Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2S/46/2013 z 3. 4. 2014
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 3. apríla 2014, sp. zn. 2S/46/2013, ECLI:SK:KSPO:2014:8013201050.1
Krajský súd Prešov | 2S/46/2013 | ECLI:SK:KSPO:2014:8013201050.1 | 2014-04-03 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6dff843c-1ad7-4b90-92db-57e464702418
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8013201050.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/46/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013201050
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013201050.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej
a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobkyne R. X.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, XXX XX X. O. Z., právne zastúpenej JUDr. Ing. Michalom
Plentom, advokátom so sídlom Vranov nad Topľou, Sídlisko Okulka 19/42, 093 01 Vranov nad Topľou,
proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie so sídlom 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 20. septembra 2013 č. 38649-2/2013-BA na základe
žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e   rozhodnutie žalovanej  zo dňa 20. septembra 2013 č. 38649-2/2013-BA v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou zo dňa 31. júla 2013 č.
4700/2013-VT-DvN  podľa § 250j ods. 2 písm.  c), d)  O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e  žalovanú nahradiť trovy konania vo výške 286,35 Eur, ktoré je žalovaná povinná uhradiť  do
15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Ing. Michalovi
Plentovi, advokátovi.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodnutia žalovanej zo dňa 20. septembra
2013 č. 38649-2/2013-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou zo
dňa 31. júla 2013 č.: 4700/2013-VT-DvN a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie a priznania trov
konania.

Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že poukázala na to, že v období od 09. novembra 2009 do 30.
apríla 2013 bola v pracovnom pomere u zamestnávateľa Nemocnica na V., P. X - G., I. republika, na
základe dohody o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 6. marca 2013 došlo k ukončeniu pracovného
pomeru ku dňu 30. apríla 2013. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou žalobkyňu
dňom 06.05.2013 zaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie a žalobkyňa si dňa 22.05.2013 v
Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou uplatnila nárok na dávku v nezamestnanosti. Žalobkyňa
ďalej poukázala na prvostupňové rozhodnutie, na dôvody odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu
správneho orgánu, ako aj na výrok rozhodnutia žalovanej.

Ďalej argumentovala žalobkyňa tým, že rozhodnutím žalovanej bola ukrátená na svojich právach a preto
žiada o preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia. Ďalej žalobkyňa v žalobe citovala ustanovenie
§ 247 ods. 2, § 250b O.s.p. a zároveň § 104 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa citovala
ustanovenia článkov nariadenia ( ES ) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii



systémov sociálneho zabezpečenia z 29. apríla 2004, konkrétne článku 61 ods. 1, ods. 2, článku 65 ods.
5 písm. a), článku 1 písm. j) a článku 4.  Ďalej citovala články vykonávacieho Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa vykonáva Nariadenia ES č.
883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, konkrétne článku 11 ods. 1, 2.

Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaná argumentovala tým, že bezprostredne pred zaradením do
evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla žalobkyňa doby poistenia v nezamestnanosti v zmysle
platnej slovenskej legislatívy. Dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území I. republiky by
bolo možné zohľadniť do celkovej dobu poistenia v nezamestnanosti v súlade s čí. 61 ods. 1 Nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na
území F. republiky počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie.

V danom prípade žalobkyňa má za to, že splnila všetky podmienky vyžadované právnymi predpismi pre
priznanie dávky v nezamestnanosti. Je stále občiankou SR  a má trvalé bydlisko na území F. republiky. Tu
má vybudované všetky rodinné vzťahy a sociálne väzby, pričom má bližší vzťah k F. republike. Domnieva
sa, že Sociálne poisťovňa nepostupovala v danom prípade v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia čl.
11 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) a tým došlo aj k nesprávnemu vyhodnoteniu centra
záujmu žalobkyne ako dotknutej osoby. Do úvahy nebol braný úmysel žalobkyne ohľadne objasnenia jej
centra záujmu. Je pravdou, že sa žalobkyňa zdržiavala od novembra 2007 do apríla 2013 na území I.
republiky. Počas tejto doby však pravidelne, minimálne raz za mesiac, navštevovala a opatrovala svoju
chorú matku vo X... Po dohode s nadriadenými boli žalobkyni pracovné zmeny rozvrhnuté tak, aby jej
na konci mesiaca zostalo čo najviac po sebe nasledujúcich voľných dní práve z dôvodu návštev matky a
ďalších príbuzných na území F. republiky. Žalobkyňa je slobodná, v I. republike neuzavrela manželstvo
a teda si tam nevytvorila žiadne rodinné väzby.  Po  ukončení pracovného  pomeru u vtedajšieho
zamestnávateľa v I. republike býva v mieste svojho trvalého bydliska na území F. republiky a stará sa
naďalej o svoju chorú matku.

Do pozornosti žalobkyňa dala aj skutočnosť, že počas trvania pracovného pomeru býva v ubytovni,
ktorú jej zabezpečil zamestnávateľ - Fakultná nemocnica na V., P.. Už zo samotného pojmu „ubytovňa“
je zrejmé, že sa jedná o ubytovanie  prechodné, ktoré nie je možné subsumovať pod pojem bydlisko,
resp. trvalý pobyt. Ubytovňu podľa jej názoru bolo treba chápať ako realizácia dočasného pobytu, počas
ktorého býva dotknutá osoba v inej krajine bez toho, aby sa tam premiestnil centrum záujmu. Dňa
29. marca 2010 uzatvorila žalobkyňa s Fakultnou nemocnicou, I. republika dohodu o pridelení lôžka
ubytovacích služieb. Doba ubytovacích služieb bola v zmysle tejto dohody zo dňa 29.03.2010 viazaná na
trvanie pracovného pomeru a dňom jeho skončenia zanikla aj táto dohoda. Žalobkyňa stratila možnosť
bývať v tejto ubytovni a na základe obsahu tejto dohody musela aj odovzdať lôžko, kľúče a priestor
pridelenej bunky v uvedenom termíne. Z tohto dôvodu bytová situácia žalobkyne nebola stabilná v
zmysle čl. 11 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 987/2009 zo 16. septembra 2009,
ktorým sa stanovuje postup vykonania Nariadenia ES č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia vykonávacieho nariadenia. Na základe skutočností uvedených vyššie boli podľa  názoru
žalobkyne dostatočne zachované jej väzby na území F. republiky a za centrum záujmov žalobkyne
nemožno považovať I. republiku ale F. republiku.

Vzhľadom na uvedené má žalobkyňa za to, že žalovaná dostatočne nezistila skutkový stav veci,
nesprávne vyhodnotila predložené dôkazy a preto jej rozhodnutie v tejto veci nie je správne.  Sociálna
poisťovňa nevykonala žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že väzby žalobkyne na území F. republiky
neboli zachované.

K podanej žalobe sa písomným stanoviskom vyjadrila žalovaná zo dňa 20. decembra 2013 v ktorom
navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom poukázala na dôvody napadnutého rozhodnutia.

Súd mal preukázané z administratívneho spisu predloženého žalovanou, že  Sociálna poisťovňa,
pobočka Vranov nad Topľou dňa 31. júla 2013 pod č. 4700/2013-VT-DvN ako príslušný orgán na
rozhodovanie podľa § 178 ods. 1 písm. a) piateho bodu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení



vo veci nároku na dávku v nezamestnanosti rozhodla, že pani R. X., nar. XX.XX.XXXX. bytom O.
XXX. XXX XX J. X podľa §104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a podľa
čl.61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.

Výrok rozhodnutia odôvodnil správny orgán tým, že poukázal na citáciu § 104 ods. 1, ods. 7 zákona č.
461/2003 Z.z. , ako aj na obsah článku 61 ods. 1,2, článku 65 ods. 5 písm. a) Nariadenia (ES) Európskeho
parlamentu a Rady č. 883/2004  v platnom znení ( ďalej len „základné nariadenie“ ).

Prvostupňový správny orgán ďalej argumentoval tým,  že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov
nad Topľou žiadateľku dňom 06.05.2013 zaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňa
22.05.2013 si žiadateľka v Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou, uplatnila nárok na dávku
v nezamestnanosti. Podkladom na vydanie rozhodnutia boli údaje v informačnom systéme Sociálnej
poisťovne, údaje z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou potrebné na posúdenie
nároku na dávku v nezamestnanosti.  V posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie
uchádzačov o zamestnanie, t.j. v období od 06.05.2010 do 05.05.2013 uchádzačka na území F. republiky
nepreukázala žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti a na území iného členského štátu Európskej
únie  preukázala dobu poistenia v nezamestnanosti od 06.05.2010 do 30.04.2013, t.j. 1091 dní.

Na základe skutočností preukázaných v rámci konania o nároku na dávku v nezamestnanosti
nie je možné považovať väzby žiadateľky na území F. republiky za zachované počas výkonu
zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie. Vzhľadom nato, že bezprostredne
pred uplatnením nároku nadávku v nezamestnanosti uchádzačka neukončila dobu poistenia v
nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov a počas posledného zamestnania v inom
členskom štáte Európskej únie nebolo jej  bydlisko na území F. republiky, čl. 65 ods. 2 a 5 základného
nariadenia sa na ňu nevzťahuje a nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia v zmysle čl. 61
základného nariadenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov
nad Topľou, rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O odvolaní, ktoré obsahuje totožné dôvody ako boli uvedené v žalobe rozhodla Sociálna poisťovňa,
ústredie ako odvolací orgán dňa 20. septembra 2013 pod č. 38649-2/2013-BA podľa § 218 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení tak, že  zamietla odvolanie, ktoré podala pani R. X., narodená dňa X. R. XXXX,
bytom O. XXX/XX, XXX XX X. O. Z., a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad
Topľou, číslo: 4700/2013-VT-DvN zo dňa 31. júla 2013.

Výrok rozhodnutia odôvodnila žalovaná tým, že poukázala na prvostupňové rozhodnutie správneho
orgánu, ďalej na základné dôvody odvolania a argumentovala citáciou ustanovenia § 104 ods. 1,
7 Zákona o sociálnom poistení, ako aj článkov Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.
883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“), konkrétne
článku 61 ods. 1, 2, článku 65 ods. 5 písm. a), článku 1 písm. j) a ďalej článku 11 ods. 1 Nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania základného
nariadenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie“).

Ďalej žalovaná poukázala na postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu
prvostupňového rozhodnutia, z ktorého podľa žalovanej vyplýva aj zo spisového materiálu, že v
posudzovanom období pracovala žiadateľka na území iného členského štátu Európskej únie - I.
republiky. V tejto súvislosti uviedla, že na preukázanie dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých
v rámci členského štátu Európskej únie je potrebné príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne predložiť
formulár osvedčujúci obdobia, počas ktorých bola dotknutá osoba poistená v nezamestnanosti na území
členského štátu Európskej únie, potvrdený príslušnou zahraničnou inštitúciou. Žiadateľka predmetný
formulár nepredložila, preto Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou  požiadala dňa 24. mája
2013 príslušnú I. inštitúciu o vystavenie tohto formuláru. Formulár Ul bol Sociálnej poisťovni, pobočka
Vranov nad Topľou, doručený dňa 16. júla 2013, v zmysle ktorého bola žiadateľka v posudzovanom
období, t. j. od 6. mája 2010 do 5. mája 2013 poistená v nezamestnanosti na území I. republiky od 6.
mája 2010 začiatok posudzovaného obdobia do 30. apríla 2013.



Nakoľko v prvostupňovom konaní o dávke v nezamestnanosti žiadateľka preukázala v posudzovanom
období dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie,
bola Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou, povinná posúdiť či je možné takúto dobu zohľadniť
na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia, ktorý
žalovaná opätovne citovala.

Výnimku z tohto pravidla predstavujú prípady uvedené v článku 65 ods. 5 písm. a) základného
nariadenia, t. j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo
samostatne zárobkovo činná osoba na území členského štátu Európskej únie zachovala bydlisko na
území F. republiky v zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia a čl. 11 vykonávacieho nariadenia.
Žiadateľka bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla dobu
poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy. Z uvedeného dôvodu by bolo
možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území I. republiky do celkovej
doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, len v prípade
preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území F. republiky počas výkonu posledného
zamestnania na území členského štátu Európskej únie. V konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti
sa posudzuje zachovanie väzieb žiadateľky na území F. republiky na základe celkového zhodnotenia
všetkých dostupných informácií, t.j. údajov a skutočností, známych z rozhodovacieho procesu a údajov
osvedčených žiadateľkou vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia bydliska zo dňa 30. mája 2013
a v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti zo dňa 22. mája 2013. Rovnako v konaní o nároku na dávku
v nezamestnanosti boli zohľadnené informácie získané výsluchom žiadateľky v rámci odvolacieho
konania dňa 26. augusta 2013, z ktorého bola spísaná zápisnica a znenie ktorej bolo osvedčené
podpisom žiadateľky. So zreteľom na všetky dostupné informácie nie je možné považovať bydlisko
žiadateľky počas jej posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované na území F.
republiky. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že žiadateľka nebola bezprostredne pred zaradením
do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistená v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych
predpisov, nie je možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území I. republiky zohľadniť na
účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia.  Zároveň
žalovaná argumentovala výkladom článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, podľa ktorého bola
zisťovaná situácia žiadateľky vrátane:

- povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto
činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy menovaná
bola na území I. republiky zamestnaná od 29. novembra 2007 do 31. decembra 2007 - pracovná
agentúra, od 1. marca 2008 do 1. apríla 2009 vykonávala samostatne zárobkovú činnosť na území
I. republiky a od 9. novembra 2009 do 30. apríla 2013 bola v pracovnom pomere u zamestnávateľa
Nemocnice na V., P. X - G.. Z uvedených skutočností je zrejmé, že pracovná situácia žiadateľky na území
I. republiky bola stabilná, táto na území I. republiky poberala dávku v nezamestnanosti od 1. apríla 2009
do 31. augusta 2009 a v I. republike bola prihlásená na prechodný pobyt,

- jej rodinného stavu a rodinných väzieb žiadateľka je slobodná, na F. navštevovala matku, ktorá je
chorá minimálne 1-krát mesačne, uviedla v odvolaní, bez bližšieho preukázania, pôvodne vo Vyhlásení
žiadateľa uviedla pravidelnosť návštev na územie F. 3-krát ročne,

- jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná, na území I. republiky bývala v ubytovni, ktorú
jej zabezpečil zamestnávateľ, na území F. býva u rodičov, ktorým prispievala na nájomné,

- členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely (menovaná bola
zamestnaná na území I. republiky, takže daňové povinnosti si plnila na tomto území, z čoho je zrejmé,
že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania, t. j. I. republika).

V tejto súvislosti zároveň žalovaná uviedla, že podľa Rozhodnutia Správnej komisie pre koordináciu
systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12. júna 2009 o rozsahu pôsobnosti čl. 65 ods. 2 nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 týkajúceho sa práv na dávku v nezamestnanosti úplne
nezamestnaných osôb, ktoré nie sú cezhraničnými pracovníkmi a ktoré mali počas svojho posledného
obdobia zamestnanosti alebo samostatnej zárobkovej činnosti bydlisko na území iného členského štátu,
ako je príslušný členský štát, je v súčasnosti prijateľné prenesenie zodpovednosti za platbu dávok z
príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných pracovníkov a určitých kategórií pracovníkov,
ktorí udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami pôvodu. Už by viac nebolo prijateľné, ak by sa príliš



širokým výkladom pojmu „bydlisko“ mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 základného nariadenia tak, aby
zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v
členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu.

V zmysle koordinačných nariadení pojem „bydlisko“ je potrebné chápať v širších súvislostiach
ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v
mimopracovnom čase. Dôležitá na posúdenie bydliska je aj rodinná situácia a rodinné väzby dotknutej
osoby a taktiež povaha vykonávanej zárobkovej činnosti vo vzťahu k jej trvalosti, stabilite a dĺžke trvania.
V tejto súvislosti zároveň žalovaná uviedla, že pojem „trvalý pobyt“ nie je možné stotožňovať s pojmom
„bydlisko“. V zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia „bydlisko“ je miesto, kde osoba zvyčajne býva.
Na základe všetkých dostupných informácií, na účely nároku na dávku v nezamestnanosti nie je možné
považovať bydlisko žiadateľky počas jeho zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované
na území F. republiky.

Žalovaná v závere rozhodnutia poukázala na to, že celková dĺžka pobytu v I. republike, stabilné
zamestnanie a výkon samostatnej zárobkovej činnosti na území I. republiky, v porovnaní so
skutočnosťami, ktoré žiadateľa uviedla ako väzby k F., nasvedčujú v danom období bližší vzťah k I.
republike. Poberanie dávky v nezamestnanosti v medziobdobí od 1. apríla 2009 do 31. augusta 2009
takisto svedčí o primeranej orientácii na I. trh práce. Existencia stabilného a trvalého zamestnania,
celková prítomnosť na území iného členského štátu Európskej únie sú primárnym kritériom pre určenie
bydliska a centra záujmov.

Podmienky vzniku a zániku sociálneho poistenia, vrátane podmienok nároku na dávku v
nezamestnanosti sú striktne stanovené Zákonom o sociálnom poistení, ktorý neobsahuje ustanovenia o
odstránení tvrdosti zákona a neumožňuje Sociálnej poisťovni povoliť výnimky pri nesplnení zákonných
podmienok na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj
prvostupňového správneho orgánu a zároveň aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v rozsahu a
z dôvodov uvedených v  žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s administratívnym spisom
žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože
napadnuté rozhodnutia boli vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a sú
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Predmetom preskúmania je právoplatné rozhodnutie žalovanej, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu, ktorý rozhodol o tom, že žalobkyňa nemá nárok na dávku v
nezamestnanosti.

Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na
základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a
postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy
a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov
sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú,
menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu
byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo
dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.



Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. nepochybne vyplýva, že v správnom súdnictve sa súd riadi dispozičnou
zásadou, a teda zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu skúma iba z hľadiska namietaných
zákonnosti uvedených v žalobe.

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Šiesta hlava zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení upravuje podmienky nároku na dávku v
nezamestnanosti.

Podľa § 104 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení účinného do 31. októbra 2010, poistenec
má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie
nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 104 ods. 7 citovaného zákona, rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v
nezamestnanosti.

Podľa článku  61 ods. 1 Nariadenia ( ES ) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o
koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia z 29. apríla 2004, ( ďalej len „základné nariadenie“ ),
príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie,
znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo
samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo
samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu,
ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne
predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo
samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa
nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s
uplatniteľnými právnymi predpismi.

Podľa článku 61 ods. 2 Základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5
písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila
v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:

-  doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,

-  doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo

- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej
činnosti.

Podľa článku 65 ods. 5 písm. a) Základného nariadenia, nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej
vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na



ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne
zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

Podľa článku 1 písm. j) Základného nariadenia  „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

V zmysle článku  4 Základného nariadenia, pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, osoby,
na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, poberajú tie isté dávky a majú tie isté povinnosti podľa právnych
predpisov ktoréhokoľvek členského štátu ako štátni príslušníci daného členského štátu.

V zmysle článku 11 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č 987/2009 zo 16.
septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonania Nariadenia ES č. 883/2004 o koordinácií
systémov sociálneho zabezpečenia vykonávacieho nariadenia, určia centrum záujmov dotknutej
osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými
skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:

a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;

b) situáciu dotknutej osoby vrátane:

i)povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto
činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy;

ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb;

iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;

iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov;

v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;

vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

Podľa článku 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z
príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1) nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami,
na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako
vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

Ako vyplýva z vykonaného dokazovania prvostupňovým správnym orgánom a z dôvodov rozhodnutia
žalovanej primárnou otázkou, ktorú bolo potrebné v predmetnej veci vyriešiť je otázka „bydliska“
žalobkyne, pretože vyriešenie tejto otázky bolo podstatné pre ďalšiu aplikáciu čl. 65 základného
nariadenia.

Podľa názoru súdu vyriešeniu tejto otázky sa správne orgány dôsledne nevenovali. Žalovaná ako
odvolací orgán  v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatovala len stroho skutočnosti, že
žalobkyňa mala počas výkonu zárobkovej činnosti na území I. republiky síce trvalý pobyt na F., avšak
so zreteľom na všetky dostupné informácie z informačného systému Sociálnej poisťone, z Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, ktoré mali správne orgány k dispozícii, ako aj Vyhlásenia  pre
účely posúdenia „bydliska“ .... ,ako aj Formulárov U1, E001 a U003, podľa správnych orgánov zachované
na území F. republiky tieto väzby u žalobkyne neboli.

Pojem bydlisko je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie
zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde býva, pracuje trávi čas v mimopracovnom čase. Dôležité na
posúdenie bydliska podľa žalovanej nie sú  skutočnosti, na ktoré poukazuje žalobkyňa v odvolaní, ale



to, že nie je možné považovať bydlisko za zachované na území SR, s poukazom práve na to, že
žalobkyňa nebola bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistená v
nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov.  Podľa žalovanej nebolo možné zohľadniť
na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia  doby
poistenia v nezamestnanosti získané na území I. republiky. Tieto závery žalovanej však nie sú v súlade
s čl. 61 ods. 1 a 2, ako aj čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, na ktorých obsah vyššie súd
poukázal a ktoré napokon citovala žalovaná v napadnutom rozhodnutí.

Za tohto stavu  súd musel konštatovať, že v predmetnej veci nebol dostatočne zistený skutkový stav
veci a rozhodnutia správnych orgánov nemožno pre nedostatok dôvodov považovať za presvedčivé a
preskúmateľné.

V predmetnej veci podľa názoru súdu nie je sporná otázka členského štátu, ktorý má o nároku
rozhodovať, ale sporná je otázka „bydliska“ a s tým súvisiacich väzieb žalobkyne na území F. republiky
počas výkonu jej zárobkovej činnosti na území I. republiky.

Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej
poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na
ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

Podľa § 195 ods. 2 citovaného zákona, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo
známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Podľa § 209 ods. 1 citovaného zákona, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva
písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať
predpísané náležitosti.

Podľa § 209 ods. 2 citovaného zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom
konania vyhovuje v celom rozsahu.

Podľa § 209 ods. 4 citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej
poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Na základe uvedených skutočností, ktoré vyplývajú z obsahu administratívneho spisu mal súd
preukázané, že žalovaná, ako ani prvostupňový správny orgán dostatočne nevyhodnotili zistený
skutkový stav veci, pretože v predmetnom  konaní okrem dotazníka - vyhlásenia pre účely posúdenia
bydliska  zabezpečenia formulárov síce žalovaná vykonala aj výsluch žalobkyne, ktorým však podľa
názoru súdu, na rozdiel od názoru správnych orgánov, boli dostatočne preukázané väzby žalobkyne na
území F. republiky. Ako sama žalobkyňa v odvolaní uviedla, počas výkonu zamestnania  I. republike
sa nepretržite starala o svoju matku, prispievala na zabezpečenie chodu domácnosti, ako aj na bežné
výdavky tejto domácnosti. Zároveň žalobkyňa dôvodila tým, že väzby na rodinu, konkrétne na matku,
ako aj na ostatných členov rodiny zostali zachované na území F. republiky, pričom tieto udržiavala
pravidelnými návštevami, ktoré realizovala ako už bolo vyššie uvedené raz mesačne. Pracovný život
viedla na území I. republiky, avšak svoj osobný a rodinný život spätý s trvalými väzbami bol zachovaný



na území F. republiky, ktorej je stále štátnym občanom s trvalým bydliskom vo X. O. Z.. Je slobodná,
neuzatvorila v I. manželstvo a zo F. odišla iba za účelom zabezpečenia si práce.

Čo sa týka obsahu formulárov, ktoré vypisovala, ich obsah bol strohý a na základe otázok, ktoré jej
boli  v týchto formulároch kladené aj dala svoje odpovede. Vo výpovedi pred odvolacím orgánom
tieto skutočnosti doplnila, resp. uviedla tie potrebné skutočnosti, ktoré považovala za smerodajné čo
sa týka jej nároku na dávku v nezamestnanosti, ktorú si uplatnila na území F. republiky. Podľa nej
išlo o základné informácie z jej strany, ktoré vlastne Sociálna poisťovňa pobočka Vranov nad Topľou
neposúdila dostatočne správne a tieto následne prevzala žalovaná ako smerodajné vo veci rozhodnutia
o odvolaní  voči prvostupňovému rozhodnutiu.

V predmetnej veci sa súd zaoberal teda základnou otázkou „bydliska“ žalobkyne, ktorej vyriešenie malo
vplyv, ako už uviedol vyššie, na aplikáciu článku 65 základného nariadenia.

Žalovaná síce v rozhodnutí konštatovala, že neboli splnené podmienky preukázania doby poistenia v
nezamestnanosti v posudzovanom období na území F. republiky, tieto boli však splnené od 06. mája
2010 do 05. mája 2013 na území iného členského štátu, t.j. I. republiky, ktorú dobu bola povinná Sociálna
poisťovňa pobočka Vranov nad Topľou posúdiť či je možné túto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku
na dávku v nezamestnanosti v zmysle článku 61 základného nariadenia. Ako ďalej vyplýva z postupu
a z konania o nároku na dávku v nezamestnanosti na základe žiadosti žalobkyne, výnimkou pravidla
uvedeného v článku 61 ods. 2 základného nariadenia sú prípady uvedené v článku 65 ods. 5 písm. a)
základného nariadenia, v zmysle ktorého má posudzovaná osoba zachované úzke väzby a bydlisko na
území SR v zmysle článku 1 písm. j) základného nariadenia a článku 11 ods. 1 vykonávacie nariadenia,
na ktorú citáciu už súd vyššie poukázal.

Na základe preukázaných skutočností sa preto súd nestotožnil s tvrdením žalovanej, že žalobkyňa
bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla dobu poistenia v
nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy a preto z uvedeného   prvostupňový správny
orgán nezohľadnil ani dobu poistenia v I. republike v súlade s článkom 61 ods. 1 základného nariadenia,
pretože žalobkyňa nepreukázala zachovanie pevných väzieb a bydliska na území SR počas výkonu
posledného zamestnania na území iného členského štátu, pretože žalovaná a ani predtým prvostupňový
správny orgán svoj právny záver dostatočne nezdôvodnili práve s poukazom na obsah ustanovenia
článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia a v spojení s článkom 1 ods. 1 písm. j) základného
nariadenia.

V tomto kontexte podľa názoru súdu s obsahu formulárov U1 a E001, ako aj z vyjadrenia žalobkyne pri
výsluchu pred odvolacím orgánom, vyvodil tento právne závery z nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci, pričom otázku rodinných väzieb posudzovali správne orgány len na základe uvedeného
formularizovaného tlačiva a na základe jedinej výpovede žalobkyne v odvolacom konaní, ktorú však ako
dôkaz  odvolací orgán práve s poukazom na to, že sa stotožnil s právnymi závermi prvostupňového
správneho orgánu, dostatočne nevyhodnotil.

Z vykonaného dokazovania správnych orgánov nemožno sa bez akýchkoľvek pochybností stotožniť
so záverom žalovanej, že so zreteľom na všetky dostupné informácie má za to, že nie je možné
považovať za centrum záujmov a bydlisko žalobkyne počas jej posledného zamestnania v členskom
štáte Európskej únie za zachované na území F. republiky a to práve s poukazom na aplikáciu článku 11
vykonávacieho zariadenia v spojení s článkom 11 ods. 2 vykonávacieho zariadenia, pretože súčasťou
skúmania „miesta bydliska“ nie je len preukázanie skutočností svedčiacich o nezachovaní bydliska na
území SR, ale aj skúmanie reálnych podmienok existencie bývania v mieste pobytu výkonu dočasného
zamestnania, ktoré úzko nadväzuje na samotné posúdenie dočasného prechodného pobytu  žalobkyne,
ktorým bola I. republika. Toto prechodné ubytovanie jej počas výkonu pracovných povinností zabezpečil
jej zamestnávateľ Nemocnica na V., P.. V tejto súvislosti bolo potrebné vyhodnotiť správnymi orgánmi
úmysel žalobkyne tak ako to vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli
k presťahovaniu.



Podľa názoru súdu žalovaná ako odvolací orgán sa s týmito námietkami žalobkyne uvádzanými
v odvolaní, ako aj v samotnom dotazníku „Vyhlásenia“ dostatočným spôsobom nevyporiadala a
dostatočne sa nevyporiadala ani so zisteným skutkovým stavom a so zabezpečením dôkazov
potrebných  na to, aby mohla v predmetnom konaní správne a zákonne rozhodnúť.

Ako už súd citoval vyššie a tieto skutočnosti vyplývajú z ustanovenia § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom
poistení je nevyhnutné, aby rozhodnutie bolo presvedčivo a individuálne zdôvodnené tak, aby bolo
možné preskúmať jeho zákonnosť s prihliadnutím na odôvodnenie a nie na obsah administratívneho
spisu, ktorý je v tomto prípade iba podkladom rozhodnutia.

V tejto súvislosti krajský súd dospel k záveru, že odôvodnenia napadnutých rozhodnutí sú
nepreskúmateľné pre nedostatočne zistený skutkový stav veci, ako aj pre nedostatok dôvodov. Stručný
odkaz na obsah citovaných ustanovení zákona, bez uvedenia konkrétnych skutočností, ktoré boli
podkladom pre rozhodnutie vo veci samej tak žalovanou, ako aj predtým prvostupňovým správnym
orgánom nepostačuje nato, aby mohol súd vysloviť, že vydané rozhodnutie je správne a zákonné, pričom
z rozhodnutí správnych orgánov, konkrétne z rozhodnutia žalovanej nevyplýva to, akými úvahami bola
žalovaná  ako odvolací orgán vedená pri hodnotení dôkazov  a pri použití právnych predpisov, pričom
obsah odôvodnenia nezodpovedá náležitostiam s poukazom na vyššie citované ustanovenia Zákona o
sociálnom poistení.

V tejto súvislosti súd zdôraznil, že v konaniach o nárokoch fyzických osôb je potrebné zohľadňovať
individuálnosti každej jednej konkrétnej veci a nie je možné nároky posudzovať paušálne.

Súd poukázal aj na to, že v súlade s článkom 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky nedostatočne
odôvodnené rozhodnutie žalovanej porušuje ústavné právo žalobkyne na súdny prieskum rozhodnutia
správneho orgánu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s vydaným
prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou podľa § 250j ods. 2 písm.
c), d) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné
pre nedostatočne zistený skutkový stav veci a pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej postupovať tak, aby bol náležite zistený skutkový stav
veci hlavne s dôrazom na  posúdenie „bydliska“ žalobkyne a to podľa podmienok pre posúdenie nároku
na dávku v nezamestnanosti v zmysle základného a vykonávacieho nariadenia Európskej únie. Po
doplnení dokazovania bude povinnosťou žalovanej vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie náležite,
presvedčivo a v súlade so zákonnými ustanoveniami, na ktoré súd  poukázal vyššie odôvodniť tak, aby
rozhodnutie poskytovalo skutkovú a právnu oporu jeho výroku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal žalobkyni, ktorá mala v tomto konaní
úspech trovy konania pozostávajúce z týchto právnych úkonov:

-   prevzatie a príprava zastúpenia ( 2013 )  vo výške 60,07 Eur,

-   žalobný návrh ( 19.11.2013 ) vo výške 60,07 Eur,

-   režijný paušál pre rok 2013 vo výške 7,81 Eur x 2



-  pojednávanie na Krajskom súde v Prešove (04.04.2014) vo výške 61,87 Eur,

-    režijný paušál pre rok 2014 vo výške 8,04 Eur x 1,

-   hotové výdavky podľa § 15 citovanej vyhlášky za účasť na pojednávaní ( 04.04.2014 ) cestovné
výdavky pri použití auta Škoda Octavia VT-685BJ na trase X. O. Z. - P. a späť ( spotrebované pohonné
hmoty 2 x 47 km*7,41/100km*1,420 Eur za 1 liter vo výške 9,88 Eur, základná náhrada 2 x 47 km*0,183
Eur za 1 km ) vo výške 17,20 Eur

-  náhrada za stratu času 4 x aj začatá polhodina 4 x 13,40 Eur

Spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 286,35 Eur, ktoré je žalovaná povinná uhradiť právnemu
zástupcovi žalobkyne JUDr. Ing. Michalovi Plentovi, advokátovi  na účet v Z., a.s., pobočka X. na  č.ú.
XXX XXX XXXX/XXXX v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Krajský súd rozhodol vo veci jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri  všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,      proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto    rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ    domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.