{"guid": "3804766e-e8b2-47d2-94af-2b9bac6700bd:0300b265-90d0-4b38-87c0-12ff0ab0201d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7115221516.2", "spisova_znacka": "7CoP/28/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/28/2016 z 6. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 6. marca 2016, sp. zn. 7CoP/28/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7115221516.2", "identifikacne_cislo": "7115221516", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2016-03-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0300b265-90d0-4b38-87c0-12ff0ab0201d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7115221516.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7115221516.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7115221516.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/28/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115221516
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7115221516.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti V. L. nar. X.X.XXXX, H. L. nar.
XX.X.XXXX a H. L. nar. X.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v Košiciach detí rodičov Mgr. L. L. nar. X.X.XXXX bývajúcej v F. na P. ul. č. X zastúpenej JUDr.
Blankou Nagyovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 44 a E. L. nar. XX.X.XXXX
bývajúceho v F. na P. ul. č. X t.č. v F. na P. ul. č. X u Ing. C. P. zastúpeného JUDr. Ivanom Husárom
advokátom so sídlom v Košiciach na Vojenskej ul. č. 14 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností na návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu
Okresného súdu Košice I z 19.11.2015 č.k. 11P 120/2015-88 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením predbežne upravil styk otca s maloletými deťmi každý
nepárny víkend v mesiaci od piatku od 17.00 hod. do nedele do 15.00 hod. a každú stredu v čase od
17.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že otec prevezme maloleté deti v stanovenom čase pred bytom matky
a v určenom čase maloleté deti matke odovzdá pred jej bytom. Matke uložil povinnosť v stanovenom
čase maloleté deti riadne pripravené otcovi odovzdať.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie matka
a navrhla, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a zamietol návrh otca na predbežnú
úpravu styku s mal. V. a H. a predbežne upravil styk otca s mal. H. každú nepárnu sobotu v čase od 9.00
hod. do 15.00 hod., každú nepárnu nedeľu v čase od 9.00 hod. do 15.00 hod. a každú párnu stredu v
čase od 17.30 hod. do 19.00 hod. bez prítomnosti jeho mimomanželskej známosti. Nepopiera, že svojím
návrhom na začatie konania doručeným súdu 13.8.2015 sa domáhala zverenia maloletých detí do jej
osobnej starostlivosti a určenia výživného pre maloleté deti od otca a tým istým návrhom sa zároveň
domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým žiadala dočasné zverenie detí do jej starostlivosti
a určenie výživného od otca. Týmto návrhom nežiadala, aby bol styk otca s deťmi upravený, keďže
otec sa od odchodu zo spoločnej domácnosti maloletým deťom príležitostne venoval, a to primerane
jeho možnostiam, čo aj sám uviedol vo svojom vyjadrení z 22.9.2015. Vo vzťahu k návrhu otca, ktorý
bol doručený súdu prvého stupňa 21.10.2015 uvádza, že jej predchádzajúca právna zástupkyňa ju
neinformovala o tomto návrhu na dočasnú úpravu styku s deťmi. Rovnako nebola predchádzajúcou
právnou zástupkyňou informovaná o tom, že tento jeho návrh vrátila súdu prvého stupňa s tým, že
ju v danej veci nezastupuje. Rovnako ju neinformovala ani o tom, že súd prvého stupňa o návrhu
otca rozhodol a doručené uznesenie rovnako vrátila súdu prvého stupňa. Aj napriek tomu, že súd mal
už 10.11.2015 vedomosť o tom, že jej predchádzajúca právna zástupkyňa vrátila súdu návrh otca na
nariadenie predbežného opatrenia, vydal súd napadnuté uznesenie, v ktorom na strane 2 uviedol, že
sa k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyjadrila. Nakoľko súd prvého stupňa rozhodol bez
toho, aby sa mala možnosť k návrhu vyjadriť, má za to, že jej bola postupom súdu odňatá možnosť
konať pred súdom. S nariadeným predbežným opatrením nesúhlasí, najmä vzhľadom na neprimerané



arogantné správanie sa otca, ktorý akonáhle bol informovaný o predmetnom uznesení, privolal policajnú
hliadku, čím spôsobil maloletým deťom neprekonateľnú psychickú traumu. Naviac jej odmietol poskytnúť
fotokópiu napadnutého uznesenia a policajnej hliadke zakázal, aby ho dostala do rúk a mohla do neho
nahliadnuť. Maloletí synovia oznámili policajnej hliadke, že odmietajú stretnutia s otcom. Maloletú dcéru
však na stretnutie s otcom odovzdala, ale aj tá bola z prítomnosti policajtov vystrašená. Ďalej poukazuje
na to, že otec nepredložil žiadne dôkazy o svojich tvrdeniach, že mu znemožňuje kontakt s deťmi od
júla 2015, čo sa vystupňovalo v septembri 2015 do takej miery, že sa nevedel s deťmi skontaktovať
ani telefonicky. Súdu predložil len úradný záznam spísaný 6.10.2015 na ÚPSVaR Košice, v ktorom
uviedol, že si dal svoje telefónne číslo utajiť, maloletí synovia mu nedvihnú telefón, nechcú sa s ním
stretnúť a s ňou sa nedá komunikovať, na deti finančne neprispieval, ale pokiaľ sa s nimi stretol,
zakúpil im oblečenie. K zavádzajúcim tvrdeniam otca uvádza, že otec opustil spoločnú domácnosť
13.2.2015 po tom, čo najstarší syn V. odhalil 9.2.2015 v spoločnej domácnosti jeho neveru, keď v
detskej izbe mal. H. našiel na písacom stole použitý obal od prezervatívu vrátane špiny po súloži, o
čom ju upovedomil. V dôsledku tohto odhalenia a neustálych predstieraných a predkladaných klamstiev
otca, a to jednak vo vzťahu k nej, ale aj k maloletým synom útočným spôsobom, ktorým začal o svojej
nevere klamať, sa citové väzby medzi otcom a synmi oslabili. Je nesporné, že otec synov trestal fyzicky
i psychicky častejšie ako dcéru, a to pri akomkoľvek zistení neporiadku v ich detských izbách tak,
že im v zúrivosti zhadzoval všetky veci zo stola a najstaršieho syna trestal  stiahnutím do kúpeľne a
sprchovaním studenou vodou. Citové odcudzenie synov prepuklo po ich odhalení, že ich otec udržiava
mimomanželský vzťah, ktorého sa nechcel napriek prosbám celej rodiny vzdať a v dôsledku ktorého
potom opustil spoločnú domácnosť. Z uvedeného dôvodu sa všetky deti cítia otcom zradené, oklamané a
opustené. Aj napriek tejto situácii v rodine sa opakovane snažila o návrat otca do spoločnej domácnosti,
čo ho však obťažovalo, a preto si nechal telefónne číslo utajiť. Dôvodom utajenia telefónneho čísla otca
bola však skutočnosť, že maloletí synovia počas ich spoločného stretnutia na oslavách Dňa detí zistili,
že sa im otec nevenuje, lebo celý deň si vymieňal SMS-ky s cudzou ženou. Následne mal. H. pri ďalšom
stretnutí s otcom nechtiac prečítal v mobile svojho otca SMS-ku,  v ktorej cudzia žena napísala otcovi
text: „Teším sa na postieľku mojko“. Synovia pod týmito zážitkami s otcom stratili nádej, že sa otec do
spoločnej domácnosti vráti, z čoho sú doposiaľ sklamaní a smutní. Naviac pod vplyvom jeho atakov
za opakovanej asistencie policajnej hliadky, ktorá sa v doprovode otca snažila o nútené realizovanie
výkonu styku otca s deťmi maloletí synovia neustále odmietajú stretávanie sa s otcom, čo opakovane
uvádzajú aj policajnej hliadke, pričom ona nedokáže v tejto zložitej rodinnej situácii a vzhľadom na vek
synov a ich rozumovú vyspelosť nijako ich odovzdanie otcovi na styk ovplyvniť. Popiera teda tvrdenie
otca, že vyvíja na deti nátlak, aby sa s otcom nestýkali, čoho svedkami boli aj policajti. Naopak otec
synov núti, aby prijali jeho novú životnú situáciu s existenciou pre nich cudzej ženy po boku ich otca,
a to proti vôli detí. Za tejto situácie nedokáže proti vôli detí, a to najmä synov beztrestne realizovať
súdom prvého stupňa napadnuté uznesenie o predbežnom opatrení. Mimo toho sú synovia v takom
veku a stupni vyspelosti, že súd zo zákona musí brať na ich názor ohľad. Pokiaľ súd v odôvodnení
uviedol, že je potrebné, aby si deti budovali pozitívny vzťah  k otcovi, súd nevysvetlil, ako bude otec
tento vzťah budovať, keď proti vôli svojich detí opustil spoločnú domácnosť a nepodal ani riadny návrh
na úpravu styku s deťmi vo veci samej. Upozorňuje, že prioritný záujem detí, rešpektovanie ich vôle a
názoru súd prvého stupňa vyhodnotil fakticky len na základe tvrdení otca, ale nie ako ich vlastný. Navyše
ovplyvňovanie názorov maloletých synov nebolo zo strany otca žiadnym spôsobom preukázané. Popiera
tiež tvrdenie otca, že sa s ňou nedá komunikovať, práve naopak, otec si dal utajiť telefónne číslo, len aby
ho neobťažovala a neodpovedá jej ani na mailové správy, lebo vie, že nechce s ním ukončiť manželstvo
a obnova manželstva je jediným riešením na zachovanie celistvosti rodiny a upevnenie vzťahov otca so
synmi. Deťom mala byť daná možnosť vyjadriť svoj názor pred ÚPSVaR alebo priamo na súde, nakoľko
stupeň ich vyspelosti by to určite umožňoval. Maloleté deti totiž veľmi zle znášajú momentálny stav
neistoty, lebo otec skutočný záujem o ne, najmä po odchode zo spoločnej domácnosti vôbec neprejavil,
čím vedome spôsobil maloletým deťom v ich zmýšľaní traumu, ktorá je jasne prítomná. Otec so synmi
primerane otvorene nikdy nehovoril o tom, čo im svojím nedôstojným správaním spôsobil v domnení,
že je to nepotrebné, lebo im to má vysvetliť ona. Za daných okolností má za to, že súd prvého stupňa
si nesprávne osvojil argumentáciu otca, pričom tiež nesprávne vyhodnotil rodinný stav. Pokiaľ ide o
maloletú dcéru, snaží sa ich vzťah s otcom upevňovať a v stretávaní s otcom jej nebráni. Otec sa však aj
pred maloletou dcérou pri ich spoločných stretnutiach prehnane intímne správa k svojej mimomanželskej
známosti s cudzou ženou, čo maloletá vníma s nepochopením a stále o tom doma rozpráva nielen
pred ňou, ale aj pred svojimi bratmi, ktorí týmto trpia. Nakoľko otec s ňou odmieta komunikovať vo
veciach týkajúcich sa výchovy detí, požiadala príslušný úrad práce o poskytnutie súčinnosti. Má totiž
za to, že stretávaním sa otca s dcérou za prítomnosti jeho mimomanželskej známosti s cudzou ženou



je ohrozený zdravý psychický a fyzický vývoj maloletej. Správanie otca preto považuje za nemorálne,
ktoré sa prieči výchove maloletej a jej pravidelnému režimu, čo má nepriaznivý vplyv na dieťa, ktoré
je potom nútená ukľudňovať. Naviac otec nemá vytvorené vhodné bytové podmienky k tomu, aby u
neho deti prespávali u jeho mimomanželskej priateľky, u ktorej toho času býva a s ktorou deti nemajú
vytvorený žiaden vzťah. Rovnako ani u svojej matky nemá otec vytvorené vhodné podmienky, nakoľko
tam žije jeho sestra s malým dieťaťom v malom byte. Poukazuje na to, že konajúci súd rozhodol v danej
veci unáhlene a svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, preto ho považuje za nepreskúmateľné. Naviac
nariadením predmetného predbežného opatrenia došlo k situácii, že otec sa cíti vydaním uznesenia
ako víťaz a jej sa sťažila situácia v zabezpečovaní riadnej starostlivosti o výživu, zdravie a denného
režimu detí, čo pred vydaním napadnutého rozhodnutia vôbec nepociťovala, keďže s otcom detí sa stále
vedeli dohodnúť o spôsobe a čase stretávania sa otca s nimi. Preto má za to, že v rozpore s ust. §
76 ods. 1 písm.b/ O.s.p. jej boli nepriamo odňaté rodičovské práva starostlivosti o maloleté deti, a to v
neprospech zdravého vývoja  a záujmov maloletých detí. Výchova detí je ňou zabezpečovaná plynule
a nie je ohrozená ani ich výživa. Vzhľadom na to má za to, že neboli splnené zákonné podmienky
pre nariadenie predbežného opatrenia v súlade s návrhom otca, pretože práva a oprávnené záujmy
účastníkov konania neboli v čase rozhodovania súdu prvého stupňa bezprostredne ohrozené. Naviac
má za to, že nebola preukázaná potreba rýchlo a dočasne upraviť pomery účastníkov konania v už
začatom konaní, pretože neboli zistené žiadne podstatné skutočnosti odôvodňujúce nutnosť predbežnej
úpravy styku otca s deťmi, pretože nebol riadne osvedčený jeho nárok a neboli predložené žiadne
dôkazy o skutočnostiach odôvodňujúcich nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ani pre deti ani
pre rodičov. Všetky uvádzané skutočnosti oboma rodičmi by mali byť relevantné až pre posúdenie a
rozhodnutie vo veci samej, pretože napadnuté predbežné opatrenie by v takomto prípade neprípustne
nahradilo rozhodnutie vo veci samej.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom právneho zástupcu navrhol uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. K otázke doručovania podaní súdom pôvodnej právnej
zástupkyni matky sa vyjadriť nevie, avšak poukazuje na to, že návrh na vydanie predbežného opatrenia
môže súd doručovať spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené a o predbežnom
opatrení súd môže rozhodnúť aj bez vypočutia účastníkov konania. Navyše matke poskytol informácie o
podanom návrhu, ako aj o vydaní predbežného opatrenia, preto o ňom veľmi dobre vedela. Ďalej uviedol,
že vo februári 2015 bol zo spoločnej domácnosti doslova vulgárne vyhodený. Dôvodom opustenia
domácnosti nebol nezáujem o maloleté deti, ale snaha o elimináciu už aj tak vyhrotenej rodinnej situácie.
Naznačované tvrdenia matky o strachu detí z neho sú scestné a nezodpovedajú realite. Pravdou je,
že matka sa účelovo snaží, najmä u chlapcov vzbudiť pocit zrady, opustenosti a sklamania, pričom si
neuvedomuje, že takýmto konaním manželstvo nezachráni a iba traumatizuje deti, čo na nich objektívne
negatívne pôsobí a môže zanechať závažné psychické stopy. Deti sú tak vystavené značnému stresu
a zneisteniu a môžu byť aj vystrašené nie z jeho správania a prístupu, ale z prípadnej reakcie matky,
ak by uviedli, že s otcom sa stýkať chcú a otec im chýba. Vyjadril názor, že matka sa snaží vyhnúť
rozvodu, k čomu má slúžiť aj bránenie v kontakte s deťmi. Dôkazom toho je aj tá skutočnosť, že sa
už päťkrát z rôznych dôvodov nedostavila na pojednávanie o rozvod manželstva. Návrh na nariadenie
predbežného opatrenia podal z dôvodu, že matka mu bránila v styku s deťmi. Chcel docieliť najmä
určenie času, v rámci ktorého sa bude môcť so svojimi deťmi, ktoré nadovšetko ľúbi, stretávať a rozvíjať
ich vzájomné vzťahy, ktoré je v momentálnej situácii extrémne dôležité vzhľadom na prebiehajúce
rozvodové konanie a to, že nežijú v spoločnej domácnosti. O závažných problémoch pri styku s deťmi
svedčí aj tá skutočnosť, že takmer pri každej snahe o styk s deťmi je nútený privolať políciu, a to nie z
dôvodu, že chce stresovať deti, ale z dôvodu, že matka mu ich odmieta vydať. Tak tomu bolo pri prvom
pokuse po vydaní predbežného opatrenia a uvedené správanie sa v princípe nezmenilo a vyvrcholilo
novým pokusom o zmarenie styku s deťmi, kedy 20.1.2016 po príchode na P. ulicu, kde sa nachádza ich
spoločný byt, zistil, že matka vymenila zámok na dverách, čo opätovne musela riešiť polícia. Zdôraznil,
že nie on, ale matka vytvára tieto stresové situácie a je zrejmé, že emocionálne nezvláda rozvodové
konanie a do sporu nerozumne a trestuhodne vťahuje maloleté deti. Z uvedeného dôvodu bol nútený
podať aj návrh na výkon rozhodnutia, ktorý je vedený na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 21Em
5/2015. Potvrdzuje, že si zmenil telefónne číslo, a to z dôvodu, že ho matka vulgárnymi telefonátmi a
SMS-kami doslova v hociktorú hodinu, najmä v noci atakovala a provokovala. Súčasne vulgárne atakuje
a prenasleduje jeho terajšiu priateľku, pričom vypisuje aj jej rodičom, susedom a zamestnávateľovi,
čo opätovne potvrdzuje jej labilitu a emocionálne nezvládnutie rozvodu. Ako dôkaz o tejto skutočnosti
prikladá mailovú komunikáciu medzi nimi. Potrebu dočasnej úpravy styku potvrdzuje aj odvolanie matky,
nakoľko je z neho zrejmé, že podľa jej názoru sa minimálne chlapci s ním vôbec nemajú stretávať a



podľa uvedeného názoru sa aj správa takým spôsobom, že ovplyvňuje ich maloleté deti. Nedôvodné sú
aj tvrdenia matky o tom, že nemá vytvorené vhodné bytové podmienky pre kontakt s deťmi. Realizácia
styku s deťmi sa môže bez problémov uskutočniť či na P. ulici, kde momentálne býva alebo u jeho
matky na W. ulici, čo si mal možnosť overiť aj príslušný úrad práce. Najpodstatnejšie na prejednávanom
prípade je však to, že deti majú právo na kontakt s otcom a aj on má právo na styk so svojimi deťmi.
Nebol pozbavený ani obmedzený výkonu svojich rodičovských práv a ich vzájomný kontakt je v záujme
detí, aj keď si to deti pod vplyvom matky nemusia plne momentálne uvedomovať. Vzhľadom na uvedené
považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne a odôvodnené. K vyjadreniu pripojil mailovú
komunikáciu medzi rodičmi z 12.8.2015, 15.12.2015, 21.12.2015 a 11.5.2015.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

Matka prostredníctvom právnej zástupkyne doručila odvolaciemu súdu 19.2.2016 podanie označené ako
doplnenie odvolania, v ktorom uviedla, že z dôvodu násilia páchaného otcom voči nej a ich synom v byte
na P. ulici v F. bola nútená podať žalobný návrh o vylúčenie otca z užívacieho práva k bytu a nariadenie
predbežného opatrenia. Zároveň poukázala na to, že po podaní odvolania proti uzneseniu súdu prvého
stupňa začal otec stupňovať svoju agresivitu a fyzické násilie nielen proti nej, čoho boli maloleté deti
svedkami, ale najmä proti maloletým synom, a to najmä z dôvodu, že títo sa stále odmietajú s otcom
stretávať. Aby sa situácia v rodine stabilizovala, pre narastajúce napätie spôsobované konaním otca
bola nútená požiadať o pomoc psychológa pre všetky maloleté deti. K podaniu pripojila lekársku správu
z 23.12.2015 vydanú MUDr. B. R., PhD. úrazovým chirurgom o tom, že bola ošetrená pre hematómy
na oboch ramenných kostiach v dôsledku napadnutia s dobou liečenia 7 dní. Ďalej predložila záznam
o podaní oznámenia o spáchaní priestupku, ktoré podala 23.12.2015 na OR PZ v Košiciach, odbore
poriadkovej polície OO PZ Košice Ťahanovce, potvrdenie uvedeného policajného orgánu z 23.12.2015
o tom, že urobila oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 Zákona o
priestupkoch, záznam o podaní vysvetlenia spísaný na uvedenom policajnom orgáne 31.12.2015, kedy
bol vypočutý mal. V.Š. L., ďalej zápisnicu o trestnom oznámení z 20.1.2016, kedy bola vypočutá na
OR PZ v Košiciach, odbore poriadkovej polície OO PZ Košice Ťahanovce a potvrdenie o návšteve
maloletých detí v psychosociálnom centre v Košiciach na Jegorovovom námestí č. 5.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Pri
nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení, a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V
dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia (vo veci samej), a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá,
že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.).
Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje  len podľa obsahu návrhu a k nemu
pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna
úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho
inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah
súdu. Ak by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho
vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože
základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť, z čoho vyplýva, že nejde
o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia
nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v
budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov.



Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je nutné použiť takú interpretáciu účelu predbežného
opatrenia v súlade s článkom 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a článkom 18 ods. 1 Dohovoru
o právach dieťaťa, výsledkom ktorého nemôže byť minimálna miera ochrany základných práv ako
určitého štandardu, ale predbežné opatrenie upravujúce styk rodiča s dieťaťom musí byť použité s
ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť aj rodičovi, ktorý s dieťaťom
trvale nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom je možno
realizovať i neverbálne výchovné pôsobenie rodiča tzv. výchovu prítomnosťou, či príkladom, ktorá
je ako je všeobecne známe tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Právu styku rodiča s dieťaťom
korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť ako aj právo dieťaťa na
zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa
článku 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Navyše ustanovenia O.s.p. zmierňujú tvrdosť úpravy vo vzťahu
k nariaďovaniu predbežných opatrení vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, keďže navrhovateľ
nemusí preukazovať existenciu bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k maloletému dieťaťu, ak sa
domáha úpravy rodičovských práv a povinností nakoľko tu postačuje osvedčenie nevyhnutnosti dočasnej
úpravy pomerov v záujme dieťaťa.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že v danom prípade bola splnená zákonná
podmienka pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorou je naliehavosť dočasnej úpravy pomerov daná
záujmom maloletých detí na udržaní citovej väzby k obom rodičom. Otec detí dostatočným spôsobom
osvedčil naliehavosť potreby upraviť jeho styk s deťmi, a to najmä so zreteľom na skutočnosť, že rodičia
detí spolu nežijú, nevedia sa dohodnúť na podmienkach a pravidelnej realizácii styku otca s deťmi, v
dôsledku čoho je otec vylúčený z pravidelného styku s deťmi a zároveň je porušované právo detí na
pravidelný a rovnocenný kontakt s oboma rodičmi, čo je v rozpore so záujmom maloletých detí. Z obsahu
podaní oboch rodičov je zjavné, že vzťahy medzi nimi sú napäté v dôsledku rozvodovej situácie, konflikty
medzi nimi sa prehlbujú, pričom tieto vznikajú práve v dôsledku neschopnosti rodičov opustiť svoje
vlastné záujmy a rozumným spôsobom vyriešiť, resp. zabezpečiť potrebu detí na rovnocenný kontakt s
oboma rodičmi bez toho, aby ich vťahovali do vzájomných rozporov a potýčok vyplývajúcich z ukončenia
ich partnerského spolužitia. Z uvedených podaní je tiež zrejmé, že agresivita otca sa stupňuje práve v
dôsledku nemožnosti stýkať sa so svojimi maloletými deťmi. Rodičovské práva a povinnosti sú budované
na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone, pričom je v záujme dieťaťa, aby
mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený pravidelný osobný kontakt s oboma rodičmi. Ani jednému
z rodičov nepatrí právo obmedzovať pri starostlivosti o dieťa druhého rodiča (pokiaľ o tom nerozhodne
súd). Je predovšetkým na rodičoch, aby maloletým deťom zabezpečili bezkonfliktné a stabilné výchovné
prostredie a úlohou matky, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o deti, vytvoriť priaznivé podmienky
na uskutočnenie styku otca s deťmi. V tomto smere neobstojí odvolacia argumentácia matky, že
nemôže ovplyvňovať stanovisko maloletých synov, ktorí údajne z dôvodu nadviazania mimomanželskej
známosti otca odmietajú stretávanie sa s otcom, nakoľko deti v tomto veku sú ešte značne ovplyvniteľné
prostredím, v ktorom sa nachádzajú a preberajú názory a častokrát aj vyjadrenia preferenčného rodiča,
teda rodiča, s ktorým žijú v spoločnej domácnosti. V tejto súvislosti je tiež potrebné pripomenúť vo vzťahu
k odvolacej argumentácii matky, ktorou poukazuje na vôľu maloletých detí, že aj keď právo maloletého
dieťaťa slobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, je jeho nepopierateľným
právom umožňujúcim mu do určitej miery vyrovnať nerovné postavenie napríklad vo vzťahu k jeho
rodičom, prípadne kolíznemu opatrovníkovi, konečné hodnotenie, resp. posúdenie záujmov maloletého
dieťaťa však patrí vždy súdu, ktorý musí korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo
je pre neho v konkrétnej veci vhodné a čo nie. Bez odborného zistenia schopností maloletých detí
vyjadriť svoj skutočný a ničím neovplyvnený názor je predčasné a viac-menej i nemožné skutočnú vôľu
dieťaťa interpretovať. Vzhľadom na to, že neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
obmedzenie styku otca s maloletými deťmi, odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvého
stupňa, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia
a zároveň sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením napadnutého uznesenia, preto napadnuté
uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v
celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa doručuje ostatným
účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené v zmysle § 75 ods. 8
O.s.p., preto je odvolacia námietka matky, že jej týmto spôsobom bola odňatá možnosť konať pred
súdom v dôsledku nedoručenia návrhu pred nariadením predbežného opatrenia, bezdôvodná.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11P/120/2015", "guid": "c48071b8-5012-4395-b1bf-f86a06237c78:6ecef413-d94d-42a6-9e18-c28b267e31a8", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "d2bee259-f91d-498f-8953-697e3f9b9eb2:5a778c85-fea5-4bb2-8bf2-a2998fe521f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "21Em/5/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 21Em/5/2015 z 15. 2. 2016", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2016-02-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d2bee259-f91d-498f-8953-697e3f9b9eb2:5a778c85-fea5-4bb2-8bf2-a2998fe521f1"}], "citovane_v": []}