Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/191/2019 z 14. 8. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 14. augusta 2019, sp. zn. 41CoE/191/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6914214891.1
Krajský súd Banská Bystrica | 41CoE/191/2019 | ECLI:SK:KSBB:2019:6914214891.1 | 2019-08-14 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: CSP, § 44 ods. 2 EP, § 380 CSP, EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2c6a267a-f2ec-4bda-ab31-ab64e40ad675
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6914214891.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/191/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914214891
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6914214891.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v
exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému D. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX Z. H., o vymoženie pohľadávky vo výške 492,43 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k.
2Er/2628/2014-21 zo dňa 2. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 2Er/2628/2014-21 zo dňa 2. decembra 2016   p o
t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota uznesením č.k. 2Er/2628/2014-21 zo dňa 2. decembra 2016 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenú Okresnému súdu Rimavská
Sobota dňa 24.11.2014 zamietol.

2. Na odôvodnenie uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave,
sp.zn. SR 04502/12 zo dňa 16.12.2013.

3. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie zistil, že exekučným titulom v danom prípade je
rozhodcovský rozsudok, z ktorého vyplýva, že vymáhaný nárok bol priznaný oprávnenému ako nárok
zo zmenky. Medzi účastníkmi konania bola dňa 18.11.2010 uzavretá samostatná rozhodcovská zmluva,
ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor vzniknutý z uzavretej zmluvy o
úvere.

4. Zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným dňa 18.10.2010 súd prvej inštancie posúdil
ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň aj ako zmluvu o
spotrebiteľskom úvere podľa ut. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“).

5. Konštatoval, že zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou bolo v čase uzavretia zmluvy
obmedzené. Podľa prechodného ust. § 25 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch sa na zabezpečenie
nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31.12.2010 vzťahujú
ustanovenia  doterajších predpisov, t.j. zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov (skôr platný zákon o spotrebiteľských úveroch) /ďalej len zákon č. 258/2001 Z.z.“/.
Zmenka vystavená povinným neslúžila ako platobný prostriedok, preto nešlo o porušenie zákazu splniť



dlh zmenkou podľa § 4 ods. 6, prvej vety zákona č. 258/2001 Z.z. Išlo o zmenku zabezpečovaciu, ktorou
bol zabezpečený nárok oprávneného vyplývajúci z uzavretej zmluvy o úvere. Zmenky tohto druhu zákon
nezakazoval, avšak v ust. § 4 ods. 6, druhej vete zákona č. 258/2001 Z.z. zákon určil obmedzenie
použitia týchto zmeniek, a to tak, že zmenková suma v čase vyplnenia mohla byť maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru. Povinnému bol úver poskytnutý v sume 350,-- Eur,
pričom z obsahu spisu nie je zistiteľné, v akom rozsahu povinný svoj dlh znížil uhradením dojednaných
splátok. Je však zrejmé, že zmenka bola vystavená nad rámec prípustného rozsahu, keďže zmenková
suma nemohla presiahnuť sumu 455,-- Eur ani v prípade, ak istina poskytnutá povinnému nebola
uhradená ani čiastočne (350,-- Eur istina  + príslušenstvo vo výške 30 % z poskytnutej istiny úveru, t.j.
v sume 105,-- Eur). Zmenka bola v danom prípade oprávneným vyplnená v sume 672,-- Eur v rozpore
s obmedzením vyplývajúcim z citovaného zákonného ustanovenia. Keďže v rozhodcovskom konaní
nebol uvedený rozpor so zákonom zohľadnený, súd prvej inštancie dospel k záveru, že je daný dôvod
na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku.

6. Súd prvej inštancie nakoniec uviedol, že rozhodcovský súd vec nesprávne posúdil ako právny vzťah
založený inak ako na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa nezaoberal ani následkami
plynúcimi zo skutočnosti, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov
(ďalej len „RPMN“), ako ani údaj o priemernej výške RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. j), y) zákona
o spotrebiteľských úveroch. Z tohto dôvodu v rozhodnutí rozhodcovského súdu nebolo aplikované
ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Rozhodcovský súd na uvedený rozpor zmluvy neprihliadol, naopak svojim rozhodnutím
priznal veriteľovi zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, t.j. vo výške 91,25 % ročne. Za primeranú
odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate
rovná dlžnej istine a prekračuje výšku úrokovej sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek viacnásobne. Ide skôr o úžeru, preto priznanie zmenkového úroku súčasne zakladá
rozpor s dobrými mravmi. Rozhodcovský súd mal prihliadnuť na uvedený rozpor so zákonom a s dobrými
mravmi. Nakoľko v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na neprípustnosť použitia zmenky, na
rozpor uplatneného nároku so zákonom a na rozpor uplatneného nároku s dobrými mravmi, súd prvej
inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Proti
uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní
namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec. Uviedol, že súd prvej inštancie v
prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok.
Podľa jeho názoru exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné
ustanovenie, o ktoré sa opiera v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie
tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Súd
prvej inštancie sa v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného
titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému,
právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu
zjavného nedostatku exekučného titulu. Konštatoval, že postupom súdu prvej inštancie v tejto veci
a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dochádza k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v
rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.

8. Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, keďže
dospel k záveru, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Uviedol,
že oprávnený s povinným uzavreli rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine.
Z uvedeného dôvodu poukázal na to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní
vedenom podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. K námietke súdu prvej inštancie
ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom v súvislosti s
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka uviedol, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci súd prvej inštancie konal nad rámec zákonných
ustanovení. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.



9. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP
rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil.

11. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 18.10.2014 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice
spísaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave
sp. zn. SR 04502/12 zo dňa 16.12.2013. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe blankozmenky
vystavenej dňa 18.11.2010, ktorou žalobca (oprávnený) a žalovaný (povinný) zabezpečili svoj záväzkový
vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie  zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že v rozhodcovskom konaní
nebolo prihliadnuté na neprípustnosť použitia zmenky, na rozpor uplatneného nároku so zákonom a na
rozpor uplatneného nároku s dobrými mravmi.

12. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol
žiadosť súdneho exekútora z dôvodu, že zmenka bola oprávneným vyplnená v rozpore s obmedzením
vyplývajúcim z § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.  a  v rozhodcovskom konaní nebol uvedený rozor so
zákonom zohľadnený, že v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na rozpor uplatneného nároku
so zákonom a na rozpor uplatneného nároku s dobrými mravmi. Oprávnený však v odvolaní žiadnym
spôsobom nespochybnil nesprávnosť napadnutého uznesenia. V odvolaní len namietal, že súd prvej
inštancie nesprávne aplikoval ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov a že medzi účastníkmi bola dojednaná platná rozhodcovská zmluva, t.j. odvolacie námietky
nesúviseli s predmetom prejedávanej veci v tomto konaní. Vzhľadom na to, že podľa § 380 CSP odvolací
súd je odvolacími dôvodmi viazaný a oprávnený v odvolaní nenamietal dôvody, pre ktoré súd prvej
inštancie predmetnú žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol,
odvolací súd sa týmito dôvodmi oprávneného nezaoberal.

13. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté uznesenie  súdu prvej
inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.

14. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420  CSP).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).