Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/150/2013 z 18. 12. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 18. decembra 2013, sp. zn. 11Co/150/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7111230994.1
Krajský súd Košice | 11Co/150/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7111230994.1 | 2013-12-18 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ef899fc1-ef99-4c81-9ba1-3deadca7d665
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7111230994.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/150/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111230994
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7111230994.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu N. C. A., s.r.o., so sídlom: X. X, XXX XX K., IČO: 35 724 803,
zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom: Údernícka 5, 851 01 Bratislava, proti žalovaným 1. B. I., nar.
XX.X.XXXX, bytom K. XX, XXX XX C., 2. V. I., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, XXX XX C., 3. Y. A., nar.
XX.X.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX C., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných J. G. U. U.
A. I., so sídlom: G.. L. X, XXX XX O., IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom,
so sídlom: Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 1.199,04 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu 24C/278/2011-65 z 18.9.2012 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a vedľajšiemu účastníkovi sa ich náhrada
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením konanie zastavil, žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 64,87 €
prostredníctvom V. úradu K.. Žalovaným v 1. až 3. rade právo na náhradu trov konania proti žalobcovi
nepriznal. Priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných náhradu trov konania proti žalobcovi,
ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia v sume 165,70 €, ktorú je povinný žalobca zaplatiť právnemu
zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane žalovaných JUDr. Ambrózovi Motykovi, advokátovi, do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. až
3. rade zaplatiť žalobcovi sumu 1.199,04 € s 13 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.199,04 € od
9.12.2006 do zaplatenia, titulom nezaplatenia poskytnutého úveru a priznať náhradu trov konania.

Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 19.3.2012 oznámilo J. G. U. U. A. I. so sídlom
G.. L. X, XXX  XX  O., že vstupuje do konania na podporu žalovaných ako vedľajší účastník v zmysle § 93
ods. 2 O.s.p. a požiadal o doručenie žaloby na začatie konania s prílohami, pričom uviedol, že si uplatňuje
náhradu trov konania. Vedľajší účastník na strane žalovaných sa písomným podaním doručeným súdu
prvého stupňa dňa 14.5.2012 vyjadril k žalobe a vzniesol námietku premlčania s tým, že žalobu navrhoval
v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania vo výške 165,70 €. Písomným podaním
doručeným súdu prvého stupňa dňa 20.8.2012 oznámil právny zástupca žalobcu súdu, že žalobu berie
v celom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť. O trovách konania navrhoval rozhodnúť v zmysle §
150 O.s.p., a to z dôvodu, že o trovách vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť ako o trovách účelne
vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu späť, súd
v zmysle § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. konanie zastavil. Keďže k späťvzatiu žaloby došlo skôr než sa začalo
pojednávanie, súhlas žalovaných  v 1. až 3. rade so späťvzatím žaloby súd nezisťoval (§ 96 ods. 2 a



3 O.s.p.). Nakoľko dôvodom zastavenia konania bol procesný úkon žalobcu, súd vychádzal zo zásady
procesného zavinenia zastavenia konania, a preto v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. zaviazal
žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných trovy konania. Keďže žalovaným v
1. až 3. rade žiadne trovy konania nevznikli, súd im náhradu trov konania proti žalovaným nepriznal.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných vznikli trovy konania titulom trov právneho zastúpenia
pozostávajúce z odmeny, paušálnej náhrady hotových výdavkov a 20 % DPH za 2 úkony právnej služby
(prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe) celkom vo výške 165,70 €, na náhradu ktorých
súd zaviazal žalobcu, a to v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a § 149 ods. 1 O.s.p. Na rozhodnutie
o trovách konania súd neaplikoval ustanovenie § 150 O.s.p., pretože nezistil žiadne okolnosti, ktoré by
odôvodňovali aplikáciu citovaného zákonného ustanovenia.

Uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom napadol
včas podaným odvolaním žalobca, ktoré odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci a navrhol
uznesenie v napadnutom výroku zmeniť podľa § 220 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu
trov konania neprizná. Zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,12 € s DPH
pozostávajúce z jednej polovice úkonu právnej služby vo výške 9,96 € s DPH a režijného paušálu k
právnemu úkonu vo výške 9,16 € s DPH (podanie odvolania). Nesúhlasil s rozhodnutím, ktorým súd
priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania a bol toho názoru, že v danom prípade nemožno
hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva, a trovy právneho zastúpenia
vynaložené vedľajším účastníkom neboli nutné, účelné a hospodárne. Uviedol, že nevidí význam v
právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa
v spotrebiteľských sporoch. Spochybnil nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia
vedľajším účastníkom, keďže vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný
poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach (poukázala na ust. § 3 ods.
5 zák. č. 250/2007 Z.z., § 93 ods. 2 O.s.p.) a podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné
združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie, pričom združenia na ochranu
spotrebiteľov podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z.z. majú možnosť využívať aj podporu ministerstva. Zastával
názor, že v danom prípade je právne zastúpenie vedľajšieho účastníka konania nadbytočné, neúčelové
a nehospodárne a trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie
alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p., a navrhol preto
napadnuté uznesenie zmeniť a vedľajšiemu účastníkovi z uvedených dôvodov náhradu trov konania s
použitím ust. § 150 O.s.p. nepriznať.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že aplikácia § 150 O.s.p. na danú vec je nenáležitá
a môže preukázať, že v množstve súdnych sporov pôsobil jeho vstup do konania (aj bez vyjadrenia vo
veci samej) pre žalobcu odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť svojho nároku,
vzal žalobu späť a žiadal konanie zastaviť. Námietku žalobcu, že združenie má v radoch členov, ktorí
evidentne majú právnické vzdelanie, nepovažoval za dôvodnú a uviedol, že im nemožno upierať právo
na právneho zástupcu vzhľadom na predmet ich činnosti, lebo ak by sa prijal takýto názor, potom by bolo
problematické aj zastupovanie advokátmi napr. sudcov, prokurátorov, advokátov, ministrov spravodlivosti
atď., čo by bolo v rozpore s platným právom, ale aj s každodennou realitou. Súd pri rozhodovaní o
trovách vedľajšieho účastníka podľa jeho názoru postupoval v súlade s legislatívou Európskej únie,
judikatúrou Súdneho dvora EÚ a v súlade s ustálenou súdnou praxou a právnou teóriou. K námietkam
žalobcu poukázal na zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a rozsudok Súdneho dvora EÚ C-
279/09 z 22.12.2010 vo veci V. proti A. P. G.. Uviedol ďalej, že o dôvodnosti priznania trov svedčí aj
novelizované znenie § 137 O.s.p., ktoré bolo s účinnosťou od 1.1.2012 doplnené zák. č. 332/2011 Z.z.
o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (citoval dôvodovú správu k zák. č. 332/2011
Z.z.) na znenie, podľa ktorého trovami konania o.i. je aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je
oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Zastával názor, že správanie sa žalobcu
v spore, ale najmä okolnosti, za ktorých žalobca plošne na celom Slovensku uplatňuje pohľadávky z
neprijateľných zmluvných podmienok, po použití nekalých obchodných praktík a premlčané pohľadávky,
nedávajú predpoklad pre aplikáciu § 150 ods. 1 a 2 O.s.p. Vzhľadom na uvedené navrhol uznesenie
v napadnutom výroku potvrdiť ako vecne správne a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania za
vyjadrenie k odvolaniu v celkovej výške 46,22 €.



Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že nie je dôvodné a stotožnil sa so správnymi
dôvodmi rozhodnutia o trovách konania, preto uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania vo
vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Súd prvého stupňa o náhrade trov konania v prejednávanej veci vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším
účastníkom správne rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., ktoré na daný prípad správne
aplikoval po zistení, že zastavenie konania zavinil žalobca. Skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v odvolaní
neodôvodňujú iné rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom.
Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. na rozhodovanie o trovách
konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom neprichádza do úvahy, a to ani z dôvodov,
na ktoré žalobca poukazuje v odvolaní. Aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. musí zodpovedať osobitným
okolnostiam konkrétneho prípadu. Takéto okolnosti v posudzovanej veci nie sú dané. Vedľajší účastník
ako občianske združenie na ochranu spotrebiteľov má legitímne právo na náhradu trov v konaní, v
ktorom poskytoval ochranu práv spotrebiteľovi, čo sa týka aj trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho
právnym zastúpením v konaní. Trovy právneho zastúpenia sa v zásade považujú za účelne vynaložené
trovy v súdnom konaní. Preto pokiaľ súd prvého stupňa v danom prípade priznal vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania, postupoval správne a správne ustálil aj výšku náhrady trov, lebo obidva úkony
poskytnutej právnej služby boli vykonané účelne, a teda v príčinnej súvislosti s potrebou ochrany práv
žalovaných ako spotrebiteľov a v ich záujme.

So zreteľom na uvedené, neobstojí námietka žalobcu o nesprávnom právnom posúdení otázky
náhrady trov vedľajšieho účastníka v prejednávanej veci, a v odvolaní uplatnený odvolací dôvod nie je
preukázaný. Z uvedených dôvodov bolo uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu
medzi žalobcom a vedľajším účastníkom ako vecne správne potvrdené.

Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, preto nemá právo na náhradu jeho trov a vedľajšiemu
účastníkovi náhrada uplatnených trov odvolacieho konania za podanie z 18.2.2012 - vyjadrenie k
odvolaniu nebola priznaná, lebo trovy spojené s týmto úkonom právnej služby odvolací súd nepovažuje
za účelne vynaložené. Odvolanie žalobcu bolo vedľajšiemu účastníkovi zasielané len na vedomie (§
209a ods. 1 O.s.p.) a podanie z 18.2.2012 neobsahuje podstatnú novú argumentáciu k otázke náhrady
trov vedľajšieho účastníka v prejednávanej veci, ktorá by mala vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu
(§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 150 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.