Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 15Sa/7/2017 z 29. 5. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 29. mája 2019, sp. zn. 15Sa/7/2017, ECLI:SK:KSTN:2019:3017200083.2 Krajský súd Trenčín | 15Sa/7/2017 | ECLI:SK:KSTN:2019:3017200083.2 | 2019-05-29 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP, § 30 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/83227ed2-138a-44ab-83a8-13effd766df4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3017200083.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 15Sa/7/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200083
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3017200083.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci žalobkyne: H.
J., bytom M. XX, XXX XX W., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ulica 29. augusta 8 a
10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 63128-2/2016-BA zo dňa
04.01.2017, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“)
dňa 13.03.2017 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č.
63128-2/2016-BA zo dňa 04.01.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), zamietajúceho odvolanie
žalobkyne ako účastníčky administratívneho konania a potvrdzujúceho rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočka Trenčín č. 200-020756-CA01/2016 zo dňa 26.10.2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“),
ktorým podľa § 30 písm. a) a § 32 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) bolo rozhodnuté o tom, že žalobkyňa nemá nárok na
nemocenské v období od 15.10.2016.

2. Žalobkyňa v správnej žalobe poukázala na návštevy u jej pôvodného ošetrujúceho lekára MUDr. U. v
priebehu augusta 2016, ako aj dôvody, ktoré ju viedli k tomu, že sa so svojím vtedajším zamestnávateľom
dohodla na neplatenom voľne s účinnosťou od 01.09.2016. V správnej žalobe žalobný petit neuviedla,
rovnako tak ani dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí a ich príčinnú súvislosť s porušením jej
práv.

3. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu pomerne podrobne písomne vyjadril žalovaný. Uviedol,
že žalobkyňa bola v roku 2016 uznaná za dočasne práceneschopnú od 30.05.2016 do 07.08.2016.
Nárok na nemocenské si uplatnila predložením II. dielu Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti
č. O 416807 z poistného vzťahu zamestnankyne zamestnávateľa Sociálne služby mesta Trenčín m.r.o.
Nárok na nemocenské jej bol priznaný od 09.06.2016 (t.j. od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti)
rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín č. 200-014333-CA02/2016 zo dňa 06.07.2016.
Odvolanie proti predmetnému rozhodnutiu pobočky žalobkyňa nepodala, rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.08.2016. Žalovaný zdôraznil, že uvedená dočasná pracovná neschopnosť trvajúca
od 30.05.2016 do 07.08.2016 nie je predmetom preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, hoci
žalobkyňa v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu ako aj v správnej žalobe namieta ukončenie
predchádzajúcej dočasnej pracovnej neschopnosti MUDr. U. dňom 07.08.2016. Predmetom súdneho
prieskumu je nepriznanie nároku na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej



dňa 15.10.2016. Žalobkyňa po ukončení predchádzajúcej dočasnej pracovnej neschopnosti dňom
07.08.2016 mala naďalej zdravotné ťažkostí, preto požiadala dňa 31.08.2016 svojho vtedajšieho
ošetrujúceho lekára MUDr. U. o „nové“ uznanie dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár
MUDr. U. odmietol uznať žalobkyňu od tohto dátumu za dočasne práceneschopnú. Z dôvodu odmietnutia
uznania žalobkyne za dočasne práceneschopnú ošetrujúcim lekárom a z dôvodu pretrvávania
zdravotných ťažkostí, požiadala žalobkyňa v ten istý deň (31.08.2016) svojho zamestnávateľa o čerpanie
pracovného voľna bez náhrady mzdy od 01.09.2016 do 31.12.2016. Zamestnávateľ žalobkyni vyhovel
a od 01.09.2016 zaevidoval do registra Sociálnej poisťovne prerušenie povinného nemocenského
poistenia žalobkyne ako svojej zamestnankyne.

4. Prerušenie povinného nemocenského poistenia v roku 2016 od 01.09.2016 do 31.12.2016 u
žalobkyne bolo jednou z rozhodujúcich skutočností, ktoré ovplyvnili posúdenie nároku na nemocenské
pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 15.10.2016. Počas čerpania pracovného voľna bez
náhrady mzdy mala žalobkyňa prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnanca. To znamená,
že od 01.09.2016 žalobkyňa nebola nemocensky poistená, napriek skutočnosti, že jej pracovný pomer
u uvedeného zamestnávateľa trvá.

5. Nemocenské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje z
nemocenského poistenia. Nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu
zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tvorí
súčasť sociálneho poistenia. Podmienky nároku na nemocenské upravuje zákon v znení neskorších
predpisov, ktorý pre každý poistný vzťah stanovuje všeobecné podmienky nároku na nemocenské
dávky a zároveň pre každú nemocenskú dávku (nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a
materské) stanovuje osobitné podmienky nároku. Len za splnenia všetkých zákonom ustanovených
podmienok, ktoré sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti, možno nemocenskú dávku priznať. Podľa
údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne povinné nemocenské poistenie žalobkyne ako
zamestnanca zamestnávateľa Sociálne služby mesta Trenčín, m.r.o. zaniklo v zmysle § 26 ods. 5 zákona
dňa 31.08.2016.

6. Nakoľko žalobkyňa požiadala zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna bez náhrady mzdy
a ten jej vyhovel, nebola v čase vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti dňa 15.10.2016 povinne
nemocensky poistená ako zamestnankyňa svojho zamestnávateľa. Ochranná lehota jej uplynula
dňom 07.09.2016. Z uvedeného dôvodu nesplnila všeobecnú podmienku nároku na nemocenské
dávky ustanovenú v § 30 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Právomoc ošetrujúceho lekára
rozhodovať o uznaní dočasnej pracovnej neschopnosti pacienta priamo vyplýva z ustanovenia § 12a
zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 576/2004 Z.z.“). Posudkový lekár Sociálnej poisťovne môže v rámci kontroly posudzovania
spôsobilosti na prácu v zmysle § 154 zákona o sociálnom poistení odporučiť len ukončenie dočasnej
pracovnej neschopnosti pacienta. Konečné rozhodnutie o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti
pacienta je však v kompetencii ošetrujúceho lekára. Ustanovenie § 12a zákona č. 576/2004 Z.z.
presne upravuje podmienky a postup pri „pokračovaní“ v dočasnej pracovnej neschopnosti, resp.
aj pri určení dátumu, od ktorého začína dočasná pracovná neschopnosť. Ani jedna z uvedených
zákonných možností neprichádza do úvahy v prípade predchádzajúceho ukončenia dočasnej pracovnej
neschopnosti žalobkyne a následného vystavenia dočasnej pracovnej neschopnosti s časovým
dvojmesačným odstupom. Podanie sťažnosti na postup ošetrujúceho lekára s ukončením dočasnej
pracovnej neschopnosti môže žalobkyňa riešiť prostredníctvom inej inštitúcie ako je Sociálna poisťovňa
(napr. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou).

7. Žalovaný tiež pripomenul, že skutočnosti uvádzané v žalobe, týkajúce sa medicínskej odôvodnenosti
vystavenia, resp. nevystavenia dočasnej pracovnej neschopností, príp. vplyvu všetkých absolvovaných
vyšetrení na odmietnutie uznania žalobkyne za dočasne práceneschopnú v mesiaci august 2016,
nemajú vplyv na posúdenie nároku na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej
dňa 15.10.2016, nakoľko žalobkyňa v čase vzniku dočasnej pracovnej neschopností nesplnila zákonnú
podmienku nároku na nemocenskú dávku, t.j. nebola nemocensky poistená. Ak sa na základe
šetrenia iných orgánov (napr. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou) preukáže medicínska
neopodstatnenosť ukončenia predchádzajúcej dočasnej pracovnej neschopnosti žalovanej a MUDr. U.
napr. stornuje ukončenie predchádzajúcej dočasnej pracovnej neschopnosti dňom 07.08.2016, môže



žalobkyňa opätovne požiadať Sociálnu poisťovňu o prešetrenie nemocenského na základe zmeny
rozhodujúcich skutočností.

8. Žalobkyňa v priebehu konania pred správnym súdom do nariadenia a vykonania pojednávania
predkladala súdu opakovane písomné vyjadrenia s obsahom postupne sa odkláňajúcim od predmetu
súdneho prieskumu, zahŕňajúc do svojej argumentácie aj okolnosti, ktoré nastali až po právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia a týkajúce sa iných konaní vedením pred Sociálnou poisťovňou.

9. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto
tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím
orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo
iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať
ochrany na správnom súde.

10. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

11. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe
(najmä pri absencii petitu a výslovne uvedených žalobných dôvodov), vychádzajúc zo skutkového stavu
v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou,
bez nutnosti zastúpenia advokátom, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je priamo zo zákona
spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, súc vedený legislatívnym
imperatívom, aby správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach posudzoval neformálne, nariadil
na prejednanie veci pojednávanie, nakoľko to vzhľadom na povahu veci považoval za potrebné.

12. Na pojednávaní účastníci konania zotrvali na svojich písomne podaných prednesoch. Žalobkyňa
požiadala o možnosť prečítať pred správnym súdom svoje ostatné, cca 3-stranové vyjadrenie, čo jej
správny súd umožnil. Argumentačný rámec, využiteľný pri plnení prieskumnej povinnosti súdu, však
týmto nerozšírila. Zástupkyňa žalovaného navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

13. Z administratívneho spisu pre potreby súdneho prieskumu správny súd zistil, že z potvrdenia o
dočasnej pracovnej neschopnosti č. O 759308 vyplýva, že dňom 15.10.2016 bola žalobkyňa uznaná
ošetrujúcim lekárom za dočasne pracovne neschopnú.

14. Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, rozhodnutím č. 200-020756-CA01/2016 zo dňa 26.10.2016
rozhodla podľa § 30 písm. a) a § 32 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov o tom, že žalobkyňa nemá nárok na nemocenské v období od 15.10.2016. V
odôvodnení poukázala na to, že žalobkyňa bola zamestnancom Sociálnych služieb mesta Trenčín m.r.o.
Jej nemocenské poistenie podľa § 26 ods. 1 písm. a) a § 26 ods. 5 zákona o sociálnom poistení zaniklo
dňa 31.08.2016, a to z dôvodu, že svojho zamestnávateľa žalobkyňa požiadala o neplatené voľno od
01.09.2016, čomu bolo vyhovené a ku dňu 15.10.2016 toto neplatené voľno stále čerpala. Nespĺňala
preto podmienky stanovenú zákonom o sociálnom poistení na vznik nároku na nemocenskú dávku.

15. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, zo dňa 26.10.2016 podala žalobkyňa
odvolanie, o ktorom Sociálna poisťovňa, ústredie, napadnutým rozhodnutím č. 63128-2/2016-BA zo dňa
04.01.2017 rozhodla tak, že ho zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení poukázala
na to, že podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení zamestnancovi sa prerušuje povinné
nemocenské poistenie okrem iného aj v období, v ktorom čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy.
Podľa § 26 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia
sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia. Podľa § 30 písm. a) zákona o
sociálnom poistení zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak splnil podmienky ustanovené
na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku
v ochrannej lehote, ktorá je 7 dní a v prípade žalobkyne uplynula dňa 07.09.2016. Keďže za dočasne
práceneschopnú bola žalobkyňa uznaná dňa 15.10.2016, nevznikol jej z titulu tejto práceneschopnosti
nárok na nemocenské, nakoľko ku dňu vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti nesplnila podmienky
nároku na nemocenské, nebola nemocensky poistená a ochranná lehota už bola uplynutá.



16. Podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení zamestnancovi sa prerušuje povinné
nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období,
v ktorom čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa osobitného predpisu alebo čerpá služobné
voľno bez nároku na plat alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu okrem ospravedlnenej
neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku.

17. Podľa § 26 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia,
povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa
posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia
a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako
ako vznik týchto poistení.

18. Podľa § 30 písm. a) zákona o sociálnom poistení zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak
a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského
poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a
b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý
sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie
nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.

19. Podľa § 32 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ochranná lehota je sedem dní po zániku
nemocenského poistenia, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 32 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení ochranná lehota poistenca, ktorý bol
nemocensky poistený menej ako sedem dní, je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie,

21. Podľa § 32 ods. 3 zákona o sociálnom poistení ak poistencovi vznikne nemocenské poistenie v
ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta
k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia. Ochranná
lehota nemôže byť viac ako sedem dní.

22. Podľa § 32 ods. 4 zákona o sociálnom poistení plynutie ochrannej lehoty sa skončí, ak neuplynula
skôr, dňom, v ktorom poistencovi
a) vzniklo nemocenské poistenie,
b) vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného
dôchodku.

23. Podľa § 12a ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. dočasnú pracovnú neschopnosť osoby posudzuje a
rozhoduje o nej príslušný ošetrujúci lekár, ktorým je
a) všeobecný lekár (§ 8 ods. 3) alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia
a pôrodníctvo, s ktorým má osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa §
12, ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní
ambulantnej starostlivosti, alebo
b) lekár zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti určený poskytovateľom, ak ide o posudzovanie
a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní ústavnej starostlivosti.

24. Podľa § 12a ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z. ak príslušný ošetrujúci lekár rozhodol o dočasnej
pracovnej neschopnosti osoby, vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti na predpísanom
tlačive a určí osobe liečebný režim.
25. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných podaní účastníkov konania, ich vyjadrení na pojednávaní
a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu, dospel správny súd k záveru, že
rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný
postup žalovaného a pred ním prvostupňového správneho orgánu vedúci k vydaniu ich rozhodnutí. Z
listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, vyplýva, že z dôkazov, ktoré mali správne
orgány k dispozícii, vyvodili správne skutkové závery. Svoje úvahy, vedúce ich k ustáleniu skutkového
stavu, racionálne odôvodnili a takto zistený a ustálený skutkový stav následne správne právne posúdili
právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení platných a účinných v čase vzniku
dočasnej práceneschopnosti žalobkyne dňa 15.10.2016, resp. v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
Správny súd v napadnutom rozhodnutí nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani inú



vadu konania, ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť. V tomto kontexte správny súd považuje napadnuté
rozhodnutie za argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené citáciou konkrétnych ustanovení
právneho predpisu a ich následným výkladom.

26. Správny súd poukazuje najmä na to, že ťažiskovou skutkovou okolnosťou, podmieňujúcou
rozhodovacie procesy orgánov Sociálnej poisťovne o nároku žalobkyne na nemocenské, bolo to, že
počnúc dňom 01.09.2016 mala žalobkyňa prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnanca z
titulu čerpania pracovného voľna bez náhrady mzdy To znamená, že od 01.09.2016 do 31.12.2016
nebola nemocensky poistená, inak povedané jej nemocenské poistenie už netrvalo, a to napriek
skutočnosti, že jej pracovný pomer u uvedeného zamestnávateľa naďalej trval aj v okamihu vzniku
práceneschopnosti, ktorá jej ošetrujúcim lekárom bola uznaná ku dňu 15.10.2016. V nadväznosti na to
správny súd poukazuje na správnymi orgánmi správne aplikované ustanovenie § 30 písm. a) zákona
o sociálnom poistení, podľa ktorého zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak podmienky
ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku splní počas trvania nemocenského poistenia alebo
po jeho zániku v ochrannej lehote, čo však nie je prípad žalobkyne, keďže tejto ochranná lehota uplynula
dňom 07.09.2016.

27. Pokiaľ ide o druhú časť z kontextu prípadu vyplývajúcej argumentačnej línie, správny súd
zhodne s názorom žalovaného po preskúmaní príslušných právnych noriem upravujúcich poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a dohľad nad jej poskytovaním konštatuje, že orgány Sociálnej poisťovne nie
sú oprávnené preskúmavať vecnú správnosť medicínskych rozhodnutí, ktoré činí ošetrujúci lekár v
zmysle § 12a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z. a pokiaľ predpísaným spôsobom nedôjde k revízii
rozhodnutí ošetrujúceho lekára o vzniku, trvaní a ukončení práceneschopnosti pacienta, platí o takýchto
rozhodnutiach ošetrujúceho lekára prezumpcia ich správnosti. Ak teda ošetrujúci lekár žalobkyne jej
predchádzajúcu práceneschopnosť ukončil dňom 07.08.2016, nebolo v právomoci Sociálnej poisťovne
toto rozhodnutie ošetrujúceho lekára pri jej ďalšom procesnom postupe nerešpektovať.

28. K ďalším podaniam žalobkyne, ktoré predkladala do konania pred správnym súdom, je potrebné
uviesť, že tieto sa netýkali preskúmavanej otázky a preto správny súd nevidí dôvod sa k ich obsahu
vyjadrovať, považujúc relevantné sporné otázky za zodpovedané.

29. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobkyňa uviedla v správnej žalobe,
neboli spôsobilé privodiť jej úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190
SSP zamietol.

30. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu
v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,



d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podaniekasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.