Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Cob/8/2012 z 12. 3. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 12. marca 2012, sp. zn. 5Cob/8/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8710203008.1 Krajský súd Prešov | 5Cob/8/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8710203008.1 | 2012-03-12 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Konkurz Citované ustanovenia: ZKR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bfe83c24-272d-4bc3-b422-1158f272988f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8710203008.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/8/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710203008
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8710203008.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v obchodnej veci žalobcu: SKP, k.s., so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná
64, IČO: 44915691, správca konkurznej podstaty úpadcu: KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze", so sídlom v
Sládkovičove, Košútska 1342, IČO: 36814148, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Konečným, so
sídlom v Banskej Bystrici, Hurbanova 14A, proti žalovanému: KMMC, s.r.o., so sídlom v Poprade,
Karpatská 7, IČO: 36703303, zastúpenému ustanoveným opatrovníkom JUDr. Y. Y., vyšším súdnym
úradníkom Okresného súdu Bardejov, o zaplatenie 782,57 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 20.9.2011 pod č.k. 16Cb/246/2010 - 134, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

R u š í rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad vyššie označeným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal zaviazať
žalovaného zaplatiť sumu 782,57 Eur s 18,25 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 48,63 Eur od
19.7.2007 do zaplatenia, zo sumy 46,62 Eur od 18.6.2007 do zaplatenia, zo sumy 62,35 Eur od
18.5.2007 do zaplatenia, zo sumy 44,96 Eur od 18.8.2007 do zaplatenia, zo sumy 580,01 Eur od
18.9.2007 do zaplatenia, dôvodiac, že medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným bola uzavretá
zmluva o pripojení a žalovaný nezaplatil odplatu za poskytované služby v zmysle faktúr č. 1875411438,
3874294829, 5873164068, 4876537648 a 287766919 v lehote ich splatnosti. V dôsledku nemožnosti
doručenia platobného rozkazu do vlastných rúk žalovanému uznesením zo dňa 21.3.2011 pod č.k.
16Cb/246/2010 - 92 ustanovil žalovanému opatrovníka v osobe JUDr. Y. Y., vyššieho súdneho úradníka
Okresného súdu Bardejov.

Uzavrel, že na majetok spoločnosti KFZ Sys, s.r.o., bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu
Trnava zo dňa 31.7.2008 pod č.k. 31K/11/2008 - 240, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.8.2008.
Medzi spoločnosťou MEDIATON KMCH, s.r.o., a správcom konkurznej podstaty úpadcu bola dňa
14.12.2009 uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok. Vychádzajúc z ustanovenia § 525 ods. 1, veta
druhá, Občianskeho zákonníka, § 48 a § 40 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
a § 39 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávok odporuje zákonu,
pretože na majetok podliehajúci konkurzu nemožno začať výkon rozhodnutia a postúpiť nemožno
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Preto Zmluva o postúpení pohľadávky
zo dňa 14.12.2009 je neplatná. Účelom konkurzného konania je speňaženie majetku a uspokojenie
veriteľov a nie uzatváranie zmlúv, ktoré nesúvisia s podnikateľskou činnosťou úpadcu. Úkony správcu
konkurznej podstaty smerujú len k prevodu majetku, podliehajúceho konkurzu, a nie k nadobúdaniu
nového majetku, pri ktorej činnosti by sa zbytočne len predlžovalo konkurzné konanie, čo odporuje
účelu konkurzu, a tým aj zákonu o konkurze a reštrukturalizácii. Preto návrh žalobcu v celom rozsahu
zamietol.



O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal,
pretože žalobca v konaní úspešný nebol a žalovanému trovy nevznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca, ktorým žiadal zrušiť rozsudok a vec
vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou
nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože aplikácia, resp. výklad použitých zákonných ustanovení
prvostupňovým súdom je v rozpore so samotným obsahom a účelom týchto uznesení, ako aj s tým,
že samotné závery súdu jednoznačne postrádajú logický zmysel veci. V zmysle ustanovenia § 525
ods. 1 Občianskeho zákonníka, predmetom postúpenia nemôže byť pohľadávka, ktorú z hľadiska jej
hmotnoprávnej povahy nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia. Dôvodom je najmä ochrana nového
veriteľa, ktorý by v dôsledku postúpenia pohľadávky takéhoto charakteru bol poškodený na svojich
právach pohľadávku procesne uplatniť, a to v dôsledku jej hmotnoprávneho charakteru, vymedzeného
priamo zákonom. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 317 O.s.p., ako aj § 111 Exekučného
poriadku, a to v tej súvislosti, že zákonodarca medzi takéto pohľadávky zaraďuje:

- náhrady, ktoré podľa poistnej zmluvy vypláca poisťovňa za osobitných podmienok,

- dávky sociálnej pomoci,

- peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,

- štátne sociálne dávky,

- príspevok pri narodení dieťaťa, na pohreb - za zákonom vymedzených podmienok,

- dávka v hmotnej núdzi a iné príspevky a dávky podľa osobitných predpisov.

Zaradenie týchto pohľadávok po právny režim ich neprevoditeľnosti má jednoduchú logickú príčinu,
a to samotný osobný charakter plnenia týchto pohľadávok ako určitých nárokov občanov, ktorým štát
prostredníctvom realizácie sociálnej politiky garantuje určité minimálne istoty v podobe plnení, ktoré
v dôsledku nepriaznivých sociálnych okolností a pomerov týmto občanom patria. Ide o pohľadávky,
ktorých plnenie je úzko späté s určitým sociálnym, resp. zdravotným statusom osôb, pričom z povahy
samotnej veci je spoločensky neželaným javom, aby nositelia týchto kompenzácií poskytovaných
štátom s týmito majetkovými právami, poskytnutými štátom, ďalej odplatne disponovali. Exekučne
vymožiteľné nie sú ani pohľadávky s charakterom naturálnych obligácií, ako napríklad pohľadávky z
hier, stávok a pôžičiek do nich poskytnutých. Naproti tomu, premlčané pohľadávky nie sú vylúčené
z postúpenia, pretože najskôr právne relevantným vznesením námietky premlčania pred súdom sa z
týchto stávajú naturálne pohľadávky, ktoré sú až týmto momentom súdne nevymáhateľné. Práve časový
aspekt posudzovania charakteru žalovanej pohľadávky je základnou, nie však jedinou vadou právneho
posúdenia prvostupňovým súdom.

V súvislosti s ustanovením § 48 zákona o konkurze a vyrovnaní ďalej uviedol, že počas konkurzu platí
všeobecný zákaz viesť proti majetku, podliehajúcemu konkurzu, konanie o výkon rozhodnutia, resp.
exekučné konanie. Uvedené zákonné ustanovenie teda bráni jednak v začatí takýchto konaní
na majetok úpadcu, a jednak v ich pokračovaní. Z povahy citovaného ustanovenia je rovnako
nesporné, že ZKR týmto spôsobom neurčuje hmotnoprávny charakter majetku (vrátane pohľadávok
úpadcu v ňom obsiahnutých), tvoriaceho podstatu, avšak toto ustanovenie iba chráni a zamedzuje v
procesnom postupe, ktorý by bol za normálneho chodu veci možný. Zhrňujúco povedané, ustanovenie
§ 48 ZKR hmotnoprávne neprisudzuje majetku úpadcu po vyhlásení konkurzu charakter majetku, ktorý
by bol všeobecne vylúčený z výkonu rozhodnutia, resp. exekúcie, ale iba procesne zakazuje začať
a pokračovať na tento majetok vymedzené typy konaní. Svojou povahou toto ustanovenie vymedzuje
procesnoprávne účinky vyhlásenia konkurzu, teda by ho bolo možné zaradiť medzi procesnoprávnu
prekážku začatia a pokračovania vo vyššie uvedených vymedzených typoch konaní na majetok úpadcu
(obdobne ako § 107 a nasl. O.s.p.). Normatívna úprava v podobe uvedeného ustanovenia ZKR
teda nevedie k označeniu majetku úpadcu ako majetku, ktorý všeobecne a bez ďalšieho nepodlieha
výkonu rozhodnutia alebo exekúcie, ale len zakazuje v čase účinkov vyhláseného konkurzu viesť
na tento majetok vymedzené typy konaní. Teória prezentovaná prvostupňovým súdom ako určitý
stav neprevoditeľnosti pohľadávok - majetkových práv úpadcu, ktoré podliehajú režimu vyhláseného



konkurzu, by vo svojich dôsledkoch znemožňovala základný účel konkurzného konania, a to prevod
majetkových práv úpadcu na peňažné prostriedky, pretože podľa prezentovanej teórie by správca
úpadcu nemal možnosť ani odplatne postúpiť pohľadávku - majetkové právo úpadcu na tretí subjekt,
čo z pohľadu účelu konkurzu, ako aj uspokojenia konkurzných veriteľov, predstavuje dosť absurdný
a neželaný stav, ktorý sa samozrejme v praxi ani neaplikuje. Takýto extenzívny výklad zákonných
ustanovení prvostupňovým súdom je preto neprijateľný, pričom tieto nesprávne úvahy mali za následok
vydanie vadného rozhodnutia vo veci samej.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie je plne dôvodné a je potrebné sa s ním plne stotožniť. Okresný súd si mylne vyložil
ustanovenie § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii.

Podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, na majetok podliehajúci konkurzu
nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté
konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o
výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu,
avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy
konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky,
výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho
zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka, námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v
čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.

Zákon v tomto smere nevylučuje aj niekoľkonásobné postúpenie pohľadávky, a to aj na subjekt, ktorý je
v konkurze. Aj takýto subjekt v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii má možnosť pohľadávku
voči určitému dlžníkovi postúpiť za odplatu ďalšiemu postupníkovi. Z tohto dôvodu Zmluva o postúpení
pohľadávok zo dňa 14.12.2009, uzavretá medzi spoločnosťou MEDIATRION KMCH, s.r.o., a terajším
žalobcom, netrpí absolútnou neplatnosťou podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 525 ods. 1, veta druhá, Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ
nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na dôvodné konštatovanie žalobcom v odvolaní, že ustanovenie
§ 111 Exekučného poriadku presne vymedzuje pohľadávky nepodliehajúce exekúcií. Pohľadávka
predchodcu žalobcu (Slovak Telecom, a.s., Bratislava) z titulu vyššie označených neuhradených faktúr
takouto pohľadávkou, nepodliehajúcou exekúcii, nie je. Preto argumentácia žalobcu v odvolaní v tomto
smere je plne dôvodná.

Po vrátení veci sa bude musieť predovšetkým súd prvého stupňa zaoberať reálnou existenciou
postúpenej pohľadávky v zmysle oboch zmlúv o postúpení (medzi Slovak Telecom, a.s., Bratislava,
ako postupcom a spoločnosťou MEDIATION KMCH, s.r.o., Hosťovice, ako postupníkom, a v tejto
súvislosti aj ďalšou Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009 medzi MEDIATION KMCH,
s.r.o., Hosťovice, ako postupcom a terajším žalobcom ako postupníkom), a to z dôvodu, že konštatovanie
súdom prvého stupňa o absolútnej neplatnosti poslednej Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
14.12.2009 je predčasné.



Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vracia na ďalšie
konanie v naznačenom smere (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.).

Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3
O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.