Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/154/2015 z 16. 2. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 16. februára 2016, sp. zn. 9Co/154/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7512209098.1 Krajský súd Košice | 9Co/154/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7512209098.1 | 2016-02-16 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/db7c1bdb-4f42-4be2-8d3d-424be47155ff Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7512209098.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/154/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512209098
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7512209098.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov
JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Popovičovej vo veci žalobcu Slovenský plynárenský priemysel,
a.s., Bratislava, Mlynské Nivy 44/a, IČO: 35 815 256, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., Advokátska kancelária,
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej R. Y., I. XX, o zaplatenie 2 233,34 eur istiny s
prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 17C/255/2012-56 zo 16.9.2014 Okresného súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 517,34 eur
istiny s 9,5% úrokom z omeškania zo sumy 2 267,11 eur od 17.8.2011 do 28.2.2012 vo výške 115,06
eur a zo sumy 2 217,11 eur od 29.2.2012 až do zaplatenia a s 9,25% úrokom z omeškania zo sumy 0,23
eur od 7.7.2011 do zaplatenia a trovy konania 490,10 eur (z toho trovy právneho zast. 356,60 eur) na
účet právneho zást. žalobcu, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcom rozsahu
žalobu zamietol.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanej zaplatenia žalovanej
sumy , na tom skutkovom a právnom základe, že 2.3.2010 žalobca uzavrel so žalovanou Zmluvu o
dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť, predmetom ktorej bola dodávka a predaj plynu
žalobcom pre žalovanú, že na tomto základe žalobca vystavil pre žalovanú za dodávku plynu do
ňou označeného odberného miesta fa č. XXXXXXXXXX splatnú 6.7.2011 na 76,23 eur (čl. 10), č.
XXXXXXXXXX splatnú 16.8.2011 na 2.267,11 eur, č. XXXXXXXXXX splatnú 28.10.2011 na 15,00 eur a
fa č. XXXXXXXXXX splatnú 5.12.2011 na 1 euro, že žalovaná zaplatila 50,00 eur 28.2.2012, ktorá suma
bola zúčtovaná na úhradu fa č. XXXXXXXXXX na 2.267,11 eur, z ktorej zostatok činí 2.217,11 eur a od
29.2.2012 sa preto žalobca domáhal úroku z omeškania z takto zníženej sumy až do zaplatenia. Taktiež
špecifikoval, že z fa č. XXXXXXXXXX na 76,23 eur činil neuhradený zostatok ku dňu podania žaloby 0,23
eur. Na pojednávaní 16.9.2014 žalobca upresnil, že fa č. XXXXXXXXXX splatná 28.10.2011 na 15,00
eur je poplatok za uzatvorenie dohody o splátkach a 1 euro, vyúčtovaná žalovanej fa č. XXXXXXXXXX
bol poplatok za zrušenie dohody ohľadom splátok. Ďalej reprodukoval obsah výpovede žalovanej na
pojednávaní 16.9.2014 (zápisnica na č. l. 53-54). Z predložených listín zistil, že za odber plynu v období
od 19.10.2010 do 19.7.2011 bola vystavená fa č. XXXXXXXXXX (čl. 9) na 2213,17 eura, spolu s DPH
268,69 eur 2647,11 eur a po odrátaní prijatých platieb zostáva k úhrade 2267,11 eur, že za neoprávnený
odber plynu podľa § 59 zák. 656/2004 a § 1 ods. 9 vyhl. č. 155/2005 Z.z. bola vyúčtovaná suma 76,23
eur (čl.10) v zmysle platného cenníka žalobcu, pričom z tejto čiastky zostala nezaplatená suma 0,23 eur,
fa č. XXXXXXXXXX na 15,00 eur bol žalovanej vyúčtovaný poplatok za uzatvorenie dohody o splátkach



(4. časť cenníka externých služieb žalobcu) a fa č. XXXXXXXXXX na 1 euro bola vystavená za poplatok
za zrušenie dohody na splátky z dôvodu neuhradenia dohodnutých splátok. Vychádzajúc z § 40, § 48
zák. č. 656/2004, § 588, § 589 a § 517 ods. 2 Obč. zák., § 3 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z. (ich znenie citoval)
s poukazom na uvedené skutočnosti v súlade cit. právnou úpravu zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi
2217,34 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania zo sumy 2267,11 eur za obdobie od 17.8.2011
do dňa úhrady 50,00 eur 28.2.2012 (115,06 eur) a zo sumy 2217,11 eur od 29.2012 do zaplatenia a
zo sumy 0,23 eur od 7.7.2011 do zaplatenia. V rozsahu 16,00 eur (15,00 eur poplatok za dohodu o
splátkach a 1 euro za zrušenie dohody) žalobu zamietol, pretože k žiadnej dohode medzi účastníkmi
nedošlo. Poukázal na to, že Dohodu - dokument z 12.10.2011 (čl. 31, 32) ktorú mu predložila žalovaná,
vypracoval a poštou žalovanej doučil priamo žalobca, bez toho, aby s ňou obsah tejto „dohody“ ako
dvojstranného právneho úkonu, vopred prejednal, že sa jednalo sa o jednostranný právny úkon, ktorým
žalobca žalovanej naordinoval svoju predstavu , bez rešpektovania jej reálnych možností a bez toho,
aby s takýmto riešením súhlasila a keďže sa nejednalo o dohodu, nemal žalobca ani čo rušiť a preto
mu žiadne poplatky za takéto úkony nepatria. Uviedol, že rozsah neúspechu žalobcu v tomto konaní
bol v takej nepatrnej miere, že ju pri náhrade trov konania nezohľadňoval a žalobcovi podľa § 142 ods.
1 O. s. p. priznal pnú náhradu trov, pozostávajúcich zo súdneho poplatku 133,50 eur a trov právneho
zast. za 3 úkony á 91,29 eur za prípravu a prevzatie zast., podanie žaloby , pojednávanie 16.9.2014,
t.j., 3 x 91,29 eur 273,87 eur plus 2 x režijný paušál 7,63 eur a 1x režijný paušál 8,04 eur, spolu 23,30
eur, odmena spolu 297,17 eur plus 20% DPH 59,43 eur t.j. 356,60 eur, trovy konania celkom 490,10 eur.

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie žalovaná a poukázala na žiadosť
z 27.9.2001 o povolenie splátok, v ktorej, o. i., žiadala SPP o reklamáciu vyúčtovanej faktúry za odber
plynu, nakoľko sa jej zdala prehnaná a, že na túto jej žiadosť žalobca nijakým spôsobom nereagoval. Z
uvedeného dôvodu žiadala, aby súd vykonal preskúšanie predmetného meracieho zariadenia štátnym
skúšobným ústavom, či vôbec fungovalo správne. Ďalej položila otázku, na základe akej ceny za odber
plynu jej bola faktúra vystavená, nakoľko sa v tom období cena plynu priebežne niekoľkokrát menila.
Uviedla, že cena za spotrebovaný plyn mala byť odstupňovaná podľa priebežne sa meniacej ceny plynu
v tom ktorom období. Ďalej namietala výrok o trovách konania a poukázala na to, že rozsah neúspechu
žalobcu v tomto konaní bol v nepatrnej miere a, že ho súd pri náhrade trov konania nezohľadnil a podľa
§ 142 ods. 2 O.s.p. priznal žalobcovi plnú náhradu trov, s čím nesúhlasí, nakoľko žalobca od nej žiadal
zaplatiť, o. i. aj 0,23 eur, čo je rovnako zanedbateľná suma. Preto žiadala, aby trovy konania žalobcu
boli v rozsahu neúspechu znížené. Napokon poukázala na to, že od podania žaloby - 16.9.2014 do
rozhodnutia súdu 25.5.2012, kedy bolo súdom vytýčené prvé pojednávanie, došlo k prieťahu v súdnom
konaní, že jej súd svojou nečinnosťou spôsobil škodu tým, že jej narástli úroky z omeškania, ktoré žiadal
žalobca a preto žiadala, aby doba medzi podaním žaloby a vytýčením pojednávania bola z úrokov z
omeškania vynechaná. Napokon poukázala na to, že bola uznesením súdu z 25.6.2014 oslobodená od
súdnych poplatkov v celom rozsahu a žiadala túto skutočnosť zohľadniť.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, citujúc znenie bodu 4.1, 4.2 Všeobecných obchodných podmienok
pre opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu v domácnosti účinné od 1.1.2010 (ďalej len VOP),
poukázal na to, že žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 28.10.2014 uviedla, že spolu so žiadosťou o
splátkový kalendár podala aj reklamáciu faktúry za odbery plynu, že on eviduje pri žiadosti o splátky
spomenutú reklamáciu faktúry č. XXXXXXXXXX, ktorá však bola odôvodnená tým, že žalovaná je
nezamestnaná a nemá iný zdroj príjmu, ako je poberanie sociálnych dávok, že považoval túto žiadosť o
reklamáciu za neurčitú a dôvod podania reklamácie nepovažuje za dôvod na jej vybavenie. Zdôraznil, že
žalovaná v odôvodnení reklamácie žiadnym spôsobom nespochybnila jeho postupy, resp. že by pochybil
pri vyúčtovaní predmetnej faktúry. K určovaniu ceny za odber plynu, na ktoré poukázala žalovaná v
odvolaní, citujúc znenie bodu 3.1, 3.9 a 3.10 VOP, uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu a
odvolanie ponecháva na rozhodnutí súdu.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods. 1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., lebo
je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, v podstate ju správne právne posúdil (okrem trov
konania), odôvodnenie má podklad v zistenom skutkovom stave a odvolací súd sa s odôvodnením v
celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne.



Aj keď žalovaná v odvolaní neuviedla odvolacie dôvody, z obsahu odvolania možno vyvodiť, že
skutočnosti v ňom uvedené sa dajú priradiť pod odvolacie dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. c), d) a
f) O.s.p., t.j., že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 205 ods. 2 písm. c) O. s. p.) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého
stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z
povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Žalovaná v odvolaní navrhla doplniť dokazovanie preskúšaním meracieho zariadenia na odber plynu
štátnym skúšobným ústavom, či fungovalo správne a poukazuje na jej reklamáciu z vyúčtovanej faktúry
za odber plynu, nakoľko sa jej zdala prehnaná. K uvedenému doplneniu dokazovania je potrebné uviesť,
že z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná pred súdom prvého stupňa nenavrhla doplnenie dokazovania
dôkazom - preskúšaním meracieho zariadenia štátnym skúšobným ústavom a v konaní nespochybnila
správnosť jeho merania a tieto skutočnosti uvádza až v odvolacom konaní, na ktoré odvolací súd
už nemôže prihliadať. Je potrebné vziať na zreteľ, že žalovaná bola poučená podľa § 120 ods. 4
O.s.p. o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené
neskôr súd neprihliada na pojednávaní 16.10.2014 (zápisnica na č.l. 54), že nemala ďalšie návrhy na
doplnenie dokazovania a preto súd vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené (zápisnica na č.l. 54).
Z uvedeného dôvodu možno urobiť záver, že súd dostatočne a vyčerpávajúco zistil skutkový stav veci
a vykonal všetky dôkazy, ktoré boli predložené a navrhnuté účastníkmi na riadne zistenie skutkového
stavu.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré
je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a
chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných)
skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp.
zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že buď
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.



Žalovaná až v odvolacom konaní spochybňuje cenu za odber plynu, za ktorú jej boli žalobcom vystavené
faktúry (pritom neuvádza konkrétnu faktúru a obdobie, ktoré spochybňuje), nakoľko v tom období
(nevedno v akom), bola cena plynu priebežne niekoľkokrát menená a mala byť odstupňovaná podľa
priebežne meniacej sa ceny plynu, v tom ktorom období. Žalovaná tieto skutočnosti pred súdom prvého
stupňa nenamietala, čo do základu ani výšky nároku a pred súdom uznala svoj dlh, keď, o.i., uviedla:
„Ja uznávam tento dlh a viem, čo je moja povinnosť“(zápisnica o pojednávaní zo 16.9.2014 na č. l. 53).
Odvolací súd na skutočnosti, na ktoré žalovaná poukázala až v odvolacom konaní, nemôže prihliadať.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval,
tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalovanej.

Žalovaná v odvolaní poukazuje na čas, ktorý uplynul medzi podaním žaloby 16.9.2014 a vytýčením
pojednávania 25.5.2015 a vytýka súdu neospravedlniteľný prieťah v súdnom konaní a jeho nečinnosť,
že jej vznikla škoda a preto jej narástli úroky z omeškania, ktoré podľa jej názoru sa žalobcovi nemajú
priznať.

K uvedenému je potrebné uviesť, že žalovaná sa dostala do omeškania s plnením podľa § 517 ods.
2 Obč. zák. z jednotlivých dlžných súm nasledujúci deň od ich splatnosti, odkedy má žalobca právo
na súdom priznané úroky z omeškania, lebo žalovaná bola v omeškaní s plnením peňažného dlhu.
Žalovaná mohla a mala žalobcovi plniť dobrovoľne , bez toho, aby vyčkávala na termín pojednávania,
resp. termín rozhodnutia súdu a preto nie je dôvod na nepriznanie úroku z omeškania za čas, ktorý bol
uvedený v súdnom rozhodnutí.

Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odvolaním nebol napadnutý, nadobudol
právoplatnosť (§ 206 ods. 1 O.s.p.), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní
preskúmavaný.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania, možno prisvedčiť výhradám žalovanej, že súd vec nesprávne
právne posúdil, ak vychádzal z § 142 ods. 1 O.s.p., lebo bolo namieste aplikovať § 142 ods. 3 O.s.p., čo
na veci, pokiaľ ide o povinnosť žalovanej nahradiť žalobcovi trovy konania, nič nemení, keďže žalobca
mal neúspech vo veci len v nepatrnej časti (v rozsahu 16 eur) a preto mu súd správne priznal plnú
náhradu trov konania.

Podľa § 142 ods. 3, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže súd priznať plnú náhradu
trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo
od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny
advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a§ 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi,
ktorý mal aj v odvolacom konaní úspech ich náhradu nepriznal, lebo si ich náhradu neuplatnil a žalovaná
nemala v odvolacom konaní úspech.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.