{"guid": "37e2536a-5549-439d-be78-cd264589e240:5bd335b2-ff0a-4bdf-a77a-ab761dac9e95", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8117212840.1", "spisova_znacka": "21CoP/105/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21CoP/105/2019 z 26. 1. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 26. januára 2020, sp. zn. 21CoP/105/2019, ECLI:SK:KSPO:2020:8117212840.1", "identifikacne_cislo": "8117212840", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Štefan Huljak", "sudca_id": 1309, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/stefan-huljak-1309", "datum_vydania": "2020-01-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5bd335b2-ff0a-4bdf-a77a-ab761dac9e95", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8117212840.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2020:8117212840.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2020:8117212840.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/105/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117212840
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8117212840.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek
senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Marianny Muránskej v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu
o mal. B. Q.Y., nar. XX.XX.XXXX a mal. T. Q., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom O. - F., L. XX,
zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, deti
rodičov: matky P.. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O.G. - F., L. XX, toho času bytom F., O. XX,
práve zastúpenej JUDr. Jozefom Chmurom, advokátom v Košiciach, Zvonárska 8 a G.. U. Q., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom O. - A. U., T. XX, zastúpeného splnomocnencom JUDr. Henrichom Darom,
nar. 02.12.1973, trvale bytom Košice-Sídlisko Ťahanovce, Bukureštská 14, o úpravu rodičovských práv
a povinností, o odvolaní rodičov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 27P/121/2017-124 zo dňa
19.03.2019, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e   rozsudok vo výroku o určení dňa, počnúc ktorým je otec povinný platiť súdom
určené výživné na mal. deti a vo výroku o povolení splácať dlžné výživné otca v 50-eurových mesačných
splátkach.

II. Žiaden z účastníkov    n e m á     nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania
1. Matka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala zverenia maloletého B. a maloletého T. do
svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca navrhla určiť výživné pre maloletého B. vo výške 235,- Eur
mesačne a maloletého T. vo výške 175,- Eur mesačne, počnúc dňom 15.05.2017 do budúcna.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„konanie o zverenie mal. B. Q., nar. X.X.XXXX a mal. T. Q., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti
matky  z a s t a v u j e ,
otec je  p o v i n n ý  prispievať na výživu mal. B. sumou 180 Eur mesačne a mal. T. sumou 100 Eur
mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do                 15-tého dňa v mesiaci vopred,
počnúc dňom 15.5.2017 do právoplatnosti rozvodového rozsudku, t.j. do 21.6.2018,
dlžné výživné za obdobie od 15.5.2017 do 21.6.2018 pre mal. B. vo výške 1 535,95 Eur a mal. T. vo
výške 822,48 Eur  p o v o ľ u j e  súd otcovi splácať v 50 Euro mesačných splátkach na každé dieťa,
spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu,
v prevyšujúcej časti návrh matky  z a m i e t a ,
žiaden z účastníkov  n e m á  nárok na náhradu trov konania.“



3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 25 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 4, § 65 ods.
1, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, 2, § 77 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o rodine“).

4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti
matky v rámci rozvodového konania, s ktorým je spojené konanie o úpravu práv a povinností k maloletým
deťom po rozvode manželstva. Z tohto dôvodu súd konanie o zverenie maloletých detí do osobnej
starostlivosti matky zastavil.

5. Pri určovaní výšky výživného, akým sa otec mal podieľať na výžive maloletých detí, vychádzal súd z
ich odôvodnených potrieb, ale aj z možností a schopností na strane oboch rodičov. U matky zohľadnil súd
jej osobnú starostlivosť o deti, ktorú nie je možné vyčísliť finančne a zahŕňa predovšetkým trávenie času
s mal. deťmi, prípravu stravy, robenie nákupov a podobne, pričom jej príjem bol v rozhodnom období
veľmi nízky, nakoľko poberala iba rodičovský príspevok, keďže bola s mal. T. na materskej dovolenke.

6. U otca súd zohľadnil jeho príjem, ktorý sa pohyboval v sume okolo 1.000,- Eur mesačne, pričom z
rovnakého príjmu súd vychádzal aj pri určení výživného po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva
do budúcna, kedy bolo určené výživné pre B. v sume 180,- Eur mesačne a pre T. v sume 100,- Eur
mesačne. Rodičia v tom čase súhlasili s takýmto výživným, keďže sa voči rozhodnutiu súdu neodvolali.
Uvedenú výšku výživného súd považoval za primeranú aj za bezprostredne predchádzajúce obdobie
pred rozvodom manželstva, kedy výdavky maloletých detí boli rovnaké, rovnako príjem na strane otca
a matky boli rovnaké.

7. Keďže maloleté deti už boli v rámci rozvodového konania zverené do starostlivosti jedného z rodičov,
bolo dôvodné určiť výživné za uplynulé obdobie, kedy otec na výživu detí neprispieval dostatočným
výživným, pričom za začiatok tohto rozhodného obdobia súd považoval dátum, kedy bol podaný návrh
matkou na súd, to je od 15.05.2017 a za koniec obdobia považoval právoplatnosť rozvodového rozsudku,
to je do 21.06.2018. Otec v priebehu konania dôvodne preukázal všetky platby pre mal. B. spolu s
výživným, ktoré bolo určené neodkladným opatrením v sume 30,- Eur mesačne a celkovo na výživu
maloletého uhradil sumu 842,82 Eur za rozhodné obdobie. Maloletému T. celkovo uhradil sumu 499,03
Eur.

8. Obom deťom vznikol za rozhodné obdobie, to je od 15.05.2017 do 21.06.2018 dlh na výživnom, ktorý
je otec povinný uhradiť, pričom u B. vznikol dlh na výživnom vo výške 1.535,95 Eur (t.j. 5,81 Eur x 17
dní v mesiaci máj 2017 + 12 mesiacov x 180 Eur +               6 Eur x 20 dní v mesiaci jún 2018 mínus
výživné, ktoré otec na výživu maloletého B. uhradil v sume 842,82 Eur). U maloletého T. vznikol otcovi
dlh na výživnom v celkovej výške 822,48 Eur (t.j. 3,23 Eur x 17 dní v mesiaci máj 2017 + 12 mesiacov x
100 Eur + 3,33 Eur x 20 dní v mesiaci jún 2018 mínus výživné, ktoré maloletému uhradil v sume 499,03
Eur). Uvedené dlžné výživné povolil súd otcovi splácať v splátkach po 50,- Eur mesačne na každé dieťa,
spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu, keďže ide o vyššiu
sumu dlžného výživného.

9. Keďže matka žiadala určiť vyššie výživné, v prevyšujúcej časti jej návrh súd zamietol, a to z dôvodu, že
ňou navrhovaná výška výživného je neprimerane vysoká. Návrh matky o úpravu styku súd zamietol ako
nedôvodný, nakoľko stretnutia otca s mal. deťmi riadne prebiehajú na základe právoplatného rozsudku
v rozvodovom konaní, preto nebolo dôvodné opätovne upravovať styk otca s mal. deťmi.

10. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

III. Obsah odvolania matky

11. Proti výroku  rozsudku o určení dňa, počnúc ktorým je otec povinný platiť súdom určené výživné, ako
aj výroku o povolení splácať dlžné výživné v mesačných splátkach, podala odvolanie matka. Namieta,
že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Niet žiadneho
objektívneho ani subjektívneho dôvodu, prečo by mal mať otec možnosť splácať výživné za obdobie 13
mesiacov po dobu 30, resp. 17 mesiacov. Navrhla určiť mesačnú splátku zameškaného výživného vo



výške 100,- eur. Rozhodnutie súdu zároveň vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v časti
určenia dňa, počnúc ktorým súd priznal dlžné výživné. V bode 35 odôvodnenia len konštatuje obdobie,
avšak nijakým spôsobom toto nevysvetľuje. Týmto postupom súd zaťažil rozsudok vadou arbitrárnosti
a nepreskúmateľnosti. Matka navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konania a rozhodnutie, alternatívne, zmeniť v zmysle odvolacieho petitu.

IV. Obsah odvolania otca

12. Proti výroku rozsudku o povolení splácať zameškané výživné v splátkach podal odvolanie otec, s
konštatovaním, že jeho príjem po úhrade všetkých základných výdavkov nepostačuje na úhradu uloženej
povinnosti v celkovej sume 100,- eur. Otec navrhuje povolenie splátok bežného výživného vo výške 30,-
eur mesačne na každé dieťa.

13. Podľa vyjadrenia matky otec vlastní byt, ktorý je síce zaťažený záložným právom, ale nič mu nebráni,
aby si navýšil sumu hypotéky o dlžnú sumu, a toto sa mu zanedbateľne premietne do mesačných splátok
úveru. Počas obdobia, keď otec platil výživné na deti vo výške 30,- eur, si mal vytvoriť dostatočnú
finančnú rezervu. Otec si bol vedomý výsledku konania, nič mu však nebránilo v tom, aby si zakúpil
motorové vozidlo, za ktoré musel zaplatiť rádovo niekoľko tisíc eur. Otcom navrhovaná suma nie je na
mieste, ide proti potrebám mal. detí. Matka navrhuje neprihliadať na odvolanie otca a rozhodnúť v zmysle
jej odvolacieho návrhu.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie  bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom  - účastníkmi  konania v ktorých    neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.)  proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané
odvolania majú  zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľka a odvolateľ   použili zákonom
prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a
dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli
splnené podmienky potvrdenie rozsudku  podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. v napadnutých častiach.

15. Po preskúmaní predloženého súdneho spisu, v nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky,
odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nepochybil, keď rozhodné obdobie platenia výživného
otcom počal dňom 15.05.2017. Matka sa domáhala zmeny návrhu na začatie konania, ktorým
žiadala určiť výživné počnúc mesiacom január 2017, len podaním zo dňa 17.05.2018. Predmetné
podanie však koliduje s jej ostatnými návrhmi, uplatnenými v priebehu konania. Odvolací súd pritom
vychádza z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 09.05.2018, na ktorom právny zástupca matky
explicitne uviedol, že žiadajú určiť výživné odo dňa 15.05.2017. Na pojednávaní konanom dňa
08.01.2019 súd konštatoval, že matka žiada určiť výživné od 15.05.2017 do právoplatnosti rozvodového
konania, proti tomuto konštatovaniu zároveň nebola zo strany matky vznesená žiadna námietka. Z
uvedeného tak možno vyčítať stotožnenie matky s určením výživného počnúc dňom 15.05.2017. Na
ďalšom pojednávaní matka zotrvala na svojom návrhu tak, ako ho predniesla na predchádzajúcich
pojednávaniach.

16. Sledujúc prevažnú väčšinu vyjadrení matky v priebehu konania, určenie rozhodného obdobia
platenia zvýšeného výživného otcom na mal. deti zodpovedá uplatneným návrhom matky a odvolacia
námietka, týkajúca sa skoršieho určenia rozhodného obdobia, nebola dôvodná. Súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie v tomto rozsahu dostatočne odôvodnil, keď explicitne uviedol, že za začiatok rozhodného
obdobia považoval dátum, kedy bol podaný návrh matkou na súd, to je od 15.05.2017 a za koniec
obdobia považoval právoplatnosť rozvodového rozsudku, to je do 21.06.2018. Rozhodnutie súdu
rešpektuje znenie ust. § 77 ods. 1 zákona o rodine, pričom súd v konaní nevzhliadol žiaden dôvod
hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval skoršie priznanie výživného a tento bolo potrebné
argumentovať.



17. Pri skúmaní vecnej správnosti napadnutého rozsudku v časti určenia výšky splátok dlžného
výživného, prihliadol odvolací súd na súdom určené výživné na mal deti, ktoré po prepočte činí celkovú
sumu 280,- eur mesačne. Pripočítajúc k tomu sumu splátok dlžného výživného, otec je povinný v
najbližších mesiacoch vynakladať na platenie výživného mesačne sumu 380,- eur. V záujme zachovania
uspokojovania životných potrieb otca (bývanie, strava, ošatenia a pod.) a riadnom splatení otcom
čerpaného úveru, považoval odvolací súd určenú sumu splátok za primeranú.

18. Odvolací súd zohľadnil právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča, pričom
za počiatok obdobia zvýšenej životnej úrovne otca je potrebné považovať deň 15.05.2017. Počas
rozhodného obdobia potreby mal. detí zabezpečovala matka, otec na ich výživu prispieval sumou 30,-
eur mesačne, uloženou mu neodkladným opatrením, nad rámec výživného mal. deťom prispieval v
súdom prvej inštancie vyčíslených sumách.

19. Zameškané výživné plní satisfakčnú funkciu, ktorou by mali byť mal. deti kompenzované za obdobie,
počas ktorého boli aj napriek dostatočným príjmovým pomerom otca ukrátené na svojom práve podieľať
sa na jeho životnej úrovni. Každopádne, ich odôvodnené potreby boli počas rozhodného obdobia riadne
uspokojované, preto nemožno konštatovať, že by priznanie možnosti plniť dlh v splátkach šlo na ťarchu
najlepšiemu záujmu mal. detí, keďže výdavky na ich terajšie odôvodnené potreby budú hradené zo
súdom určenej zvýšenej výšky výživného.

20. Matka predniesla súdu rozumnú argumentáciu o možnej predvídateľnosti zo strany otca,
povinnosťou ktorého bolo vytvoriť si dostatočnú finančnú rezervu počas obdobia platenia výživného v
sume 30,- eur mesačne, súd však vychádza z objektívne existujúceho skutočného stavu veci. V konaní
nebolo preukázané, že by otec disponoval dostatočnou sumou finančnej rezervy, z ktorej by mohol
uhradiť celkovú sumu zameškaného výživného. Naopak, žije na úver, ktorý riadne spláca (180,- eur
mesačne) a pri jeho ostatných mesačných  výdavkov (SIPO 152,- eur, mobil 27,- eur, pohonné hmoty 75,-
eur, internet 20,- eur a strava 200,- eur) nie je dôvodné pristúpiť k navýšeniu mesačnej splátky dlžného
výživného. Odvolací súd zároveň nevzhliadol pri uplatnených výdavkov otca pochybnosti o ich skutočnej
výške, považuje ich za primerané cenám a potrebám dospelého človeka. Deklarované výdavky otca,
spolu s bežným a zameškaným výživným, dosahuje výšku mesačného príjmu otca, niet preto priestoru
na vyhovenie odvolaciemu návrhu matky.

21. Odvolacia námietka o kúpe motorového vozidla otcom v niekoľkotisícovej hodnote nebola riadne
preukázaná. Otca zároveň nemožno ukrátiť na práve vlastniť motorové vozidlo, ktoré je neodmysliteľnou
súčasťou drvivej väčšiny domácností, a to najmä za situácie, keď kúpa motorového vozidla neohrozila
schopnosť otca platiť riadne výživné.

22. Sledujú súčasne nepredlžovanie doby splácania zameškaného výživného, nie je dôvodné pristúpiť
k ďalšiemu znižovaniu mesačných splátok otca. Tento postup súdu by nezodpovedal ani príjmovým
pomerom otca, ku ktorým sa už odvolací súd vo svojom odôvodnení vyjadroval.

23. Za daného stavu, keď odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť uplatnených odvolací námietok rodičov,
potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 2 ods. 1 CMP.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  odvolanie nie je prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27P/121/2017", "guid": "c1692493-8bc1-4d66-a6a9-c8f0dc8a0731:23a80184-d405-4db1-b5ad-4715ca413835", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}