Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/25/2015 z 28. 12. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 28. decembra 2015, sp. zn. 3Cob/25/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7505204491.6 Krajský súd Košice | 3Cob/25/2015 | ECLI:SK:KSKE:2015:7505204491.6 | 2015-12-28 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: OSP, zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/621ade53-f388-48a8-954c-447934975216 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7505204491.6 Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Cob/25/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7505204491 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7505204491.6 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: O. s.r.o., B. trieda XX, C., IČO: XX XXX XXX, zast. B.. M. A., advokát, J. 8, C. proti žalovanej: U. E. nad K., IČO: XX XXX XXX, zast. B.. B. A., advokát, B. trieda 1, C., v konaní o zaplatenie 134.571,46 eur s prísl., o náhrade trov konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 17Cb/38/2006-338 z 28.11.2014 jednomyseľne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov základného ani odvolacieho konania. Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 134.571,46 eur s prísl. titulom nezaplatených faktúr za vybudovanie inžinierskych sietí k 28 nájomným bytom v obytných domoch a za búracie práce - demolácia materskej školy. O tomto nároku žalobcu bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 17Cb/38/2006 -183 z 30.3.2009, ktorým bolo žalobe vyhovené (t.j. žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 134.571,46 eur spolu s úrokom z omeškania 6% ročne od 4.1.2005 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku). O trovách konania si súd vyhradil právo rozhodnúť po právoplatnosti vo veci samej. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie žalovaná a Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp.zn. 3Cob/61/2009 z 11.3.2010 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Rozsudok sa stal právoplatným 16.4.2010. Dňa 14.5.2010 bolo súdu doručené dovolanie žalobcu spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti rozhodnutia (§ 243 O.s.p.). Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 4Obdo/20/2010 z 30.6.2011 rozsudok krajského súdu sp.zn. 3Cob/61/2009 zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 3Cob/203/2011-266 z 30.3.2012 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po zrušení všetkých rozhodnutí súd prvého stupňa nariadil vo veci pojednávanie. Žalobca podaním (doručeným súdu 31.8.2012) súdu oznámil, že na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku došlo prostredníctvom exekučného konania k uspokojeniu celej jeho pohľadávky, pričom zobral žalobu celkom späť a žiadal konanie zastaviť. Súd prvého stupňa uznesením z 10.12.2012 konanie zastavil a priznal žalovanej náhradu trov konania v sume 9.228,96 eur s poukazom na ust. § 146 ods. 2 O.s.p.. Z dôvodu odvolania žalobcu, Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 3Cob/100/2013-329 z 28.2.2014 zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie. V odôvodnení konštatoval, že pohľadávka bola uspokojená v exekučnom konaní a ak by k uspokojeniu nedošlo, nedošlo by ani k späťvzatiu žaloby a preto podľa jeho názoru prichádza do úvahy ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd prvého stupňa dospel k záveru, že bude spravodlivé, ak si každý z účastníkov bude hradiť trovy sám a to bez ohľadu na to, že pohľadávka žalobcu bola uspokojená po tom, ako bolo jeho žalobe vyhovené. Má za to, že u žalovanej existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pretože ide o obec, ktorá záväzkový vzťah so žalobcom uzavrela pri plnení úloh verejného a spoločensky prospešného záujmu, ktorý sa týkal výstavby bytových domov s nájomnými bytmi a okolia, pričom pohľadávka žalobcu vznikla v súvislosti s plnením týchto úloh za činnosť nad rámec písomne uzavretej zmluvy, a keďže žalovaná je obec je podľa § 4 ods. 2 písm.b/ zák.č. 71/1992 Zb. oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Taktiež súd nemôže prehliadnuť, že žalobca svoju pohľadávku postúpil na tretí subjekt, od ktorého obdržal sumu 186.201,38 eur (17.8.2011) z čoho vyplýva, že plnenie neposkytla žalobcovi žalovaná obec, ale jeho právny nástupca. Je všeobecne známe, že obce takej kategórie ako je Turňa nad Bodvou disponujú s finančnými prostriedkami vo veľmi obmedzenom množstve a navyše účelovo viazané možnosti ich získania vo vlastnej réžii (bez napojenia na štátny rozpočet či iné fondy), na rozdiel od možností žalobcu, sú takmer nulové. Preto súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 150 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia. Proti tomuto uznesenie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, resp. ho zmenil a žalobcovi priznal trovy prvostupňového a odvolacieho konania. Uviedol, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Predmetom konania bolo svojvoľné nezaplatenie ceny diela vo výške 134.571,46 eur zo strany žalovaného. Možno konštatovať, že žalobca mal v konaní plný úspech, keďže došlo k nútenému výkonu rozhodnutia prostredníctvom exekučného konania po postúpení pohľadávky, pričom žalovaný ani vtedy nezaplatil na čo bol zaviazaný. Najvyšším súdom SR došlo k zrušeniu rozhodnutia krajského súdu sp.zn. 3Cob/61/2009, následne bolo zrušené rozhodnutie prvostupňového súdu (pričom už došlo k nútenému uspokojeniu pohľadávky prostredníctvom exekučného konania a zaplateniu žalobcovi za postúpenú pohľadávku), a preto musel žalobca zobrať žalobný návrh späť, nakoľko nebolo možné sa domáhať zaniknutej pohľadávky. S poukazom na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Cob/100/2013-329, ktorý nariadil vec posúdiť podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. má žalobca za to, že práve žalovaný zapríčinil v danom prípade späťvzatie žalobného návrhu, keď bezdôvodne nezaplatil svoj záväzok, následne si tento nesplnil ani v čase právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia, a teda došlo k nútenému výkonu exekučného titulu, a tým zapríčinil, že pohľadávka bola uspokojená núteným výkonom, a teda zo strany žalobcu muselo dôjsť k späťvzatiu návrhu. Žalobca ďalej uviedol, že ak súd v napadnutom rozhodnutí poukázal na postúpenie pohľadávky a tým aj odôvodnil svoje rozhodnutie, takýto postup je plne v súlade s právnym poriadkom. Splatenie ceny za postúpenie pohľadávky bolo vykonané až po vymožení, nakoľko na tento okamih bolo zaplatenie ceny naviazané v zmluve (o čom žalovaný vedel). Pokiaľ by nedošlo k vymoženiu pohľadávky, došlo by k zrušeniu zmluvy od počiatku. Teda argumentácia o postúpení pohľadávky nemá žiaden vplyv na rozhodovanie o trovách konania. Podľa žalobcu nie je možné posúdiť, na základe čoho dospel súd k záveru, že Obec E. nad K. nemá dostatok prostriedkov, pretože toto tvrdenie nemožno oprieť o žiadne vykonané dokazovanie v spise, a preto je podľa žalobcu takýto záver chybný a nepravdivý a v žiadnom prípade nejde o skutočnosť všeobecne známu. Obec E. nad K. nie je zanikajúcou obcou so 100 obyvateľmi. Táto obec má 3.678 obyvateľov, prosperuje, prebieha tam súvislá výstavba a do katastra obce spadá aj spoločnosť Z. stavebné hmoty a.s., z čoho musí obec profitovať. Z uvedeného vyplýva, že závery súdu sú nesprávne a nie sú opreté o žiadne vykonané dokazovanie. Žalovaný bol zo zákona v konaní oslobodený od poplatku za odpor, čiže ani tu nemusel vynaložiť žiadne prostriedky na rozdiel od žalobcu. Neobstojí názor súdu o akejsi nulovej možnosti žalovaného nadobudnúť finančné prostriedky, pretože obec vyberá dane z nehnuteľností, poberá podielové dane na počet obyvateľov s trvalým pobytom a navyše v jej katastri sa nachádza významný producent stavebných materiálov, z daní ktorého musí obec výrazným spôsobom profitovať. Navyše sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal s existenciou žalobcom zaplateného súdneho poplatku. Totiž podľa názoru súdu je spravodlivé, aby si každý účastník znášal svoje zaplatené trovy konania, avšak nijakým spôsobom nezohľadnil vysoký súdny poplatok, ktorý musel znášať žalobca. Podľa žalobcu v tomto prípade neexistuje žiaden dôvod osobitného zreteľa, pretože len skutočnosť, že ide o obec predsa nie je dôvodom osobitného zreteľa. Žalovaný svojim správaním spor zavinil, následne ho prehral a tým došlo k nútenému vymoženiu právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Preto nejde o žiadne rozhodovanie, ktoré by zadávalo dôvod, že by daná situácia mohla byť posudzovaná ako taká, že by sa javila ako tvrdosť voči účastníkovi a odporovala dobrým mravom. Práve naopak týmto rozhodnutím dochádza k neodôvodnenému poškodzovaniu žalobcu, ktorý musel zaplatiť výrazne vysoký súdny poplatok a dať sa kvalifikovane právne zastúpiť. Teda súd svojím rozhodnutím oberá žalobcu o signifikantné finančné prostriedky, ktoré majú pre neho existenciálny význam a preto je napadnuté rozhodnutie nespravodlivé a poskytuje ochranu tomu, kto bol v konaní neúspešný. Citujúc ust. § 1 a § 3 O.s.p. žalobca poukázal na to, že týmto napadnutým rozhodnutím nedošlo ani k zabezpečeniu spravodlivej ochrany práv žalobcu. Naopak došlo k podpore správania sa žalovaného, keď je podporený v neplnení si svojich záväzkov a súd mu poskytol ochranu v tom, že nie je následne zaviazaný ani len povinnosťou na náhradu ním spôsobených trov konania. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k odvolaniu žalobcu uvádza nasledovné: Podľa § 150 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pri jeho použitý ide o výnimku zo zásady úspechu (§ 142 ods. 1 O.s.p.) alebo o výnimku zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 146 ods. 2 práv veta O.s.p.) a napokon aj o výnimku zo zásady uvedenej v ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.. Súd prvého stupňa v súlade s vyššie uvedeným ustanovením dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalobcovi nemožno priznať náhradu trov konania, na ktoré by mal inak právo. Aj odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení a považuje takéto rozhodnutie za zákonné i spravodlivé. Samozrejme sa to týka aj zaplatených súdnych poplatkov. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Žalobca v odvolacom konaní nemal úspech, úspešný žalovaný si ich náhradu nežiadal (§ 151 ods. 1 prvá veta), a preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.