Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 44Sp/44/2012 z 2. 1. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 2. januára 2013, sp. zn. 44Sp/44/2012, ECLI:SK:KSTT:2013:2012200660.1
Krajský súd Trnava | 44Sp/44/2012 | ECLI:SK:KSTT:2013:2012200660.1 | 2013-01-02 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 250j ods. 4 OSP, § 88 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z., § 88 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z., § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z., § 90 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z., § 47 ods. 3 SP, § 441 ods. 1 TP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/50f9c943-e9f2-40e9-9a3e-a74029569517
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2012200660.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 44Sp/44/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200660
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2012200660.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Benczovou v právnej veci
navrhovateľa: H. K., nar. XX.XX. XXXX, št. prísl. Sýrska arabská republika, bez cestovného dokladu,
t.č. miesto pobytu Útvar policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove, 930 07 Medveďov, proti
odporcovi: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a
cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava,
Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporcu č. PPZ-HCP-BA6-
AV-125-28/2012-TVO zo dňa 7. decembra 2012 t a k t o

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie odporcu Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava č. PPZ-HCP-BA6-
AV-125-28/2012-TVO  zo dňa 7. decembra 2012 z r u š u j e  podľa § 250j ods. 2 písm. b),d)  O.s.p.
a vec mu  v r a c i a   na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi súd nárok náhradu trov konania nepriznáva.

Štátu súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca navrhovateľovi podľa § 88 ods. 4 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte
cudzincov dňom 07.12. 2012 predĺžil lehotu zaistenia o 4 mesiace a ponechal ho umiestneného
v zariadení  ÚPZC Medveďov. Odôvodnenie rozhodnutia poukázalo na rozhodnutie o zaistení
navrhovateľa zo dňa 07.10. 2012, ktorým bol navrhovateľ zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o
pobyte cudzincov vzhľadom na existenciu trestného rozkazu č. 0T/0452/2012 vydaného OS Bratislava
II., ktorým bol odsúdený k trestu vyhostenia z územia SR podľa § 65 ods. 1 Trestného zákona na obdobie
6 rokov a zároveň bol nariadený výkon trestu vyhostenia. V priebehu zaistenia bolo vykonané šetrenie
lustráciami za účelom zistenia totožnosti účastníka v evidenciách policajných orgánov Sýrskej arabskej
republiky, Tureckej republiky, Jordánskeho hášimovského kráľovstva, Irackej republiky a Libanonskej
republiky a zároveň mu bol predložený osobný dotazník potrebný k zisteniu totožnosti a následnému
vydaniu náhradného cestovného dokladu príslušným zastupiteľským úradom, ktorý navrhovateľ vyplnil
iba čiastočne. Vo vyjadrení v súvislosti s konaním o predĺžení lehoty zaistenia dňa 07.12. 2012
vypovedal, že si je vedomý právoplatného odsúdenia a uloženia trestu, nedisponuje žiadnymi finančnými
prostriedkami a nie je držiteľom platného cestovného dokladu. S poukazom na dikciu § 88 ods. 4
zákona o pobyte cudzincov mal správny orgán za preukázané splnenie podmienok pre predĺženie lehoty
zaistenia pre absenciu spolupráce účastníka konania so správnym orgánom, ako aj pracovníkmi OCP
ÚPZC Medveďov. Z dôvodu odmietania spolupráce pri zabezpečení vydania náhradného cestovného
dokladu nebolo možné zastupiteľským úradom doposiaľ vydať náhradný cestovný doklad v lehote jeho



zaistenia. Zdôraznil, že podmienkou vydania náhradného cestovného dokladu je dobrovoľné a úplné
vyplnenie žiadosti účastníkom, pričom navrhovateľ žiadosť vyplnil iba čiastočne.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie včas navrhovateľ a namietal, že zistenie skutkového stavu
je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov. Zdôraznil, že predĺžiť lehotu zaistenia cudzinca možno len vtedy, ak sú splnené
podmienky v zmysle § 88 ods. 4 zák.č. 404/2011 Z.z., ale zároveň ju  nemožno predĺžiť z dôvodu
spočívajúceho v činnosti, resp. nečinnosti príslušných orgánov. V danom prípade neboli úkony
smerujúce k zisteniu totožnosti účastníka nevyhnutné, efektívne a odôvodnené. V trestnom rozkaze
nebola  zároveň s uložením trestu vyhostenia určená krajina, do ktorej má byť vyhostený. Túto sú
preto povinné stanoviť policajné orgány vykonávajúce vyhostenie. Odôvodnenie rozhodnutia o zaistení
zo dňa 07.10. 2012 uvádzalo, že bude kontaktovaná Sýrska arabská republika, z čoho vyplynulo,
že policajné orgány ho plánujú vrátiť do Sýrie. V rozhodnutí o predĺžení lehoty zaistenia sa však
uvádzala lustrácia v evidenciách policajných orgánov viacerých štátov, bez akéhokoľvek zdôvodnenia
tejto skutočnosti. Rovnako nie je uvádzané, ktorý príslušný zastupiteľský úrad mal byť kontaktovaný
konzulárnym odborom MZV SR. Odporca sa vôbec nezaoberal otázkou vyhostiteľnosti vo vzťahu ku
konkrétnej krajine, ani prekážkami vyhostenia. Takýto postup je v rozpore s ustálenou judikatúrou súdov
SR. Do Sýrie sa momentálne vrátiť nechce a nemôže, vzhľadom na súčasnú bezpečnostnú situáciu.
Nikdy mu nebol predložený žiaden dotazník na vyplnenie, len keď sa ho pýtali, či môžu kontaktovať
sýrskeho konzula, s tým nesúhlasil, lebo do Sýrie sa vrátiť nemôže. Aj preto dňa 11.12. 2012 podal
žiadosť o azyl. Správny orgán je povinný skúmať nielen skutočnosť, či došlo k naplneniu podmienok
predĺženia lehoty zaistenia,  ale aj či naďalej trvá účel zaistenia, pričom tieto skutočnosti musia vyplývať
z odôvodnenia rozhodnutia a len na ich základe môže byť vydané zákonom stanoveným spôsobom
efektívne a účelné rozhodnutie o obmedzení osobnej slobody. Odporcovi sa v priebehu dvojmesačnej
lehoty zaistenia nepodarilo zrealizovať vyhostenie, ale v odôvodnení nijako nie je uvedené, ako pomôže
predĺženie lehoty zaistenia naplniť cieľ zaistenia a odporca sa dostatočne nevysporiadal ani s otázkou
vyhostiteľnosti.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Zdôraznil, že bolo vydané v súlade s článkom 15 ods. 6 Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/115/ES, pričom nedôvodne navrhovateľ prenáša na odporcu povinnosť stanoviť krajinu, do ktorej
má byť vyhostený. Túto povinnosť má odporca len v prípade, ak koná vo veci administratívneho
vyhostenia, a aj v takom prípade je táto skutočnosť uvedená nie v rozhodnutí o zaistení (resp.
predĺžení zaistenia),  ale v rozhodnutí o administratívnom vyhostení. V prípade navrhovateľa je odporca
jednoznačne viazaný právoplatným trestným rozkazom, v ktorom nariadením výkonu trestu súd vylúčil
postup podľa § 441 ods. 2 Trestného poriadku a neposkytol navrhovateľovi žiadnu primeranú lehotu.
K námietkam o povinnosti odporcu zaoberať sa súčasnou bezpečnostnou situáciou v Sýrii v súvislosti
s prekážkami vyhostenia uviedol, že ich považuje za snahy o zmarenie vykonania uloženého trestu,
proti ktorému sa navrhovateľ dokonca ani neodvolal. Navrhovateľovi bol predložený dotazník v rodnom
jazyku, ktorý bol vyplnený len čiastočne. K podaniu žiadosti o azyl poukázal na ust. § 88 ods. 3 zákona
o pobyte cudzincov, námietku neuvedenia predpokladaných úkonov, ktoré budú reálne vykonané pre
zabezpečenie vyhostenia považuje za nesplniteľnú. Práve v prípade, ak by bol uvedený presný výpočet
úkonov, ktoré by mali byť po zaistení navrhovateľa s ním vykonané a neboli by postačujúce, malo by to
za následok zmarenie účelu a efektívnosti zaistenia.

Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa dostavil zástupca odporcu a navrhovateľ
predvedený z ÚPZC Medveďov, ktorému bol na súdne konanie v zmysle  § 18 O.s.p. ustanovený tlmočník
z jazyka arabského.

Navrhovateľ k veci len doplnil, že keď mu správne orgány vyčítajú nespoluprácu so slovenskými orgánmi
pri vybavovaní náhradného pasu, je mu ťažko s nimi spolupracovať, keď mu hrozí, že sa bude musieť
vrátiť do Sýrie, kde utiekol z armády. O azyl požiadal pravdepodobne 12.12. 2012 z dôvodu obavy o svoj
život, v prípade návratu by mu pre opustenie armády hrozil trest smrti. Je  v kontakte so svojou rodinou
a vie, že už dvakrát bola u nich polícia.



Poverený zástupca odporcu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť v zmysle svojho
písomného vyjadrenia. Zdôraznil skutočnosť, že navrhovateľ nie je ochotný akceptovať právoplatný
trestný rozkaz, ktorým mu bol uložený trest (č. 0T/452/2012 zo dňa 07.10. 2012). V prípade zaistenia
vykonaného na základe právoplatného a vykonateľného trestného  rozkazu vydaného súdom už orgán
cudzineckej polície nemôže rozhodovať o krajine, do ktorej má byť účastník vyhostený, pretože by
tým zasahoval do kompetencie súdu v trestnom konaní. Správne orgány sú viazané právoplatnými
súdnymi rozhodnutiami. V prípade, že by odvolaniu bolo vyhovené,  žiadal, aby súd vo svojom rozsudku,
resp. v jeho odôvodnení vyslovil právny názor, kedy začína odporcovi plynúť nová lehota na vydanie
rozhodnutia, resp. kedy začína nové konanie, nakoľko je rozpor medzi ust. § 90 ods. 2 písm. b) bod 2 zák.
č. 404/2011 Z.z., ktorý ukladá prepustiť bez zbytočného odkladu zaisteného štátneho príslušníka tretej
krajiny na základe právoplatného rozhodnutia súdu a medzi ust. § 250j ods. 4 O.s.p., ktorý hovorí, že
ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, lehota na rozhodnutie správneho orgánu v ďalšom konaní
začne plynúť až po doručení všetkých spisov správneho orgánu pripojených v prejednávanej veci. Ďalej
uviedol,  že s ohľadom na ust. § 88 ods. 3 zák. č. 404/2011 Z.z. je neskôr podaná žiadosť o azyl  právne
irelevantná.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom
v zmysle Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa § 244 O.s.p.

(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Podľa § 250l  O.s.p.

(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie
o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

(2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a.

Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o
opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250j ods. 4 veta tretia  O.s.p.

Ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, lehota na rozhodnutie správneho orgánu v ďalšom konaní
začne plynúť až po doručení všetkých spisov správneho orgánu pripojených k prejednávanej veci.

Podľa § 88 zák. č. 404/2011 Z.z. zákona o pobyte cudzincov

(1) Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny

a) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77
ods. 1, ak

1. existuje riziko jeho úteku, alebo



2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho
vyhostenia,

b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia,

c) na účel výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, 85) alebo

d) na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, 78) ak neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej
republiky alebo sa neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky.

(3) Podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný
dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie
podľa osobitného predpisu 3) nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté.

(4) Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť
mesiacov. Policajný útvar môže rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia najviac o 12 mesiacov, ak možno
predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon jeho administratívneho vyhostenia
sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo
z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety; to
neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl, rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Lehota zaistenia začína plynúť
dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny.

Podľa § 90 ods. 2 písm.  b)zák. č. 404/2011 Z.z. zákona o pobyte cudzincov

Zariadenie je povinné prepustiť bez zbytočného odkladu zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny,

1. ak zanikol účel zaistenia,

2. na základe právoplatného rozhodnutia súdu,

3. ak uplynula lehota zaistenia,

4. ak rozhodnutie o zaistení stratilo platnosť podľa § 88 ods. 10,

5. ak na základe rozhodnutia policajného útvaru zložil peňažnú záruku na účet Policajného zboru

Podľa § 120 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z. zákona o pobyte cudzincov

Ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise 13) ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. 37)

Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok)

Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to
príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.



Podľa § 65 zák. č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona

(1) Ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný verejný záujem, súd môže páchateľovi,
ktorý nie je občanom Slovenskej republiky alebo občanom iného členského štátu Európskej únie alebo
občanom zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore ani osobou, ktorej bol udelený
azyl alebo bola poskytnutá doplnková ochrana, uložiť trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky.

(2) Trest vyhostenia nemožno uložiť páchateľovi,

a) u ktorého sa nepodarilo zistiť jeho štátnu príslušnosť alebo štát, z ktorého na územie Slovenskej
republiky pricestoval,

b) ak má byť vyhostený do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho osobná sloboda z dôvodov jeho rasy,
národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to
neplatí pre toho, koho odôvodnene možno považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej
republiky, alebo pre toho, kto bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin a predstavuje nebezpečenstvo
pre Slovenskú republiku alebo

c) ak má byť vyhostený do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti,
náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo v ktorom by
mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo v ktorom mu
bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu taký trest môže
byť uložený.

Podľa § 354 ods.1 zák. č. 301/2005 Trestného poriadku

Trestný rozkaz obsahuje

a) označenie súdu, meno a priezvisko samosudcu, ktorý trestný rozkaz vydal,

b) dátum a miesto vydania trestného rozkazu,

c) označenie obvineného,

d) výrok o vine a o uloženom treste,

e) výrok o ochrannom opatrení, ak bolo uložené,

f) výrok o náhrade škody, ak bol nárok na jej náhradu riadne uplatnený,

g) poučenie o práve podať odpor.

Podľa § 441 ods. 1 zák.č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku

Po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol uložený trest vyhostenia, súd, ktorý tento trest uložil, zašle
jeho rovnopis na účely vykonania trestu vyhostenia spolu s nariadením výkonu trestu ministerstvu
spravodlivosti, útvaru Policajného zboru, ktorý zabezpečuje výkon tohto trestu, a ak je odsúdený vo
výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody, aj príslušnému ústavu na výkon väzby alebo
ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že na základe trestného rozkazu vydané
Okresným  súdom Bratislava II. pod sp. zn. 0T/452/2012 zo dňa 07.10. 2012 právoplatného dňa
07.10. 2012 bol dňa 07.10. 2012 nariadený výkon trestu podľa § 441 ods. 1 Trestného poriadku s
nariadenou realizáciou trestu vyhostenia ihneď. Následne bol navrhovateľ predvedený na PPZ ÚHCP
RHCP Bratislava. Prostredníctvom ustanoveného tlmočníka bol vyzvaný na vyjadrenie týkajúce sa trestu
vyhostenia z územia SR, v ktorom potvrdil vzdanie sa opravného prostriedku proti trestnému rozkazu.



Uviedol, že na pojednávaní požiadal o vyhostenie, nežiadal vyrozumieť zastupiteľský úrad, uviedol, že
v domovskej krajine, Sýrii, má otca, matku a 6 súrodencov. Nemá dostatok peňazí na vycestovanie, ani
pobyt na území SR, nemá cestovný pas, ani iný doklad totožnosti.

Prostredníctvom ustanoveného tlmočníka bol vyzvaný na vyjadrenie týkajúce sa zaistenia na výkon
súdneho vyhostenia z územia SR, v ktorom uviedol, že k obsahu predloženého administratívneho spisu
sa nechce vyjadriť.

Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-AV-125-10/2012 zo dňa 07.10. 2012 bol navrhovateľ zaistený  na účely
výkonu uloženého trestu vyhostenia a podľa § 88 ods. 4 bola stanovená dĺžka doby zaistenia do 07.12.
2012. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 07.10. 2012.

Na základe žiadosti o predvedenie cudzinca na OCP PZ Bratislava bol predvedený dňa 07.12. 2012
z ÚPZC Medveďov. Odporca zároveň žiadal od ÚPZC Medveďov vyjadrenie, aká predpokladá doba
je potrebná na vykonanie všetkých úkonov spojených s výkonom trestu vyhostenia v prípade štátneho
príslušníka Sýrskej arabskej republiky. Podľa vyjadrenia ÚHCP Medveďov zo dňa 07.12. 2012 dňa
08.10. 2012 požiadal konzulárny odbor MZVSR o sprostredkovanie žiadosti o vystavenie náhradného
cestovného dokladu pre navrhovateľa ako štátneho príslušníka tretej krajiny. Zo strany zastupiteľského
úradu Sýrskej arabskej republiky, ani konzulárneho odboru MZV SR nebola doručená žiadna odpoveď.
Vzhľadom k tomu, že menovaný štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracoval a
zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad počas lehoty zaistenia, je v tomto prípade
potrebná maximálna možná dĺžka zaistenia, t.j. 4 mesiace. V zápisnici zo dňa 07.12. 2012 vo veci
predĺženia lehoty zaistenia na území SR navrhovateľ potvrdil vedomosť o právoplatnom odsúdení,
skutočnosť, že nemá finančné prostriedky, nežiadal informovať inú osobu. Následne bolo vydané
napadnuté rozhodnutie.

Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zrušenie
napadnutého rozhodnutia jednak v zmysle § 250j ods. 2 písm. b) O.s.p. - zistenie skutkového stavu, z
ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, ako aj v zmysle § 250j ods. 2
písm. d) O.s.p. - rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Predĺženie lehoty zaistenia bolo odôvodnené predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ
nedostatočne spolupracoval so správnymi orgánmi pri vybavovaní náhradných cestovných dokladov,
keď nevyplnil úplne dotazník na vybavenie náhradného cestovného dokladu, ktorý mu bol predložený
v jeho rodnom jazyku. Na jednej strane navrhovateľ zásadne popiera, že by takýto dotazník bol
predložený, na druhej strane je táto skutočnosť uvedená len v hlásení zo dňa 07.12. 2012 č. PPZ-
HCP-BA6-AV-125-29/2012-Tvo, ale v obsahu administratívneho spisu sa nenachádza žiadna takáto
písomnosť,  ani jej kópia.

K ďalším skutočnostiam namietaným v odvolaní súd uvádza, že sú preukázané dôvody na zrušenie
rozhodnutia pre nedostatočné odôvodnenie, predovšetkým čo sa týka vyhostiteľnosti do krajiny (ktorá
v priebehu celého konania nebola jednoznačne určená) a v nadväznosti na to aj účelnosti zaistenia na
účel výkonu trestu vyhostenia. Odporca, ako aj všetky iné subjekty sú povinné rešpektovať právoplatné
súdne rozhodnutie - trestný rozkaz vydaný príslušným súdom, výrokom ktorého bol v zmysle § 352 ods.
1 Trestného zákona a § 65 ods. 1 a 3 Trestného zákona uložený trest vyhostenia z územia SR na 6 rokov
bez uvedenia krajiny, do ktorej má byť odsúdený vyhostený. Postupom v zmysle § 441 ods. 1 Trestného
poriadku bol nariadený výkon trestu vyhostenia (znovu bez uvedenia konkrétnej krajiny) a následne bol
navrhovateľ predvedený na cudzineckú políciu.

Z ust. § 65 ods. 2 zák.č. 300/2005 Z.z. vyplýva, že trestný súd sa pri vydávaní trestného rozkazu
mal/musel zaoberať otázkou prípadných prekážok vyhostenia do konkrétnej krajiny, čo sa ale v texte
trestného rozkazu vydaného  v zmysle § 354 Trestného poriadku konkrétne neuvádza. Zákon č.
404/2011 Z.z. nestanovuje povinnosť správnemu orgánu v takomto prípade určovať konkrétnu krajinu,



do ktorej má byť účastník vyhostený, ale z logiky veci limitovanej rámcom platnej právnej úpravy vyplýva,
že krajinu kam má byť odsúdený vyhostený určujú vzhľadom na konkrétne okolnosti správne orgány
realizujúce vyhostenie.  sú preto povinné postupovať v zmysle úpravy Smernice Európskeho parlamentu
a Rady  č. 2008/115/ES.

Odporca pri vydávaní rozhodnutia o zaistení zo dňa 07.10. 2010 evidentne vychádzal z predpokladu,
že navrhovateľ ako občan Sýrskej arabskej republiky by mal byť vyhostený do tejto krajiny. Otázkou
vyhostiteľnosti do Sýrie sa nezaoberal, napriek tomu sa navrhovateľ  voči rozhodnutiu neodvolal.
Zároveň ale je treba prisvedčiť navrhovateľovi, že je v súlade s judikatúrou súdov SR, požiadavkou
zákonnosti, ústavnosti a ochrany základných ľudských práv vyžadovať, aby sa správne orgány, čo
aj následne pri rozhodovaní o predĺžení lehoty zaistenia zaoberali tým, či sú preukázané zákonné
podmienky pre zaistenie, v rámci ktorých sú povinné skúmať účelnosť a dôvodnosť jednotlivých úkonov
smerujúcich k zabezpečeniu náhradných cestovných dokladov do konkrétnej krajiny a v nadväznosti na
to účelnosť a efektívnosť zaistenia.

Tieto skutočnosti musia byť dostatočne odôvodnené obsahom rozhodnutia vydaného vo veci, jednotlivé
postupy musia byť zrozumiteľné a odôvodnené nielen pre účastníkov konania, ale aj pre súd. Z dôvodov,
ktoré nie sú v rozhodnutí bližšie uvedené, rozšíril v súvislosti s vybavovaním náhradných cestovných
dokladov odporca svoje šetrenie o ďalšie krajiny geograficky blízke Sýrii. Vzhľadom na to, že navrhovateľ
bol od počiatku evidovaný ako občan Sýrie, súdu  nie je zrejmý dôvod takéhoto postupu. Pri jeho
aplikácii následne nie je zrejmé, či došlo k zmene (zrejmého) predchádzajúceho záveru o vyhostení
navrhovateľa do Sýrie. V nadväznosti na to treba vytknúť napadnutému rozhodnutiu aj absenciu
akéhokoľvek vysvetlenia správneho uváženia ohľadne možnosti existencie prekážok vyhostenia.

Odporca v konaní dôvodne namietal, že podanie žiadosti o azyl v období, keď už bolo vydané
rozhodnutie o predĺžení doby zaistenia je v zmysle § 88 ods. 3 zák.č. 404/2011 Z.z. pre rozhodovanie
v danej veci právne irelevantné.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie postupom v zmysle § 250j ods. 2 písm. b),d)
O.s.p. zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným
právnym názorom súdu.

Pokiaľ sa týka požiadavky zástupcu odporcu, aby sa súd vyjadril k otázke začiatku plynutia  lehoty na
vydanie prípadného nového rozhodnutia vo veci, vzhľadom na zrejmý rozpor ust. § 90 ods. 2 písm.
b) bod 2 zák. č. 404/2011 Z.z. a ust. § 250j ods. 4 veta  tretia  O.s.p. súd uvádza, že podľa jeho
názoru sa tieto navzájom nevylučujú. Treba ich aplikovať vo vzájomnej súvislosti, to znamená, že po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu je správny orgán  povinný vyčkať na vrátenie originálu
administratívneho spisu zo súdu a potom bez zbytočného odkladu prepustiť zaisteného príslušníka.
V prípade, ak by súd v primeranej lehote spis nevrátil, je povinnosťou správneho orgánu urgovať
vrátenie administratívneho spisu. Takýto postup má logické odôvodnenie spočívajúce v tom, že v origináli
administratívneho spisu môžu byť písomnosti rozhodujúce pre ďalší postup správneho orgánu súvisiaci
s prepustením zaisteného cudzinca, resp. ďalším postupom správneho orgánu.

O trovách konania súd postupom v zmysle § 250l O.s.p. v spojení s ust. § 250k O.s.p. rozhodol tak,
že procesne úspešnému navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne
preukázateľne trovy konania nevznikli.

Štátu súd nepriznal voči procesne neúspešnému odporcovi nárok na náhradu trov konania (v zmysle §
148 O.s.p.), spočívajúcich v trovách tlmočného vyúčtovaných ustanoveným tlmočníkom, nakoľko tieto
trovy vznikli v dôsledku realizácie Ústavou garantovaného práva,  účastníka konať pred súdom vo svojej
materčine alebo jazyku, ktorému rozumie (§ 18 O.s.p.).



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
tohto súdu na Najvyšší súd SR.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.