Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9CoE/81/2012 z 26. 11. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. novembra 2012, sp. zn. 9CoE/81/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8709204030.1 Krajský súd Prešov | 9CoE/81/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8709204030.1 | 2012-11-26 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 109 ods. 1 písm. c) OSP, § 214 ods. 2 OSP, § 218 ods. 1 OSP, § 213 ods. 4 OSP, /SK/ZZ/0/0, § 213 ods. 3 OSP, § 37 ods. 1 EP, § 37 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5d418082-0282-4bf6-be91-74bb2a5c0441 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8709204030.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoE/81/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709204030
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8709204030.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: GE Money, a.s. so sídlom Bottova 7, 811 09
Bratislava, IČO: 17 324 220, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom
Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinnému: C. K., bytom L. XXXX/X, XXX XX
G., štátna občianka SR, o vymoženie 1.394,54 eur s prísl., o odvolaní Asociácie užívateľov služieb,
ochrana spotrebiteľov, Skuteckého 30, Banská Bystrica proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k.
12Er/150/2009-24 z 21. 3. 2012, zhodou hlasov členov senátu, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením zamietol návrh Asociácie užívateľov služieb, ochrana
spotrebiteľov Banská Bystrica na jej vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného
a súčasne zamietol jej návrhy na zastavenie i odklad exekúcie.

Uvedené výroky odôvodnil tým, že vedľajší účastník je z pojmového hľadiska v exekučnom konaní
neprípustný. Vedľajšie účastníctvo je možné iba v sporovom konaní, kde sa v plnej miere prejavuje
dispozičná a prejednacia zásada, a teda väčšia miera iniciatívy a aktivity účastníkov k dosiahnutiu
priaznivého výsledku konania. Účelom inštitútu vedľajšieho účastníctva je, aby tretia osoba, ktorá sama
osobne nemôže vystupovať v konaní ako účastník, mohla pomôcť strane, ku ktorej pristupuje, k jej
víťazstvu, pretože sa v konaní nepriamo rozhoduje aj o jej právach a povinnostiach. Exekučné konanie
je čisto procesným konaním, ktoré slúži k vykonaniu exekučných titulov. Exekučné rozhodnutie vo
veci samej, ktoré sa vydáva na začiatku exekúcie, má len čisto procedurálny charakter a smeruje
len k tomu, či sa exekúcia vykoná, resp. nevykoná. V exekučnom konaní k podmienkam zastavenia
exekúcie súd vždy pristupuje za uplatnenia vyšetrovacej zásady. Uplatňuje sa aj zásada ochrany práv
povinného. Pomoc zo strany vedľajšieho účastníka je v exekučnom konaní nepotrebná. Principiálne
pripustením vedľajšieho účastníka v konaní by sa narušila efektivita exekučného konania a právna
istota účastníkov konania. Vedľajšiemu účastníkovi by sa tak umožňovalo predlžovať exekúciu, čo by
v konečnom dôsledku mohlo poškodiť hlavne povinného. Z týchto dôvodov súd nepripustil Asociáciu
užívateľov služieb, ochrana spotrebiteľov do konania ako vedľajšieho účastníka. V súvislosti s tým aj
posudzoval spôsobilosť tohto subjektu podať v exekučnom konaní návrh na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 Ex.por. a návrh na odklad exekúcie podľa § 56 Ex. por. Ak v zmysle § 37 ods. 1, 2 Ex. por. nie je
prípustné, aby vedľajší účastník vystupoval v exekučnom konaní ako účastník konania, nie je
prípustné, aby takouto osobou bol účinne podaný návrh na zastavenie exekúcie, či návrh na odklad
exekúcie. Preto návrhy tohto subjektu súd prvého stupňa zamietol.

Proti tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie len Asociáciou užívateľov služieb,
ochrana spotrebiteľov so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého ul. č. 30 (ďalej len „Asociácia“). Namieta,
že súd nesprávne právne posúdil vstupové oprávnenie vedľajšieho



účastníka do exekučného konania a svoje rozhodnutie odôvodnil nesprávnym výkladom. Napriek tomu,
že vstupu do konania sa domáhali podľa § 93 ods. 2 O.s.p., súd na posúdenie ich vstupu aplikoval § 93
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 37 EP. Na rozdiel od § 93 ods. 1 O.s.p., kde má vedľajší účastník preukázať
záujem na veci, ods. 2 s takouto povinnosťou nepočíta - túto skutočnosť súd vôbec nezohľadnil.
Súd sa vôbec nezaoberal zákonnosťou exekúcie - podanie Asociácie nevyhodnotil ani ako podnet
na preskúmanie tvrdenia podmienok výkonu exekúcie v situácii, keď exekúcia je celá nezákonná a
prebieha na základe ničotného exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní poškodzujúcom
práva spotrebiteľa. Pre inšpiráciu, ako by mal súd správne rozhodovať a chrániť práva spotrebiteľa,
dáva do pozornosti súdu rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21.3.2012 č.k. 6Cdo 1/2012. Asociácia
vytýka súdu, že napriek tomu, že sa predmet veci týka výkladu európskeho práva, nepredložil súdnemu
dvoru EÚ prejudiciálnu otázku podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Súd len neprofesionálne
a nepreskúmateľne skonštatoval, že nevidí dôvod na predloženie prejudiciálnej otázky, bližšie však
neodôvodnil, prečo tento dôvod nevidí. Tým, že súd nepostupoval v súlade s európskym právom, stal sa
naviac nezákonným tak, ako to bližšie špecifikuje aj Ústavný súd ČR v rozhodnutí č.k. II. ÚS 1658/11 zo
dňa 29.11.2011. Asociácia tvrdí, že vyššie uvedeným postupom a nesprávnou interpretáciou právnych
predpisov jej súd, ktorý bol navyše nezákonný, odňal právo na prístup k súdu podľa čl. 48 Ústavy
SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd, čo tiež predstavuje neodstrániteľnú
vadu konania. Z uvedených dôvodov žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že vo
všetkých výrokoch jej návrhu vyhovie.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania, či doplňovania dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 3, 4, 5 O.s.p.) a preto bez nariadenia pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.).

Prednostne posudzoval, či Asociácii užívateľov služieb, ochrana spotrebiteľov, svedčí subjektívna
legitimácia na podanie odvolania a dospel k záveru, že v prejednávanej veci Asociácia nie je na podanie
odvolania oprávnenou osobou.

Subjektívnu legitimáciu na podanie odvolania zákon priznáva v prvom rade účastníkovi konania.
Za zákonom určených podmienok je na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa
legitimovaný aj vedľajší účastník.

Kto sú účastníci exekučného konania, vymedzuje ustanovenie § 37 zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov
(v ďalšom texte už len „Exekučného poriadku“).

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon, t. j. Exekučný
poriadok. Iný zákon nemôže priznať postavenie účastníka exekučného
poriadku ďalším subjektom. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený
exekútor.

Podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia
exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym
rozhodnutím.

Vedľajšie účastníctvo (§ 93 O.s.p.) je inštitútom patriacim výlučne do sporového konania, v ktorom
účastníci vystupujú v postavení navrhovateľa (žalobcu) a odporcu (žalovaného), a teda nie popri
oprávnenom a povinnom, či dokonca popri súdnom exekútorovi. Zákonodarca výslovne vylučuje
možnosť vedľajšieho účastníctva, pokiaľ ide o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.).

Ustanovenie § 37 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a § 93 v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. je treba vykladať
eurokomfortne.



Podľa článku 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach a
spotrebiteľských zmluvách - ďalej len Smernice - členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov
existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom.

Prostriedky uvedené v odseku 1 zahrňujú ustanovenia, podľa ktorých osoby alebo organizácie s
oprávneným záujmom podľa príslušného vnútroštátneho práva na ochranu spotrebiteľov, môžu
požiadať súdy o rozhodnutie, či sú zmluvné podmienky navrhované pre všeobecné uplatňovanie nekalé,
takže môžu uplatniť vhodné a účinné prostriedky k zabráneniu uplatňovania takých podmienok (článok
7 ods. 2 Smernice).

Systém ochrany ustanovený Smernicou sa zakladá na predstave, že nerovnováhu medzi spotrebiteľom
a predajcom možno napraviť iba pozitívnym konaním, ktoré nesúvisí s konkrétnymi zmluvnými stranami.
Preto článok 7 Smernice, ktorej odsek 1 vyžaduje od členských štátov, aby zaviedli primerané a
účinné prostriedky proti pokračujúcemu použitiu nekalých podmienok, špecifikuje v odseku 2, že tieto
prostriedky zahŕňajú opatrenia umožňujúce spotrebiteľským organizáciám podávať žaloby, ktorými
dosiahnu rozhodnutie, či zmluvné podmienky navrhnuté na všeobecné použitie sú nekalé, ktorými v
prípade potreby dosiahnu ich zákaz, dokonca aj vtedy, ak neboli použité v konkrétnej zmluve (rozsudok
Súdneho dvora (ES) z 27.6.2000 C-240/98 až C-244/98 Oceáno Grupo Editorial SA, ale aj rozsudok
C-372/99).Aj keď Smernica striktne nevymedzuje okruh právomocí organizácií na ochranu spotrebiteľa,
za ich hlavný účel označuje predchádzanie vzniku ujmy spotrebiteľom.

Takýmito organizáciami v Slovenskej republike sú združenia zriadené podľa § 93
ods. 2 O.s.p. a § 3 ods. 4, 5, § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Takto môže združenie
podať návrh na začatie konania na súde vo veciach ochrany práv spotrebiteľov,
môže byť účastníkom konania a môže zastupovať spotrebiteľa na základe plnomocenstva.

Z týchto dôvodov ustanovenie § 93 O.s.p. o vedľajšom účastníctve nie je na exekučné konanie
aplikovateľné (§ 251 ods. 4 O.s.p.).

Pokiaľ teda prvostupňový súd v exekučnom konaní nepripustil vedľajšie účastníctvo Asociácie, plne
rešpektoval platnú právnu úpravu. Takýto záver súdu prvého stupňa korešponduje aj s názormi v právnej
teórii i v právnej praxi. Už zo samotnej povahy inštitútu vedľajšieho účastníctva vyplýva, že je možné
len v sporovom konaní. Použitie ustanovenia o vedľajšom účastníctve je v konaní o výkon rozhodnutia
(exekúciu) pojmovo vylúčené (viď napr. uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/106/2008 zo dňa 25.11.2008,
Občiansky súdny poriadok, Komentár I. diel 2.vydanie, Praha: C.H.Beck, 2012, s. 327). Najnovšie zaujal
k tejto problematike stanovisko Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 10.10.2012 sp. zn. 6 Cdo 207/2011.
Podľa tohto rozhodnutia „účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v
ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Takýmto
konaním môže byť zásadne len sporové konanie .... V exekučnom konaní je z povahy veci vedľajšie
účastníctvo vylúčené. Exekučné konanie nie je totiž konaním sporovým.....“.

Uznesenie súdu prvého stupňa v prvom výroku je obsahovo oznámením súdu Asociácii, že vedľajšie
účastníctvo nie je v konaní prípustným. Tento výrok rozhodnutia nemožno posudzovať ako rozhodnutie
o prípustnosti účastníctva na návrh, tak ako je to upravené v § 93 ods. 3 O.s.p.. Inak v sporovom
konaní totiž platí, že o neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania rozhoduje súd na návrh
účastníka, prípadne už v konaní vystupujúceho vedľajšieho účastníka. V predmetnej veci však exekučný
súd oznamoval subjektu, ktorý mal záujem o vstup do konania to, že v exekučnom konaní vedľajšie
účastníctvo nie je prípustné. Ak subjekt, ktorý mal záujem o vstup do konania ako vedľajší účastník, sa
vedľajším účastníkom nestal, nie je ani subjektívne legitimovaný na podanie odvolania.

Z uvedeného dôvodu bolo potrebné odvolanie Asociácie v zmysle ust. § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.
odmietnuť.

V preskúmavanej veci žiaden z účastníkov, ani Asociácia nepodali návrh na prerušenie konania, ani
návrh na podanie žiadosti Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na podanie predbežnej otázky
podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p..



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.