Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/466/2015 z 16. 5. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 16. mája 2016, sp. zn. 6Co/466/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7212233482.2 Krajský súd Košice | 6Co/466/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7212233482.2 | 2016-05-16 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/531832f5-e1f8-470a-beb2-f79dcfec9425 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7212233482.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/466/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212233482
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7212233482.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu
JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Viktórie Midovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o, so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanej: Q. L., narodenej XX.XX.XXXX, naposledy bývajúcej Q. O.,
J. X, t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou JUDr. Petrou Valuchovou, zamestnankyňou
Okresného súdu Košice I, v konaní o 1.661,51 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Košice II zo dňa 7. februára 2014 č.k. 18C/101/2013-90 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom zo dňa 2. októbra 2015 č.k. 18C/101/2013-126 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „okresný súd“) rozsudkom v spojení s
dopĺňacím rozsudkom označeným v záhlaví zamietol žalobu o zaplatenie 1.661,51 € s príslušenstvom a
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
štátu trovy konania vo výške 17,08 € na účet Okresného súdu Košice II.

Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová
banka, a.s. v zastúpení spoločnosti Slovenské kreditné karty a.s.) a žalovaná uzavreli dňa 30.6.2004
zmluvu o vydaní a používaní karty Quatro PREMIUM, na základe ktorej bola žalovaná oprávnená
v určenom úverovom rámci 995,82 € čerpať finančné prostriedky prostredníctvom úverovej karty.
Žalobca svoj nárok preukazoval zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretej medzi pôvodnými veriteľmi
Všeobecnou úverovou bankou a.s. a Consumer Finance Holding, a.s. (právny nástupca spoločnosti
Slovenské kreditné karty a.s.), na základe ktorej nadobudol voči žalovanej pohľadávku VÚB a.s. vo
výške 1.296,80 € a pohľadávku Consumer Finance Holding, a.s. vo výške 464,71 €. Podľa prílohy č. 1
k zmluve o postúpení pohľadávky, záväzok žalovanej bol splatný 28.3.2006.

Z výpisu z pôžičkovej karty Quatro PREMIUM mal súd preukázané, že žalovaná naposledy čerpala
finančné prostriedky dňa 15.2.2005, od 1.9.2005 uhrádzala mesačné splátky nepravidelne. V zmysle
zmluvy mal byť deň splatnosti úhrady pohľadávky uvedený vo výpise alebo iným spôsobom oznámený
klientovi. Vychádzajúc z obsahu úpravy splatnosti záväzku, ktorá sa viazala na prejav vôle veriteľa na
splnenie dlhu, žalovaná sa ocitla v omeškaní s plnením svojho záväzku už 1.10.2005, ku ktorému dňu
nebol uhradený záväzok za predchádzajúce obdobie, preto bol veriteľ oprávnený vyzvať žalovanú na
splnenie záväzku a uplatniť si svoj nárok na súde. V súvislosti s uvedeným konštatoval, že žalobca



neuviedol, ako bol určený termín splatnosti záväzku 28.3.2006, uvedený v prílohe k zmluve o postúpení
pohľadávok.

Rovnako okresný súd vzal za preukázané, že dňa 23.3.2010 žalovaná a osoba splnomocnená konať v
mene žalobcu - JUDr. Ján Štovko uzavreli „Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“,
v zmysle ktorej žalovaná uznala čo do dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi EOS KSI Slovensko s.r.o.
zo zmluvy č. 1153522 uzatvorenej s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s.. Dlžná suma
pozostávala z istiny 1.761,51 € a nákladov na inkasné konanie 149,37 €, ktorú sa žalovaná zaviazala
uhradiť splátkami vo výške 50 € vždy do 25. dňa v mesiaci, s dátumom prvej splátky 25.3.2010. Zároveň
v tejto dohode žalovaná ako dlžníčka vyhlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Opatrovníčka žalovanej v konaní vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu a namietla tiež
neplatnosť „Dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku“ pre jej nezrozumiteľnosť.

Právne vec posúdil podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy, ust. § 52 a nasl., § 657, § 100 ods. 1, § 101
a § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), § 2, § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch.

Okresný súd konštatoval, že sa jedná o zmluvu nepomenovanú, obsahujúcu prvky zmluvy o pôžičke,
z ktorej finančné prostriedky sú poskytované spôsobom ako pri revolvingovom úvere. Dospel k záveru,
že zmluva nespĺňa podmienky zmluvy úverovej podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, pretože v
nej absentuje jedna zo základných náležitostí úverovej zmluvy, ktorou je povinnosť veriteľa poskytnúť
finančné prostriedky na žiadosť dlžníka. Preto na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
posudzoval aj vznesenú námietku premlčania. Za účelom posúdenia (ne)oprávnenosti vznesenej
námietky premlčania zaoberal sa otázkou platnosti dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku zo dňa 23.3.2010 a dospel k záveru, že išlo o formulárovú dohodu, ktorej obsah žalovaná
nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť a údaje do vopred pripraveného formulára vpisoval žalobca. Za
neplatné považoval vyhlásenie žalovanej o uznaní premlčaného záväzku, ktorú časť dohody žalovaná
nemohla meniť, ak chcela uzavrieť dohodu o splátkach. Z koncepcie spornej dohody o uznaní vyvodil
záver, že úmyslom žalobcu bolo pod zámienkou ponuky splátok dosiahnuť jednak uznanie záväzku vo
väčšom rozsahu, než na aký vznikol veriteľovi podľa zmluvy a zákonnej úpravy nárok, a súčasne tiež
zabezpečiť predĺženie premlčacej doby. Postup žalobcu pri uzatváraní dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku preto súd vyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi tak v zmysle
§ 3 Občianskeho zákonníka, ako aj v zmysle § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Z uvedených dôvodov súd považoval uznanie záväzku žalovanou za neplatné a vychádzal z trojročnej
premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka od splatnosti záväzku, určeného právnym
predchodcom žalobcu dňom 28.3.2006. Keďže posledným dňom premlčacej doby bol deň 29.3.2009
a žaloba bola podaná na súde až dňa 23.11.2012, teda po uplynutí premlčacej doby a žalovaná sa
prostredníctvom opatrovníčky premlčania dovolala, súd žalobu zamietol.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože žalovanej, ktorá je úspešným účastníkom
konania, žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli a žalobca právo na ich náhradu nemá.

Žalobcovi ako procesne neúspešnej strane v konaní uložil povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré
platil štát, vo výške 17,08 €, t.j. v sume, ktorá bola uznesením zo dňa 13.2.2014 č.k. 18C/101/2013-86
(právoplatné dňa 10.3.2014) priznaná svedkovi U.. U. Š. (svedočné).

Proti tomuto rozsudku a dopĺňaciemu rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov
podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobe v
celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania, alternatívne navrhol zrušiť rozsudok a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nesúhlasil so záverom súdu o neplatnosti dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku a ani so záverom o premlčaní nároku uplatneného v tomto
konaní. Účastníkmi podpísaná dohoda zo dňa 23.3.2010 podľa jeho názoru spĺňa všetky náležitosti
vyžadované zákonom pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z



nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Dôsledkom tohto
uznania dlhu je začatie plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby, a to priamo zo zákona. Z tohto dôvodu
nebolo možné prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania. Nesúhlasil ani s výrokmi o náhrade trov
konania a o trovách štátu, ktoré výroky sú závislé od výroku vo veci samej.

Opatrovníčka žalovanej sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je
možné vyhovieť.

Rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle
ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.05.2016 o 11,10 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 04.05.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.
§ 156 ods. 1, 3 O.s.p., § 211 ods. 2 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p..

Žalobca namietal odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t. j. súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj podľa ustanovenia
§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t. j. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132
O. s. p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z právnej
úpravy danej ust. § 132-§ 135 O.s.p..

K odvolaciemu dôvodu uvedenému § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd udáva, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za
konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho



hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až § 135
O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná
vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu.
Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 132 O.s.p.; z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

Presvedčivé a vecne správne sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje
a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú
správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací
súd uvádza, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu ohľadne platnosti dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku za dňa 23.03.2010. Odvolací súd rovnako ako súd prvého
stupňa dospel k záveru o premlčaní žalobou uplatneného nároku, ako aj k záveru o neplatnosti Dohody
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 23.3.2010, čo nemalo za následok začatie
plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby.

Z formy a obsahu Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 23.3.2010,
uzavretej medzi účastníkmi konania je zrejmé, že sa jedná o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač
formulára mal žalobca už vopred pripravený. Dopisoval do predtlače iba konkrétne údaje týkajúce sa
žalovanej, ktorá nemala možnosť obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť a ani
ho neovplyvnila.

Obsahom vyššie uvedenej dohody je viacero právnych úkonov, konkrétne uznanie záväzku ako
jednostranný právny úkon, dohoda o splátkach a dohoda o uzavretí rozhodcovskej doložky ako
dvojstranné právne úkony. Takáto dohoda je pre priemerného spotrebiteľa nezrozumiteľná, pretože
nemôžu mu byť jasné kategórie rozhodcovskej doložky a uznania záväzku, teda ich právny význam a
nedokáže odlíšiť rôzne dôsledky vyplývajúce z týchto právnych vzťahov. Pokiaľ teda podpisuje dohodu
označenú ako „Dohoda o uzavretí splátkového kalendára“, nemusí si byť vedomý právnych následkov
ďalších úkonov, ktoré sú v tejto dohode obsiahnuté, vrátane uznania záväzku.

Jednoznačne možno uzavrieť, že nebola to žalovaná, ktorá mala záujem na uznaní záväzku a predĺžení
premlčacej doby. Uzavretím takejto dohody sa zhoršilo jej postavenie ako spotrebiteľa, pretože v
dôsledku uznania dlhu došlo k predĺženiu premlčacej doby na uplatnenie nárokov žalobcu z úverovej
zmluvy, z ktorého dôvodu sa možno stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, že sa jedná o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov
zmluvy v neprospech spotrebiteľa.

Vychádzajúc z obsahu dohody uzavretej medzi účastníkmi konania, ktorá bola označená ako „Dohoda
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“, odvolací súd konštatuje, že žalobca pri uzatváraní
vyššie uvedenej dohody konal v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na ust. § 4 ods. 8 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, keď pod zámienkou uzavretia
dohody o splátkach (ponuky splátok) vynútil na žalovanej uznanie záväzku, čím zhoršil jej postavenie
v dôsledku predĺženia premlčacej doby.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno konštatovať, že úmyslom žalobcu bolo pod zámienkou
ponuky splátok dosiahnuť predĺženie premlčacej doby. Takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi,
a preto nemôže požívať súdnu ochranu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

S poukazom na vyššie uvedené je dojednanie o uznaní dlhu neplatné, z ktorého dôvodu toto uznanie
nemalo za následok začatie plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby v zmysle ust. § 110 ods. 1
Občianskeho zákonníka.



Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa dôvodne prihliadol na námietku premlčania
vznesenú opatrovníčkou žalovanej a keďže pohľadávka sa stala splatnou dňom 28.3.2006 a žalobou
bola uplatnená na súde až dňa 23.11.2012, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nebolo možné
premlčané právo žalobcovi priznať v zmysle ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa teda rozhodol vecne správne, ak žalobu zamietol, z ktorého dôvodu odvolací súd v
zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok vo veci samej ako vecne správny potvrdil.

Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa aj o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej, ako aj
o trovách štátu, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa aj v tých výrokoch ako vecne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p.. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný a žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnila, resp. jej žiadne trovy nevznikli. Preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení
účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.