{"guid": "380d4cc6-5192-45bb-b44b-e95587c7bc29:67345f3a-4de2-44b6-ac13-a813aaa14986", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:4310214445.3", "spisova_znacka": "9Co/240/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/240/2012 z 30. 10. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 30. októbra 2012, sp. zn. 9Co/240/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4310214445.3", "identifikacne_cislo": "4310214445", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Darina Kuchtová", "sudca_id": 272, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-kuchtova-272", "datum_vydania": "2012-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce", "Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo", "Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti", "Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-2", "nazov": "§ 62 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-6", "nazov": "§ 62 ods. 6 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-24", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/67345f3a-4de2-44b6-ac13-a813aaa14986", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4310214445.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2012:4310214445.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2012:4310214445.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/240/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4310214445
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4310214445.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr.
Veroniky Svoradovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci navrhovateľa: A. P., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Q., I. 4, zastúpený JUDr. Ritou Tóth, advokátkou so sídlom Levice, kpt. Jaroša 4, proti odporkyni:
K. H. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., I., v konaní zastúpená JUDr. Danicou Sitárovou, advokátkou so
sídlom Levice, Nám. hrdinov 13, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému A., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Levice ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Levice
zo dňa 25. mája 2012, č. k. 12C/262/2010-80 v časti zverenia maloletého A. do striedavej osobnej
starostlivosti a v časti určenia vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa zverenia maloletého A., nar.
XX. XX. XXXX na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov   p o t v r d z u j e .

M e n í   rozsudok súdu prvého stupňa v časti povinnosti platiť výživné tak, že otec je povinný prispievať
na výživu maloletého A. sumou 100 eur mesačne, ktoré je povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa
kalendárneho mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 05. 11. 2010 domáhal rozvodu jeho
manželstva s odporkyňou a na čas po rozvode navrhol zveriť maloletého A., nar. XX. XX. XXXX do
osobnej striedavej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že každý z rodičov bude vykonávať osobnú
starostlivosť o dieťa po dobu 14 dní s tým, že vzájomná vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému
dieťaťu sa neurčí.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo účastníkov konania -  navrhovateľa A. P., nar.
XX. XX. XXXX a odporkyne H. P., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, uzatvorené dňa 29. 06. 1996, zapísané v
knihe manželstiev matričného obvodu Levice vo zväzku XXVI. ročník 1996 na strane 176 pod por. č. 114,
rozviedol. Maloletého A., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode zveril do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov tak, že matka bude vykonávať osobnú starostlivosť o mal. A. vždy od nedele 17.00 hod.
nepárneho týždňa do najbližšej nedele do 17.00 hod. párneho týždňa a otec bude vykonávať osobnú
starostlivosť o maloletého A. vždy od nedele 17.00 hod. párneho týždňa do najbližšej nedele 17.00 hod.
nepárneho týždňa. Rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa si navzájom odovzdať a prevziať v
stanovený čas pred bytom toho rodiča, v ktorého starostlivosti sa dieťa nachádza. Maloletého A. budú



na čas po rozvode zastupovať a spravovať jeho majetok obidvaja rodičia. Otec je povinný prispievať
na výživu maloletého A. sumou 60 eur mesačne, ktoré je povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15.
dňa kalendárneho mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode. O trovách konania
rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania a navrhovateľa zaviazal zaplatiť trovy
štátu vo výške 291,05 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a k rovnakej sume zaviazal odporkyňu
zaplatiť trovy štátu v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Po právnej stránke súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 22, § 23 ods. 1, 2, § 24 ods.
1 až 4, ako aj ust. § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine, ako aj zisteným skutkovým stavom. Na základe
vykonaného dokazovania zistil, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 29. 06. 1996, z ktorého
pochádza jedno maloleté dieťa A., nar. XX. XX. XXXX. Obaja účastníci v konaní zhodne uviedli, že ich
manželstvo je dlhodobo a vážne rozvrátené a dlhodobé konflikty a nedorozumenia viedli k postupnému
citovému odcudzeniu. Obaja účastníci sa zhodli, že reparácia vážne narušených vzťahov do budúcna je
nereálna, vzhľadom na rozdielne povahové vlastnosti, ako aj ich rozdielne názory na spoločný rodinný
a manželský život. Z týchto dôvodov mal súd za to, že manželstvo účastníkov konania je hlboko trvale a
vážne rozvrátené, a preto návrhu na rozvod manželstva vyhovel. Z manželstva pochádza jedno maloleté
dieťa A., ktorý je žiakom 3. ročníka základnej školy. Citový vzťah k maloletému A. je zo strany obidvoch
rodičov pozitívny a rovnaký. Rovnako maloletý A. prezentoval citový vzťah rovnocenne k matke aj k
otcovi. Obaja rodičia sa na výchove dieťaťa podieľajú rovnocenne, pričom obaja majú vytvorené rovnaké
podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloletého A. aj na čas po rozvode, ako to vyplýva zo
záverov znaleckého posudku. Súd s poukazom na ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ktoré vstúpilo do
účinnosti od 01. 07. 2010 a ktoré upravuje striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov, mal za to,
že v danom prípade sú splnené podmienky na to, aby súd zveril maloletého A. do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov. Vychádzal zo skutočností, že obaja rodičia v súčasnosti bývajú v jednom
byte, takže nemohol akceptovať námietku matky dieťaťa, že v prípade, že by otec sa zo spoločnej
domácnosti sťahoval, nastali by pri realizácii striedavej osobnej starostlivosti problémy. V prípade, že
by sa otec zo spoločnej domácnosti odsťahoval a striedavá osobná starostlivosť by nebola v záujme
maloletého dieťaťa, vyskytli by sa tu vážne problémy pri výkone striedavej osobnej starostlivosti, matka
by sa mohla následne domáhať návrhom zmeny rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností. Pri stanovení výživného súd vychádzal z príjmov oboch rodičov, z ktorých mal za preukázané,
že priemerný mesačný zárobok otca za posledných 12 kalendárnych mesiacov predstavuje sumu 987,40
eura netto. Príjem matky za posledných 12 kalendárnych mesiacov činí 373,66 eura, pričom obidvaja
rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletému A.. Poukazom na zárobkové možnosti a schopnosti
oboch rodičov súd matku nezaviazal prispievať na výživu maloletého A. počas striedavej osobnej
starostlivosti, vzhľadom na jej nízky príjem a jeho nepomer k príjmu otca. Otca zaviazal prispievať na
výživu maloletého A. výživným vo výške 60 eur mesačne z dôvodu zachovania rovnakej životnej úrovne
dieťaťa počas striedavej osobnej starostlivosti. O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 vety prvej
OSP a o trovách štátu podľa § 148 ods. 1 OSP. Uznesením zo dňa 20. 12. 2012, č. k. 12C/262/2010-58
priznal znalkyni N.. K. H., N.. odmenu za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 582,10 eura. V
zmysle § 148 ods. 1 OSP súd zaviazal oboch účastníkov, každého v 1-ici, na zaplatenie trov štátu vo
výške 291,05 eura v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok súdu prvého stupňa, v časti jeho výroku o úprave práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu na čas po rozvode, napadla v zákonnej lehote odvolaním odporkyňa, ktorá sa domáhala zrušenia
rozsudku súdu prvého stupňa a vrátenia veci súdu prvého stupňa, alternatívne jeho zmeny a úpravy
práv a povinností rodičov k maloletému A. tak, ako to navrhla vo svojom vyjadrení zo dňa 28. 03. 2012,
v zmysle ktorého navrhla upraviť striedavú osobnú starostlivosť o maloletého A. tak, že ako matka bude
vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa v čase od nedele 18.00 hod. do piatka 15.00 hod. a otec bude
vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa v čase od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým,
že otec bude zaviazaný prispievať na výživu maloletého A. sumou 250 eur mesačne. Dôvodila tým, že
doposiaľ zabezpečovali starostlivosť o maloletého A. na základe vzájomnej dohode takým spôsobom,
že starostlivosť o dieťa počas pracovného týždňa zabezpečovala výlučne ona a počas víkendov a
prázdnin maloletý A. trávil čas s navrhovateľom u starých rodičov v U.. Na tento režim bol maloletý A.
navyknutý v podstate od malička a je pre neho prirodzený. Školské povinnosti si dieťa plnilo iba pod jej
dohľadom a s jej pomocou. Voľnočasové aktivity cez víkend zabezpečoval navrhovateľ a to prevažne
prostredníctvom svojich rodičov. K tejto forme starostlivosti o dieťa bola v podstate navrhovateľom
prinútená, nakoľko navrhovateľ vyžadoval trávenie všetkého voľného času dieťaťa u jeho rodičov na



vidieku. Nesúhlasí so zverením maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov formou
týždenného intervalu, nakoľko sa domnieva, že takýto model starostlivosti nie je v záujme maloletého
dieťaťa. Striedanie dieťaťa medzi rodičmi v tomto intervale by znamenalo vážne narušenie doterajšieho
zaužívaného spôsobu života dieťaťa a plne nezabezpečí uspokojovanie jeho potrieb. Súd sa nezaoberal
tou skutočnosťou, že navrhovateľ v rámci pracovného procesu je nútený absolvovať aj služby v čase
od 7.00 do 19.00 hod. a od 19.00 do 07.00 hod., z čoho vyplýva, že pri takomto pracovnom režime
nebude schopný počas týždňa zabezpečovať plnohodnotnú starostlivosť o dieťa, vrátane dohľadu nad
plnením školských povinností. Od rozhodnutia súdu prvého stupňa sa navyše navrhovateľ definitívne
odsťahoval zo spoločnej domácnosti v Q. a býva u svojich rodičov v U., časť K.. Navrhovateľ tak deleguje
starostlivosť o maloletého na svojich rodičov, pričom posledný júnový týždeň maloletý A. dochádzal
každodenne do školy v Q. z bydliska starých rodičov, čo vzhľadom na vzdialenosť môže mať negatívny
vplyv na plnenie si jeho školských povinností vrátane účasti na športových tréningoch. Stanovené
výživné vo výške 60 eur považuje za nedostatočné k potrebám dieťaťa. Maloletý nastúpil od septembra
2012 na druhý stupeň ZŠ, navštevuje športovú triedu so zameraním na basketbal, s čím sú tiež spojené
väčšie výdavky na zabezpečenie jeho potrieb. Domnieva sa, že je v záujme maloletého A., aby bola
zachovaná doterajšia forma starostlivosti rodičov o neho, ktorá pre dieťa znamená stabilitu a istotu. Svoj
návrh na úpravu práv a povinností k maloletému A. na čas po rozvode oprela o závery znaleckého
posudku N.. K. H., N.., podľa ktorého znalkyňa doterajší model starostlivosti o dieťa považovala za formu
striedavej starostlivosti. Domnieva sa, že pri striedavej starostlivosti oboch rodičov je možné určiť aj iný
než týždenný interval striedania.

K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa v časti o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti rodičov potvrdiť a v časti určenia
vyživovacej povinnosti zo strany otca navrhol, vzhľadom na podstatný rozdiel medzi príjmami rodičov,
určiť otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletého A. v sume 150 eur mesačne. Z pohovoru s maloletým
A., ktorý bol vykonaný dňa 03. 05. 2011 vyplynulo, že dieťa si želá žiť striedavo s obidvomi rodičmi
a vie si predstaviť pravidelné zmeny bydliska. Maloletý má vytvorený zdravý citový vzťah s obidvomi
rodičmi, obom dôveruje a chce tráviť rovnaké množstvo času s každým z nich. Po opakovanom pohovore
maloletý uviedol, že sa s matkou dohodol, že ostane v jej starostlivosti, pričom otec bude môcť pre neho
chodiť kedykoľvek sa dohodnú a prázdniny a víkendy bude tráviť tak, ako doposiaľ, s otcom. Priznal sa,
že k zmene jeho rozhodnutia došlo po rozhovore s matkou. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že
maloletý A. má vytvorený pozitívny vzťah k obom rodičom. Negatívne prežíva neprítomnosť niektorého
z nich. Rovnako bolo zistené, že obidvaja rodičia majú rovnaké vhodné osobnostné predpoklady
pre výchovu dieťaťa. Znalkyňa skonštatovala, že vzhľadom na vek dieťaťa, osobnostné predpoklady
rodičov a ich vzájomnú komunikáciu ohľadom syna, ako aj fakt, že rodičia sa dlhodobo striedajú v
starostlivosti o syna, je zverenie do striedavej osobnej starostlivosti v jeho záujme. V závere zastal názor,
že v pravidelných týždňových intervaloch striedania starostlivosti budú obidvaja rodičia mať možnosť
rovnocenne zabezpečovať výchovu dieťaťa, najmä bude takto rešpektovaný záujem dieťaťa a jeho právo
na zachovanie plnohodnotného vzťahu k obom rodičom.

Navrhovateľ sa písomne k podanému odvolaniu odporkyne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti na odvolacom
pojednávaní podľa § 212 ods. 2 písm. a) a § 214 ods. 1 OSP, doplnil dokazovanie v zmysle § 213 ods.
5 v spojení s § 129 ods. 1 OSP vyžiadaním si mzdových listov matky a otca, vypočul oboch rodičov
maloletého dieťaťa a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti zverenia maloletého A.
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny
potvrdiť a v časti uloženia povinnosti otca prispievať na výživu maloletého A. podľa § 220 OSP zmeniť.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo účastníkov konania - navrhovateľa A. P., nar.
XX. XX. XXXX a odporkyne H. P., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, uzatvorené dňa 29. 06. 1996, rozviedol.
Na čas po rozvode zveril maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že
matka bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého A. vždy od nedele 17.00 hod. nepárneho
týždňa do najbližšej nedele do 17.00 hod. párneho týždňa a otec bude vykonávať osobnú starostlivosť
o maloletého A. vždy od nedele 17.00 hod. párneho týždňa do najbližšej nedele 17.00 hod. nepárneho



týždňa. Rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa si navzájom odovzdať a prevziať v stanovený
čas pred bytom toho rodiča, v ktorého starostlivosti sa dieťa nachádza. Maloletého A. budú na čas
po rozvode zastupovať a spravovať jeho majetok obidvaja jeho rodičia. Otec je povinný prispievať na
výživu maloletého A. sumou 60 eur mesačne, ktorú je povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 15.
dňa kalendárneho mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode. O trovách konania
rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania a oboch účastníkov zaviazal zaplatiť
trovy štátu v rovnakej výške 291,05 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok súdu prvého stupňa pre absenciu odvolania v časti rozsudku, týkajúcej sa rozvodu
manželstva, spoločného zastupovania a spravovania majetku maloletého, ako aj trov štátu, nadobudol
právoplatnosť dňa 24. 07. 2012.

Predmetom odvolacieho konania bola napadnutá časť rozsudku súdu prvého stupňa a to v časti, v ktorej
bol maloletý A., nar. XX. XX. XXXX zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov až v časti
stanovenia vyživovacej povinnosti otca.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa bolo preukázané, že navrhovateľ žiadal
zveriť maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Dôvodil tým, že k dieťaťu má vytvorený
veľmi silný citový vzťah. Aj po rozvode manželstva má záujem podieľať sa na jeho výchove, nielen
stretávať sa s dieťaťom. V tom čase žil s odporkyňou v spoločnom byte, pričom po rozvode manželstva
sa bude snažiť riešiť si bytovú otázku. K maloletému A. sa snaží maximálne venovať, čo sa týka prípravy
na vyučovanie, ale aj mimoškolských aktivít, chodieva s ním každý víkend k jeho rodičom, ktorí bývajú v
U.. Odporkyňa nesúhlasila s návrhom otca na zverenie maloletého A. do osobnej striedavej starostlivosti
oboch rodičov. Navrhla, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti s tým, že otec sa bude
so synom stretávať neobmedzene, tak ako to bude otcovi a maloletému A. vyhovovať. Súhlasila aj s
tým, aby dieťa sa stretávalo s otcom a so starými rodičmi počas víkendov, tak ako to bolo zaužívané
doteraz. Uznala, že medzi maloletým A. a otcom je vytvorený silný citový vzťah, a preto nemieni v
žiadnom prípade obmedzovať otca vo výchovnom pôsobení, pretože otec sa dokáže o syna postarať
po každej stránke. Aj keď podotkla, že v prípade, že by sa otec odsťahoval do U., by starostlivosť o
dieťa prebrala matka navrhovateľa. Má rovnako silný citový vzťah k maloletému A. a myslí si, že bude
v prospech dieťaťa, keď bude zverené do jej osobnej starostlivosti a otec sa bude podieľať na výchove
počas úpravy styku. Z pohovoru, ktorý vykonal kolízny opatrovník dňa 03. 05. 2011 s maloletým A.
vyplynulo, že maloletý si nevie predstaviť, že by mal žiť len s jedným rodičom a želá si bývať striedavo u
matky i u otca. Z rozhovoru s maloletým dieťaťom bolo zistené, že dieťa si vie predstaviť zmeny bydliska,
nevidí problém v tom, že by mal mať dve izby, dve postieľky. Z celého pohovoru vyplynulo, že dieťa
má vytvorený zdravý citový vzťah k obom rodičom, obom rodičom dôveruje a želá si tráviť rovnocenné
množstvo času u každého z nich. Súd prvého stupňa v konaní ustanovil znalkyňu N.. K. H., N.., znalkyňu
z odboru psychológie na posúdenie vzťahu maloletého A. ku každému z rodičov jednotlivo a zistiť, či
je v záujme maloletého A. jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti rodičov na čas po rozvode.
Ustanovená znalkyňa znaleckým posudkom č. 29/2011 zo dňa           10. 11. 2011 dospela k záveru, že
vzťah maloletého A. k obom rodičom je pozitívny a negatívne prežíva neprítomnosť niektorého z rodičov.
Je veľmi rád v prítomnosti svojej matky a svojho otca obdivuje a identifikuje sa s mužskou postavou.
Znalkyňa konštatovala, že nie je možné povedať, že by niektorý z rodičov mal výraznejšie a lepšie
predpoklady pre osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Ich osobný potenciál je porovnateľný. Vzhľadom
na vek dieťaťa, zistené osobnostné predpoklady rodičov vrátane ich schopnosti vzájomne komunikovať
ohľadne maloletého dieťaťa, prejavenú vôľu maloletého A. a fakt, že rodičia sa už vlastne dlhodobo
striedajú pri výchove o maloleté dieťa, zverenie maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov
na čas po rozvode je v jeho záujme, konštatovala znalkyňa v závere svojho znaleckého posudku.
Po doručení znaleckých posudkov účastníkom konania odporkyňa navrhla na čas po rozvode zveriť
maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že ako matka bude vykonávať
osobnú starostlivosť o dieťa v čase od nedele 18.00 hod. do piatku 15.00 hod., otec bude vykonávať
osobnú starostlivosť o dieťa v čase od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a zároveň navrhla
určiť výživné v sume 250 eur mesačne, ktoré bude navrhovateľ povinný platiť na výživu maloletého A..

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,



najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať, spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu alebo schváliť dohodu rodičov o výške výživného.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu
budúceho výchovného prostredia (odsek 3 citovaného paragrafu).

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí vychovávať dieťa a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Novela Zákona o rodine vykonaná zákonom č. 217/2010 Z. z. zaviedla do rodinného práva inštitút tzv.
striedavej osobnej starostlivosti. Striedavá osobná starostlivosť je taká úprava osobnej starostlivosti
o dieťa, keď je dieťa v osobnej starostlivosti každého z rodičov po určitú, presne určenú dobu. Ide
o tzv. pravidelné striedanie miesta pobytu dieťaťa. Zákon však neurčuje dĺžku doby, počas ktorej
by malo byť dieťa u každého z rodičov. Jej určenie zákon ponecháva na úvahu súdu. Uvedené
zákonné ustanovenie zohľadňuje právo obidvoch rodičov na výchovu dieťaťa po ich rozchode. Striedavá
osobná starostlivosť má za úlohu zabezpečiť dieťaťu primeraný kontakt s obidvomi rodičmi, redukuje
porozvodovú traumatizáciu detí, prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí.
Z ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že predpoklady na rozhodnutie súdu o striedavej
osobnej starostlivosti, ktoré musia byť splnené kumulatívne (súčasne), sú:

- jednoznačne záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,

- lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej
osobnej starostlivosti jedného z rodičov,

- spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa,

- záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa,

- súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.

Súd musí pri všetkých prípadoch rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností rešpektovať
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadnuť
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia, ako aj schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Pokiaľ je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom, musí súd vždy dospieť k logickému
záveru, že predpokladom na rozhodnutie súdu o zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je
vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb
maloletého dieťaťa, t. j. že sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich so školskou dochádzkou
aj mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa. Dieťaťu by sa striedaním osobnej starostlivosti nemal
meniť okruh jeho kamarátov a blízkych osôb, aby nebolo v takých situáciách ďalej traumatizované.



Odvolací súd pri skúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností a pri zvažovaní, či v danom
prípade je v záujme maloletého dieťaťa jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti, správne
vychádzal z ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ako aj vykonaného dokazovania, záverov znaleckého
dokazovania, ako aj šetrenia kolízneho opatrovníka. Medzi samotnými rodičmi nebolo sporné, že obaja
sú schopní zabezpečiť starostlivosť o maloletého A. po každej stránke a maloletý A. mal k obom
svojim rodičom veľmi silný citový vzťah. Obaja rodičia súhlasili so zverením maloletého do striedavej
starostlivosti oboch rodičov. Rozdielne názory mali len na určenie doby, po ktorú sa bude realizovať
striedavá osobná starostlivosť u toho-ktorého rodiča. Navrhovateľ navrhoval, aby maloletý A. bol zverený
striedavo jednému a druhému rodičovi na obdobie jedného týždňa, zatiaľ čo matka navrhovala, aby
počas pracovného týždňa (od nedele 17.00 hod. do piatku 17.00 hod.) bol maloletý A. zverený do jej
starostlivosti a počas víkendov (od piatku 17.00 hod. do nedele) bol maloletý A. zverený do výchovy
navrhovateľa. Dôvodila tým, že na takýto režim bol maloletý A. zvyknutý v podstate od malička, je
pre neho prirodzený. Odporkyňa i na odvolacom súde uviedla, že tým sleduje iba to, aby maloletý
A. mal jeden domov, pričom vždy bude rešpektovať jeho prianie, ako aj žiadosť otca, pokiaľ počas
týždňa by chcel stráviť čas s maloletým. Želá si, aby bolo zachované ohľadne výchovy maloletého A.
to, na čo bol zvyknutý. Pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do výchovy toho-ktorého rodiča
tak prvostupňový, ako aj odvolací súd vychádzal predovšetkým zo záujmu dieťaťa, ako aj zo všetkých
okolností, ktoré v konaní vyšli najavo, ako aj zo záverov znaleckého posudku N.. K. H., N.., znalkyne
z odboru psychológie. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že vzťah maloletého A. k
obom rodičom je pozitívny, a tak, ako veľmi je rád v prítomnosti svojej matky, tak na druhej strane svojho
otca obdivuje a identifikuje sa s jeho mužskou postavou. V konaní nebolo preukázané, že by niektorý
z rodičov mal výrazne lepšie predpoklady pre osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a ich osobnostný
potenciál je porovnateľný. Zo záverov znaleckého posudku nesporne vyplynulo, že vzhľadom na vek
dieťaťa a zistené osobnostné predpoklady, ako i na vzájomnú schopnosť rodičov komunikovať ohľadne
maloletého A. i s ohľadom na prejavenú vôľu maloletého A., znalkyňa dospela k záveru, že rodičia
už vlastne dlhodobo sa striedajú v starostlivosti o maloleté dieťa, a preto zverenie maloletého A. do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov na čas po rozvode, je v jeho záujme. Sporné zostalo v konaní
už len určenie doby, po ktorú bude dieťa v osobnej starostlivosti toho-ktorého z rodičov. Zákon neurčuje
dĺžku doby, počas ktorej by malo byť dieťa u každého z rodičov, ale jej určenie zákon ponecháva na
úvahu súdu. Je nesporné, že striedavá osobná starostlivosť zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s
obidvomi rodičmi a určitým spôsobom i redukuje porozvodovú traumatizáciu detí a prispieva k celkovej
vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju dieťaťa. Súd prvého stupňa, tak i odvolací súd, mal za to,
že je potrebné, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov,
ktorí v danom prípade obaja majú rovnako kvalitný osobnostný potenciál pre starostlivosť o maloletého
A.. Pri rozhodovaní rešpektoval právo maloletého dieťaťa na udržanie pravidelného rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Z týchto dôvodov dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa v časti, ktorou zveril maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov tak, že matka bude túto osobnú starostlivosť vykonávať vždy od nedele 17.00 hod. nepárneho
týždňa do najbližšej nedele do 17.00 hod. párneho týždňa a otec bude vykonávať osobnú starostlivosť
o maloletého A. vždy od nedele 17.00 hod. párneho týždňa do najbližšej nedele 17.00 hod. nepárneho
týždňa, považoval za vecne správne. Rodičia, ktorí vypovedali tak pred súdom prvého stupňa, ako
aj pred odvolacím súdom, preukázali vysokú mieru schopnosti dohody rodičov, ako aj nevyhnutnú
intenzitu komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého A.. Odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že
rodičia sa budú vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich so školskou dochádzkou, ako aj mimoškolskými
aktivitami a záujmami maloletého, ktorým sa venuje. Odvolací súd sa stotožnil s názorom kolízneho
opatrovníka, že v prípade zverenia maloletého A. do starostlivosti matky počas týždňa a otca počas
víkendu, by maloletý strávil podstatne viac času s matkou, nešlo by o rovnocenný výkon rodičovských
práv a povinností, nakoľko čas strávený s matkou by bol obmedzený len na plnenie školských povinností
a s otcom by trávil všetok voľný čas. Zverenie maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov v pravidelných týždňových intervaloch bude zabezpečovať rovnocenné a rovnoprávne práva
oboch rodičov na maloletého A., pričom takáto úprava je i v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

Vzhľadom na charakter striedavej osobnej starostlivosti, pri ktorej každý z rodičov má maloleté dieťa v
osobnej starostlivosti po určitú dobu, čo v danom prípade je rovnaká doba v mesiaci, kde obidvaja rodičia
budú zabezpečovať starostlivosť o maloletého A. po dobu dvoch týždňov v mesiaci, sa vynára otázka,
či v takomto prípade je potrebné určovať vyživovaciu povinnosť, tak ako to navrhoval navrhovateľ, resp.



jeho právny zástupca. V prípadoch, keď sa maloleté dieťa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Neurčenie výživného by malo relevanciu v takých prípadoch, keby na strane obidvoch rodičov boli
približne rovnaké majetkové pomery. Teda rovnakých majetkových pomerov by bola matka i otec a v
rovnakej dĺžke osobnej starostlivosti oboch rodičov dieťa v rámci striedavej osobnej starostlivosti.

Odvolací súd doplnil dokazovanie v zmysle § 213 ods. 5 OSP a zadovážil si aktuálne správy o zárobkoch
oboch rodičov. Z potvrdenia Krajského riaditeľstva PZ v Nitre odvolací súd zistil, že priemerný mesačný
zárobok otca za posledných 12 mesiacov predstavuje sumu 1.081,94 eura a z potvrdenia Detského
domova U., kde pracuje matka zistil, že matka dosiahla za posledných 12 mesiacov priemerný mesačný
príjem 424,70 eura. Rodičia ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú. Keďže pre stanovenie vyživovacej
povinnosti sú rozhodujúce odôvodnené potreby maloletého, ako aj schopnosti a možnosti rodičov, bolo
potrebné vychádzať z majetkových pomerov oboch rodičov. I za situácie, že maloletý A. bol zverený
do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov v rovnakej dĺžke, bolo potrebné stanoviť vyživovaciu
povinnosť otca na maloletého A. z dôvodu, že zárobkové pomery na jeho strane sú podstatne lepšie
ako zárobkové pomery na strane matky. Odvolací súd pri stanovovaní výživného prihliadol na potreby
maloletého, ktoré sú spojené so športovými aktivitami, s návštevou školského zariadenia, predstavujú
stravné v škole 19,80 eura, poplatok za pobyt v družine 5 eur, vreckové pre maloletého 10 eur, hygienické
potreby a ošatenie 70 eur, internet 13,40 eura, ktoré náklady uviedla v konaní matka. Pri zohľadnení
majetkových a zárobkových pomerov a pri rešpektovaní zásady, že maloleté dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov, považoval odvolací súd za primerané výživné sumu 100 eur, ktorú
zaviazal otca prispievať na výživu maloletého A. mesačne k rukám jeho matky do 15. dňa v mesiaci
vopred. Okrem stanoveného výživného a zabezpečovania výživy tým-ktorým rodičom počas realizácie
striedavej osobnej starostlivosti bude výživa maloletého dieťaťa pokrytá aj rodinnými prídavkami. Z
vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 220 OSP rozsudok súdu prvého stupňa v časti
stanovenia výživného otcovi zmenil a vyživovaciu povinnosť otca na maloletého A. určil sumou 100 eur
mesačne.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146  ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie           o úprave práv a povinností
rodičov k maloletému dieťaťu je konanie, ktoré môže začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/262/2010", "guid": "1b0ce4ad-1707-4747-a52d-e496003be037:a2f2c8a6-91b0-42e4-a5af-9dd113e4f360", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}