Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9CoP/6/2012 z 22. 1. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 22. januára 2013, sp. zn. 9CoP/6/2012, ECLI:SK:KSPO:2013:8012898928.1 Krajský súd Prešov | 9CoP/6/2012 | ECLI:SK:KSPO:2013:8012898928.1 | 2013-01-22 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 213 ods. 3 OSP, § 214 ods. 2 OSP, § 159 ods. 1 OSP, § 212 ods. 1 OSP, § 62 ods. 2 ZoR, § 219 ods. 1 OSP, § 146 ods. 1 písm. a) OSP, § 224 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b3e8d86f-6f87-4de9-9dec-e691e11f7a7f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8012898928.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoP/6/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012898928
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8012898928.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr.
Romana Tótha a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. L. L., nar. XX.X.XXXX,
bývajúcu u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov,
pracovisko Sabinov, dieťa matky: Bc. Q. V., rod. X., nar. XX.X.XXXX, bytom U., Y. J. XX/XX, štátna
občianka SR, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Helenou Schneiderovou, Advokátska kancelária,
so sídlom Prešov, Floriánova 12 a otca: T. L., nar. X.X.XXXX, bytom G. č. XXX, štátny občan SR,
právne zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Karabašom, Advokátska kancelária, so sídlom v
Sabinove, Ružová 10, o zvýšení výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.
k. 25P/124/2012-48 zo dňa 30.10.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zaväzujúcej časti vo veci samej,
ako aj vo výroku o náhrade trov.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 25P 7/2008-15
zo dňa 6.3.2008 tak, že zvýšil výživné na mal. L. L., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 49,75 eur na sumu 125,-
eur, ktorý je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 30.4.2012 opakovane
do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 30.4.2012 do 30.10.2012 vo výške 451,58 eur povolil súd
otcovi uhradiť v splátkach po

560,- eur mesačne spolu s bežným výživným, až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody
splátok tak, že prvá splátka sa stane splatnou po doručení rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh
matky zamietol.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že manželstvo rodičov maloletej bolo rozvedené.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov 25P 7/2008-15 zo dňa 6.3.2008, právoplatným dňa 28.3.2008 a
vykonateľným dňa 16.4.2008, bola súdom schválená rodičovská dohoda, ktorou bolo zo strany otca
určené výživné vo výške 49,75 eur mesačne. V tom čase matka pracovala na Okresnom riaditeľstve
Policajného zboru v L. s príjmom vo výške 14.500,- Sk mesačne. Otec bol zamestnaný ako profesionálny
vojak s príjmom vo výške 16.500,- Sk mesačne. Mal. L. bola žiačkou 6. ročníka Základnej školy
v I.. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynula doba viac ako 4 rokov. Maloletá je v
súčasnosti študentkou 2. ročníka Strednej odbornej školy v I., študijný odbor kozmetik - vizážista.
Matka zdokladovala, že mesačne hradí dcére cestovné 34,60 eur, pričom jednorázový lístok autobusom
predstavuje sumu 0,45 eur a týždenný študentský spiatočný cestovný lístok vlakom predstavuje sumu



6,14 eur. V prípade, že maloletá prichádza do L. v neskorších hodinách a cestuje autobusom, sú
náklady vyššie. Matka ďalej hradí dcére drogériu a kozmetiku 44,- eur, vreckové 25,- eur, hormonálnu
antikoncepciu 10,- eur, poistku 9,43 eur, úhradu za mobil 14,- eur. Okrem uvedeného hradí jej náklady
na oblečenie, obuv, školské potreby. S nástupom na strednú školu sa zvýšili aj náklady na pomôcky
do školy vzhľadom na odbor, ktorý maloletá študuje. Bude potrebné zakúpiť jej kozmetický kufrík s
plnou výbavou, štetce a iné potreby. V budúcnosti bude potrebovať UV lampu na úpravu nechtov, aby
mohla získavať prax v odbore. Tiež má záujem získať vodičské oprávnenie, kde vodičský kurz stojí cca
350-450 eur. Matka je zamestnaná na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v L. vo funkcii starší
referent vnútorného oddelenia, kde v období od februára do júna bol jej čistý mesačný príjem 883,14
eur. K tomu si uplatňovala daňový bonus vo výške 20,51 eur mesačne. Poberá rodinné prídavky vo
výške 45,08 eur mesačne. Matka býva s manželom Mgr. Y. V. v štvorizbovom rodinnom dome s mal.
U. V., ktorý pochádza z druhého manželstva matky. Otec maloletej je zamestnaný ako profesionálny
vojak a jeho príjem za mesiace september, október a december 2011 dosahoval čistý príjem cca 790,-
eur mesačne, v novembri 2011 bol 1.001,66 eur, v januári 2012 946,3 eur, od februára do júna 2012
vo výške 864,- eur. Z príjmu, ktorý zamestnaním dosahuje, uhrádza inkaso v sume 175,- eur, úvery
232,- eur, cestovné 70,- eur, poistky maloletej 40,- eur. Býva v trojizbovom rodinnom dome, kde má
maloletá svoju izbu. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Od poslednej úpravy výživného došlo k zvýšeniu
zárobkových pomerov na strane otca, a takisto aj na strane matky. Podstatne sa zmenili pomery najmä
na strane mal. L., ktorá sa stala študentkou strednej školy. Nepochybne tým matke vzrástli náklady na
učebné pomôcky, ošatenie, obuv, drogérie, stravu a ďalšie potreby maloletej. Súd vychádzal z práva
dieťaťa podieľať sa na životnej úrovne rodičov a z povinnosti rodičov prispievať na výživu svojich detí
do momentu nadobudnutia schopnosti sa samostatne živiť. Sumu 125,- eur mesačne považuje súd za
primerané výživné vzhľadom na záujmy a odôvodnené potreby dieťaťa a preukázané pomery na strane
oboch rodičov. Uvedená suma zodpovedá osobným, majetkovým pomerov otca, v žiadnom prípade
neohrozí jeho výživu. Náklady na výživu maloletej boli preukázané, sú opodstatnené a zodpovedajú jej
veku. Zvýšenie výživného o sumu 150,25 eur mesačne nebolo na základe vykonaného dokazovania
dostatočne dôvodné, keďže matka žiadala priznať výživné od

1.9.2011, avšak nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by návrh nemohla podať skôr.
Preto súd zvýšil výživné od podania návrhu na súd.

Posledným výrokom rozsudku súdu rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

Tento výrok súd zdôvodnil citáciou ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa. Navrhol napadnutý rozsudok
zmeniť a návrh na zvýšenie výživného zamietnuť, alebo napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že až do pojednávania dňa 14.3.2012 sa
maloletá často zdržiavala u neho v rodinnom dome v G., kde bežne prespávala aj cez týždeň, pričom
dovtedy trávila u neho aj prázdniny. On si svoju vyživovaciu povinnosť k dcére riadne plní a v budúcnosti
chce osobne vplývať na formovanie jej osobnosti a podieľať sa tak na jej riadnej výchove. S návrhom
na zvýšenie výživného nesúhlasí, nakoľko matka opäť uviedla v návrhu nepravdivé skutočnosti týkajúce
sa cestovného, kozmetiky, antikoncepcie, poistky a nákladov na mobil. Matka uviedla, že jej mesačné
náklady na dcéru predstavujú 112,03 eur. On má matke uhrádzať výživné vo výške 125,- eur, čiže ešte
o 12,97 eur viac, ako má matka náklady na dcéru. Pritom matka poberá ešte mesačne daňový bonus
vo výške 20,51 eur, ako aj rodinné prídavky vo výške 45,08 eur mesačne. Z toho vyplýva, že matka má
na dcéru príjem 32,80 eur plus výživné od otca 125,- eur, spolu 157,80 eur. Po odpočítaní nákladov,
ktoré matka na dcéru opakovane udáva vo výške 112,03 eur, jej potom vzniká disponibilný preplatok
na nákladoch vo výške 45,77 eur. Pokiaľ by aj matka prispela na výživu pre dcéru v rovnakej výške
125,- eur plus jej preplatok 45,80 eur = 157,80 eur plus príspevok na výživné zo strany otca 125,- eur,
potom by náklady na výživné pre dcéru predstavovali mesačne 282,80 eur. Trvá na tom, že náklady
uvádzané matkou, sú absolútne neopodstatnené a nemajú nič spoločné s potrebami ich dcéry, ide len
o potreby navrhovateľka a jej novej rodiny. Zvýšené náklady na cestovné spôsobila výlučne matka z
dôvodu odsťahovania sa z ich rodinného domu z G., kde si matka postavila rodinný dom v obci U.,
pričom dcéra zostala študovať na strednej škole v I.. Zvýšené náklady na neskoré cestovanie dcéry nie



sú spôsobené jej školskou dochádzkou, ale tým, že dcéra každodenne v neskorých večerných hodinách
cestuje od svojho priateľa z G. do L. a následne do obce U.. Dcéra už potom uhrádza vyššie cestovné,
lebo jej v tom čase neplatí už žiacky cestovný lístok. Zároveň dcéra cestuje každý pondelok do školy v I.
z obce G., kde pravidelne prespáva u svojho priateľa, a to pravdepodobne so súhlasom matky. Takýmto
správaním sa cestovné náklady dcéry zvyšujú. Nie je pravdou, že životná úroveň otca vzrástla z dôvodu
poberania príspevku na bývanie. Musí splácať 15 rokov pôžičky a úvery, ktoré si musel zobrať z dôvodu
vyplatenia matky z ich BSM. Na rozdiel od matky musel on z finančných dôvodov prerušiť svoj štúdium
na vysokej škole. Matka chodí každý rok na zahraničnú dovolenku k moru, pričom dcéru zobrala len
raz a dcéra trávila letné prázdniny u neho. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku zle zhodnotil a
kompletne neuviedol správne údaje týkajúce sa jeho mesačných výdavkov, ako aj výdavkov na strane
matky. Podľa súdu on platí mesačne inkaso vo výške 219,64 eur a úver z dôvodu vyporiadania BSM vo
výške 236,93 eur. Podľa súdu mesačné náklady matky predstavujú: plyn, elektrina, TV, rozhlas vo výške
174,04 eur, sociálny fond vo výške 83,61 eur plus 95,23 eur, splátky vo VÚB banke vo výške 109,35 eur
plus 183,90 eur, splátky úveru v Slovenskej sporiteľni 358,33 eur, životná poistka 15,- eur, cestovné 70,-

eur, ročné školné na VŠ 850,- eur, náklady na internet 44,- eur a mobil 44,- eur (z toho14,- eur pre dcéru
L.). Taktiež, že platí daň obci vo výške 26,60 eur. Z toho vyplýva, že matka uviedla náklady vo výške
1.152,46 eur plus 850,- eur za vysokú školu plus 26,60 eur daň. Náklady matky podľa súdu predstavujú
sumu 2.029,06 eur. Pritom matka sama uviedla, že jej mesačné náklady predstavujú 1.125,46 eur plus
raz ročne príspevok na VŠ vo výške 850,- eur

plus daň 26,60 eur. Matka uviedla svoj čistý príjem vo výške 883,14 eur, pričom rozdiel predstavuje sumu
242,32 eur. Z toho vyplýva, že matka žiada doplatiť od svojho bývalého manžela práve tento rozdiel v
jej príjmoch vo výške 242,32 eur, t. j. cca 250,- eur. Odvolateľ má za to, že matka spláca nadpriemerné
pôžičky, pričom so splácaním týchto pôžičiek by sa mala podeliť so svojím terajším partnerom, a nie
žiadať tieto zvýšené náklady od ex manžela pod zámienkou príspevku na výživné. Nebráni sa zvýšeniu
výživného na maloletú dcéru na sumu 100,- eur mesačne. Výživné vo výške 125,- eur plus doplatok na
výživnom vo výške 451,50 eur je pre neho veľká suma, ktorej úhradu si nemôže dovoliť, a to s poukazom
na výšku nákladov na hypotéku, ako aj inkaso.

Matka maloletej navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Je toho názoru, že súd dôkladne zistil skutkový
stav veci a zákonne a spravodlivo rozhodol. Výška výživného v priznanej výške je primeraná veku
maloletej, jej potrebám a tiež zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca. Je absurdné tvrdenie
otca, že matka bude míňať ním platené výživné pre potreby svoje a svojej rodiny. Otec vo svojich
matematických výpočtoch uviedol len niektoré náklady, ktoré má matka na maloletú. Zabudol uviesť
ďalšie výlohy, a to, že zabezpečuje aj stravovanie, oblečenie, vreckové a hradí aj ostatné výlohy
súvisiace s jej vekom - kultúra, šport, výlety a podobne. Maloletá je na prahu dospelosti a spochybňovať
výšku výživného v sume 125,- eur mesačne na štúdium v strednej škole nie je namieste, a to zvlášť, že
maloletá navštevuje Strednú školu v I., kde denne cestuje. Príjem otca sa za 4 roky zvýšil a platiť výživné
v stanovenej výške je otec schopný. Odôvodňujú to nielen jeho zárobkové pomery, ale aj majetkové
pomery, keďže otec je výlučným vlastníkom rodinného domu, ako aj osobného motorového vozidla.

Kolízny opatrovník maloletej sa k odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez zopakovania, či doplňovania dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa a preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213
ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol
termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu
(§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Podaným odvolaním nebol dotknutý výrok rozsudku, ktorým bol návrh matky v
prevyšujúcej časti zamietnutý. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a tak ho nebolo možné
v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Výnimkou by mohli
byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej (§ 212 ods. 1,
3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo
dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie otca nie je opodstatnené.



Ak sa zmenia pomery, možno zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom. Pri zmene pomerov
sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine). Hmotnoprávnou
podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom pre maloleté dieťa je
podstatná zmena pomerov. Zmeniť súdom určenú výšku

výživného možno len za predpokladu preukázania, že sa závažnejším spôsobom zmenili pomery
účastníkov, z ktorých vychádzal súd pri predchádzajúcom určovaní výživného pri porovnaní s pomermi
v čase nového rozhodovania súdu.

Zmena pomerov môže nastať jednak na strane povinného rodiča, pričom za takúto právne významnú
zmenu pomerov sa považuje aj podstatný nárast príjmov povinného rodiča, resp. zlepšenie jeho
majetkových pomerov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výživné na dieťa má
totiž prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).

Na strane oprávneného dieťaťa sa za právne významnú zmenu odôvodnených potrieb považuje u
školopovinných detí spravidla prechod na iný stupeň školskej dochádzky, náklady súvisiace s takýmto
štúdiom dieťaťa na strednej odbornej škole, prípadne pravidelné náklady súvisiace so zdravotným
poškodením dieťaťa.

Teoreticky vzato môže byť samostatným dôvodom pre zmenu skôr určeného výživného aj zmena výšky
životných nákladov zistiteľná napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, či iných ekonomických
ukazovateľov existujúcich objektívne a platných pre tak oprávnené dieťa, ako aj povinného rodiča.

Od času predchádzajúcej súdnej úpravy (28.3.2008) do rozhodnutia prvostupňového súdu uplynula
doba 4 rokov. Samotná táto skutočnosť má za následok podstatnú zmenu odôvodnených potrieb
maloletej. V tejto súvislosti je nevyhnutné zohľadniť, že kým maloletá v čase predchádzajúcej súdnej
úpravy bola žiačkou 6. ročníka základnej školy, v súčasnosti je študentkou 2. ročníka strednej odbornej
školy. Vzhľadom k jej veku sú jej potreby v podstate na úrovni dospelého človeka. Takáto zmena pomerov
na strane maloletej by odôvodňovala zvýšenie výživného zo strany povinného rodiča aj v prípade, že by
sa jeho príjem nezmenil. Iná by bola len výška zvýšeného výživného.

Na uspokojovanie týchto odôvodnených potrieb maloletej sú povinní podieľať sa obaja rodičia, a to každý
z nich podľa svojich vlastných schopností a možností. Dieťa má pritom právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

Pokiaľ bolo maloleté dieťa zverené súdom do rodičovskej starostlivosti len jedného z rodičov, určuje sa
súdom výživné len zo strany toho z rodičov, do ktorého starostlivosti dieťa nebolo zverené. U druhého
z rodičov sa predpokladá, že si svoju vyživovaciu povinnosť bude plniť dobrovoľne v rozsahu svojich
schopností a možností.

Keďže každý z rodičov má povinnosť si plniť svoju vlastnú vyživovaciu povinnosť, nie je v konečnom
dôsledku právne významné výška príjmu toho rodiča, do ktorého rodičovskej starostlivosti bolo dieťa
zverené. Príjem tohoto rodiča by nebol právne významný ani v situácii, keď by šlo o príjem a majetkové
pomery tak výrazné, že by bol schopný uspokojiť všetky odôvodnené potreby dieťaťa aj sám. V takom
prípade ale za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor a vtedy súd uloží
povinnému rodičovi, aby príslušnú sumu výživného poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa,
ktorý v prospech

neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti (§ 63 ods. 3 Zákona
o rodine).



Podstatná zmena pomerov nastala aj u otca maloletej, keď tomuto sa zvýšil jeho priemerný mesačný
príjem z pôvodných 547,70 eur netto na súčasných 864,86 eur netto. Otcovi pritom nepribudla ďalšia
vyživovacia povinnosť a jeho náklady zodpovedajú bežným nákladom zamestnaného človeka. Tak, ako
pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného na maloleté dieťa nie sú právne významné príjmy matky,
nie sú pre rozhodnutia významné tie náklady matky, ktoré nesúvisia čo len čiastočne s uspokojovaním
odôvodnených potrieb maloletej.

Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
vo výroku, ktorým bolo zvýšené výživné zo strany otca na maloletú L. zo sumy 49,75 eur mesačne na
sumu 125,- eur mesačne.

Vzhľadom k výške priemerných zárobkov otca rozhodol prvostupňový súd správne, aj pokiaľ ide o
povolenie otcovi splácať dlžné výživné za obdobie od 30.4.2012 do 30.12.2012 v mesačných splátkach
po 50,- eur. Súd takýmto rozhodnutím poskytol otcovi maloletej určitú výhodu, pretože inak je súdom
zaviazaný účastník povinný plniť svoju povinnosť do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vzhľadom k tomu, že sa jedná o vec, ktorú bolo možné teoreticky začať aj bez návrhu účastníkov,
rozhodol prvostupňový súd správne aj o náhrade trov prvostupňového konania.

Aj pre rozhodnutie o trovách odvolacieho konania platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na jeho
náhradu, pretože aj v tomto prípade sa jedná o tú istú vec, ktorú bolo možné začať aj bez návrhu
účastníka (§ 146 ods. 1, písm. a) a § 224 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal súd Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.