnych a
právnych vzťahov a samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná



na zbavenie spôsobilosti na právne úkony, nestačí. V tomto prípade súd ani nezistil duševnú poruchu,
ktorá nie je len prechodná, teda nie je splnený ani len základný predpoklad pre rozhodnutie o pozbavení,
resp. obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Z výsluchu I. T. vyplynulo, že vstupuje do rôznych
sociálnych a právnych vzťahov (zoznamuje sa s ľuďmi, uzatvára zmluvy o úveroch, o pôžičkách,
komunikuje s bankami resp. nebankovými inštitúciami ohľadom splácania týchto úverov, pôžičiek, rieši
tieto svoje dlhy s rodinou, rieši finančné otázky spojené s bývaním - elektrika, má záujem pracovať a
dosahovať príjem zo zamestnania, je poberateľkou starobného dôchodku, ... ). Množstvo a rozmanitosť
týchto sociálnych a právnych vzťahov, v ktorých je I. T. účastníčkou, nenasvedčuje, že nie je vôbec
schopná robiť právne úkony resp. je schopná robiť len niektoré právne úkony. Súd však v rámci tohto
konania o pozbavenie svojprávnosti neskúma, neposudzuje, ani nehodnotí kvalitu rozhodovania sa
I. T. v rámci týchto sociálnych a právnych vzťahov, to je čiastočne predmetom rozhodovania napr.
aktuálne v trestnom konaní. Súd pripúšťa, že konanie I. T., môže priniesť jej samej, ako aj celej jej
rodine nepríjemné, ba až značne ťaživé situácie, ktoré sa javia neriešiteľné, nakoľko menovaná odmieta
liečbu svojej nelátkovej závislosti, čo zrejme viedlo navrhovateľa k podaniu tohto návrhu. V žiadnom
prípade však toto konanie súdu a rozhodnutie o pozbavení resp. obmedzení spôsobilosti na právne
úkony nemôže byť prostriedkom pre umiestnenie I. T. v liečebnom ústave. Takisto samotná skutočnosť,
že menovaná s mesačným príjmom cca 200,- eur preberá úvery v bankách vo výške cca 30.000,- eur
s úrokom 35 % ročne sama o sebe na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. Je potrebné
na plnenie zákonných predpokladov v zmysle § 10 Občianskeho zákonníka zároveň rešpektovanie
dôstojnosti človeka, slobody jeho rozhodovania. Z tohto dôvodu súd sa s argumentáciu navrhovateľa
nestotožnil. Pokiaľ navrhovateľ navrhol vykonať dôkaz, a to vypracovať doplnenie znaleckého posudku
znalkyne MUDr. Eleny Poloncovej v rozsahu aspektov uvedených v stanovisku Doc. PhDr. E. G., PhD.,
súd tento návrh na vykonanie dôkazu zamietol, nakoľko tento návrh na vykonanie dôkazu bol všeobecný,
nevychádzal z konkrétneho údaju týkajúceho sa zdravotného stavu I. T., a teda doplnenie znaleckého
dokazovania o neurologické vyšetrenie so zameraním na kvalitu fungovania kôry mozgovej, vyšetrenie
klinickým psychológom na organicitu susp.organickú deterioráciu psychickej činnosti, psychologickú
kvantifikáciu funkčnej deteriorácie psychickej činnosti u v.s.predisponovanej osobnosti a napokon hlbšiu
psychologickú analýzu osobnosti posudzovanej so zreteľom na anamnestické údaje v širšom časovom
pláne, a to všetko bez konkrétneho poukazu na zistené informácie o zdravotnom stave I. T. resp. bez
akéhokoľvek súvisu s odbornými zisteniami znalkyne MUDr. Eleny Poloncovej, resp. bez predloženia
iného listinného dôkazu týkajúceho sa zdravotného stavu I. T., je nedôvodné a nadbytočné, preto súd
tento návrh na vykonanie dôkazu zamietol. Okrem toho súd sa oboznámil aj so znaleckým posudkom vo
veci vyšetrenia duševného stavu obvinenej I. T. v trestnom konaní - vyšetrovanie na ORPZ Ružomberok,
odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-229-VIS-RK-2014, ktorý nie je v rozpore so znaleckým posudkom
MUDr. Stanislava Kollára a MUDr. Dagmar Štrocholcovej, obaja znalci z odboru zdravotníctvo, odvetvie
psychiatria a MUDr. Eleny Poloncovej, zároveň z tohto posudku nevyplývajú žiadne také údaje týkajúce
sa zdravotného stavu I. T., na základe ktorých by bolo potrebné nariaďovať doplnenie znaleckého
dokazovania. Preto okresný súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol s poukazom
na ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom
právneho zástupcu, ktorého si zvolil v odvolacom konaní, pričom v podrobne odôvodnenom odvolaní
okrem iného uvádzal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu preto vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. K odvolaniu doložil odborné vyjadrenie k znaleckému posudku
MUDr. Eleny Poloncovej, iktoré vypracovala na žiadosť navrhovateľa znalecká organizácia Centrum
duševného zdravia, s.r.o., so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, MUDr. Svetozárom Drobom a MUDr.
Jurajom Lexmannom a tiež znalecký posudok č. 9/2015, ktorý vypracoval taktiež na žiadosť navrhovateľa
Ústav pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii s.r.o., so sídlom v Nových Zámkoch, podpísaný
dňa 9.3.2015 znalcami a konateľmi ústavu MUDr. Ivanom André, PhD. a MUDr. Ľubomírou Izákovou,
PhD. Odvolateľ navrhoval doplniť dokazovanie aj výsluchom uvedených znalcov a v závere svojho
odvolania uviedol: „Máme za to, že aj vyššie uvedené závery v znaleckom posudku č. 09/2015 sú
plne použiteľné pre potreby tohto súdneho konania. V tomto smere poukazujeme aj na to, že boli
vypracované dve samostatné kontrolné posúdenia znaleckého posudku č. 53/2014, nezávisle od seba,
ktoré konštatovali, že I. T. trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná. Z vyššie uvedených
dôvodov sme toho názoru, že sú splnené hmotnoprávne podmienky na to, aby I. T. bola pozbavená
spôsobilosti na právne úkony, resp. aby jej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená. Domnievame
sa, že na základe vyššie uvedených záverov nie je možné zároveň zotrvať na záveroch uvedených



v znaleckom posudku č. 53/2014, ktoré boli východiskom pre vydanie rozsudku. Z vyššie uvedeného
dôvodu zároveň máme za to, že nie je možné prihliadať ani na závery ustanoveného opatrovníka I. T. a na
závery prokurátorky Okresnej prokuratúry v Ružomberku - JUDr. Jany Púčekovej, prednesené v tomto
súdnom konaní, vzhľadom na to, že tieto závery vychádzali výlučne zo záverov uvedených v znaleckom
posudku č. 53/2014. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a priložené dôkazy sme toho
názoru, že vyššie uvedený rozsudok je v časti I. výroku nesprávny a nezákonný. Máme za to, že dôkazy
predložené navrhovateľom v konaní pred prvostupňovým súdom v spojení s tvrdeniami a dôkazmi
uvedenými vyššie v tomto odvolaní dostatočne preukazujú splnenie hmotnoprávnych podmienok, ktoré
upravujú pozbavenie, resp. obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Z vyššie uvedených dôvodov
navrhujeme, aby príslušný súd zmenil I. výrok rozsudku Okresného súdu Ružomberok zo dňa 15.1.2015
sp.zn. 3Ps/5/2014, a to tak, že návrhu navrhovateľa vyhovie (t.j. pozbaví I. T., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom A. T. XXXX/X, S., spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu a zároveň ustanoví I. T. za
opatrovníka navrhovateľa, t.j. Ing. E. T., PhD.) alebo v prípade, keď bude mať za to, že I. T. je schopná
robiť len niektoré právne úkony, rozhodol, že I. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. T. XXXX/X, S., nie je
oprávnená vystupovať v konaní pred štátnymi orgánmi, nakladať s majetkom, ktorého hodnota prevyšuje
sumu 50,- eur a preberať dôchodok a zároveň jej v týchto veciach ustanoví za opatrovníka navrhovateľa,
t.j. Ing. E. T., PhD).“

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrili súdom ustanovený procesný opatrovník - Mesto
Ružomberok, ako i Okresná prokuratúra v Ružomberku (vstup prokurátora do konania) v rámci
prvostupňového konania. Obaja navrhovali rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny,
zotrvali na svojich prednesoch a vyjadreniach v rámci prvostupňového konania a to aj potom, ako sa
oboznámili s celým obsahom odvolania podaného navrhovateľom.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací prejednal vec v odvolacom konaní v dôsledku odvolania podaného
navrhovateľom podľa § 212 a nasl. O.s.p. a po oboznámení sa s celým obsahom spisu rozhodol
postupom v súlade s ust. § 156 ods. 3 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania a
rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu, a preto
v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti odôvodnenia
rozsudku Okresného súdu v Ružomberku. Odvolací súd len dodáva, že pokiaľ navrhovateľ (odvolateľ)
pripojil k podanému odvolaniu odborné vyjadrenie Centra duševného zdravia s.r.o. a znalecký posudok
Ústavu pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii s.r.o., nejde o súdny znalecký posudok,
resp. súdom vyžiadané odborné vyjadrenie znalcov, ale tieto boli vypracované na základe súkromnej
žiadosti navrhovateľa. Nemožno preto tieto listiny považovať v žiadnom prípade za kontrolné znalecké
dokazovanie k znaleckému posudku súdom ustanovenej znalkyne MUDr. Eleny Poloncovej. Odvolací
súd sa však samozrejme aj s týmito navrhovateľom doloženými listinami podrobne oboznámil a v
spojitosti so všetkými dôkazmi vykonanými v rámci prvostupňového konania nie je možné konštatovať,
že by I. T., nar. XX.X.XXXX, trpela ako fyzická osoba takou duševnou poruchou, ktorá nie je len
prechodná, a teda nebolo naplnené ust. § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aby ju súdy mohli pozbaviť
spôsobilosti na právne úkony alebo jej túto spôsobilosť výrazne obmedziť podľa § 10 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Samotná skutočnosť, že sa fyzická osoba vo všeobecnosti správa zvláštne, nevhodne,
prípadne amorálne alebo sa dopusti aj činnosti, ktorá je v rozpore so zákonom, ešte sama o sebe
nestačí, aby mohol súd tak radikálne zasiahnuť do jedného z najzákladnejších práv fyzických osôb (aj
podľa Listiny základných práv a slobôd), akým je právo spôsobilosti na právne úkony. Ide o jedno z
najzákladnejších ľudských práv človeka.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s § 146 ods. 1 písm.
a) O.s.p.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Ps/5/2014", "guid": "8e453d62-a4ac-4530-8f59-8a6f3ec51bbc:c20f227a-a823-4af5-9315-8b767c042d97", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "3207bfbe-f463-481e-86c1-9a090e4077e2:19c6a578-6f2e-4f8c-85e1-6ec0e9679b8c", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Ps/5/2014", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. 3Ps/5/2014 z 10. 7. 2014", "sud": "Okresný súd Senica", "datum_vydania": "2014-07-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3207bfbe-f463-481e-86c1-9a090e4077e2:19c6a578-6f2e-4f8c-85e1-6ec0e9679b8c"}], "citovane_v": []}