{"guid": "38303a42-50d6-4e0a-bf75-1b1b67811eb2:42a45e40-8963-45dc-a4d2-70bb3490cca1", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7214212442.1", "spisova_znacka": "7CoP/34/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/34/2015 z 27. 5. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 27. mája 2015, sp. zn. 7CoP/34/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7214212442.1", "identifikacne_cislo": "7214212442", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2015-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/42a45e40-8963-45dc-a4d2-70bb3490cca1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7214212442.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7214212442.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7214212442.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/34/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214212442
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7214212442.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
Z. T. nar. XX.X.XXXX a T. T. nar. X.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov MUDr. T. T., PhD. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v W. na T.O. ul. č.
XX zastúpenej JUDr. Alenou Rudohradskou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach
na Moldavskej ul. č. 8 a H. T. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v W. na X. ul. č. X zastúpeného JUDr. Jánom
Jaššom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Bernolákovej ul. č. 8 v konaní o
zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 19.12.2014 č.k. 23P
120/2014-324 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre maloleté deti naposledy určené
rozsudkom Okresného súdu Košice II z 4.8.2008 sp.zn. 45C 25/2008 od 9.5.2014 do budúcna pre mal.
Z. zo 6.000 Sk na 350 € mesačne a pre mal. T. z 6.000 Sk na 300 € mesačne, ktoré výživné je povinný
platiť matke maloletých detí vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred. Dlžné výživné od otca za
obdobie od 9.5.2014 do 31.12.2014 pre mal. Z. vo výške 981,30 € a pre mal. T. vo výške 757,20 €
zaviazal otca zaplatiť matke maloletých detí do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.c/ a d/
O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď na strane 13 odsek 1 dospel k jednoznačnému záveru, že u
neho došlo k podstatnému nárastu jeho priemerného mesačného čistého príjmu v porovnaní s časom
ostatnej úpravy výživného v priemere o 550 € po porovnaní ním tvrdeného príjmu v čase ostatnej úpravy
výživného, keď firma v jeho vlastníctve CFT s.r.o. vykazovala v čase ostatnej úpravy výživného stratu
a v roku 2013 vykázala priemerný mesačný čistý príjem 1.701 €. Súd v rozsudku na strane 5 odsek
5 z predložených daňových priznaní CFT s.r.o. vyvodil, že spoločnosť od roku 2008 až do roku 2012
mala vykazovanú každoročnú stratu. V roku 2013 mala zisk a uhradila daň 76,20 €. Domnieva sa, že
tento jednoznačný záver súdu prvého stupňa je zmätočný a nevykonateľný. Namieta, že súd neurčil
a nerozdelil, čo je mesačný príjem jeho ako otca detí a spoločnosti CFT s.r.o.. Súd mal preukázané,
že jeho mesačný príjem v roku 2013 bol 303,90 € a za prvých 10 kalendárnych mesiacov roka 2014
376,70 € mesačne. Priemerný mesačný čistý príjem CFT s.r.o. ako právnickej osoby je nedefinovateľná
kategória, nakoľko Zákon o dani z príjmov jednoznačne definuje, čo sú príjmy a výdavky právnickej
osoby, ale nedefinuje, čo je priemerný mesačný čistý príjem právnickej osoby. Výnosy, náklady, základ



dane a uhradenú daň CFT s.r.o. v roku 2013 nemožno ani extenzívnym výkladom pokladať za jeho
príjmy a stotožňovať ich s jeho čistou mzdou za jednotlivé mesiace roku 2013 a už vôbec nie za mesiace
roku 2014, nakoľko daňové priznanie CFT s.r.o. za rok 2013 bolo podané na príslušnom daňovom úrade
do konca marca 2014 a daňové priznanie CFT za rok 2014 bude podané na príslušnom daňovom úrade
do konca marca 2015. Uviedol, že straty CFT s.r.o. v období medzi rokmi 2008 až 2012 boli v úhrne
56.633,45 € a v roku 2013 spoločnosť dosiahla zisk 20.557,67 €. Tento zisk bol použitý na úhradu strát
z minulých rokov. Súd prvého stupňa vôbec nebral do úvahy, že sa musel zadlžiť v záujme spoločnosti
CFT s.r.o. a vôbec nebral do úvahy uvedené straty. K uvedenému ešte dodáva, že na základe návrhu
matky na zvýšenie výživného je  rozhodným obdobím obdobie od 29.5.2014, ku ktorému predložil dôkazy
o svojej mzde za prvých 10 kalendárnych mesiacov roka 2014 vo výške 376,70 €. Aj preto je záver
súdu o priemernom mesačnom čistom príjme CFT s.r.o. vo výške 1.701 € za rok 2013 v spojení s už
uvedeným dôkazom o jeho príjme za rok 2013 a 2014 nesprávny a nemá oporu v súdom vykonaných
dôkazoch. Súd prvého stupňa tiež v rozsudku na strane 6 ods. 4 nesprávne uviedol, že je výlučným
vlastníkom ornej pôdy o výmere 707 m2, katastrálne územie W.. Vlastníkom menovanej pôdy je matka
maloletých detí, ako aj on v podiele 1/2. Ďalej nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa v rozsudku na
strane 13 odsek 4, nakoľko v konaní žiadal o jednoznačné preukázanie výdajov za lieky a potravinové
doplnky pre obe maloleté deti, nakoľko matkou deklarované výdaje 300 € mesačne v tejto položke sú
absolútne neodôvodnené a nepreukázané. Uviedol, že v zmysle § 120 ods. 2 O.s.p. sú účastníci povinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Matka nepredložila jediný dôkaz v podobe diagnóz,
chorôb maloletých detí, nákladoch o kúpe týchto potravinových doplnkov na liečenie týchto chorôb.
Namieta tiež záver súdu prvého stupňa o dovolenke v Bulharsku v lete 2014, nakoľko bola doložená
dokladom o kúpe - pokladničným dokladom, z ktorého jednoznačne vyplýva cena a aj to, že jedno dieťa
bolo zadarmo a druhé malo platenú plnú sumu ako on 644,25 €. Výslovne odmieta znenie rozsudku
súdu prvého stupňa, že býva v 1-izbovom byte s jeho priateľkou od času, v ktorom odišiel zo spoločnej
domácnosti. Svoju terajšiu priateľku v čase rozvodu vôbec nepoznal a zoznámili sa rok po rozvode s
matkou maloletých detí a jeden a pol roka po tom, čo odišiel zo spoločnej domácnosti kvôli nezhodám
s bývalou manželkou. Vyjadril názor, že skutočné a odôvodnené potreby maloletých detí dostatočne
pokrýva už doposiaľ určené výživné spolu vo výške 398,32 € mesačne a rovnako výživné od matky
detí. Uvedené výživné podľa jeho názoru je dostatočné aj vzhľadom na jeho schopnosti, možnosti a
majetkové pomery. Zdôraznil, že jeho životná úroveň sa od posledného určenia výživného nezvýšila.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.
2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil
skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zvýšení
výživného pre maloleté deti, počiatku plnenia takto určeného výživného, dlžnom výživnom, ako aj jeho
splatnosti, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. Odvolací
súd poukazuje na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že zmenou pomerov sa rozumie
výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré
boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen
prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce
rozhodnutie o výživnom. V konaní o zmene výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých
vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania
súdu o návrhu na zmenu výživného. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa nepochybne
vyplýva, že súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie na zistenie existencie podstatných a
trvalých zmien odôvodňujúcich zvýšenie výživného pre maloleté deti a dospel k správnemu záveru, že
od poslednej úpravy výživného, ktorá bola vykonaná v auguste 2008 rozhodnutím súdu, ktoré nadobudlo
právoplatnosť v septembri 2008, došlo k niekoľkým podstatným kvalifikovaným zmenám pomerov, keďže



od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom ubehlo obdobie dvakrát po tri roky, ktoré súdna
prax aj bez iných okolností považuje za zmenu pomerov s poukazom na všeobecne známu skutočnosť,
že v priebehu troch rokov sa zvyšujú odôvodnené potreby detí súvisiace minimálne s ich vekom a
tomu zodpovedajúcemu vývinu. Navyše, v tomto prípade došlo aj k zmenám odôvodnených potrieb
maloletých detí v dôsledku ich postupu v rámci stupňov vzdelávania. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku nepochybne vyplýva, že súd prvého stupňa nepovažoval za dôvod zmeny rozhodnutia o
výživnom náklady na zdravotnú starostlivosť maloletých detí, nakoľko súd prvého stupňa žiadne úvahy
ohľadne tvrdení matky v tomto smere neuvádzal (str. 13 napadnutého rozsudku). Súd prvého stupňa
sa správne zaoberal aj zisťovaním zmien pomerov u oboch rodičov maloletých detí a zistil nárast ich
príjmu, tak u matky, ako aj otca detí, u ktorého zároveň správne prihliadal aj na výsledky hospodárenia
spoločnosti CFT s.r.o., ktorej je otec jediným spoločníkom a jediným konateľom. I keď súd prvého stupňa
pre lepšiu názornosť rozpočítal zisk spoločnosti na 12 mesiacov v roku 2013 a označil ho ako priemerný
mesačný čistý príjem, ktorý je z hľadiska účtovného a ekonomického nesprávny, uvedený záver súdu
prvého stupňa nemal za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávne posúdenie možností,
schopností a majetkových pomerov otca ako povinného rodiča. Odvolací súd sa stotožnil s hodnotením
súdu prvého stupňa týkajúcim sa možností a schopností otca plniť si zvýšenú vyživovaciu povinnosť a
v tomto smere dodáva, že otec aj napriek tomu, že je v zamestnaneckom pomere s firmou CFT s.r.o.,
je zároveň jediným spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti, teda hospodársky výsledok uvedenej
spoločnosti značným spôsobom ovplyvňuje finančné pomery otca, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že
ním tvrdené životné náklady spolu s doposiaľ plnenou vyživovacou povinnosťou k maloletým deťom
značne presahujú ním deklarovaný príjem zo zamestnaneckého pomeru. V tejto súvislosti je potrebné
zdôrazniť, že v prípade posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča,
ktorého majetok tvorí aj obchodná spoločnosť, je takzvaná vyšetrovacia zásada podľa § 120 ods. 2,
3 O.s.p. prelomená ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že rodič, ktorý má príjmy z
inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady
na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa
osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť,
predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného
minima. Uvedená edičná povinnosť nie je viazaná na výzvu súdu. Dôkazná povinnosť teda v tomto
prípade je na povinnom rodičovi, ktorý má preukázať relevantnými listinnými dôkazmi, že objektívne
výsledky jeho podnikateľskej činnosti, resp. spoločnosti, ktorej je vlastníkom, mu neumožňujú plniť
si vyživovaciu povinnosť vo zvýšenom rozsahu. Zároveň je potrebné poukázať na to, že Zákon o
rodine je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k daňovým predpisom, ktoré sú všeobecné, a
preto východiskom a usmerňovateľom pre posudzovanie potencionality príjmov povinného je výlučne
Zákon o rodine. To znamená, že daňové priznanie či už fyzickej alebo právnickej osoby nie je pre
zhodnotenie výsledkov hospodárenia podnikateľského subjektu z hľadiska Zákona o rodine smerodajné.
V tomto prejednávanom prípade si otec maloletých detí edičnú povinnosť nesplnil, preto je jeho odvolacia
argumentácia, ktorou namieta nedostatočne zistený skutkový stav, nedôvodná. Pokiaľ ide o ďalšiu
argumentáciu otca v odvolaní, ktorou namieta nesprávne skutkové zistenia súdu prvého stupňa, odvolací
súd konštatuje, že vlastníctvo ornej pôdy o výmere 707 m2 v katastrálnom území W. súd nepovažoval
za podstatnú zmenu pomerov u povinného rodiča a i keď nesprávne uviedol, že vlastníkom uvedených
nehnuteľností je výlučne otec maloletých detí napriek tomu, že z listu vlastníctva vyplýva, že uvedená
pôda je v spoluvlastníctve otca, ako aj matky maloletých detí, je zjavné, že túto nehnuteľnosť nadobudli
za trvania manželstva, keďže ide o podiel 1/1, a teda z uvedeného dôvodu nemohlo ísť ani o zmenu
pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom. Pokiaľ ide o skutočnosti týkajúce sa
bývania otca s jeho priateľkou, odvolací súd konštatuje, že uvedené tvrdenie vyplýva z výpovede otca
maloletých detí na pojednávaní 5.12.2014. Pokiaľ ide o skutočnosti týkajúce sa dovolenky v Bulharsku
v lete 2014, táto skutočnosť opäť nemala žiaden vplyv na rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý len
konštatoval aj iné plnenia otca vo vzťahu k maloletým deťom nad rámec určeného výživného.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov
konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23P/120/2014", "guid": "c12c4cbf-446f-433e-a611-6ee0bb879d5b:1cfd1d35-ea75-479d-9649-8a5b1c92288f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}