Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/155/2013 z 2. 10. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 2. októbra 2013, sp. zn. 8Co/155/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4411213249.1 Krajský súd Nitra | 8Co/155/2013 | ECLI:SK:KSNR:2013:4411213249.1 | 2013-10-02 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, OZ, OZ, § 546 OZ, § 548 ods. 1 OZ, § 550 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/22695bb9-2104-4d7a-83d9-42313fa1f0a8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4411213249.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/155/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411213249
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hušeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4411213249.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hušekovej a sudcov
JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Vladimíra Novotného v právnej veci navrhovateľov: 1/ U. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V., K. H. XX, 2/ E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. , K. H. XX, obaja zastúpení
JUDr. Tiborom Elzerom, advokátom v Nových Zámkoch, Hlavné námestie 7, proti odporcom: 1/ V. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Y. 3, 2/ H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. B., B. 4, t. č. na neznámom
mieste, zastúpený opatrovníkom: JUDr. Imrich Hlavička, vyšší súdny úradník Okresného súdu Komárno,
o zaplatenie 5.961.- euro, o odvolaní odporkyne 1/proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 13
C /2/2012-157 zo dňa 4. februára 2013, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu 1. stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrad trov konania p
o t v r d z u j e .

Navrhovateľom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd 1. stupňa uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľom
v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne 5961.-eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 25. 1. 2012
do zaplatenia, do pätnástich dní po právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti príslušenstva súd
návrh zamietol. Odporcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu 1. stupňa spoločne a
nerozdielne 24,- euro z titulu náhrady trov konania štátu, do pätnástich dní po právoplatnosti rozsudku.
Odporcom ďalej uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade na účet ich právneho zástupcu
spoločne a nerozdielne 1249, 79 eura z titulu náhrady trov konania, do pätnástich dní od právoplatnosti
rozsudku.

Svoje rozhodnutie zdôvodnil súd 1. stupňa poukazom na vykonané dokazovanie a ustanovenia § 546, §
548 ods. 1, § 550 občianskeho zákonníka. Súd mal za preukázané, že návrh je v celom rozsahu dôvodný
pretože z listinných dôkazov, ako aj z výpovedí navrhovateľov a odporkyne 1/ (zmluvy o stavebnom úvere
číslo XXXXXXX X XX a mimoriadnom úvere číslo XXXXXXX X XX zo dňa 9. 9. 2004), ktoré sú podporené
aj ďalšími dôkazmi a to výpoveďami svedkov G., H., správy J. zo 19. 12. 2012, je nepochybné, že došlo
medzi J. R. R. a. s. L., ako veriteľom, a odporcami v 1. a 2. rade ako dlžníkmi k uzavretiu zmluvy o
úvere, ktorú ako ručitelia podpísali navrhovatelia v 1. a 2. rade a na základe, ktorej zmluvy bola na účet
odporkyne v R. R., a.s. , číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX pripísaná suma úveru a to suma 4647,15
eura dňa 14.9.2004 a suma 1045,61 euro dňa 28.9.2004. Tieto prostriedky ako disponent z účtu vybral
E. G.. Súd 1. stupňa preto považoval za nepochybné, že tu vznikol právny vzťah medzi bankou ako
veriteľom, ktorý poskytol úver a odporcami v 1. a 2. rade, ako dlžníkmi, ktorí sa zaviazali úver splácať
a navrhovateľmi v 1. a 2. rade ako ručiteľmi, ktorí sa zaviazali úver splatiť, pokiaľ tak neurobia dlžníci.
Navrhovatelia v 1. a 2. rade za odporcov v 1. a 2. rade uhradili v prospech veriteľa 5961,- euro o čom



svedčia i výpovede a tiež príkaz na úhradu zo dňa 20. 4. 2011 a potvrdenia J. R. R. a.s., L. z 10. 5.
2011, ktoré skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Týmto navrhovatelia v 1. a 2. rade splnili svoju
povinnosť podľa § 548 OZ uhradiť dlh za priamych dlžníkov. Odporcovia v 1. a 2. rade majú potom podľa
§ 550 OZ povinnosť tieto finančné prostriedky vrátiť navrhovateľom a preto súd ich návrhu vyhovel. Súd
1. stupňa ďalej poukázal na to, že pre posúdenie právneho vzťahu medzi účastníkmi je irelevantné, či
finančné prostriedky z uvedeného úveru použila priamo odporkyňa 1/ alebo či došlo k dohode medzi ňou
a ďalšími osobami o tom, kto a ako tieto prostriedky použije, kto a z akých prostriedkov ich bude banke
splácať, pretože táto dohoda sa netýka právneho vzťahu medzi účastníkmi tohto konania a nemôže
mať naň žiaden vplyv. Je vecou odporkyne 1/ či a akým spôsobom sa bude vrátenia týchto prostriedkov
domáhať od osôb, ktorým ich poskytla, keďže je zrejmé, že ich z účtu odporkyne 1/ vybral a zrejme aj
použil pre svoju potrebu jej vnuk J. G.. Táto skutočnosť však nič nemení na tom, že nárok navrhovateľov
1. a 2. rade voči odporcom je daný. Pokiaľ sa týka úroku z omeškania, ktorého sa navrhovatelia domáhali
súd mal za preukázané, že odporkyňa 1/ najneskôr dňa 24.1.2012, kedy jej bol doručený platobný rozkaz
v tejto veci, vedela, že sa voči nej navrhovatelia domáhajú zaplatenia vyššie uvedenej sumy a z akého
právneho titulu. Nasledujúcim dňom sa teda dostala do omeškania a pokiaľ dlh neuhradila je povinná
platiť úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby vyhlásenej X. ku 1. dňu omeškania,
pričom súd tento úrok priznal vo výške 5 % zo žalovanej sumy a v zostávajúcej časti návrh navrhovateľov
zamietol.

O trovách konania štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešných odporcov
zaviazal k zaplateniu 24,- eura, ktorú sumu zaplatil z rozpočtových prostriedkov štátu súd za poskytnutie
informácie od bankového ústavu. O trovách konania medzi účastníkmi navzájom rozhodol súd 1. stupňa
dňa podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a úspešným navrhovateľom v konaní priznal plnú náhradu trov konania,
ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia. Právnemu zástupcovi
navrhovateľov priznal tieto trovy vo výške, ako si ich uplatnil, hoci podľa vyhlášky č. 655/04 Z.z.. si mohol
uplatniť sumu vyššiu.

Uvedený rozsudok napadla odvolaním odporkyňa 1/. Uviedla, že úver zobrala na svoje meno lebo ju
prosil vnuk E. G. a jeho manželka V.. Nemala vedomosti o tom, ako sa úver vybavuje, preto všetko
riešil vnuk a pani H.. Ohľadom úveru podpisovala len žiadosť o úver. Neboli prítomní ani navrhovatelia.
Odporca 2/ ani nebol vypočutý a jej sa podarilo naňho zohnať telefónne číslo. Ona chcela aj s
navrhovateľmi pomôcť vnukovi a jeho manželke a oni sa teraz rozvádzajú. Pripadá jej to ako pomsta
zo strany navrhovateľky. Vedeli dobre že tie peniaze boli pre mladých a oni sa teraz obracajú voči nej,
ktorá už má exekučnú zrážku z dôchodku kvôli mladým G., lebo si brala ešte jednu pôžičku. Žalovanou
čiastkou nemá ako navrhovateľom uhradiť, pretože nemá z čoho. Stala sa obeťou krutého podvodu.

K podanému odvolaniu odporkyne 1/sa vyjadrili navrhovatelia v 1. a 2. rade. Uviedli, že rozhodnutie súdu
1. stupňa považujú po stránke vecnej i právnej za správne a zákonné a stotožňujú sa s ním v plnom
rozsahu, i s jeho odôvodnením. Je nepochybné, že právny vzťah vznikol medzi bankou ako veriteľom,
ktorá poskytla úver a odporcami v 1. a 2. rade, ako dlžníkmi, ktorým bol úver poskytnutý a zaviazali sa
ho splácať a navrhovateľmi v 1. a 2. rade, ako ručiteľmi, ktorý za dlžníkov plnili. Žiadali preto potvrdiť
napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 212 ods. 2 písm. c/ O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p./ keď proti rozsudku o spoločných právach a
povinnostiach podala odvolanie iba odporkyňa v 1/ rade, pri zachovaní postupu podľa § 156 ods. 3 O.s.p.
a dospel k záveru, že je potrebné toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť.
V zásade odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku súdu
1. stupňa ako na svoje vlastné, v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. a preto tieto do podrobností
opakovať nebude.

Podľa § 546 OZ dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným
vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju
neuspokojí dlžník.



Podľa § 548 ods. 1 OZ ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne
vyzval.

Podľa § 550 OZ ručiteľ, ktorý dlh splnil je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté
veriteľovi.

Odvolací súd v plnom rozsahu prisvedčuje súdu 1. stupňa, že v danej veci sa na základe zmluvy o
stavebnom úvere a mimoriadnom úvere zo dňa 9. 9. 2004 vytvoril právny vzťah medzi poskytovateľom
úveru a dlžníkmi t. j. odporcami v 1. a 2. rade a navrhovateľmi v 1. a 2. rade ako ručiteľmi. Keďže
dlžníci na základe tohoto úverového vzťahu si svoje povinnosti neplnili, splnili túto povinnosť ručitelia
t. j. navrhovatelia v 1. a 2. rade v súlade s ustanovením § 548 ods. 1 OZ ručitelia, ktorí splnili dlh sú
oprávnení podľa § 550 o.z. požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi. Skutočnosti
kto a ako tieto finančné prostriedky použil, nemá na dané právne vzťahy žiaden vplyv. Preto aj odvolanie
odporkyne 1/, kde poukazovala na použitie úveru (že ho poskytla vnukovi E. G. a jeho manželke) nemá
z hľadiska posúdenia uvedených právnych vzťahov žiaden dopad. Odvolací súd preskúmal aj námietku
odporkyne 1/ týkajúcu sa jej podpisu na úverovej zmluve, keď tvrdila, že podpísala iba žiadosť o úver.
Odvolací súd dospel k záveru porovnaním podpisov odporkyne 1/ v priebehu konania, že tieto sú zhodné
s jej podpismi na základných dokladoch, od ktorých sa tento právny vzťah odvíja t. j. na zmluve o
stavebnom úvere. Pokiaľ je tvrdenie odporkyne 1/ o tom, že sa stala obeťou podvodu pravdivé, jednalo
by sa už o posudzovanie veci v inej právnej rovine, ktorá by príp. mohla byť predmetom konania orgánov
činných v trestnom konaní.

Z dôvodov uvedených vyššie odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa ako vecne správny
potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1
a § 151 a ods. 1 O.s.p. tak, že úspešným navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko si tieto trovy navrhovatelia neuplatnili.

Odvolací súd rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.