{"guid": "382c4052-c862-43e4-8a13-bdab8f991c61:6ddbb0ae-5229-42ce-9034-69cb4b65ad14", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2712204636.1", "spisova_znacka": "11Co/365/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/365/2013 z 1. 7. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 1. júla 2014, sp. zn. 11Co/365/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2712204636.1", "identifikacne_cislo": "2712204636", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Ľudovít Bradáč", "sudca_id": 139, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludovit-bradac-139", "datum_vydania": "2014-07-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-558", "nazov": "§ 558 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-558", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-558"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-558"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6ddbb0ae-5229-42ce-9034-69cb4b65ad14", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2712204636.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2712204636.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2712204636.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/365/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712204636
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2712204636.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovaným: 1/ C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, T. a 2/ E.
K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, T., o zaplatenie 613,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 16. júla 2013, č.k. 1C/2/2013-68, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti                  p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanému 1/ uložil zaplatiť žalobcovi sumu
383,86 eur s 9,25%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 173,31 eur od 01.06.2011 do zaplatenia a
náhradu trov konania splnomocnencovi žalobcu, a to trovy právneho zastúpenia v sume 28,53 eur a iné
trovy v sume 9,14 eur, ktoré sumy súd žalovanému 1/ povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 50 eur
splatných vždy do posledného dňa toho ktorého mesiaca tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má
za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku uplatneného nároku proti žalovanému 1/ súd žalobu
zamietol a rovnako súd zamietol žalobu proti žalovanej 2/.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení zákona č. 643/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa, zákona č. 528/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 531 ods. 4,      § 533, § 558 a §
579f ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania vyvodil ten záver, že
medzi postupcom a žalovaným bola  dňa 12.10.2005 uzavretá zmluva o vydaní a používaní platobnej
karty s dodatkom, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy - revolvingového úveru a  ktorej súčasťou
sú obchodné podmienky. Postupca v právnom vzťahu nepochybne vystupoval ako dodávateľ služby
a žalovaný ako spotrebiteľ.  Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi aj
pred 15.01.2009 spadali pod ochranu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprípustné
dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje Občiansky zákonník.  V
danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu v zmysle ustanovení
Obchodného zákonníka, ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle ustanovení § 261 ods. 3
písm. d) ObZ. Zároveň ide o však o zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Napriek tomu, že predmetná zmluva bola uzatvorená podľa ustanovení Obchodného
zákonníka a jedná sa o absolútny obchod, vzhľadom na charakter postavenia účastníkov zmluvy
dodávateľa a spotrebiteľa, ktorý nemohol ovplyvniť obsah tzv. formulárového typu zmluvy, súd tento
právny vzťah posúdil s aplikovaním ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zák. č. 634/1992



Zb. o ochrane spotrebiteľa účinných v čase uzavretia zmluvy. Žalobca /resp. jeho právny predchodca/
ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci  predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, pretože
sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade sa potom vzťahujú na právny
vzťah  subsidiárne ustanovenia Občianskeho zákonníka ako základnom predpise občianskeho práva,
v ktorom účinnosťou zák. č.150/2004 Z.z. od 01.04.2004 implementoval európske pravidlá na ochranu
spotrebiteľa do vnútroštátneho právneho poriadku SR.  Súčasťou tejto úpravy je pravidlo o nemožnosti
úpravy zmluvných podmienok spotrebiteľskou zmluvou odchylne od zákona v neprospech spotrebiteľa,
z čoho logicky potom vyplýva, že použitie iných noriem než noriem spotrebiteľského práva na posúdenie
dovolenosti dojednaní v spotrebiteľskej zmluve sa musí riadiť hľadiskom výhodnosti, prospešnosti toho
ktorého dojednania pre spotrebiteľa. Normy obchodného práva sú v takomto prípade použiteľným
len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských
vzťahov v Občianskom zákonníku /por. Uznesenie Krajského súdu v Trnave z 31. augusta 2010 č.k.
10CoE/85/2010-44/.  Súd posúdil v zmysle uvedeného uplatnený nárok žalobcom na úrok z omeškania
vypočítaného v sume 230,11 eur a túto  súd nepriznal s tým, že žalobca poukázal na to, že v prípade
omeškania dlžníka so splácaním spotrebiteľského úveru bol úrok z omeškania vypočítaný s použitím
úrokovej sadzby 26,4% ročne v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka určené zverejnením banky.
Takáto výška úroku z omeškania je v rozpore s ustanoveniami občianskeho práva, teda v rozpore so
zákonom, absolútne neplatná, a preto súd takto uplatnený úrok z omeškania žalobcovi nepriznal. Ku dňu
uzavretia zmluvy bola prípustná výška úroku z omeškania v zmysle ustanovení občianskeho práva 6%
ročne. Z tých istých dôvodov súd zamietol uplatnený nárok žalobcu na ním vypočítaný úrok z omeškania
po čiastkových plnení zo strany žalovaného, keď vypočítal úrok z omeškania v úrokovej sadzbe 14%
ročne. V čase omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu od decembra 2009 bola prípustná
sadzba úroku z omeškania vo výške 9% ročne (Nar.vl.č. 87/1995 Z.z.      v § 3).  Súd preto priznal
žalobcovi nárok na zaplatenie sumy nesplatenej istiny v sume 173,31 eur a vypočítaného riadneho úroku
v sume 210,55 eur, spolu sumu 383,86 eur.  Žalovaný je naďalej v omeškaní s plnením peňažného
dlhu, a preto súd priznal žalobcovi uplatnený nárok na úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške z
uplatnenej sumy s použitím ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vykonávacieho predpisu
Nar.vl.č.87/1995 Z.z.. Dohodou zo dňa 03.08.2010 žalovaná 2/ pristúpila k dlhu žalovaného 1/. Dohoda
zo strany žalobcu bola predložená žalovanej 2/ so zrejmým zámerom žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť
pohľadávky po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Dňa 19.03.2007 bol ukončený úverový
rámec a účet bol  zrušený dňa 10.12.2008. V zmysle ust.   § 558 Občianskeho zákonníka je uznanie
dlhu jednostranným právnym úkonom dlžníka voči veriteľovi, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti
ustanovená písomná forma. Prejav vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky je určitý a zrozumiteľný, ak je
výkladom podľa ust.§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka objektívne pochopiteľný, t.j. ak nevzbudzuje
pochybnosti o jeho obsahu. Pri uznaní dlhu okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne
úkony         (v zmysle ustanovení §§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) je na platnosť uznania potrebná:
písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Uznaním dlhu
nevzniká nový záväzkový právny vzťah, nemení sa právny dôvod uznaného záväzku, nemenia sa ani
okolnosti, na základe ktorých vznikol. V predmetnom uznávacom prejave chýba  konkretizácia dlhu, ku
ktorému sa pristupuje, nie je uvedený ani dátum zmluvy a výška nie je totožná s výškou dlhu uplatnenou
v žalobnom návrhu.  Súd má za to, že v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
v tejto časti dohoda neplatná pre nejasnosť, nezrozumiteľnosť a chýbajúcu podstatnú náležitosť.  Ide
len o strohé konštatovanie toho, že osoby, ktoré uzavreli predmetnú dohodu, ktorú však podpísala len
žalovaná 2/, majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Jedná sa o tvrdenie formálne, nejasné,
nepreskúmateľné, z jeho textu vôbec nevyplýva skutočnosť, že takéto poučenie bolo dané žalovanému,
čo bolo jeho obsahom, a preto neprišlo k platnému právnemu úkonu. Svedčí o tom aj výsluch žalovanej
2/, ktorá odmietla, že by takýto právny úkon s vedomím jeho následkov urobila. Súd preto žalobu proti
žalovanej 2/ zamietol.  Súd povolil žalovanému zaplatenie priznaných súd v mesačných splátkach s
použitím § 160 O.s.p. s poukazom na jeho sociálnu situáciu s tým, že určil výšku splátok a podmienky
ich zročnosti vo výroku rozsudku.    Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p.,
keď  žalobca mal vo veci čiastočný úspech, a to čistý úspech vo výške 25,04% (úspech 62,52% a
neúspech 37,48%). V zmysle Vyhl. č. 655/2004 Z.z. súd priznal na návrh odmenu za právne služby
splnomocnencom žalobcu, a to za dva úkony právnej služby po 47,81 eur (prevzatie a príprava, podanie
žaloby na súd) v sume 95,62 eur s DPH, 2 x paušálna náhrada s DPH po 9,16 eur v sume 18,32 eur, spolu
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 113,94 eur . Pri čistom úspechu žalobcu 25,04% predstavuje



náhrada trov právneho zastúpenia sumu 28,531 eur a iné trovy zo zaplateného súdneho poplatku v
sume 36,50 eur sumu 9,14 eur (25,04 z 36,50).

Proti zamietajúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý
navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že žalovaná 2/
dňa 03.08.2010 podpísala dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, prostredníctvom
ktorej pristúpila k záväzku žalovaného 1/ a súčasne uznal tento záväzok voči žalobcovi vzniknutý zo
zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty vo výške 323,31 eur s príslušenstvom čo do dôvodu a výšky
a zaviazala sa splatiť tento záväzok v splátkach uvedených v dohode. Podľa jeho názoru predmetná
dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť pristúpenia a uznania dlhu zo strany
dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub
dlžníka tento dlh zaplatiť, súčasne je v dohode jednoznačne uvedené, že žalovaná 2/ v zmysle ust.
§ 533 a nasl. Občianskeho zákonníka pristúpila k záväzku žalovaného 1/. Uviedol, že žalovaná 2/
konala dobrovoľne, sama podpísala dohodu, čím sa zaviazala k plneniu záväzku žalovaného 1/ a uznala
predmetný záväzok. Ak aj napriek tomu boli pre žalovanú 2/ niektoré pojmy nezrozumiteľné, žalobca mal
za to, že malo byť predovšetkým v záujme žalovanej 2/ dožadovať sa ich vysvetlenia, k čomu by osoba,
ktorá podpísanie dohody zabezpečovala, ochotne pristúpila. Bol toho názoru, že úroky z omeškania
uplatnené v žalobnom petite boli dostatočným spôsobom špecifikované v žalobe.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 1C/2/2013 bolo zaplatenie sumy
613,97 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanému 1/
uložil zaplatiť žalobcovi sumu 383,86 eur s 9,25%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 173,31
eur od 01.06.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania splnomocnencovi žalobcu, a to trovy právneho
zastúpenia v sume 28,53 eur a iné trovy v sume 9,14 eur, ktoré sumy súd žalovanému 1/ povolil zaplatiť
v mesačných splátkach po 50 eur splatných vždy do posledného dňa toho ktorého mesiaca tak, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku uplatneného
nároku proti žalovanému 1/ súd žalobu zamietol a rovnako súd zamietol žalobu proti žalovanej 2/.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v
časti zamietnutia žaloby.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel  k
nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia
dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p.,
pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú
ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p.. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd
prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu
normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru,
že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.



Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu a vzhľadom na to,
že tento ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné
prihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a v odvolacom konaní úspešným žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
títo na ich priznanie návrh nepodali.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1C/2/2013", "guid": "7595e380-2e76-4f2d-9155-13a3af7f9180:539555e5-a720-48b0-ad1f-78690850f9a8", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}