Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26CoE/35/2012 z 27. 3. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 27. marca 2012, sp. zn. 26CoE/35/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4202899775.2 Krajský súd Nitra | 26CoE/35/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4202899775.2 | 2012-03-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 470 ods. 1 OZ, § 57 ods. 1 písm. h) EP, OZ, § 57 ods. 1 písm. g) EP, § 460 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ec4825b7-90fc-45b0-9b25-0c41c25ea8f2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4202899775.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/35/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4202899775
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4202899775.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Ivan Pádej, správca konkurznej podstaty
úpadcu Slovenské lodenice, a.s. „v konkurze" so sídlom Roľníckej školy 1519, Komárno, IČO: 31
411 541, proti povinnému: P. U., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Q. XXXX/X, A., zomrel dňa
XX.XX.XXXX, o vymoženie sumy 132,78 eura s príslušenstvom, o odvolaní súdnej exekútorky proti
uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k. 0Er/1594/2002-13 zo dňa 13. septembra 2011, v časti trov
exekúcie, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č.k. 0Er/1594/2002-13 zo dňa 13. septembra 2011
v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Zároveň súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa v časti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení
exekúcie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. c), g) a h), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 19, § 103
a § 107 ods. 3 OSP. O náhrade trov exekúcie súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na ustanovenia
§ 196, § 200 ods. 1 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Uviedol, že dňa 11.12.2009 postúpil súdny exekútor súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie z
dôvodu, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel bez zanechania majetku.

Vo vzťahu k náhrade trov exekúcie konštatoval, že keďže v tomto prípade platí, že trovy exekúcie
znáša oprávnený, súdnemu exekútorovi vzniká voči oprávnenému pohľadávka. Vyhlásením konkurzu
už súdny exekútor nemá možnosť si pohľadávku uspokojiť v exekučnom konaní podľa § 200 ods. 2
Exekučného poriadku. Jeho pohľadávka nadobúda charakter pohľadávky konkurznej, ktorú si súdny
exekútor musí prihlásiť do konkurzu. V konečnom dôsledku môže nastať aj stav, keď nebudú uspokojené
všetky nároky súdneho exekútora pri výkone exekúcie, čo nemusí viesť k protiústavným dôsledkom.
Možno preto ustáliť, že súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa, ktorej
charakteristikou je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko.
Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že
majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie. Po vyhlásení
konkurzného konania má súdny exekútor možnosť prihlásiť do konkurzu trovy exekúcie, ktoré mu vznikli
a nie je ich možné viac v exekučnom konaní vymáhať. Preto súdnemu exekútorovi trovy exekúcie
nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podala súdna exekútorka v časti výroku o náhrade trov exekúcie v zákonom
stanovenej lehote odvolanie.



Poukázala na ustanovenie § 196 Exekučného poriadku, pričom súd je povinný vždy rozhodnúť o
trovách súdneho exekútora. Možnosť úvahy má len pri rozhodovaní o tom, ktorého účastníka zaviaže
na náhrad trov exekúcie a spravidla na náhradu trov exekúcie zaviaže povinného. Ak by súd súdnemu
exekútorovi nepriznal trovy exekúcie, bolo by porušené ústavné právo súdneho exekútora na odmenu
za vykonanú prácu ako i právo vlastniť majetok. Poukázala na to, že súdny exekútor financuje svoju
činnosť výlučne zo svojej odmeny v úspešných exekúciách, nakoľko oprávnený preddavok na trovy
exekúcie nezložil. Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci a preto súdny exekútor nie
je podnikateľom. Je nespravodlivé neuhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý ich musí znášať.
Preto je na zváženie , prečo súd odmenu za vykonané služby nepriznal súdnemu exekútorovi, ktorý tieto
úkony vykonal a do výkonu exekúcie aj investoval svoje vlastné finančné prostriedky. Súdny exekútor
podaný návrh na vykonanie exekúcie nemá možnosť odmietnuť, nakoľko by sa tým vystavil hrozbe
disciplinárneho konania. V závere konštatovala, súdny exekútor si môže do konkurzu trovy exekúcie
prihlásiť, len ak je právoplatne rozhodnuté, že súd mu trovy exekúcie priznáva a v akej výške.

Na podklade vyššie uvedených skutočností navrhla súdu priznať trovy exekúcie v celkovej výške 80,43
eura, nakoľko tieto sú skutočné, preukázateľné a účelne vynaložené za účelom vymoženia pohľadávky
oprávneného.

Oprávnený sa k odvolaniu súdnej exekútorky vyjadril a uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s
napadnutým uznesením a žiada ho v celom rozsahu potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), t.j. v časti výroku o náhrade trov exekúcie
a zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.

Odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 13.06.2002, kedy bol
súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným
podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 24.06.2002 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Súd prvého stupňa dňa 23.07.2002 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Galambosovi,
so sídlom exekútorského úradu biskupa Királya 12, Komárno, poverenie na vykonanie exekúcie na
podklade vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Komárno - Platobného rozkazu č.k. Ro 292/02-9
zo dňa 08.03.2002. Písomným podaním, osobne podaným na súd prvého stupňa dňa 11.12.2009
súdna exekútorka podala návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c)
a h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
pričom zároveň vyúčtovala trovy exekúcie v sume 80,43 eura, na zaplatenie ktorých žiadala zaviazať
oprávneného. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu
nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) citovaného zákona, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 citovaného zákona, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 citovaného zákona, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.



Podľa § 470 ods. 1 citovaného zákona, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva
za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
poručiteľovou smrťou.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu
predchádzal a zistil, že nie je vo výroku vecne správne. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že v
zmysle vyššie citovaných ustanovení § 460 a § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 37 Exekučného
poriadku sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, pričom za poručiteľove dlhy zodpovedá dedič a to
do výšky nadobudnutého dedičstva. Smrťou povinného tak jeho povinnosti vyplývajúce z exekučných
vzťahov nezanikajú, ale predchádzajú na dedičov.

Povinný v tomto prípade zomrel dňa XX.XX.XXXX bez zanechania majetku a dedičov, čo vyplýva
z uzensenia Okresného súdu Komárno č.k. 4D 315/2008 zo dňa 15.12.2008 právoplatného dňa
14.01.2009. Správne je preto zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V predmetnej exekúcii nedošlo k
vstupu dedičov do žiadnych poviností poručiteľa, nakoľko tento bol nemajetný a bez dedičov.

Povinnosť nahradiť trovy exekúcie znáša v prvom rade povinný. Len výnimočne, ak dôjde k
zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby trovy exekúcie nahradil (§ 203 ods. 1 a 2
Exekučného poriadku). Predmetné ustanovenie teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť
zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť
oprávnenému. Podmienkou takéhoto postupu podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je však určitá
forma procesného zavinenia oprávneného (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo nedostatok
majetku povinného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku).

Súd prvého stupňa teda správne exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku,
avšak nesprávne rozhodol o trovách exekúcie, keď s poukazom na konštatovanie, že po vyhlásení
konkurzného konania má súdny exekútor možnosť prihlásiť do konkurzu trovy exekúcie, ktoré mu vznikli
a nie je ich možné viac v exekučnom konaní vymáhať, súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.
Súd prvého stupňa síce správne vyhodnotil dôvod zastavenia exekúcie, ale nesprávne rozhodol o
náhrade trov súdneho exekútora, nakoľko oprávnený je povinný znášať trovy exekúcie aj keď zastavenie
exekúcie nezavinil, pokiaľ je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2
Exekučného poriadku). V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v obdobnej veci sp. zn. 2 M Cdo 1/2006 zo dňa 30.11.2006, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011
zo dňa 30.05.2011 a 5 M Cdo 8 /2011 zo dňa 26.01.2012.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, odvolací súd rozhodnutie zruší len ak, súd prvého stupňa nesprávne
vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne preskúma
podmienky uvedené v § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a rozhodne o trovách exekúcie v zmysle
vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu.

Súd prvého stupňa, ktorému sa vec podľa § 221 ods. 2 OSP vracia na ďalšie konanie, je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP).

Poučenie:



Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.